{"guid": "ussr:595eb0c9-d1c7-4728-8257-e2748d9fafbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/07 z 3. 12. 2007", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. decembra 2007, sp. zn. III. ÚS 317/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2007-12-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/595eb0c9-d1c7-4728-8257-e2748d9fafbc", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:595eb0c9-d1c7-4728-8257-e2748d9fafbc", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:595eb0c9-d1c7-4728-8257-e2748d9fafbc", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:595eb0c9-d1c7-4728-8257-e2748d9fafbc/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 317/07-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2007\npredbežne prerokoval sťažnosť Š. F., P., a M. H., P., zastúpených advokátom JUDr. Mgr.\nŠ. B., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok a dediť\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Co 35/2006 a postupom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 391/07 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Š. F. a M. H. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra\n2007 (po doplnení 16. novembra 2007) doručená sťažnosť Š. F., P., a M. H., P. (ďalej len\n„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci namietaného\n\nporušenia ich základného práva vlastniť majetok a dediť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Co 35/2006 a postupom\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 391/07.\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli: „Dňa 05. 10. 2006 mi bol doručený\nrozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 09. 08. 2006, číslo: 7 C 282/03-70, ktorým bola\nzamietnutá naša žaloba «O určenie vlastníckeho práva do dedičstva». Okresný súd\nzamietnutie žaloby zdôvodnil tým, že žalobu podali iba žalobcovia v 1 a 2 rade, ale nepodali\nju ich deti. (...) Preto, ak navrhovatelia v návrhu na začatie konania neoznačili ako\núčastníkov konania aj ďalších dedičov po poručiteľoch A. F. a Ľ. H., súd návrh\nnavrhovateľov vzhľadom na neúplný okruh účastníkov konania zamietol. Pretože sme boli\npresvedčení, že Rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 09. 08. 2006, číslo konania:\n7 C 282/2003-70 nie je v súlade so zákonom, preto sme v zákonnej 15-dňovej lehote podali\nproti výroku uvedeného rozsudku odvolanie, ktoré sme odôvodnili následovne.\nV predmetnom konaní nejde o dedičské konanie, ale o sporové konanie o určenie\nvlastníckeho práva do dedičstva. To znamená, že ak by bola uvedená žaloba úspešná,\naž potom by sa jednalo o dedičské konanie (...). Ďalej sme poukázali na to, že v predmetnom\nkonaní nemusia žalobu podať všetci dedičia po nebohej A. F. a Ľ. H., ale stačí, ak žalobu\npodá iba jeden z dedičov. Pokiaľ by sme pripustili právnu domnienku – právny záver\nokresného súdu, že žalobu musia podať všetci dedičia, potom by došlo k porušeniu nášho\nústavného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (...). V prípade, že by sme\nboli úspešní v predmetnom konaní, bol by súd zaradil urbársky majetok, ktorý je predmetom\nsporu o určenie vlastníckeho práva do dedičstva, následne na základe návrhu\nna prejednanie dodatočne objaveného majetku by bol súdny komisár prizval všetkých\n\n2\n\noprávnených dedičov na dedičské konanie. Následne v dedičskom konaní by súdny komisár\nrozhodol o dedičstve (kto ho zdedí a v akých podieloch).\nDňa 03. 04. 2007 mi bol doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 15. 02.\n2007, sp. zn. 30 Co/35/2006-118, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa\n09. 08. 2006, sp. zn. 7 C 282/2003-70. Krajský súd sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu\nčo do výrokovej časti, ako aj do odôvodnenia rozsudku. (...) S uvedeným odôvodnením\nkrajského súdu v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť, pretože to čo tam uviedli sa vzťahuje\nna konanie o dedičstve, ktoré by nasledovalo po tom, čo by bol predmetný urbársky majetok\nzaradený do dedičstva. Predsa § 460, § 482 a § 483 hovoria výslovne čo je predmetom\ndedenia a ako sa dedí (na základe dohody, alebo zo zákona). Preto odôvodnenie krajského\nsúdu považujem za zavádzajúce. Predsa judikát R 42/1974, ktorý cituje Krajský súd v Žiline\nna 6. strane rozsudku č. 30 Co/35/2006 sa vzťahuje iba na dedičské konanie\na nie na sporové konanie – určovaciu žalobu o zaradenie nehnuteľností do dedičstva. (...)\nListom «Podnet na podanie mimoriadneho dovolania» zo dňa 14. 04. 2007 (príloha\nč. 7) som sa prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Žiline obrátil na generálneho\nprokurátora SR so žiadosťou, aby generálny prokurátor preskúmal rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline zo dňa 15. 02. 