{"guid": "ussr:55c3ee60-da63-4a31-aedd-e558cb4f3e2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/03 z 26. 11. 2003", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. novembra 2003, sp. zn. IV. ÚS 220/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2003-11-26", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/55c3ee60-da63-4a31-aedd-e558cb4f3e2f", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:55c3ee60-da63-4a31-aedd-e558cb4f3e2f", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:55c3ee60-da63-4a31-aedd-e558cb4f3e2f", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:55c3ee60-da63-4a31-aedd-e558cb4f3e2f/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 220/03-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra\n2003 o sťažnosti Ing. I. L., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H., Advokátska\nkancelária, B., ktorou namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces a princípu\nprezumpcie neviny podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a základného práva podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie justičnej polície Policajného zboru, odboru\nvyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, Bratislava, a jeho uznesením sp. zn. ČVS:\nVKE 15/30-1999 z 29. apríla 2003 v spojení s uznesením sp. zn. ČVS: VKE 15/30-1999\nz 22. mája 2003, za účasti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie justičnej polície\nPolicajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, Bratislava, po\npredbežnom prerokovaní takto\nr o z h o d o l:\nSťažnosť Ing. I. L. o d m i e t a .\nO d ô v o d n e n i e:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2003\ndoručená sťažnosť Ing. I. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietol porušenie jeho práva\nna spravodlivý proces a princípu prezumpcie neviny podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva\npodľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, sekcie justičnej polície Policajného zboru, odboru\nvyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, Bratislava (ďalej len „ministerstvo\nvnútra“) a jeho uznesením sp. zn. ČVS: VKE 15/30-1999 z 29. apríla 2003 v spojení\ns uznesením sp. zn. ČVS: VKE 15/30-1999 z 22. mája 2003.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal\ntento nález:\n„Ministerstvo vnútra SR, Sekcia justičnej polície PZ, Odbor vyšetrovania obzvlášť\nzávažnej trestnej činnosti v Bratislave postupom vyšetrovateľa kpt. Ing. J. Š. a plk. JUDr. J.\nŠ., po obvinení a zadržaní Ing. I. L., B., porušila jeho práva na spravodlivý proces a práva\nprezumpcie neviny a to v čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením ČSV: VKE 15/30-1999\nzo dňa 29. 4. 2003 a uznesením ČVS: VKE 15/30 zo dňa 22. 5. 2003 a tieto uznesenia sa\nzrušujú.\nMinisterstvu vnútra SR, Sekcii justičnej polície PZ, Odboru vyšetrovania obzvlášť\nzávažnej trestnej činnosti v Bratislave sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného\npráva na spravodlivý proces a prezumpciu neviny Ing. I. L., B.“\nV odôvodnení sťažnosti sťažovateľ o. i. opísal skutkový stav a dôvody, o ktoré\nopiera svoju sťažnosť, uvádzajúc, že:\n„Uznesením vyšetrovateľa Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti\nSekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností (teraz Sekcie justičnej polície)\nPZ v Bratislave bolo dňa 24. 2. 2000 pod ČVS: VKE-15/30-1999 podľa § 160 ods. 1\nTrestného poriadku začaté trestné stíhanie a podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku\nvznesené obvinenie I. L. za trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa\n§ 158 ods. 1 písm. c) ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným\n\n2\n\nčinom nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je\nto uvedené v citovanom uznesení.\nS odvolaním sa na pripojenú fotokópiu článku uverejneného 6. decembra 2002\nv denníku S. sťažovateľ tvrdí, že „Minister vnútra SR V. P. inicioval voči mne živelnú\nmediálnu kampaň tlačovou konferenciou, ktorú zvolal špeciálne k môjmu zadržaniu dňa\n5. 12. 2002, ktorá odznela vo všetkých médiách so súčasným vyjadrení sa vyšetrovateľa\nMV SR kpt. Š. k môjmu zadržaniu“.\nĎalej sťažovateľ uvádza: «Vyšetrovateľ MV SR, Sekcie justičnej polície PZ kpt. Ing.