{"guid": "ussr:5de7ddec-a4e9-450b-bad3-bfaa25fc50d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/06 z 3. 11. 2006", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. novembra 2006, sp. zn. I. ÚS 157/06", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2006-11-03", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5de7ddec-a4e9-450b-bad3-bfaa25fc50d2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5de7ddec-a4e9-450b-bad3-bfaa25fc50d2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:5de7ddec-a4e9-450b-bad3-bfaa25fc50d2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:5de7ddec-a4e9-450b-bad3-bfaa25fc50d2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 157/06-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2006\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana\nOgurčáka prerokoval prijatú sťažnosť RNDr. D. K., Z., zastúpenej advokátkou JUDr. A. G.,\nT., vo veci porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 218/2005-40\nzo 7. februára 2005 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2 Cob 218/2005-40 zo 7. februára 2006\np o r u š i l základné právo RNDr. D. K., na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 218/2005-40 zo 7. februára\n2006 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Bratislave je p o v i n n ý zaplatiť RNDr. D. K., trovy právneho\nzastúpenia v sume 7 200 Sk (slovom sedemtisícdvesto slovenských korún) na účet jej\nprávnej zástupkyne JUDr. A. G., T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. I. ÚS 157/06-10 zo 4. mája 2006 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť RNDr. D. K.,\nZ. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. G., T., ktorou namietala\nporušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 2 Cob 218/2005-40 zo 7. februára 2005.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nprerokoval túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak ako sťažovateľka v podaní\nz 19. júna 2006, aj krajský súd vo vyjadrení z 5. júna 2006 vyslovili súhlas, aby sa upustilo\nod ústneho pojednávania. Ústavný súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu\nsťažnosti, z písomných vyjadrení a listinných dôkazov.\nSťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob 218/2005-40 zo 7. februára 2005 s tým,\naby bol predmetný rozsudok zrušený a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie a aby\nústavný súd uložil krajskému súdu nahradiť trovy jej právneho zastúpenia vo výške\n7 199,50 Sk.\nZ podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka požadovala od S., B. (ďalej len\n„žalovaná“), zaplatenie istiny 203 959,54 Sk z dôvodu poplatku z omeškania, pričom suma\n\n2\n\nvychádzala zo sadzby poplatku z omeškania vo výške 0,1 % denne z omeškania úhrady\nfaktúr vyúčtovaných žalovanej sťažovateľkou za vydané lieky a zdravotnícke pomôcky pre\npoistencov žalovanej. Pri uplatnení nároku vychádzala sťažovateľka z ustanovenia § 38\nods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,\nfinancovaní zdravotného poistenia, o zriadení V. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,\npodnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o zdravotnom poistení“), podľa ktorého bol poplatok z omeškania vo výške 0,1 % za\nkaždý deň omeškania. Žalovaná namietala, že k omeškaniu s platbami faktúr došlo až po\n1. júni 2003, keď už platilo novelizované ustanovenie § 38 ods. 4 zákona o zdravotnom\npoistení, podľa ktorého bol poplatok z omeškania už iba vo výške 0,01 % denne.\nSťažovateľka s právnym názorom žalovanej nesúhlasila a poukázala na nález ústavného\nsúdu zo 17. mája 2004, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Zbierka zákonov“) pod č. 396/2004 s tým, že uvedeným nálezom bol vyslovený\nnesúlad § 38 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení v novelizovanom znení s čl. 20 ods. 1\ndruhou vetou v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy. Ústavný súd teda vyslovil nesúlad\nnovelizovaného ustanovenia účinného od 1. júna 2003, ktorým sa výška poplatku\nz omeškania znížila z 0,1 % denne na 0,01 % denne. V dôsledku nálezu ústavného súdu\nstratilo novelizované ustanovenie § 38 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení účinnosť dňom\n15. júla 2004, keď bol nález uverejnený v Zbierke zákonov. To znamená, že už v čase\npodania žaloby sťažovateľkou 28. decembra 2004 nebolo toto ustanovenie účinné a v čase\nvynesenia rozsudkov všeobecných súdov nebolo už ani platné. Všeobecné súdy však\nnapriek tomu vo svojich rozhodnutiach vychádzali z právnej normy, ktorá nebola v súlade\ns ústavou tak, ako to vyplýva z citovaného nálezu ústavného súdu, a zaujali stanovisko,\npodľa ktorého sťažovateľke za omeškanie žalovanej s platením faktúr po 1. júni 2003 až do\n21. decembra 2004 priznali poplatok z omeškania iba 0,01 % denne.