{"guid": "ussr:566b6b10-e187-4cb3-b967-e93cee8545c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/09 z 3. 3. 2009", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. marca 2009, sp. zn. II. ÚS 25/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2009-03-03", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/566b6b10-e187-4cb3-b967-e93cee8545c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:566b6b10-e187-4cb3-b967-e93cee8545c1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:566b6b10-e187-4cb3-b967-e93cee8545c1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:566b6b10-e187-4cb3-b967-e93cee8545c1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 25/09-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2009 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta\no sťažnosti A. Z., Š., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 348/00 v období\npo 11. januári 2006 (po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 146/05 z 11. januára 2006), takto\nrozhodol:\n1. Základné právo A. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 348/00 v období\npo 11. januári 2006 (po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 146/05 z 11. januára 2006) p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 348/00\nprikazuje\n\nkonať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n\n3. A. Z. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\ntisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. A. Z. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 € (slovom\ndvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktoré\n\nje\n\nOkresný súd Bratislava II\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. K., B., do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 25/09-11 z 27. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. Z., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 348/00 v období po 11. januári 2006\n(po rozhodnutí ústavného súdu nálezom sp. zn. I. ÚS 146/05 z 11. januára 2006).\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 6. novembra 2000 doručil okresnému súdu žalobu\no určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a súčasne aj náhrady mzdy.\nÚstavný súd už nálezom č. k. I. ÚS 146/05-25 z 11. januára 2006 rozhodol, že\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n2\n\n19 C 348/00 bolo porušené. Zároveň okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných\nprieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk.\nOkresný súd na príkaz ústavného súdu nariadil pojednávanie vo veci na 25. apríl\n2006. Ani na tomto pojednávaní však nerozhodol a konanie odročil na 19. november 2006.\nNa tomto pojednávaní konajúci súd rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol. Rozsudok bol\nsťažovateľovi doručený 22. novembra 2006.\nProti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 4. decembra 2006 odvolanie. Krajský súd\nv Bratislave uznesením č. k. 2 Co 564/06-184 zo 14. novembra 2007 zrušil rozsudok súdu\nprvého stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne sa 15. mája 2008\nkonalo na okresnom súde pojednávanie, na ktorom opäť vo veci nebolo rozhodnuté,\nrovnako ako na pojednávaniach 11. septembra 2008 a 9. októbra 2008. Sťažovateľ predložil\nkonajúcemu súdu všetky relevantné dôkazy, ktorými jednoznačne a nespochybniteľne\npreukázal, že okamžité zrušenie jeho pracovného pomeru bolo v rozpore so zákonom,\na súčasne predložil aj písomné podklady, z ktorých možno bez problémov určiť výšku\nnáhrady mzdy, ktorej sa domáhal. Z nepochopiteľných dôvodov však okresný súd opätovne\npožaduje predložiť ďalšie listinné dôkazy.\nSťažovateľ ďalej poukázal na to, že „je neúnosné, aby sa o neplatnosti okamžitého\nzrušenia pracovného pomeru a vyplatení náhrady mzdy rozhodovalo temer 8 rokov, navyše\nv prípade, ak sťažovateľ bol osamelý a sám sa staral o výživu a výchovu dvoch donedávna\nmaloletých detí. Okresný súd Bratislava II rozhodol meritórne vo veci, aj to zjavne\nnesprávne, ako to konštatoval odvolací súd , po temer 6 rokoch od podania žaloby a aj to\nzrejme až na základe ústavnej sťažnosti a následného pokynu Ústavného súdu SR. Sme si\nvedomí veľkej preťaženosti súdov. Máme však za to, že je vecou štátu a organizácie súdov,\naby za situácie, ak tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným\nprieťahom v konaní. Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nnemôže byť zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu. V dôsledku prieťahov v konaní\nbola úplne narušená dôvera sťažovateľa v súdnictvo pôsobiace na území Slovenskej\nrepubliky a v účinnú právnu ochranu.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že práva sťažovateľa na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní a na prerokovanie veci v primeranej\n\n3\n\nlehote boli opätovne porušené. