{"guid": "ussr:578ea27d-b02e-4939-964e-9afdde7aa7ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2010 z 10. 11. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2010, sp. zn. II. ÚS 476/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2010-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/578ea27d-b02e-4939-964e-9afdde7aa7ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:578ea27d-b02e-4939-964e-9afdde7aa7ba", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:578ea27d-b02e-4939-964e-9afdde7aa7ba", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:578ea27d-b02e-4939-964e-9afdde7aa7ba/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 476/2010-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra\n2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. M., Ž., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod\nsp. zn. Nc 918/97 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Ing. R. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2010\ndoručená sťažnosť Ing. R. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 918/97.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 918/97\npodaním doručeným okresnému súdu 5. júna 1997 domáhal „určenia neplatnosti“ rozsudku\nsp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997 vyhláseného okresným súdom a zároveň sa týmto\npodaním domáhal vylúčenia sudkyne okresného súdu z ďalšieho prerokovania\na rozhodnutia v tej istej veci vedenej pod sp. zn. 17 C 896/93. Podľa tvrdení sťažovateľa aj\nnapriek viacerým sťažnostiam na prieťahy v konaní dosiaľ nedostal žiadne „priame\nvybavenie“ a okresný súd vo veci ostal nečinný až doteraz.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n«Vo veci som dňa 29. 12. 1997 obdržal list predsedu Okresného súdu v Žiline... pod\nsp. zn. Spr. 3178/97, na ktorom je dátum 18. 12. 1997 a je označený ako „odpoveď na\npodanie zo dňa 27. 11. 1997“, v tomto liste mi predseda senátu o. i. oznamuje, že moje\npodanie z 5. 6. 1997 považuje „ako nový návrh“.\nListom z 5. 1. 1998, č. k. Nc 918/97 ma súd vyzval dostaviť sa na súd vo veci\n„neúplného podania“. V určený deň som sa dostavil na súd...\nNa skutočnosť, že moje podanie zo dňa 5. 6. 1997 má všetky náležitosti podľa § 42\nods. 3 OSP som súdu poukázal podaním zo dňa 18. 1. 1998 a v ďalšom podaní súdu z\n12. 10. 1998 som poukázal na zbytočné prieťahy zo strany súdu vo veci samej.\nKeďže súd vo veci samej zostal nečinný po viac ako 6 rokov, podal som ďalšiu\nsťažnosť pre zbytočné prieťahy Ministerstvu spravodlivosti SR listom z 18. 9. 2003, na čo mi\ntoto ministerstvo odpovedalo listom č. 1131702003-51/1560-C zo dňa 13. 10. 2003 iba\noznámením, že moje podanie postupujú na priame vybavenie predsedovi Okresného súdu v\nŽiline.\nKeďže od podania žaloby (5. 6. 1997) uplynulo už viac ako 13 rokov bez toho, aby\nvo veci učinil súd akékoľvek rozhodnutie, mám obavy, že napriek už podaným sťažnostiam\nnedomôžem sa na súde spravodlivosti a svojho práva, a práva na konania bez zbytočných\nprieťahov, cítim sa morálne aj materiálne poškodený a žiadam týmto aj o priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výšku odvodzujem od výšky ceny\nnehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania 17 C 896/93...»\n\n2\n\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na\nďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:\n„I. Právo sťažovateľa, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom v Žiline, č. k.\nNc 918/97 bolo porušené.\nII. Sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 25 964,74 EUR.“\nNa záver sťažovateľ uviedol:\n„Zároveň si dovoľujem, ako 71-ročný starobný dôchodca, požiadať, aby mi súd\nustanovil zástupcu v konaní pred ním, ak je to nevyhnutné.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n3\n\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľom tvrdené porušenie jeho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 918/97.