2007, sp. zn. 30 Co/35/2006-118 a ak zistí, že bol porušený\nzákon, aby podal proti nemu (taktiež aj proti rozsudku prvostupňovému súdu) mimoriadne\ndovolanie. Krajská prokuratúra v Žiline mi na môj podnet odpovedala listom zo dňa 22. 06.\n2007, sp. zn. Kc 96/07-9 (príloha č. 8) s tým, že môj podnet na podanie mimoriadneho\ndovolania ako nedôvodný odložila. Krajská prokuratúra v Žiline odôvodnila zamietnutie\nmôjho podnetu nasledovne. «Právny názor tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu\no nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva v konkrétnom konaní\nsa odvíja z platnej právnej úpravy dedenia a konania o dedičstve, ako aj zo samotnej súdnej\npraxe. Konanie o určenie materiálnej podstaty dedičstva, resp. o určenie poručiteľovho\nmajetku sa vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých do úvahy prichádzajúcich\núčastníkov konania o dedičstve a spĺňa svoj účel len vtedy, ak môže byť táto otázka\nvyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov konania\no dedičstve (Rc 65/2003, R 70/2003, C. H. BECK Ad Notam 1/Notam 1/2005 str. 55).\nAk totiž zanechal poručiteľ viac dedičov, resp. z dôvodu ich smrti do úvahy prichádzajúcich\nprávnych nástupcov, sú až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve považovaný\n\n3\n\nza vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa vecí\nalebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám\nspoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto\nprávach a povinnostiach podieľajú. V konaniach s inými osobami týkajúcich sa vecí,\nmajetkových práv alebo povinností patriacich do dedičstva majú postavenie tzv.\nnerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 OSP (R 42/1974, R ČR 24/2003)».\nListom zo dňa 03. 08. 2007 «Opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 15. 02. 2007, sp. zn. 30 Co/35/2006-118»\n(príloha č. 9). Som sa obrátil na JUDr. D. T. Generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky, aby proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 15. 2. 2007, sp. zn.\n30 Co/35/2006-118, ako aj proti prvostupňovému rozsudku podal mimoriadne dovolanie.\nGenerálna prokuratúra listom zo dňa 04. 9. 2007, sp. zn. VI/2 Pz 391/07-8, ktorý\nsom prevzal dňa 11. 09. 2007 (príloha č. 10) odložila môj opakovaný podnet s tým,\nže postup Krajskej prokuratúry v Žiline bol správny. S uvedeným tvrdením nesúhlasím.“\nS prihliadnutím na uvedené sa sťažovatelia domnievajú, že postupom krajského súdu\na generálnej prokuratúry bolo porušené ich základné právo vlastniť majetok a dediť podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, ako aj právo\nna ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nNa základe uvedeného žiadali, aby ústavný súd ich sťažnosť prijal na ďalšie konanie\na aby v náleze vyslovil:\n„1. Základné právo sťažovateľov Š. F. a M. H. Ústavy SR a právo na prejednanie\nveci každý má právo vlastniť majetok a dedenie sa zaručuje, zakotveného v čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR a v čl. VI. ods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nčlánku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nprerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom\npod sp. zn. 30 Co/35/2006-118.\n\n4\n\n2. Základné právo sťažovateľov Š. F. a M. H. Ústavy SR a právo na prejednanie veci\nkaždý má právo vlastniť majetok a dedenie sa zaručuje, zakotveného v čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSR a v čl. VI. ods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nčlánku 1 – ochrana majetku Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo porušené postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\npri vybavovaní podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ktoré viedla pod sp. zn.\nVI./2 Pz 391/07-8.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa\n15. 2. 2007, sp. zn. 30 Co/35/2006-118 a vec vracia na nové konanie a rozhodnutie.\n4. Sťažovateľom Š. F. a M. H., priznáva finančné zadosťučinenie, každému vo výške\n200 000,- Sk (...), ktoré je Krajský súd v Žiline a Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky spoločne a nerozdielne povinní mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Sťažovateľom Š. F. a M. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré\nje Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B. (...), a to do 3 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“)\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľov prerokoval\n\nna\n\nneverejnom zasadnutí a preskúmal\n\nju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie označených\npráv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Co 35/2006, ústavný súd\nskúmal, či bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Už na predbežnom prerokovaní\nústavný súd zistil, že táto časť sťažnosti v požadovanej lehote nebola podaná, a preto\nju odmietol ako podanú oneskorene.\n\n6\n\nPodľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu.\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že sťažnosť podľa čl. 127\nústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti.\nJednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie\nkonanie je jej podanie v lehote\n\nustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,\n\nteda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (napr. I. ÚS 22/02,\nIII. ÚS 187/06, III. ÚS 121/07).\nÚstavný súd zistil, že v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 30 Co 35/2006\nrozhodol krajský súd rozsudkom z 15. februára 2007, ktorý bol právnemu zástupcovi\nsťažovateľov doručený 3. apríla 2007 a v ten istý deň nadobudol aj právoplatnosť, čím došlo\nk právoplatnému skončeniu tohto konania.\nVzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený\nprávny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia\nnamietaného konania (3. apríl 2007), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti\nústavnému súdu (12. november 2007), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané\npodanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty\n(obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 315/05, III. ÚS 215/06). Keďže zmeškanie lehoty\nna podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nodmietol ako podanú oneskorene.\nVo zvyšnej časti sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie už označených práv\npostupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní ich opakovaného podnetu v konaní\nvedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 391/07.\nPreskúmaním obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že podnetom\nzo 14. apríla 2007 doručeným Krajskej prokuratúre v Žiline (ďalej len „krajská\n\n7\n\nprokuratúra“) 23. apríla 2007 sa sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu\ndomáhali postupu podľa § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, teda podania\nmimoriadneho dovolania. Z obsahu tohto podnetu je zrejmé, že sťažovatelia navrhovali\npodať mimoriadne dovolanie proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 30 Co 35/2006\nz 15. februára 2007, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 7 C 282/2003 z 9. augusta 2006. V závere tohto podnetu však žiadali,\naby generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal\nmimoriadne dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Co 445/2006\nz 30. novembra 2006.\nNa podnet sťažovateľov na podanie mimoriadneho dovolania reagovala krajská\nprokuratúra listom č. k. Kc 96/07-9 z 22. júna 2007. Prokurátor krajskej prokuratúry\nv označenom liste sťažovateľom oznámil, že bol oboznámený so spisom okresného súdu\nsp. zn. 7 C 282/2003, pričom nezistil splnenie podmienok na podanie mimoriadneho\nopravného prostriedku. Prokurátor zároveň stručne uviedol podstatu s vecou súvisiacich\nsúdnych rozhodnutí a okrem iného konštatoval: „Z preskúmavaného spisového materiálu\nOkresného súdu v Žiline č. sp. 7 C 282/2003 vyplynulo, že predmetný majetok poručiteľky\nJ. H., rodenej S., narodenej (...), naposledy bytom P., zomrelej (...), nebol doposiaľ\nprejednaný v dedičskom konaní po nebohej poručiteľke, matke účastníkov konania. Obrana\nodporkyne v konaní, ako aj faktický a právny stav vo veci vlastníctva sporných\nnehnuteľností odôvodňujú podanie určovacej žaloby tak, ako Vám bolo naznačené\ni Krajským súdom v Žiline v uznesení z 5. marca 2003 č. k. 9 CoD 8/02. V prípade absencie\nurčenia konkrétneho majetku tvoriaceho pozostalosť poručiteľky, právnej predchodkyne\núčastníkov konania, nie je možné následne odvodzovať právny nárok navrhovateľov, resp.\ndo úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov k podielom na sporných nehnuteľnostiach.\n(...) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t. j. existenciu nedostatku vecnej legitimácie,\nako aj nedostatku pri uplatnení tvrdeného právneho nároku v súdnom konaní\n(spočívajúceho v absencii určenia majetku poručiteľky J. H., rodenej S., bez ktorého nie je\nmožné uplatnený právny nárok odvodzovať), Váš podnet na podanie mimoriadneho\ndovolania zo 14. apríla 2007 odkladám.“\n\n8\n\nKrajská prokuratúra v liste reagovala aj na skutočnosť, že sťažovatelia žiadali\no podanie mimoriadneho dovolania proti namietanému rozsudku krajského súdu\nz 15. februára 2007, ale v samotnom závere žiadali, aby generálny prokurátor podal tento\nmimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Co 445/2006\nz 30. novembra 2006. Vo vzťahu k uvedenému krajská prokuratúra vyslovila: „V podnete\nna podanie mimoriadneho dovolania zo 14. apríla 2007 žiadate výslovne generálneho\nprokurátora o podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline\nz 30. novembra 2006 č. k. 5 Co 445/2006 (taktiež aj proti uzneseniu prvostupňového súdu),\nktoré však neboli súčasťou preskúmaného spisového materiálu Okresného súdu v Žiline\nč. sp. 7 C 282/03, t. j. netýkajú sa predmetnej preskúmavanej veci. Aj predmetná skutočnosť\npredstavuje nepochybne zákonný dôvod na odloženie podnetu na podanie mimoriadneho\ndovolania zo 14. apríla 2007.