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby Ústavný súd SR po\nvykonanom dokazovaní nasledovným spôsobom rozhodol:\nPrávo sťažovateľa A. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.\nOkresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n19 C 348/00 rozhodol bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľovi A. Z. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n100.000,- Sk (slovom stotisíc korún slovenských), ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd\nBratislava II do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.\nOkresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť sťažovateľovi na účet jeho právnej\nzástupkyne... náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 9.067 Sk (dva úkony právnej\npomoci á 3.650 + 693,50) 19% DPH + paušál 190 Sk do jedného mesiaca odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia.“.\nNa výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom\nsp. zn. Spr 2007/09 z 5. februára 2009. Navrhla, aby ústavný súd rozhodol tak, že právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní po 11. januári 2006 porušené\nnebolo. V ďalšom uviedla: „V čase vydania nálezu ústavného súdu z 11.01.2006 bol vo\nveci nariadený termín pojednávania na 25.04.2006. Na toto pojednávanie sa navrhovateľ\nnedostavil, pojednávanie bolo odročené na deň 19.10.2006, na ktorom sa sťažovateľ\nosobne zúčastnil a na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok. Rozsudok č. k. 19C/348/2000 156 bol vypracovaný a expedovaný dňa 16.11.2006. Voči rozsudku podal odvolanie\nsťažovateľ dňa 04.12.2006, odporca podal odvolanie dňa 11.12.2006 voči trovám konania.\nSpis bol predložený na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku Krajskému\nsúdu v Bratislave dňa 15.12.2006. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co 564/2006184 zo dňa 14.11.2007 prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil vec na konanie. Spis bol\nvrátený tunajšiemu súdu 18.12.2008.\nVo veci boli po vrátení spisu z odvolacieho súdu nariadené termíny pojednávaní\nna dni 08.04.2008, 15.05.2008, 10.06.2008, 11.09.2008, 09.10.2008, 04.11.2008.\nNavrhovateľ sa na pojednávaniach nezúčastnil, aj keď bol volaný na pojednávania\n\n4\n\nz dôvodu potreby jeho dopočutia na skutočnosti uložené odvolacím súdom a predloženie\nlistinných dôkazov, súvisiacich s preukázaním okolností skončenia jeho pracovného\npomeru a ustálením požadovanej výšky náhrady mzdy.\nNa pojednávanie nariadené dňa 04.12.2008 sa navrhovateľ dostavil osobne, bol\ndopočutý na skutočnosti v zmysle záverov uznesenia odvolacieho súdu. Účastníci konania\nnavrhli doplnenie dokazovania.\nSpis bol zapožičaný Ústavnému súdu SR od 11.12.2008 do 16.01.2009.\nVo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 20.01.2009, do termínu\npojednávania nebolo vybavené dožiadanie o výsluch svedkov na Okresnom súde\nv Komárne. Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 26.02.2009.\nAko vyplynulo z vyššie uvedeného, bez aktívnej účasti navrhovateľa, ktorého bolo\npotrebné v konaní vypočuť nebolo možné vo veci rozhodnúť, rovnako aj bez vykonania\ndôkazov, ktoré navrhli účastníci konania. Postup súdu, ktorý vykonával úkony\nsmerujúce k meritórnemu rozhodnutiu je plynulý a bez subjektívnych prieťahov.\nNavrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže nemožno od neho očakávať\nďalšie objasnenie veci.“\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu ústavného súdu 11. februára 2009 oznámila,\nže súhlasí, aby sa vo veci rozhodlo bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami\nk opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n5\n\nII.\nZo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:\n- 11. januára 2006 ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým prikázal okresnému súdu\nvo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 348/2000 konať bez zbytočných prieťahov,\n- 25. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ nebol prítomný,\n- 19. októbra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, bol\nvyhlásený rozsudok,\n- 16. novembra 2006 písomné vyhotovenie rozsudku,\n- 4. decembra 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku z 19. októbra 2006,\n- 11. decembra 2006 odporca doručil odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania,\n- 15. decembra 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave,\n- 18. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením č. k.