\nPodľa názoru sťažovateľky rozsudkami všeobecných súdov došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu ochranu tým, že všeobecné súdy rozhodli vo veci podľa takej\nprávnej normy, o ktorej ústavný súd už rozhodol, že nie je v súlade s ústavou, pričom oba\nich rozsudky boli vydané v čase, keď už aplikovaná právna norma stratila tak účinnosť, ako\n\n3\n\naj platnosť. Rozsudok krajského súdu bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený\n3. marca 2006.\nZ vyjadrenia predsedníčky krajského súdu č. Spr. 3338/2006 z 30. mája 2006\ndoručeného ústavnému súdu 8. júna 2006 vyplýva, že predsedníčka krajského súdu ako\norgán riadenia a správy súdu sa necíti oprávnená vyjadrovať sa k procesnoprávnemu\npostupu sudcov krajského súdu v konkrétnych súdnych konaniach ani ich usmerňovať, ako\nmajú postupovať v tom - ktorom konaní, resp. zaujímať svoj právny názor k súdenej veci,\nz dôvodu ktorého predložila žiadosť ústavného súdu na vyjadrenie predsedníčke senátu\nkrajského súdu „2 Cob“. Zároveň oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní o prijatej\nsťažnosti.\nZ vyjadrenia predsedníčky senátu krajského súdu „2 Cob“ z 17. mája 2006\ndoručeného ústavnému súdu 8. júna 2006 vyplýva, že senát sa pridržiava právneho názoru\nvyjadreného v odôvodnení rozsudku krajského súdu č. k. 2 Cob 218/2005-40 zo 7. februára\n2006, v danej veci nedošlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu sťažovateľky\na sťažnosť nie je dôvodná.\nZo stanoviska právnej zástupkyne sťažovateľky z 19. júna 2006 k vyjadreniu\nkrajského súdu z 30. mája 2006 vyplýva, že síce súhlasí s vyjadrením predsedníčky\nkrajského súdu, avšak trvá na svojom právnom názore vo vzťahu k vyjadreniu predsedníčky\nsenátu krajského súdu „2 Cob“. Súčasne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Obdo 9/2006 z 20. apríla 2006,\nv ktorom bol vyslovený právny názor totožný s jej názorom, a to v obdobnej právnej veci,\npričom fotokópiu rozsudku predložila ústavnému súdu. Ako účastníčka konania vyjadrila\nsúhlas, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.\nKeďže v konaní mohli byť dotknuté aj práva, resp. oprávnené záujmy žalovanej,\ndoručil\n\nústavný\n\nsúd\n\nžalovanej\n\npodanú\n\nsťažnosť,\n\nuznesenie\n\nústavného\n\nsúdu\n\nč. k. I. ÚS 157/06-9 zo 4. mája 2006, vyjadrenia predsedníčky krajského súdu\na predsedníčky senátu krajského súdu „2 Cob“, ako aj stanovisko právnej zástupkyne\n\n4\n\nsťažovateľky s tým, že žalovaná má právo sa vo veci vyjadriť. Žalovaná však právo vyjadriť\nsa vo veci nevyužila.\nII.\nZ rozsudku krajského súdu č. k. 2 Cob 218/2005-40 zo 7. februára 2006 vyplýva,\nže v napadnutej časti ním bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 42 Cb 126/2005-24 z 23. júna 2005, pričom žalovanej nebola priznaná\nnáhrada trov odvolacieho konania. Rozsudkom okresného súdu č. k. 42 Cb 126/2005-24\nz 23. júna 2005 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť sťažovateľke 70 170,92 Sk istiny, v časti\no zaplatenie 24 318,38 Sk okresný súd konanie zastavil, a vo zvyšnej časti, teda ohľadom\nsumy 109 470,24 Sk, bola žaloba sťažovateľky zamietnutá s tým, že účastníci konania\nnemajú právo na náhradu trov konania. Podľa právneho názoru krajského súdu v období\nod 1. júna 2003, keď nadobudlo účinnosť novelizované znenie § 38 ods. 4 zákona\no zdravotnom poistení znižujúce denný poplatok z omeškania z 0,1 % na 0,01 %, do 15. júla\n2004, keď bol v Zbierke zákonov uverejnený nález ústavného súdu, bolo treba aplikovať\nnovelizované znenie citovaného ustanovenia, podľa ktorého bol denný poplatok\nz omeškania 0,01 %. Oproti tomu po 15. júli 2004 bolo potrebné vychádzať z pôvodného\nznenia citovaného ustanovenia, teda z denného poplatku z omeškania vo výške 0,1 %. Je to\ntak vzhľadom na čl. 125 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj vzhľadom na § 41a ods. 3 zákona\no ústavnom súde.\nZ nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 38/03 zo 17. mája 2004 vyplýva, že ústavný\nsúd okrem iného vyslovil aj nesúlad ustanovenia § 38 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení\ns čl. 20 ods. 1 druhou vetou v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy. Nález bol uverejnený\nv Zbierke zákonov pod č. 396/04 Z. z. dňa 15. júla 2004.