\nŠ. a plk. JUDr. J. Š. po mojom výsluchu a zadržaní pokračovali v tejto živelnej mediálnej\nkampani v rozpore s § 2 ods. 2 Tr. por., § 8a Tr. por. a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, ako aj čl. 6\nods. 1, 2 Dohovoru vo vzťahu k mojej osobe s úmyslom presvedčiť verejnosť o mojej údajnej\nvine a súčasne ovplyvňovať aj sudcov odvolacieho súdu, ktorí mali o mojej sťažnosti proti\nuzneseniu o vzatí do väzby rozhodovať.\nPostup verejného činiteľa – vyšetrovateľa kpt. Ing. J. Š. bol zjavným porušením\npráva na spravodlivý proces a práva na prezumpciu neviny. Totižto dodržiavanie zásady\nprezumpcie neviny je neoddeliteľnou súčasťou spravodlivého procesu. Kpt. Ing. Š. tak\nurobil poskytnutím rozhovoru pre denník S., ktorý bol publikovaný dňa 10. 12. 2002 pod\nnázvom „Vyšetrovateľ: L. advokáti boli prekvapení“.»\nSťažovateľ ďalej poukazuje na to, že «Do tejto živelnej mediálnej kampane sa\nzapojil aj plk. JUDr. J. Š., ako zástupca šéfa vyšetrovateľov SR a to rozhovorom pre denník\nS., ktorý bol uverejnený dňa 24. 2. 2003 pod názvom „Š.: Na najvýznamnejší prípad\nčakám“. V rozhovore na otázky v tejto časti rozhovoru, ako aj v časti Z. sú uvedené\nskutočnosti, ktoré porušujú zásadu prezumpcie neviny, pretože v odpovediach týkajúcich sa\nosoby sťažovateľa sa u verejnosti navodzuje dojem o vine sťažovateľa, pričom rozhovor je\nnesporne v rozpore s § 8a Tr. por. a jeho cieľom je vyvolať u verejnosti nevraživosť voči\nosobe sťažovateľa a presvedčiť verejnosť o jeho vine».\n\n3\n\nZ týchto skutočností sťažovateľ vyvodzuje, že „Vyšetrovateľ MV SR kpt. Ing. J. Š.\na plk. JUDr. J. Š. ako verejní činitelia a úradné osoby porušili moje práva zakotvené v čl. 6\nods. 1 a 2 Dohovoru...“.\nNa podporu argumentácie tohto záveru sťažovateľ cituje niektoré pasáže z článku\nuverejneného v denníku S. 24. februára 2003 (ide o rozhovor s plk. JUDr. J. Š.), ktorého\nfotokópia, ako aj fotokópia článku uverejneného v denníku S. 10. decembra 2002 sú\nprílohou jeho sťažnosti.\nSťažovateľ považuje na nesporné, „...že zo strany príslušných verejných činiteľov\ndošlo k takému zaobchádzaniu voči mne a takým spôsobom, aby sa nadobudol dojem,\nže som spáchal trestný čin, čo robili sústavne ešte pred rozhodovaním súdov. Rozhodne ich\npostup je v rozpore s § 8a Tr. por., kde je priamo zakotvená zásada prezumpcie neviny,\nale aj s čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru.\nKrajský súd v Bratislave o mojej sťažnosti proti uvaleniu väzby rozhodoval dňa 14.\n1. 2003, t. j. pred týmito útokmi verejných činiteľov na moju osobu, ktoré boli publikované\nv médiách tak, ako som uviedol“.\nVo vzťahu k postupu menovaných vyšetrovateľov argumentuje sťažovateľ tým,\n„...že sa o mojej osobe a mojom prípade vyjadrovali verejne a poskytovali rozhovory pre\nmédiá spôsobom, ktorý mal vzbudiť u verejnosti dojem mojej viny a že sa tak vyjadrovali\nešte pred rozhodnutím súdov, porušili namietané moje práva na prezumpciu neviny.\nTvrdím, že takýmto postupom sledovali to, aby presvedčili verejnosť o mojej vine a aby\novplyvnili odvolací súd, ktorý mal rozhodovať o mojej sťažnosti proti uzneseniu o mojom\nvzatí\ndo väzby.\nSvojím postupom odporca porušil aj zásady spravodlivého procesu. Treba uviesť,\nže zásada spravodlivosti sa vzťahuje na celé konanie, vrátane prípravného konania\na nemožno hovoriť o spravodlivom procese vtedy, ak verejný činiteľ – vyšetrovateľ a vysoký\npolicajný dôstojník ako úradné osoby porušujú zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súčasťou\nspravodlivého procesu.\n\n4\n\nZa spravodlivé možno považovať len to, čo je v súlade so zákonom a čo zákonu\nneodporuje. Nesporne postup odporcov je v rozpore s § 8a Tr. por., čl. 6 ods. 1, 2\nDohovoru a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR“.\nPodľa sťažovateľa existovala u neho jediná možnosť obrany proti postupom\nporušovania prezumpcie neviny priznanej Trestným poriadkom a touto možnosťou bolo\nvznesenie námietky zaujatosti voči vyšetrovateľovi, ako aj celej sekcii vyšetrovania, odboru\nobzvlášť závažnej trestnej činnosti. Preto „...podal námietku zaujatosti voči vyšetrovateľovi\nkpt. J. Š. a námietku zaujatosti voči celej Sekcii vyšetrovania Odboru obzvlášť závažnej\ntrestnej činnosti MV SR, ktorú riadi plk. JUDr. J. Š., a to podaním zo dňa 25. 3. 2003, ktoré\npodanie bolo osobne doručené dňa 26. 3. 2003 MV SR“.\nO námietke sťažovateľa „Vyšetrovateľ uznesením Sekcie justičnej polície PZ MV SR,\nOdboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti zo dňa 24. 9. 