{"guid": "ussr:590cb52b-2579-444e-b7e0-daebda9a00a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2011 z 17. 1. 2012", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. januára 2012, sp. zn. III. ÚS 365/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2012-01-17", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/590cb52b-2579-444e-b7e0-daebda9a00a1", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:590cb52b-2579-444e-b7e0-daebda9a00a1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:590cb52b-2579-444e-b7e0-daebda9a00a1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:590cb52b-2579-444e-b7e0-daebda9a00a1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 365/2011-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2012 v senáte\nzloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika\no prijatej sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., Advokátska\nkancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbs 3/2007 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbs 3/2007 p o r u š e n é b o l o .\n2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbs 3/2007\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom\ntisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť Ing. F. L., CSc., trovy konania\nv sume 471,27 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťsedem centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu advokáta JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 365/2011 z 13. septembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“),\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 Cbs 3/2007.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ ako odporca v konaní pred\nkrajským súdom vedenom pod sp. zn. 28 Cb 16/2001 si vzájomným návrhom z 20. januára\n2003 uplatnil právo na zaplatenie sumy 3 766 433 Sk z titulu neuhradeného nájomného.\nKrajský súd uznesením z 29. januára 2004 vylúčil tento vzájomný návrh sťažovateľa\n(uplatnený v konaní sp. zn. 28 Cb 16/2001) na samostatné konanie, ktoré je v súčasnosti\nvedené pod sp. zn. 7 Cbs 3/2007.\nÚstavný súd 5. októbra 2011 vyzval predsedníčku krajského súdu na vyjadrenie sa\nk vecnej stránke prijatej sťažnosti a zaslanie relevantného súdneho spisu.\n\n2\n\nVyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené faxom 29. novembra\n2011, písomne doplnené 5. decembra 2011. V jeho prílohe predsedníčka krajského súdu\npredložila súdny spis a podrobnú chronológiu úkonov krajského súdu i účastníkov\nv napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré sú zhodné\nso zisteniami ústavného súdu z predloženého súdneho spisu:\nKrajský súd uznesením z 29. januára 2004 vylúčil tento vzájomný návrh sťažovateľa\n(uplatnený v konaní sp. zn. 28 Cb 16/2001) na samostatné konanie, ktorému bola pridelená\nsp. zn. 3 Cb 54/2004 (6. apríla 2004). Prípisom z 3. februára 2005 samosudca previedol\nsúdny spis do oddelenia senátnych vecí s poukazom na § 36b písm. a) zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok vo vtedy (do 1. apríla 2005) platnom znení (ďalej aj „OSP“),\npričom mu bola pridelená nová spisová značka 7 Cbs 37/2005. Krajský súd nesúhlasil\ns takto určenou príslušnosťou a postúpil súdny spis na Okresný súd Bratislava II, ktorý\ns postúpením tiež nesúhlasil, preto bol súdny spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o príslušnosti. Najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 4 Ndob 5/2006 z 28. februára 2006 určil, že príslušným súdom vo veci je krajský\nsúd. Krajský súd po vrátení súdneho spisu opätovne postúpil súdny spis (2. marca 2007)\nOkresnému súdu Nitra, ktorý nesúhlasil s postúpením a predložil súdny spis najvyššiemu\nsúdu (19. marca 2007). Najvyšší súd vrátil súdny spis Okresnému súdu Nitra s poukazom\nna právoplatné rozhodnutie o príslušnosti (sp. zn. 4 Ndob 5/2006 z 28. februára 2006).\nPo vrátení súdneho spisu na krajský súd (7. mája 2007) mu bola opäť pridelená nová\nspisová značka 7 Cbs 3/2007. Krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho\npoplatku 11. mája 2007. Sťažovateľ nesúhlasil s vyrubeným poplatkom podaním\ndoručeným krajskému súdu 31. mája 2007. Krajský súd predložil najvyššiemu súdu\n6. októbra 2008 súdny spis v súvislosti s podaním sťažovateľa na zmenu petitu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 28 Cb16/2001 (zmena petitu vzájomného návrhu, ktorý už bol\nvylúčený na samostatné konanie, pozn.). Najvyšší súd listom doručeným krajskému súdu\n19. marca 2009 oznámil, že sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie poplatku za podaný návrh\n10. mája 2004. Vzhľadom na nezaplatenie poplatku mal krajský súd vydať uznesenie\no zastavení konania. Krajský súd uznesením sp. zn. 7 Cbs 3/2007 z 28. mája 2009 zastavil\nkonanie pre nesplnenie poplatkovej povinnosti. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu\nodvolanie 19. júna 2009 (súčasne zaplatil súdny poplatok vo výške 100 €), o ktorom\n\n3\n\nrozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Obo 71/2009 z 3. augusta 2010 tak, že napadnuté\nuznesenie zrušil a vec vrátil krajskému na ďalšie konanie z dôvodu nezrozumiteľnosti\na nepreskúmateľnosti. Krajský súd na pojednávaní konanom 9. februára 2011 uložil\nsťažovateľovi písomne oznámiť výšku a dôvod nároku, ktorý si sťažovateľ v konaní\nuplatňuje, vzhľadom na viaceré podania sťažovateľa, v ktorých si uplatňoval rozličné sumy\ns odlišne stanovenými obdobiami. Sťažovateľ 24. februára 2011 doručil podanie, v ktorom\nšpecifikoval svoj nárok s uvedením petitu. Krajský súd uznesením sp. zn. 7 Cbs 3/2007\nzo 4. marca 2011 pripustil zmenu žaloby a opätovne zaslal výzvu sťažovateľovi\nna zaplatenie súdneho poplatku 18. apríla 2011. Krajský súd uznesením sp. zn.\n7 Cbs 3/2007 z 24. júna 2011 zastavil konanie v časti istiny pre nezaplatenie súdneho\npoplatku. Sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal odvolanie (27. júla\n2011), o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Obo 70/2011 z 30. septembra\n2011 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie\npodľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP (postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred\nsúdom, pozn.) a tiež z dôvodu nepreskúmateľnosti jeho postupu (pozri s. 5 rozhodnutia,\npozn.). Súdny spis bol doručený krajskému súdu 7. novembra 2011 a po nevyhnutných\nprocesných úkonoch bol doručený ústavnému súdu 5. decembra 2011.\nKrajský súd vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že „žalobca si vzájomným návrhom\nzo dňa 20. 01. 2003, uplatnil právo na zaplatenie 3,174.000,-Sk s úrokom 17,6 % od 18. 08.\n2000 až do zaplatenia z titulu úhrady nájomného.\nŽalobca neuhradil súdny poplatok. Súd mal konanie zastaviť, pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku. Tým, že konanie nebolo zastavené, a došlo k ďalším podaniam žalobcu,\nktorými sedemkrát menil petit sporu, súd rozhodoval plynulé v zmysle návrhov zmien petitu\nzo strany žalobcu, s prihliadnutím na skutkový a právny stav tak, ako ho žalobca v svojich\npodania uvádzal.\nNa prerokovaní dňa 29. 01. 2004 zmenil návrh stým, že si uplatnil právo\nna zaplatenie 3.766.433,-Sk.\nPodaním zo dňa 24. 06. 2004 žalobca žiadal zaplatiť 3.119.538,-Sk (103.549,69 €),\nz čoho si započítal 370 .000,-Sk, tzn. 2.749.500,-.Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania\nod 03.04. 2001 do zaplatenia.\n\n4\n\nŽalobca dňa 12. 12. 2006 uviedol, že správna výška uplatnenej pohľadávky je\n2.749.500,-Sk spolu so 17,6 % úrokom od 03. 04. 2001 do zaplatenia.\nPodaním zo dňa 18. 08. 2008 žiadal zaplatiť 2.749.500,-Sk spolu so 17,6 % úrokom\nod 03. 04. 2001 do zaplatenia a sumu 730.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania za obdobie\nod 01. 08. 2000 do septembra 2006.\nPodaním zo dňa 19. 06. 2009 zobral čiastočne návrh späť a žiadal, aby bolo\nrozhodnuté o vzájomnej pohľadávke v takej výške, aká je súdnym poplatkom 100 €\nuhradená.\nNa prerokovaní veci dňa 09. 02. 2011 žalobca súdu oznámil, že žalobu v žiadnej\nčasti neberie späť a podľa jeho názoru NS SR sa pri písaní uznesenia pomýlil pri formulácii\njeho znenia odvolania.\nPodaním zo dňa 24. 02. 2011 si žalobca uplatnil právo na zaplatenie 91.266,68 €\nspolu so 17,6 % úrokom od 03. 04. 2001 až do zaplatenia a 730.000,-Sk (24.231,56 €) spolu\ns úrokom z omeškania od 01. 09. 2000 do 01. 09. 2006 v mesačne menenej sadzbe úrokov a\nod 01. 09. 2006 do zaplatenia zo sumy 10.000,-Sk s 9,5 % úrokom ročne.\nV danej veci, prieťahy v konaní spôsobil žalobca - sťažovateľ, čoho dôkazom je\nvzájomný návrh zo dňa 14. 01. 2003 a následne jeho zmena, uvedená v zápisnici\no pojednávaní dňa 29. 01. 2004 vo veci sp. zn. 28 Cb 16/2001, kde nebol zmenený skutkový\nani právny stav veci, ale suma uplatneného nároku. S prihliadnutím na všetky vyššie\nrozpísané podania žalobcu, týkajúce sa petitu, v časti istiny, ako aj dátumu úrokov\nz omeškania, čiastočného späťvzatia žaloby, následne tvrdenia o zlej interpretácie jeho\npodania aj zo strany NS SR, že k žiadnemu späťvzatiu žaloby zo strany sťažovateľa nedošlo,\nprieťahy v konaní boli spôsobené jednoznačne zo strany žalobcu.