{"guid": "ussr:52ffe14c-182a-41ff-b994-c19f9fd60e49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/08 z 31. 7. 2008", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 76/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2008-07-31", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52ffe14c-182a-41ff-b994-c19f9fd60e49", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:52ffe14c-182a-41ff-b994-c19f9fd60e49", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:52ffe14c-182a-41ff-b994-c19f9fd60e49", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:52ffe14c-182a-41ff-b994-c19f9fd60e49/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 76/08-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. júla 2008 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána\nLubyho v konaní o sťažnosti J. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. T. B., P., vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom\nPrezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ\nv Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2006, za účasti Prezídia\nPolicajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre,\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo J. B. na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Prezídia\nPolicajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre\nv konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2006 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii\nZápad v Nitre j e p o v i n n é uhradiť J. B. trovy právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk\n(slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu\nJUDr. T. B., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIV. ÚS 76/08 z 28. februára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\nnamietal porušenie svojho základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja\nproti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.\nČVS: PPZ-20/BPK-Z-2006 (ďalej len „úrad boja proti korupcii“) pri jeho výsluchu ako\nsvedka pred vyšetrovateľom úradu boja proti korupcii.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol na 16. marec 2007 predvolaný\nako svedok na výsluch na úrade boja proti korupcii. V stanovený deň sa sťažovateľ dostavil\nna výsluch spolu so svojím právnym zástupcom. Napriek žiadosti sťažovateľa, aby mohol\nbyť pri výsluchu prítomný aj jeho právny zástupca, vyšetrovateľ úradu boja proti korupcii\ntejto žiadosti odmietol vyhovieť, čo odôvodnil tým, že Trestný poriadok neumožňuje právne\nzastupovanie svedka v trestnom konaní, a následne vykonal výsluch sťažovateľa. Dňa\n22. marca 2007 sťažovateľ podal podnet Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) na preskúmanie\npostupu vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii. Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry\nsťažovateľovi listom sp. zn. VII/2 Gv 110/06 z 23. júla 2007 (až po urgencii sťažovateľa)\n\n2\n\noznámil, že postup vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii považuje za zákonný, čo\nzdôvodnil tým, že platný Trestný poriadok neumožňuje vyšetrovateľovi dovoliť prítomnosť\nprávneho zástupcu pri výsluchu svedka. Sťažovateľ stanovisko úradu špeciálnej prokuratúry\nnepovažoval za správne a opakovaným podnetom v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001\nZ. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov sa domáhal u nadriadeného prokurátora\nopätovného preskúmania postupu vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii a prokurátora\núradu špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry listom\nsp. zn. VII/2 Gv 110/06 z 11. septembra 2007 opakovaný podnet sťažovateľa odložil ako\nnedôvodný s tým, že postup „podriadeného prokurátora a vyšetrovateľa považuje\nza správny.“.\nPodľa sťažovateľa postupom úradu boja proti korupcii boli porušené jeho základné\npráva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a podľa čl. 37 ods. 2 listiny.\nV sťažnosti sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol,\nže postupom úradu boja proti korupcii bolo porušené jeho základné právo na právnu pomoc\npodľa čl. 47 ods. 2 ústavy a podľa čl. 37 ods. 2 listiny. Súčasne žiadal, aby mu ústavný súd\npriznal náhradu trov právneho zastúpenia.