\nZ vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. Nc 918/97 pre\nposúdenie možného prijatia sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zistil, že v označenom\nkonaní okresný súd konal o návrhu sťažovateľa doručenom okresnému súdu 5. júna 1997,\nktorým sa sťažovateľ domáhal, aby okresný súd vylúčil z prerokovania veci vedenej\nokresným súdom pod sp. zn. 17 C 896/93 zákonnú sudkyňu, pričom svoju žiadosť\nodôvodnil tým, že mu zákonná sudkyňa okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.\n17 C 896/93 neumožnila konfrontáciu so svedkyňou, text zápisnice po výpovedi žalovanej\ndiktovala slovami, ktoré táto nevyriekla, výpovede účastníkov „komolila“, uvádzala ich do\nzápisnice s opačným zmyslom, a tak pojednávanie viedla tendenčne nadržiavaním žalovanej\nstrane. Sťažovateľ v predmetnom podaní tiež uviedol, že konajúca sudkyňa nebola na\nvyhlásenie rozsudku sp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997 pripravená a rozsudok po jeho\nvyhlásení nijako neodôvodnila. Okrem toho sťažovateľ v predmetnom podaní uviedol, že ho\npredkladá „... aj ako žalobu o neplatnosť vyhlásenia rozsudku vo veci 17 C 896/93“.\nÚstavný súd z vyžiadaného súdneho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.\n17 C 896/93 pre posúdenie možného prijatia sťažnosti na ďalšie konanie zistil, že\npredmetné konanie bolo konaním o žalobe sťažovateľa a spol. o neplatnosť kúpnej zmluvy\nz 18. apríla 1969, pričom rozsudkom č. k. 17 C 896/93-60 zo 4. júna 1997 okresný súd\nžalobu sťažovateľa a spol. v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ a spol. podaním\ndoručeným okresnému súdu 18. novembra 1997 podali proti uvedenému rozsudku\nodvolanie, v ktorom okrem iného uviedli:\n„Za obzvlášť závažnú okolnosť v tomto smere považujeme skutočnosť, že\npredsedníčka senátu... nevyhlásila rozsudok spôsobom, ktorý vyžaduje zákon v § 156,\nods. 1. OSP: rozsudok nebol vyhlásený verejne, keďže oznámila len vo svojej kancelárii,\nč. dv. 16 a vôbec neuviedla odôvodnenie rozsudku. Aj pre túto skutočnosť, ako domnievame,\nplatí ustanovenie § 40, ods. 1 OZ o neplatnosti právneho úkonu ak nebol vykonaný\nspôsobom, ktorý vyžaduje zákon. Táto skutočnosť bola podnetom pre žalobu pod 2/ na\n\n4\n\npodanie osobitného návrhu Okresnému súdu v Žiline dňa 5. 6. 1997 v predmetnej veci\no neplatnosť vyhlásenia rozsudku (žaloba) a 2. návrhu na vylúčenie sudcu...“\nV dôsledku odvolania sťažovateľa a spol. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom sp. zn. 5 Co 1594/98 z 3. decembra 1998 potvrdil rozsudok okresného\nsúdu sp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997, pričom obidva tieto rozsudky nadobudli\nprávoplatnosť 8. februára 2000.\nPodľa § 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vyhlásenia rozsudku\nsp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997 bolo možné odvolanie odôvodniť akoukoľvek\nnesprávnosťou napádaného rozhodnutia alebo postupu prvostupňového súdu.\nVzhľadom na uvedené vychádzajúc zo všeobecne platnej zásady, že podania\nsa posudzujú podľa ich obsahu, a nie podľa ich označenia, ústavný súd ustálil, že sťažovateľ\nsa podaním doručeným okresnému súdu 5. júna 1997, o ktorom okresný súd konal pod\nsp. zn. Nc 918/97, domáhal v podstate tohto istého nároku, akého sa domáhal aj odvolaním\nproti rozsudku okresného súdu sp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997, pričom v obidvoch\nprípadoch sťažovateľ sledoval rovnaký cieľ, a to zrušenie rozsudku okresného súdu sp. zn.\n17 C 896/93 zo 4. júna 1997. Tento nárok sťažovateľ odôvodňoval jednak samotnou ním\ntvrdenou vecnou nesprávnosťou tohto rozsudku, nesprávnosťou v postupe zákonnej\nsudkyne pri jeho vyhlasovaní, ako aj v postupe, ktorý jeho vyhláseniu predchádzal.