{"guid": "ussr:596e738c-e9ac-4ffa-92e6-c0080d090979", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/2010 z 27. 4. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. apríla 2010, sp. zn. III. ÚS 165/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2010-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/596e738c-e9ac-4ffa-92e6-c0080d090979", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:596e738c-e9ac-4ffa-92e6-c0080d090979", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:596e738c-e9ac-4ffa-92e6-c0080d090979", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:596e738c-e9ac-4ffa-92e6-c0080d090979/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 165/2010-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť E. R. a M. R., obaja bytom K., zastúpených JUDr. I. H., pre\nnamietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 11\nCo 10/2010-76 z 15. februára 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť E. R. a M. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2010\ndoručená sťažnosť E. R. a M. R., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané\nporušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\n\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co 10/2010-76 z 15. februára\n2010.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že:\n«Na základe iniciatívy sťažovateľa (návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\nzo dňa 21. 10. 2009) nariadil prvostupňový súd – Okresný súd Košice II uznesením zo dňa\n6. 11. 2009 predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť odstrániť odpad\nz existujúceho vjazdu postaveného na pozemku s parc. č. 595/1 zapísanom na LV č. 23, k. ú.\nŠ., obec K., okres K., ktorý spája verejnú komunikáciu – cestu I. triedy E/50 s pozemkom s\nparc. č. 597, k. ú. Š., obec K., okres K., zapísanom na LV č. 337 vo vlastníctve navrhovateľa\ndo 3 dní od doručenia predbežného opatrenia a súčasne povinnosť zdržať sa konania,\nktorého výsledkom by bolo znemožnenie prechodu a prejazdu po vjazde z verejnej\nkomunikácie – cesty I. triedy E/50 na pozemok s parc. č. 597. V prevyšujúcej časti návrh\nzamietol a zaviazal navrhovateľa podať do 30 dní od doručenia uznesenia návrh na začatie\nkonania podľa § 127 OZ.\nV hore uvedenom uznesení prvostupňový súd považoval existenciu naliehavosti na\nnariadení predbežného opatrenia v plnej miere za osvedčenú, a z toho dôvodu rozhodol, že\nje nutné dočasne upraviť pomery účastníkov. Pri formulovaní svojho záveru vychádzal\nz týchto argumentov:\n1) Zloženie stavebného odpadu odporcom na predmetný vjazd bolo preukázané\nvýzvou starostu Mestskej časti K. na odstránenie odpadu, ktorá v spojitosti so záznamom\nmestskej polície K. a následne vykonaním obhliadky zo dňa 9. 9. 2009 preukazuje že ide o\nstavebný odpad (kusy betónu, sute a asfaltu), a zároveň začatím priestupkového konania\nproti odporcovi. Ani v jednom prípade odporca nenamietal, že predmetný odpad on\nnezložil.\n2) Skutočnosť že vjazd, na ktorom bol odpad odporcom zložený je jediným prejazdom\nmedzi pozemkom navrhovateľa a pozemnou komunikáciou cesty I. triedy E/50 súd\npovažoval za preukázanú z listín tvoriacich prílohy návrhu na nariadenie predbežného\nopatrenia.\n3) Z právneho hľadiska súd dôvodil nariadenie predbežného opatrenia nemožnosťou\nzneužívať svoje vlastníctvo na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami\n\n2\n\nchránenými zákonom, ktoré vyplýva z čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, zákazom\nvýkonu práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahoch v rozpore s dobrými mravmi\na spôsobom zasahujúcim do práv a oprávnených záujmov bez právneho dôvodu (§ 3 ods. 1\nOZ) a v neposlednom rade preventívnou povinnosťou stanovenou občianskym zákonníkom\nv § 415 OZ konať tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví majetku, na prírode a\nživotnom prostredí.\n4) Vzhľadom na polohu prejazdu na pozemok navrhovateľa, nemožnosť odporcu\nvyužívať tento pozemok efektívnym spôsobom v prepojení s hore uvedenými závermi, dospel\nprvostupňový súd k tomu, že ujma spôsobená odporcovi nariadením predbežného opatrenia\nje v pomere k ohrozeniu navrhovateľa v dôsledku neprístupnosti pozemku pre záchrannú\nslužbu, hasičský zbor a políciu menšieho rozsahu.