\nPrieťahy v konaní neboli spôsobené súdom. Vo veci konalo niekoľko sudcov, ako\nčlenovia senátu, alebo samosudcovia, pri množstve veci v jednotlivých súdnych oddeleniach\na podaniach sťažovateľa, ktoré adresoval priebežne do niekoľkých spisov vedených\nna Krajskom súde v Bratislave, vychádzajúc z vyššie uvedených procesných úkonov, súd\nvo veci konal plynulé.\nK záverečnej otázke ÚS SR, či zistené prieťahy považuje súd za zbytočné prieťahy,\nzákonná sudkyňa uviedla, že prieťahy v konaní sú zbytočnými prieťahmi, spôsobenými\njednoznačne sťažovateľom.\n\n5\n\nDôkazom tohto tvrdenia sudkyňou je v tom, že ak si sťažovateľ uplatnil právo\nna zaplatenie za nájom v sume 3.174.000,-Sk vzájomným návrhom zo dňa 14. 01. 2003\na tento bez zmeny skutkového a právneho stavu (alebo čo i len opravy výpočtu), zmení dňa\n29. 01. 2004 na zaplatenie sumy 3.766.433,-Sk a približne opäť mesiacov, t. j. podaním\nzo dňa 24. 06. 2004, tento návrh zmení na sumu 2.749.500,-Sk spolu s úrokom z omeškania,\natď., je dôvodné konštatovať, že prieťahy v konaní spôsobil sťažovateľ.\nSťažovateľ sa namiesto zaplatenia súdneho poplatku odvolával na výzvy súdu\nk zaplateniu súdneho poplatku, zaplatil súdny poplatok v sume 100 € a navrhol, aby súd\nkonal o jeho pohľadávke, v akej výške je poplatkom 100 € uhradené. V časti, ktorá\nuhradený poplatok mala prevyšovať, berie žalobu späť, a následne tvrdí, že došlo k\npochybeniu aj v uznesení NS SR, keď tento súd zle vyhodnotil jeho návrh na čiastočné\nspäťvzatie návrhu. Časť nároku, ktorý zobral späť, sťažovateľ nešpecifikoval. Ďalej\nnešpecifikoval sumu a právny titul, o ktorom mal súd rozhodovať pri uhradení súdneho\npoplatku v sume 100 €.\nPrieťahy, ktoré v tejto veci nastali, boli spôsobené jedine konaním sťažovateľa.\nK jeho namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov postupom súdu, nedošlo.“\nV závere svojho vyjadrenia krajský súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania vo veci.\nPrávny zástupca sťažovateľa vyjadrením doručeným ústavnému súdu 21. decembra\n2011 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s jeho upustením.\nVo svojom vyjadrení nesúhlasiac s vyjadrením krajského súdu uviedol, že „zmenu petitu\nkonania navrhol len dvakrát a rozšírenie vykonal len raz“. Krajskému súdu tiež vyčítal, že\n„hoci sťažovateľ popísané úkony úpravy petitu relevantne vykonal, k žiadnej zmene petitu\nnikdy nedošlo, pretože neexistuje žiadne rozhodnutie súdu o predmetných návrhoch\nsťažovateľa. Táto okolnosť spôsobila, že dodnes nemožno zistiť, o akej výške uplatneného\nnároku v ktorom konaní súd koná“.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\n\n6\n\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa\nustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu.“ (IV. ÚS 253/04)\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje,\naby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá.\n\n7\n\nSamosudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd\nzohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť\nprvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.\n1. Predmetom konania je peňažný nárok sťažovateľa z titulu nájmu, ktorý bol\nuznesením krajského súdu (sp. zn. 28 Cb 16/2001 z 29. januára 2004) právoplatne vylúčený\nna samostatné konanie. Tento druh konania je bežnou agendou všeobecných súdov\na nemožno ho považovať za právne alebo fakticky zložitý aj vzhľadom na existenciu\npočetnej a ustálenej judikatúry týkajúcej sa sporov tohto charakteru.\n2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho\nkonania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podstatne prispel k predĺženiu konania\nv predmetnej veci tým, že viackrát zmenil vzájomný návrh z 20. januára 2003 v otázke\nrozsahu jeho nároku a príslušenstva (podaniami z 29. januára 2004, 24. júna 2004,\n6. septembra 2005, 12. decembra 2006, 18. augusta 2008, 19. júna 2009, 9. februára 2011).\nCelkovo teda možno konštatovať, že aj sťažovateľ má určitý podiel na zbytočnom\npredĺžení doterajšej doby konania pred krajským súdom, na čo ústavný súd prihliadol\npri určení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označeného práva sťažovateľa, bol postup samotného krajského súdu.\nÚstavný súd vychádzajúc z predloženého súdneho spisu a stavu konania konštatuje,\nže doterajší priebeh konania nasvedčuje, že prima facie krajský súd nepostupoval v súlade\ns už citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Počas vyše osemročného\n\n8\n\nkonania sa krajský súd doteraz výlučne zaoberal len otázkou svojej príslušnosti\na poplatkovej povinnosti sťažovateľa, pričom k meritu veci sa ešte nedostal. Otázka\npríslušnosti krajského súdu bola pritom s konečnou platnosťou vyriešená uznesením sp. zn.