\n2 Co 564/2006-184 zo 14. novembra 2007, ktorým zrušil prvostupňový rozsudok a vec\nvrátil na ďalšie konanie,\n- 8. apríla 2008, 15. mája 2008, 10. júna 2008, 9. októbra 2008 a 4. novembra 2008\nsa uskutočnili pojednávania, na ktorých sa sťažovateľ nezúčastnil,\n- 4. decembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, účastníci\nnavrhli doplnenie dokazovania.\nIII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\n\n6\n\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej\nneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho\norgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne\norgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet\na právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na\norganizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 348/00, v ktorom sa sťažovateľ domáhal určenia\nneplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, došlo k porušeniu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nporušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48\n\n7\n\nods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého\nprípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka\nkonania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské\npráva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa\nrovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd už v prechádzajúcom náleze\nkonštatoval, že predmetom napadnutého konania je vec, ktorej povaha – pracovnoprávny\nspor – si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu tak, aby bol naplnený účel\nsúdneho konania, teda vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a aby sa čo\nnajskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou\no rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 146/05).\n2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti bez ďalšieho vymenoval počet\nuskutočnených pojednávaní, pritom však neuviedol, že niekoľko z nich muselo byť\nodročených z dôvodu jeho neprítomnosti na pojednávaní. Ak by sa bol sťažovateľ zúčastnil\npojednávania nariadeného na 25. apríl 2006, ako aj ďalších nariadených na 8. apríl 2008,\n15. máj 2008, 10. jún 2008, 9. október 2008 a 4. november 2008, s veľkou\npravdepodobnosťou by konanie v jeho veci bolo skončené skôr. Ústavný súd z toho vyvodil\nzáver, že je to aj sám sťažovateľ, ktorý prispel k prieťahom v označenom súdnom konaní,\npričom na túto okolnosť nemohol neprihliadnuť pri priznaní primeraného finančného\nzadosťučinenia.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu po rozhodnutí\nústavného súdu nálezom z 11. januára 2006 do podania novej sťažnosti ústavnému súdu\n29. októbra 2008. Zistil, že z celkovej dĺžky skúmaného konania bol postup okresného súdu\n\n8\n\npoznačený zbytočnými prieťahmi, ktoré však vyplývali skôr z jeho neefektívneho postupu\nako z frekvencie nariaďovaných pojednávaní (celkovo okresný súd v tomto období nariadil\n8 pojednávaní, avšak napriek tomu, že sa na viacerých z nich nezúčastňovali účastníci\nkonania, konajúci súd ani v jednom prípade nevyužil prostriedky, ktoré mu procesnoprávne\npredpisy na zabezpečenie účasti účastníka na pojednávaní umožňujú použiť (§ 53 a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku).\nTreba ďalej konštatovať, že celková dĺžka napadnutého konania je viac ako 8 rokov.\nTáto dĺžka konania, najmä vzhľadom aj na povahu prerokúvanej veci (o neplatnosť\nokamžitého zrušenia pracovného pomeru a o vyplatenie náhrady mzdy), ktorá si vyžaduje\nosobitnú rýchlosť konania (napr. IV. ÚS 275/05), je celkom zjavne neprimeraná.\nOkrem uvedeného ústavný súd osobitne prihliadol na to, že v napadnutom konaní už\nprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu postup v danej veci\nnebol organizovaný tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\ntak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n\n9\n\nSťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n100 000 Sk.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd\npreto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie 1 000 €.\nPri stanovovaní jeho výšky vychádzal zo zásad spravodlivosti s prihliadnutím na\nvšetky okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, efektivitu postupu okresného\nsúdu, ale do úvahy zobral aj skutočnosť, že sťažovateľ mal na dĺžke konania svoj negatívny\npodiel.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu\nústavného súdu.\n6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich\nnáhradu.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny\nza úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 105,42 € a hodnota režijného paušálu je\n6,31 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu) v sume 223,46 € vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku\ntohto rozhodnutia.\n\n10\n\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. marca 2009\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}