{"guid": "ussr:5eb093f0-2cc4-460e-b9c7-e7cd1355a05b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2011 z 24. 3. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 100/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2011-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5eb093f0-2cc4-460e-b9c7-e7cd1355a05b", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5eb093f0-2cc4-460e-b9c7-e7cd1355a05b", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:5eb093f0-2cc4-460e-b9c7-e7cd1355a05b", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:5eb093f0-2cc4-460e-b9c7-e7cd1355a05b/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 100/2011-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť E. G., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd postupom Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 1/07 a takto rozhodol:\nrozhodol:\nSťažnosť E. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra\n2010 doručená sťažnosť E. G., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\n\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len\n„okresný súd“) a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 Cbsi 1/07.\nZo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 10. októbra 2000 sa\nžalobca (spoločnosť M., s. r. o.) domáha od sťažovateľa zaplatenia sumy 50 324,27 € z\ntitulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal sťažovateľ získať tým, že napriek jeho\nodvolaniu valným zhromaždením konaným 24. januára 2000 z pozície konateľa a riaditeľa\nspoločnosti G. – T., spol. s r. o., sťažovateľ po tomto odvolaní vybral neoprávnene z účtu\ntejto spoločnosti žalovanú sumu. Predmetný žalobný návrh bol z titulu vecnej a miestnej\npríslušnosti postúpený na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu, ktorý v danej veci\nkonal pod sp. zn. 8 Cbsi 1/07. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje jednotlivé procesné úkony\nvykonané v danej veci krajským súdom, ktorých vykonávanie bolo podľa sťažovateľa\nnesústredené a zdĺhavé. Krajský sud v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 Cbsi\n1/07 zo 16. decembra 2009, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. O odvolaní sťažovateľa\nz 30. decembra 2009 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),\nktorý svojím rozhodnutím sp. zn. 1 Obo 79/2010 zo 6. októbra 2010 rozsudok krajského\nsúdu potvrdil.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že okresný súd, ako aj krajský súd konali v jeho veci\nso zbytočnými prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžoval stav jeho právnej neistoty\na odďaľovalo sa konečné rozhodnutie, pričom sťažovateľ tiež uviedol, že rozhodnutie\nkrajského súdu, ako aj rozhodnutie najvyššieho súdu sú nesprávne a sú založené na\nnesprávnom právnom posúdení veci.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n„... sťažovateľ z dôvodu prieťahov v súdnom konaní pociťoval neprávosť\na nespravodlivosť zo strany súdov a preto sťažovateľ požaduje v dôsledku 9 rokov\ntrvajúceho súdneho konania pričom súd rozhodol len na prvom stupni a na základe\nneodôvodnených pretrvávajúcich prieťahov v predmetnom konaní v súlade s č. 127 ods. 3\nÚstavy SR a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde priznanie finančného zadosťučinenia vo\nvýške 40.000,- Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ako vyplýva z\n2\n\ndoterajšej judikatúry ÚS SR, ústavné právo na prerokovanie bez zbytočných prieťahov sa\nnaplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha\nodstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv /II. ÚS/26/1995/).“\nVzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľa E. G. ... na spravodlivé prerokovanie a rozhodnutie\nveci bez zbytočných prieťahov priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom\nOkresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave vedenom pod sp. zn 8 Cbsi 1/2007\nporušené bolo.\nSťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,- Eur ako\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú sú porušovatelia povinní zaplatiť podľa\nzavinenia prieťahov do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 2\nvyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a to za nasledujúce 2 úkony právnej pomoci v celkovej\nvýške 295,26 Eur vrátane DPH... ktoré je povinné zaplatiť na účet advokáta JUDr. R. S. do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\n3\n\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je\nústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje\nzvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej\nveci ústavný súd rozhodoval iba o porušení tých práv (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru) a v súvislosti s tým konaním (postup okresného súdu a postup krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 1/07), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ\ndomáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv\n(čl. 46 ods. 1 ústavy, a to porušenie práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutiami\nkrajského súdu a najvyššieho súdu), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu,\nje podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (napr.\nIII. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).\nÚstavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že o identickej sťažnosti sťažovateľa vo\nveci namietaných prieťahov v postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi\n1/07 už ústavný súd konal a rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 142/2010-19 z 22. apríla 2010,\nktorým sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú z dôvodu, že sťažovateľ pred\npodaním sťažnosti ústavnému súdu nevyužil účinný prostriedok nápravy, a to sťažnosť\npredsedovi krajského súdu. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je\nprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem\nprípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už\npodmienky konania boli splnené. V danom prípade však neprichádza do úvahy odmietnutie\nsťažnosti sťažovateľa ako neprípustnej z titulu res iudicata, pretože v skoršom konaní\n4\n\nústavný súd rozhodol iba o podmienkach konania (veta za čiarkou citovaného ustanovenia),\nktoré už boli sťažovateľom splnené, preto ústavný súd musel v danom prípade vec\nmeritórne posúdiť a rozhodnúť.\nV súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote ústavný súd poukazuje na to, že zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým\nsa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).\nV súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,\nII. ÚS 298/06) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len\nvtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu\noznačeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.\nZ obsahu sťažnosti ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 1/07\nkrajský súd rozhodol vo veci rozsudkom zo 16. decembra 2009, ktorým žalobe žalobcu\nv celom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku podal 30. decembra 2009 sťažovateľ v procesnom\npostavení žalovaného odvolanie, v dôsledku čoho krajský súd podľa zistenia ústavného\nsúdu predložil 27. mája 2010 spis najvyššiemu súdu na konanie o odvolaní sťažovateľa,\nktorý o dovolaní konal pod sp. zn. 1 Obo 79/2010.\nSťažnosť na postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 1/07 bola\nústavnému súdu doručená 15. decembra 2010 (na poštovú prepravu podaná 11. decembra\n2010), teda potom, ako krajský súd vo veci vyhlásil rozsudok (16. decembra 2009)\na predložil spis s opravným prostriedkom na rozhodnutie najvyššiemu súdu. V čase podania\n5\n\nsťažnosti už krajský súd nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť priebeh\nkonania, a teda ani porušiť označené práva sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku\nvo veci samej a jeho doručením krajský súd vykonal všetky zákonom predpokladané\na dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy\nuž krajský súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so\nzreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha krajského súdu pri\nodstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním\nsťažnosti ústavnému súdu.\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nTento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím\nna zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej\npredbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie\nporušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd\no tejto časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. marca 2011\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}