\nZ hľadiska\n\nObčianskym\n\nsúdnym poriadkom\n\npredvídaných\n\nprostriedkov\n\nna\n\ndosiahnutie sťažovateľom sledovaného cieľa, ktorým bolo zrušenie rozsudku okresného\nsúdu sp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997, možno za efektívny právny prostriedok považovať\npráve sťažovateľom podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok, na základe ktorého\nv prípade uznania opodstatnenosti sťažovateľom a spol. uvádzaných dôvodov odvolacím\nsúdom mohlo dôjsť k zrušeniu napadnutého rozsudku sp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997\na zároveň k rozhodnutiu o tom, že konajúca sudkyňa okresného súdu je vylúčená z ďalšieho\nprerokovania a rozhodovania vo veci. To, že sťažovateľ a spol. neboli v konaní o ich\nodvolaní úspešní, ešte nemôže viesť ku konštatovaniu, že tento riadny opravný prostriedok\nnebol, resp. nemohol byť efektívnym nástrojom na dosiahnutie sťažovateľom sledovaného\n\n5\n\ncieľa a že tohto cieľa by sa sťažovateľ mohol domôcť v konaní o jeho návrhu doručenom\nokresnému súdu 5. júna 1997, o ktorom okresný súd konal pod sp. zn. Nc 918/97.\nAj keď okresný súd podanie sťažovateľa doručené 5. júna 1997 (sp. zn. Nc 918/97)\npripojil k spisu vedenému pod sp. zn. 17 C 896/93 až 8. novembra 1999, t. j. už po\nrozhodnutí krajského súdu z 3. decembra 1998 o odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997, vzhľadom na identickosť dôvodov uvádzaných\nsťažovateľom tak v jeho odvolaní proti rozsudku sp. zn. 17 C 896/93 zo 4. júna 1997, ako aj\nv jeho podaní doručenom okresnému súdu 5. júna 1997, o ktorom okresný súd konal pod\nsp. zn. Nc 918/97, ktorými sťažovateľ sledoval rovnaký zámer, možno ustáliť, že sťažovateľ\nvediac o tom, ako bolo rozhodnuté o jeho odvolaní, mohol rozumne očakávať, ako bude\nrozhodnuté aj o jeho podaní doručenom okresnému súdu 5. júna 1997. Z tohto hľadiska sa\n„vyčkávanie“ sťažovateľa na rozhodnutie vo veci jeho podania doručeného okresnému súdu\n5. júna 1997 javí ako účelové, pretože sám sťažovateľ vyvolal duplicitné konania, pričom\nskončením jedného z nich mohol predvídať spôsob skončenia, resp. vybavenia aj druhého\nkonania.\nS ohľadom na už uvedenú zásadu, že podania účastníkov súdnych konaní je potrebné\nposudzovať podľa ich obsahu, a nie podľa ich „technického“ označenia, ústavný súd dospel\nk záveru, že meritórnemu vybaveniu podania sťažovateľa doručeného okresnému súdu\n5. júna 1997 bráni zákonná prekážka spočívajúca už v právoplatnom rozhodnutí o obsahovo\nidentickom odvolaní sťažovateľa (res iudicata), takže ide o taký procesný stav, keď je\nvylúčené, aby okresný súd v súvislosti s vybavením podania sťažovateľa doručeného 5. júna\n1997 porušoval sťažovateľom označené základné právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nOkrem uvedeného ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie sťažovateľa je\nvedené v registri „Nc“, teda ide o právne a skutkovo nejasné podanie, pričom ústavný súd\npripomína, že aj aplikácia čl. 48 ods. 2 ústavy predpokladá perfektný návrh, o čo v danom\nprípade nejde. Inak povedané, napadnuté nejasné podanie na čl. 48 ods. 2 ústavy\nv okolnostiach prípadu ani nie je akceptovateľné.\n\n6\n\nZjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup\norgánu verejnej moci, v postupe ktorého vznikne procesná situácia alebo procesný stav,\nktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená\nsituácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,\nIV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody\nsťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti\nnezaoberal.\nÚstavný súd tiež podotýka, že vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo tiež\nbez právneho dôvodu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2010\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}