\nVoči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia podal odporca v zákonnej lehote\nodvolanie, ktorým namietal skutkovú a právnu nesprávnosť jeho nariadenia týmito\nargumentmi:\n1) V úvode odvolania sa odvolateľ venuje povahe odpadu, pri ktorom spochybňoval\nexistenciu samotného odpadu tým, že nejde o odpad, ale o kamene, suť a drť.\n2) Ďalej uvádza, že prístup k verejnej komunikácii cesty I. triedy E/50 má\nnavrhovateľ zabezpečený cez susedný pozemok s parc. č. 579/1 a zároveň, že okrem tohto\nprejazdu má navrhovateľ možnosť využívať prejazd z parcely zo svojej parcely č. 597 v\nšírke 6 m.\n3) Posledným vyjadrením odporcu, ktoré sa týka predbežného opatrenia je snaha\nspochybniť naliehavosť právneho záujmu na nariadení predbežného opatrenia tým, že\numiestnením odpadu má úmysel spevniť si časť tohto pozemku.\nPostoj navrhovateľa k tvrdeniam odporcu v podanom odvolaní koncipoval\nnavrhovateľ vo svojom vyjadrení. ...\nPodaným odvolaním a vyjadrením navrhovateľa k nemu (v ktorom navrhovateľ\nbližšie koncipoval svoje protiargumenty voči tvrdeniam odporcu) sa odvolací súd zaoberal\nbez nariadenia pojednávania a rozhodol uznesením zo dňa 15. 2. 2010 tak, že zmenil\nuznesenie prvostupňového súdu a zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.\nZároveň zaviazal navrhovateľa, aby nahradil odporcovi trovy konania vo výške 33 € do\n\n3\n\ntroch dní od právoplatnosti uznesenia. Výrok svojho rozhodnutia oprel krajský súd\no nasledovné dôvody:\n1) Vo vzťahu k otázke vjazdu ako jediného možného spojenia medzi pozemnou\nkomunikáciou E/50 a pozemkom navrhovateľa krajský súd uviedol, že v prípade\nodvolacieho konania berie do úvahy aj vyjadrenia protistrany na rozdiel od konania na\nprvostupňovom súde, ktorý naliehavosť právneho záujmu na nariadení predbežného\nopatrenia posudzuje na základe predložených listinných dokladov. V nadväznosti na to, vzal\ndo úvahy tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní a uviedol, že (cit.) „Navrhovatelia\nv odvolaní nepopreli, že by cez parcelu č. 579/1 nebol prístup na verejnú komunikáciu,\nuviedli iba, že tento pozemok je vo vlastníctve iných osôb, a že využívaním cudzieho\npozemku by dochádzalo k zásahu do vlastníckeho práva iných osôb.“ Následne na to dodal\nže (cit.) „Vzhľadom na tieto skutočnosti ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, nemožno\nakceptovať názor súdu prvého stupňa o „jedinom“ prejazde pozemkov navrhovateľov na\nverejnú komunikáciu E/50 a tým ani jeho záver o naliehavej potrebe dočasnej úpravy\npomerov, ako sa jej navrhovatelia domáhajú, keď práve z dôvodu, že pozemok odporcu nie\nje jediným možným prejazdom, nie je ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy.“\n2) Zamietnutie návrhu odvolací súd nedôvodil iba týmto argumentom, ale ako ďalší\ndôvod uviedol absenciu osvedčenia skutočnosti, že na pozemku odporcu bol vybudovaný\nvjazd. Presnejšie (cit.) „Odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že navrhovatelia\nničím neosvedčili nimi tvrdenú skutočnosť, že na pozemku, ktorý – ako je to v konaní zatiaľ\nzjavné, patrí vlastnícky odporcovi, bol zhotoviteľom komunikácie I. triedy E/50 vybudovaný\nako vjazd (prejazd k ich pozemkom). Podľa názoru odvolacieho súdu, iba za stavu že\npredmetný pozemok hoci aj vo vlastníctve odporcu ako fyzickej osoby mal povahu takej\núčelovej komunikácie (vjazd či prejazd) ako to tvrdia navrhovatelia, bolo by možné\nuvažovať o zásahu vlastníka pozemku, lebo by bol povinný takúto účelovosť pozemku\nrešpektovať.“ Podľa odvolacieho súdu (cit.) „takáto účelovosť nevyplýva ani z „Výzvy\nMestskej časti K. z 24. 9. 2009...“\n3) Pri poslednom dôvode zamietnutia návrhu, odvolací súd poukázal na tú\nskutočnosť, že v rovnakej veci koná už iný orgán.\nNavrhovateľ sa domáhal nápravy zásahu do svojich práv podnetom na generálnu\nprokuratúru na podanie mimoriadneho dovolania voči uzneseniu krajského súdu, v ktorom\n\n4\n\nreagoval na jednotlivé dôvody odvolacieho súdu, na ktorých súd zakladal svoje\nrozhodnutie...»\nSťažovatelia sú toho názoru, že uznesením krajského súdu č. k. 11 Co 10/2010-76\nz 15. februára 2010 bolo porušené ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto žiadajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených\npráv, aby uvedené uznesenie zrušil a priznal im primerané finančné zadosťučinenie v sume\n2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 473,58 €.