\nZ rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 9/2006 z 20. apríla 2006 vyplýva,\nže najvyšší súd v dovolacom konaní zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo veci žaloby\no 643 878,16 Sk a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca uplatňoval\nv konaní zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,1% denne za dodané lieky\n\n5\n\na zdravotnícke pomôcky. Rozsudkom súdu prvého stupňa bolo žalobe vyhovené, ale\nodvolací súd rozsudok zmenil a vyslovil názor, že sa malo vychádzať z poplatku\nz omeškania vo výške 0,01 %, lebo do uverejnenia nálezu ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 38/03 bolo možné priznať iba takýto poplatok z omeškania. Podľa názoru\ndovolacieho súdu nemožno s právnym posúdením odvolacím súdom súhlasiť. Vzhľadom\nna citovaný nález ústavného súdu a na ustanovenie § 41 a ods. 3 zákona o ústavnom súde\nbude treba vychádzať z právneho stavu, ktorý vznikol dôsledkom nálezu ústavného súdu.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\nPodľa čl. 125 ods. 3 ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi\npredpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne\nniektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné\ndo šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom\nustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými\nzákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády\na so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú\nplatnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\nPodľa čl. 125 ods. 6 rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5\nsa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie\nústavného súdu je všeobecne záväzné.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.\nPodľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie\nak návrh podá (...) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, (...).\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)\naž e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym\npredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému\nsúdu návrh na začatie konania.\n\n7\n\nPodľa § 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych\npredpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,\nvyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný\nodo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.\nPodľa § 41a ods. 1 zákona o ústavnom súde právny predpis, jeho časti alebo niektoré\njeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke\nzákonov.\nPodľa § 41a ods. 3 zákona o ústavnom súde stratou účinnosti, prípadne platnosti\nprávnych predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych\npredpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší\nprávny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.\nPodľa § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde ak súd v trestnom konaní vydal\nna základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ústavy, rozsudok,\nktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho\npredpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa\nustanovení Trestného poriadku.\nPodľa § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde ostatné právoplatné rozhodnutia vydané\nv občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,\nsčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti\nuložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie\n\na aplikácie\n\ns ústavou\n\nalebo\n\nkvalifikovanou\n\nmedzinárodnou\n\nzmluvou\n\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\n\n8\n\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 60/06).\nZa výnimku zo zásady, podľa ktorej výklad zákonov prislúcha predovšetkým\nvšeobecným súdom, treba považovať výklad ustanovení zákona o ústavnom súde. V danom\nprípade ide najmä o výklad tých ustanovení zákona o ústavnom súde, z ktorých možno\nvyvodiť právne účinky nálezov ústavného súdu vydaných v konaní o súlade právnych\npredpisov na konania pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci v individuálnych veciach.