“\nNa základe uvedeného sťažovatelia listom z 3. augusta 2007 podali generálnemu\nprokurátorovi opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku\nkrajského súdu č. k. 30 Co 35/2006-118 z 15. februára 2007.\nNa opakovaný podnet sťažovateľov reagovala generálna prokuratúra listom\nč. k. VI/2 Pz 391/07-8 zo 4. septembra 2007, ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľov\ndoručený 11. septembra 2007. Generálna prokuratúra v ňom konštatovala, že po obsahovej\nstránke sa opakovaný podnet zhoduje so skorším podnetom sťažovateľov, pričom vychádza\nz totožných právnych názorov a záverov. Okrem uvedeného prokurátorka generálnej\nprokuratúry v liste uviedla: „Žaloba Vašich klientov, ktorou žiadali určiť že do dedičstva\npo neb. A. F., rod. H. a do dedičstva po neb. Ľ. H. patria spoluvlastnícke podiely\nna nehnuteľnostiach, predchádza právnej skutočnosti spočívajúcej v dedení uvedených\nnehnuteľností po ich právnej predchodkyni matke J. H., rod. S. Na uvedenú skutočnosť\nVás upozornila krajská prokuratúra vo vybavení pôvodného podnetu a až následovne\nvenovala pozornosť nedostatku vecnej legitimácie, z ktorej súdy vychádzali pri zamietnutí\nžaloby.“ Aj na základe uvedeného generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľov\nodložila, pričom sa stotožnila so závermi krajskej prokuratúry o nesplnení podmienok\nna podanie mimoriadneho dovolania.\n\n9\n\nZa zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou\nčinnosťou (II. ÚS 201/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 21/05, II. ÚS 98/06) takú sťažnosť,\npri predbežnom prerokovaní ktorej nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie.\nSťažnosť sťažovateľov smeruje proti označenému oznámeniu a postupu generálnej\nprokuratúry, ktorými malo dôjsť k porušeniu uvedených práv, a to z dôvodu, že generálna\nprokuratúra nevyhovela ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný súd\nv tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania\nnie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala,\nnevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto\npodnetu vyhovieť.\nAj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie\nmimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna\nochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 21/05). Z toho dôvodu generálny prokurátor\nnemôže odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním,\nspôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04, III. ÚS 261/07).\nRovnako stabilnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor,\nže súčasťou žiadneho zo základných práv (podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy)\nnie je aj povinnosť orgánu štátu podať mimoriadny opravný prostriedok na základe návrhu\npodnecovateľa (obdobne napr. II. ÚS 168/03).\nPredpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach\n§ 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek\npochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého patrí\niba generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká\nprávny nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom,\n\n10\n\nči podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné\npodmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.\nV namietanom prípade generálna prokuratúra podaním č. k. VI/2 Pz 391/07-8\nzo 4. septembra 2007 oznámila sťažovateľom, že ich opakovaný podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k. 30 Co 35/2006-118\nz 15. februára 2007, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 7 C 282/2003-70\nz 9. augusta 2006, odkladá. V oznámení generálna prokuratúra sťažovateľom ozrejmila,\naké skutkové a právne zistenia, odvolávajúc sa pritom na argumentáciu krajskej\nprokuratúry, ju viedli k záveru o tom, že v namietanom prípade podanie mimoriadneho\ndovolania nie je dôvodné. Tým bol podľa názoru ústavného súdu podnet sťažovateľov\nriadne vybavený, čo v okolnostiach prípadu vylučuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi\npostupom generálnej prokuratúry a namietaným porušením základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu, resp. zistenie takej možnosti porušenia práv sťažovateľov, reálnosť ktorej\nby mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nZ týchto dôvodov bol ústavný súd už po predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde) nútený odmietnuť sťažnosť sťažovateľov v tejto časti pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nPre odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už nerozhodoval o ďalších návrhoch\nuplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. decembra 2007\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}