2003 ČVS: VKE\n15/30/1999 rozhodol, že skutočnosti, ktoré sťažovateľ uviedol v námietke zaujatosti voči\njeho osobe, t. j. že sa zapojil do organizovanej živelnej mediálnej kampane voči jeho osobe,\nnepovažuje za dôvody zaujatosti a odvolal sa v tomto uznesení na § 8a ods. 1 Tr. por. a teda\nvýroky na adresu sťažovateľa v sťažnosti uvedené, ktoré uviedol v rozhovore pre denník S.\npovažoval za také, ktoré sú v súlade s § 8a ods. 1 Tr. por. Teda, že išlo o informácie\nverejnosti v súlade s trestným poriadkom.\nSťažovateľ s odôvodnením uvedeného uznesenia nesúhlasil preto, že podľa neho sa\nvyšetrovateľ nevysporiadal s celou jeho námietkou v zmysle obsahu podania z 3. marca\n2003, a tiež z toho dôvodu, že uznesenie vyšetrovateľa považoval za nezákonné, a podal\nvoči nemu 7. mája 2003 sťažnosť.\nMinisterstvo vnútra uznesením sp. zn. ČVS: VKE 15/30-1999 z 22. mája 2003\nsťažnosť sťažovateľa proti vyššie označenému uzneseniu zamietlo.\nS poukazom na to sťažovateľ uvádza, že vyčerpal „...všetky možné dostupné\nprostriedky ochrany svojich práv v trestnom konaní, pričom uznesenie ČVS: VKE 15/30-\n\n5\n\n1999 zo dňa 22. 5. 2003 je konečné a už ho nie je možné napadnúť žiadnym opravným\nprostriedkom“.\nPokiaľ ide o dodržanie zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti podľa\n§ 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), sťažovateľ uvádza, že začiatok\njej plynutia sa počíta od doručenia rozhodnutia – uznesenia sp. zn. ČVS: VKE 15/30-1999\nz 22. mája 2003.\nV súvislosti s tým sťažovateľ poznamenáva, že „Právoplatnosť uznesenia zo dňa\n22. 5. 2003 vyplýva z ust. § 140 ods. 1 písm. a) Tr. por. a z toho dôvodu sa na takéto\nuznesenie nevyznačuje doložka právoplatnosti, keďže právoplatnosť vyplýva priamo\nz trestného poriadku“.\nV závere sťažovateľ uvádza, že „...vzhľadom na popísaný skutkový stav v tejto\nsťažnosti, napáda uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 29. 4. 2003 ČVS: VKE 15/30-1999, ako aj\nuznesenie ČVS: VKE 15/30-1999 zo dňa 22. 5. 2003 a domáha sa ich zrušenia“, a zároveň\nnavrhuje, aby ústavný súd rozhodol v intenciách výrokov, ktorých vyslovenia sa v konaní\npred ním svojou sťažnosťou domáha.\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodrobnejšie podmienky konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb\nsú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a 2 a § 49 až 56 zákona o ústavnom súde.\n\n6\n\nNesplnenie niektorej zo všeobecných alebo osobitných podmienok konania\no sťažnostiach ustanovených v citovaných ustanoveniach zákona o ústavnom súde je\ndôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd\npreto sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a skúmal ju zo všetkých\nhľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené\nalebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd konštatuje, že namietané postupy a právoplatné rozhodnutia ministerstva\nvnútra vyúsťujúce do záverov sťažovateľa o porušení jeho práv tvoria v prekúmavanej veci\n(aj s prihliadnutím na obsah sťažnosti) jeden celok, a preto ich treba posudzovať\na vyhodnocovať komplexne.\nZ ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy možno, pokiaľ ide o rozhodnutie, podať v lehote dvoch mesiacov\nod jeho právoplatnosti. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa malo\nv danom prípade dôjsť napadnutými uzneseniami ministerstva vnútra, pričom rozhodnutie\no poslednom opravnom prostriedku (uznesenie sp. zn. ČVS: VKE 15/30-1999 z 22. mája\n2003) nadobudlo v súlade s § 140 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku právoplatnosť v deň\njeho vydania. Sťažovateľovi bolo toto uznesenie doručené prostredníctvom jeho právneho\nzástupcu 27. mája 2003. Sťažovateľ od uvedeného dátumu vedel, že napadnuté uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 22. mája 2003. Prihliadajúc na túto kogentnú lehotu, v ktorej je\nnutné podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd zistil, že sťažnosť bola\nv danom prípade podaná tretí deň po jej uplynutí. Ústavný súd v spojitosti s tým\npoznamenáva, že sťažovateľ mal od 27. mája 2003 (deň doručenia uznesenia ministerstva\nvnútra sp. zn. ČVS: VKE 15/30-1999 z 22. mája 2003) k dispozícii dostatočný čas na to,\n\n7\n\naby dodržal zákonom ustanovenú dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti počítanú\nod právoplatnosti rozhodnutia. Z týchto dôvodov nie je možné prijať názor sťažovateľa,\nže lehotu na podanie sťažnosti počítal od doručenia druhostupňového rozhodnutia, pretože\ntakéto počítanie lehoty by sa uplatnilo len vtedy, ak by napádané uznesenie nadobúdalo\nprávoplatnosť dňom doručenia, avšak v danom prípade tomu tak nie je.