\nKonkrétne ide najmä o ustanovenia § 41a a § 41b v spojení s § 41 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nPodľa právneho názoru sťažovateľky je povinnosťou všeobecného súdu aplikovať\nprávny stav vzniknutý nálezom ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov, a to nielen\nv procesnoprávnom zmysle, ale aj z hľadiska hmotnoprávneho. To znamená, že\nhmotnoprávne účinky nesúladného ustanovenia sa uverejnením nálezu ústavného súdu\nanulujú ex tunc. V týchto prípadoch sa teda vychádza z toho, že hmotnoprávne účinky\nnesúladného ustanovenia sú nálezom ústavného súdu anulované od začiatku.\nOproti tomu podľa právneho názoru krajského súdu treba hmotnoprávne účinky\nnálezu ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov vykladať tak, že platia ex nunc, teda\nod momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov. Preto nároky vzniknuté\ndo momentu uverejnenia nálezu o nesúlade právnych predpisov sa riadia právnym stavom\nexistujúcim dovtedy. Nový právny stav založený nálezom ústavného súdu sa vzťahuje iba\nna nároky vzniknuté od uverejnenia nálezu.\nZ pohľadu ústavného súdu treba na úvod konštatovať, že v danej veci ide o kolíziu\nmedzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej strane a princípom právnej istoty\nna strane druhej. Oba princípy sú súčasťou právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Princíp\nzachovávania ústavnosti sa realizuje v tomto prípade rozhodovaním ústavného súdu\nv konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Princíp právnej istoty\nsa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych\n\n9\n\npredpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných\nrozhodnutiach\n\norgánov\n\nverejnej\n\nmoci\n\nvychádzajúcich\n\nz\n\nprezumpcie\n\nústavnosti.\n\nPodľa názoru ústavného súdu prednosť treba dať jednoznačne princípu ústavnosti,\na to za súčasného spolupôsobenia určitých bŕzd daných princípom právnej istoty.\nÚstava a zákon o ústavnom súde rozdeľujú problematiku hmotnoprávnych účinkov\nnálezu ústavného súdu o súlade právnych predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým\no prípady, ktoré boli do momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov\nuž právoplatne ukončené (judikované). Ďalej sú to prípady, ktoré vo chvíli uverejnenia\nnálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov právoplatne ukončené ešte neboli.\n1. Z ustanovenia § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde možno jednoznačne vyvodiť,\nže v trestných veciach právoplatne skončených pred uverejnením nálezu o nesúlade\nprávnych predpisov, po uverejnení nálezu môže odsúdený požiadať o obnovu konania,\nak bol nesúladný právny predpis podkladom právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tým\nsa dosiahne, že jeho právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu môže byť v rámci\nobnovy konania (ako následku nálezu o nesúlade) zrušené a môže dôjsť k priaznivejšiemu\nposúdeniu jeho konania, prípadne aj k jeho úplnému oslobodeniu spod obžaloby. Rovnakú\nmožnosť však zákon nedáva poškodenému v trestnom konaní, napríklad v situácii, keď\ndošlo k právoplatnému oslobodeniu trestne stíhanej osoby v dôsledku aplikácie právneho\npredpisu, ktorý bol neskôr vyhlásený za nesúladný.\nMožno konštatovať, že v trestnom konaní vo vzťahu voči právoplatne odsúdenej\nosobe hmotnoprávne následky nálezu o nesúlade uverejneného po právoplatnom odsúdení\nnastávajú jednoznačne ex tunc, nie teda iba od momentu uverejnenia nálezu. Vinu trestne\nstíhanej osoby možno po uverejnení nálezu znova posudzovať, a to už vo svetle nálezu\no nesúlade.\nZ ustanovenia § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že právoplatné\nrozhodnutia vydané v občianskoprávnom a správnom konaní pred uverejnením nálezu\nústavného súdu o nesúlade právnych predpisov po uverejnení nálezu zostávajú síce\n\n10\n\nnedotknuté,\n\navšak\n\npovinnosti\n\nuložené\n\ntakýmito\n\nrozhodnutiami nemožno nútene\n\nvymáhať. Uvedené ustanovenie však neposkytuje žiadnu ochranu tomu účastníkovi\nobčianskoprávneho alebo správneho konania, ktorý bol v konaní neúspešný, teda uplatnený\nnárok mu vzhľadom na aplikáciu nesúladného právneho predpisu nebol priznaný, resp.\nnebol priznaný v celom rozsahu.\nAj tu možno konštatovať, že hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade pôsobia\nex tunc. Aj keď nedochádza k obnove právoplatne skončeného konania, pokiaľ povinný\nsubjekt do uverejnenia nálezu uloženú povinnosť nesplnil, stáva sa táto nevymáhateľnou\nproti vôli povinného subjektu.