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľov podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k.\n11 Co 10/2010-76 z 15. februára 2010, ktorým zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak,\nže návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné súdy.\nÚstavný súd už vo svojej judikatúre konštatoval, že rozhodovanie a rozhodnutie\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia možno považovať za súčasť základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00, II. ÚS 222/04).\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom\norgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\n\n6\n\noznačeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 56/03, IV. ÚS 66/02).\nHoci rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v občianskoprávnom\nkonaní môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, takéto\nporušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by\nmu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku\nnápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými súdmi. Ak v konaní pred\nvšeobecnými súdmi možno poskytnúť ochranu tvrdenému porušeniu práva, ústavný súd\nnemá právomoc svojou rozhodovacou činnosťou zasahovať do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal\npredovšetkým určením miesta a postavenia rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného\nopatrenia v konaní pred všeobecným súdom, ako aj existenciou účinných právnych\nprostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, na koho sa takéto rozhodnutie vzťahuje,\ndomnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo slobôd.\nPredpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie,\nktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo\nv konaní o veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú\nobsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku. Samotná existencia negatívneho rozhodnutia,\nktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemôže\nodôvodniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby (mutatis mutandis\nI. ÚS 158/06, I. ÚS 349/08).\nÚstavný súd v tejto súvislosti uvádza, že o osobnom stave, o splnení povinnosti,\nktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, ako aj o určení, či tu\nprávny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80\nObčianskeho súdneho poriadku), v konečnom dôsledku rozhoduje všeobecný súd.\nAko už opakovane ústavný súd uviedol (napr. II. ÚS 13/01), ochrana ústavou,\nprípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\n\n7\n\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Konečným rozhodnutím o veci samej poskytne\nvšeobecný súd ochranu označeným základným právam sťažovateľa, pričom túto právomoc\nvšeobecného súdu treba považovať za prioritnú. Nenariadenie predbežného opatrenia ešte\nneznamená, že všeobecný súd v rozhodnutí vo veci samej neposkytne ochranu tým právam,\nktorých porušenie sťažovateľ namieta.\nAj pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia treba vychádzať z toho, že\nprávo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces v sebe nezahŕňajú záruku úspechu\nv konaní ani nárok na to, aby všeobecné súdy prebrali alebo sa riadili výkladom všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 222/04). Nesúhlas\núčastníka občianskeho súdneho konania s výrokom a (alebo) odôvodnením rozhodnutia\nvšeobecného súdu nezakladá porušenie jeho práv. Skutkové ani právne závery krajského\nsúdu nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak sú zlúčiteľné so základným právom\na slobodou zaručenými ústavom a medzinárodnou zmluvou.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nJednou zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom\nje podľa § 20 zákona o ústavnom súde aj splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa\nadvokátom, v ktorom sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred\nústavným súdom. Sťažovatelia nepredložili zákonom o ústavnom súde predpísané\nsplnomocnenie, a preto sa ústavný súd touto skutočnosťou ďalej nezaoberal vzhľadom na\nodmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 27. apríla 2010\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}