\n4 Ndob 5/2006 z 28. februára 2006.\nÚstavný súd identifikoval niekoľko období nečinnosti krajského súdu. Prvým\nobdobím nečinnosti v trvaní desiatich mesiacov (od vylúčenia návrhu na samostatné\nkonanie a pridelenia spisovej značky 3 Cb 54/2004 6. apríla 2004 do 3. februára 2005, keď\nkrajský súd preradil vec do oddelenia senátnych vecí sp. zn. 7 Cbs 37/2005). Ďalším\nobdobím nečinnosti v trvaní desiatich mesiacov bolo obdobie od pridelenia veci\ndo senátnych vecí krajského súdu 3. februára 2005 do postúpenia veci Okresnému súdu\nBratislava II 8. decembra 2005. Ústavný súd ďalej identifikoval aj obdobie nečinnosti\nkrajského súdu v trvaní viac ako šesť mesiacov od vrátenia súdneho spisu z Okresného súdu\nBratislava II 6. apríla 2006 do pojednávania na krajskom súde 19. októbra 2006.\nÚstavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna\nčinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho\norgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým\nsa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,\nIII. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).\nPopri už uvedených obdobiach nečinnosti v celkovom trvaní dvoch rokov a dvoch\nmesiacov za nesústredenú činnosť krajského súdu ústavný súd považuje jeho postup\nspočívajúci v spochybnení svojej príslušnosti (postúpenie veci Okresnému súdu Nitra\n1. marca 2007) po právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Ndob 5/2006\nz 28. februára 2006. Obdobne za nesústredenú činnosť vyhodnotil ústavný súd aj postup\nkrajského\n\nsúdu,\n\nkeď\n\nnerozhodol\n\no navrhovaných\n\nzmenách\n\npetitu\n\nsťažovateľom\n\na nerešpektoval § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov\nod konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným, v dôsledku čoho krajský súd\n\n9\n\nzasielal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku v čase, keď už došlo k zániku práva\nna vyrubenie súdneho poplatku [pozri s. 9 uznesenia sp. zn. 4 Obo 70/2011 z 30. septembra\n2011 (ďalej len „uznesenie“)]. Doručením viacerých podaní sťažovateľa, ktorými navrhoval\nzmeny návrhu, a nerozhodnutím súdu o nich vznikla neprehľadná situácia, ktorá spôsobila\nnepreskúmateľnosť výziev na zaplatenie súdneho poplatku (celkom štyri, pozn.), ktorú\nkonštatoval aj najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia (pozri s. 5 uznesenia). Krajský\nsúd pri vyrubení súdneho poplatku navyše súdny poplatok určil retroaktívne, čo takisto\nkonštatoval najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia (pozri s. 4. uznesenia).\nUvedený postup krajského súdu spôsobil, že konanie je stále ešte aj po vyše ôsmich\nrokov iba na začiatku.\nVychádzajúc z uvedených zistení, najmä zaznamenanej nečinnosti, ako aj\nnesústredenej činnosti a neefektívneho postupu krajského súdu v posudzovanom vyše\nosemročnom súdnom konaní prebiehajúcom na jednom stupni, ústavný súd dospel k názoru,\nže doterajším postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby\nvo veci konal. Keďže napadnuté konanie nebolo ku dňu vydania tohto nálezu právoplatne\nskončené, ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 Cbs 3/2007 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n10\n\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktoré\nodôvodnil dôvodmi uvedenými v sťažnosti.\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským súdom, ako aj na jeho\nnesústredenú činnosť a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na krajskom\nsúde a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 €\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3\nvýroku nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré\nmu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca\nsťažovateľa si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 471,27 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nZákladom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2010\nv sume 741 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\n\n11\n\nnáhradu trov konania za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (príprava\na prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti, písomné podanie vo veci samej)\npo 123,50 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu\n7,41 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal\nsťažovateľovi, takto činí sumu 392,73 € zvýšenú o DPH, čiže spolu 471,27 €.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom\nsúde).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2012\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cbs/3/2007", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}