\n2. Hoci\n\nústava\n\na zákon\n\no ústavnom\n\nsúde\n\nnemajú\n\nvýslovné\n\nustanovenia\n\no hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením\nkonania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne\núčinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc\nvo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí to tak\nbyť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade.\nOpačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň\nneprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.\nÚstavný súd považuje za potrebné v tejto súvislosti spomenúť, že podľa čl. 130\nods. 1 písm. d) ústavy a § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde môže podať návrh\nna začatie konania o súlade právnych predpisov aj všeobecný súd, a to v súvislosti so svojou\nrozhodovacou činnosťou. Ak totiž všeobecný súd dospeje k záveru, že právny predpis, ktorý\nby mal v konkrétnej prejednávanej veci aplikovať, nie je v súlade s právnym predpisom\nvyššej právnej sily, má možnosť vylúčiť aplikáciu takéhoto nesúladného právneho predpisu\ncestou ústavného súdu, ktorý môže nesúlad právneho predpisu vysloviť. Následkom nálezu\nústavného súdu by teda logicky vzaté malo byť, že všeobecný súd daný právny predpis\nnebude pri rozhodovaní veci aplikovať. Pri právnom názore, aký zastáva krajský súd,\nnemalo by oprávnenie všeobecného súdu podať návrh na vyslovenie nesúladu žiaden\nkonkrétny praktický význam. Hoci by ústavný súd nesúlad predpisu vyslovil, nič by sa tým\n\n11\n\nnezmenilo na hmotnoprávnom posúdení konkrétnej veci, lebo posudzované nároky vznikli\nešte v čase, keď bol tento predpis platný a účinný a vzťahovala sa naň prezumpcia\nústavnosti.\nMožno urobiť záver, že interpretácia hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného\nsúdu o nesúlade právnych predpisov, ktorú zastáva krajský súd, je arbitrárna. Je totiž\nv zrejmom rozpore s ústavnou a zákonnou úpravou.\nTakýto\n\nzáver\n\nkorešponduje\n\naj\n\nso\n\nstanoviskom\n\npléna\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11. októbra 2006, ktorým ústavný súd prijal zjednocujúce stanovisko\nk odlišným právnym názorom senátov ústavného súdu vyslovených pri svojej rozhodovacej\nčinnosti na aplikáciu nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 38/03-39 zo 17. mája 2004\nv konaní pred všeobecným súdom, ktorého predmetom je určenie poplatku z omeškania.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné vysloviť, že rozsudkom krajského\nsúdu č. k. 2 Cob 218/2005-40 zo 7. februára 2006 bolo porušené základné právo\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, tak ako je to uvedené v bode 1\nvýroku tohto nálezu.\nKeďže ústavný súd vyslovil porušenie označeného článku ústavy rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 2 Cob 218/2005-40 zo 7. februára 2006, podľa § 56 ods. 2 a ods. 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie, tak ako je to uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.\nZ dôvodu náhrady trov právneho zastúpenia úspešnej sťažovateľky ústavný súd\npriznal jej právnej zástupkyni náhradu za prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie\nsťažnosti a spísanie stanoviska k vyjadreniu krajského súdu v roku 2006. Sťažovateľke\nby za každý úkon patrila odmena v sume 2 730 Sk, ako aj režijný paušál po 164 Sk. Išlo\nby o odmeny a paušálne výdavky v sume 8 682 Sk. Po jej zvýšení o 19 % dane z pridanej\nhodnoty (1 649, 58 Sk) by v konečnom dôsledku náhrada trov právneho zastupovania\npredstavovala celkovo 10 331,58 Sk. Keďže sťažovateľka si prostredníctvom svojej právnej\n\n12\n\nzástupkyne uplatnila právo na náhradu trov konania iba vo výške 7 199,50 Sk,\npriznal ústavný súd iba sumu uplatnenú sťažovateľkou zaokrúhlenú na 7 200 Sk, tak ako\nje to uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. novembra 2006\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/218/2005", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a77f8f0-2f89-4165-a8a2-4987e507c1ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a77f8f0-2f89-4165-a8a2-4987e507c1ed"}, {"guid": "ussr:747aa9a0-d215-409f-a067-1c76090f534e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 60/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:747aa9a0-d215-409f-a067-1c76090f534e"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:f5d66570-b5d6-4022-83c9-1d5e6df57b94", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/03 z 17. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-17", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d66570-b5d6-4022-83c9-1d5e6df57b94"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": []}