\nPoukazujúc na uvedené závery o oneskorenosti podania sťažnosti rozhodol ústavný\nsúd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ju odmietol ako podanú oneskorene.\nOneskorenosť sťažnosti však nie je jediným dôvodom na jej odmietnutie už pri jej\npredbežnom prerokovaní. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti zistil aj to, že sťažnosť nie\nje prípustná (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že podaním\nopravného prostriedku proti uzneseniu porušovateľa jeho základných práv sp. zn. ČSV:\nVKE 15/30-1999 z 29. apríla 2003 vyčerpal všetky možné dostupné prostriedky ochrany\njeho práv v trestnom konaní. Tento názor sťažovateľa nie je v súlade s platným právnym\nporiadkom.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon\no prokuratúre“) vykonáva prokurátor svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu\nustanovenom osobitnými zákonmi. Podľa odseku 2 písm. a) tohto zákonného ustanovenia\nprokurátor vykonáva najmä dozor nad zachovávaním zákonnosti v trestnom konaní.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu\na rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov\na súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený\n\n8\n\nvykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa\nosobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.\nV zmysle druhého odseku tohto zákonného ustanovenia sa podnetom rozumie\npísomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,\nnajmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok,\naby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je\npodľa zákona oprávnený.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie\nzákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený\nprokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).\nPodľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti pred\nzačatím trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.\nOprávnenia prokurátora pri výkone tohto dozoru sú taxatívne vymedzené v druhom odseku\ntohto zákonného ustanovenia.\nPodnet podľa § 31 zákona o prokuratúre je podľa názoru ústavného súdu právnym\nprostriedkom, ktorý tento zákon v nadväznosti na citované ustanovenia Trestného poriadku\nposkytuje obvineným na ochranu ich práv a právom chránených záujmov. Použitie tohto\nprávneho prostriedku je v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov\nprípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a aj podmienkou konania vo veci\nindividuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.\nJudikatúra ústavného súdu sa napokon ustálila na názore (napr. IV. ÚS 80/03),\nže účinným prostriedkom ochrany namietaného porušenia základných práv je dokonca aj\nopakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre. Opakovaný podnet zakladá\n\n9\n\npovinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora zaoberať sa ním, vybaviť ho a spôsob\nvybavenia oznámiť podnecovateľovi.\nV danom prípade sťažovateľ tieto prostriedky ochrany jeho práv v trestnom konaní\nnevyužil napriek tomu, že skutkové okolnosti, ktorými odôvodnil porušenie označených\nzákladných práv by bol oprávnený a povinný preskúmať prokurátor podľa citovaných\nzákonov. Prokurátor je nesporne oprávnený preskúmať postupy vyšetrovateľov a vyvodiť\nz nich, ak sa preukáže porušovanie aj ústavnoprocesných princípov, aj zákonné dôsledky.\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a otváral by možnosť\nobchádzať zákonné povinnosti a oprávnenia prokuratúry v trestnom predsúdnom konaní.\nPreto ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť nie je pre nevyčerpanie dostupných\na účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv sťažovateľa prípustná a podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ju odmietol aj z tohto legálneho dôvodu.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšou časťou návrhu\nna rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáhal zakázať pokračovanie v porušovaní jeho\nzákladného práva na spravodlivý proces a prezumpciu neviny, ako aj ďalším uplatneným\nnávrhom na zrušenie napadnutých rozhodnutí nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. novembra 2003\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}