\nÚrad boja proti korupcii sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti\npodaním sp. zn. Č. p.: PPZ-119/BPK-Z-2008 z 13. marca 2008 doručeným ústavnému súdu\n19. marca 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„Ako účastník konania, proti ktorému sťažnosť smeruje, vyjadrujeme svoje súhlasné\nstanovisko s postupom vyšetrovateľa PZ z našej súčasti, ako orgánu činného v trestnom\nkonaní v trestnej veci vedenej na našej súčasti pod ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2006, ktorý konal\nv súlade so zákonom, v súlade s Trestným poriadkom, ak v trestnom konaní osobe\nv procesnom svedka neumožnil jej právne zastupovanie, nakoľko Trestný poriadok takýto\npostup neumožňuje. Vyšetrovateľ PZ ako orgán činný v trestnom konaní pri výkone svojich\nprávomocí podľa nášho názoru konal správne, a len v rozsahu ako mu to zákon umožňuje,\ns čím sa stotožnil aj prokurátor vykonávajúci dozor nad zákonnosťou v rámci prípravného\nkonania.“\n\n3\n\nSťažovateľ reagoval na vyjadrenie úradu boja proti korupcii podaním doručeným\nústavnému súdu 27. marca 2008, v ktorom uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania, a zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným\nsúdom.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 47 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred\nsúdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na za podmienok ustanovených zákonom.\nSťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 37 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý\nmá právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi\nverejnej správy od začiatku konania.\nÚstavný súd si za účelom overenia pravdivosti skutkových tvrdení sťažovateľa\na posúdenia dôvodnosti sťažnosti vyžiadal príslušný spisový materiál, ktorý bol ústavnému\nsúdu doručený 19. marca 2008. Na základe obsahu tohto spisu v kontexte uvedeného\nústavný súd posúdil sťažnosť a dospel k záveru, že je dôvodná.\n\n4\n\nZ vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ bol 16. marca 2007 ako\nsvedok predvolaný na výsluch, pričom pred jeho začatím požiadal o prítomnosť svojho\nadvokáta pri tomto úkone. V zápisnici o tomto výsluchu je zaznamenané, že vyšetrovateľ\núradu boja proti korupcii neumožnil účasť advokáta na tomto úkone s odôvodnením, že ide\no výsluch svedka.\nK posúdeniu, či v danom prípade bolo postupované v súlade s uvedenými\nustanoveniami ústavy a listiny, ústavný súd konštatuje, že k prítomnosti advokáta\npri výsluchu svedka v trestnom konaní sa už zaoberal, a to konkrétne v náleze ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 248/07, kde orgán verejnej moci odmietol prítomnosť advokáta\npri výsluchu sťažovateľa v postavení svedka, a ústavný súd vyslovil, že jeho postupom bolo\nporušené základné právo podľa čl. 47 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd v ňom uviedol, že základné právo podľa čl. 47 ods. 2 ústavy sa priznáva\nvždy, keď sa rozhoduje o právnom postavení oprávnenej osoby. Takéto právo totiž podľa\njazykového výkladu, tak aj vzhľadom na podstatu a zmysel práva (teda podľa\nteleologického výkladu) patrí každému občanovi pred súdmi, inými štátnymi orgánmi či\norgánmi verejnej správy. Možno pripustiť, že by všeobecná úprava mohla toto právo\nobmedziť, pokiaľ by jeho absolútny výkon viedol k eliminácii iných práv garantovaných\nústavným poriadkom, avšak samotný fakt, že toto právo nie je vo všeobecnej úprave\nvo vzťahu ku svedkovi výslovne upravené, nemôže viesť k záveru, že svedok nemá právo\nna právnu pomoc (I. ÚS 248/07).\nĎalej ústavný súd konštatoval, že pokiaľ je priznané právo na právnu pomoc\nobčanovi pri podaní vysvetlenia v postavení obvineného, poškodeného a osoby zúčastnenej\nna strane jednej, nemožno mu nepriznať právo na právnu pomoc pri podaní svedeckej\nvýpovede. Svedok má totiž právo za podmienok vyplývajúcich z § 130 Trestného poriadku\nodoprieť výpoveď. Je preto namieste, aby mal možnosť poradiť sa o výkone tohto svojho\npráva. To platí hlavne pre situáciu, ktorú upravuje § 130 ods. 2 Trestného poriadku, podľa\nktorého svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil\nnebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu\n\n5\n\nsúrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám\nv rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.\nSvedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné\ntajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod\npodmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.\nZmyslom tohto ustanovenia je premietnutie ústavnej maximy zákazu donucovania\nk sebaobvineniu podľa čl. 47 ods. 1 ústavy.\nAk zákon vyžaduje, aby na začiatku výsluchu bola daná svedkovi možnosť,\naby spontánne a súvislo opísal a vypovedal všetko, čo o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním\nuvádzané skutočnosti, je mu súčasne umožnené, aby vo svojej výpovedi pominul to, čo\n(zo zákona ustanoveného dôvodu) pokladá pre seba (a pre zákonom vymenované osoby)\nza nebezpečné. A len vtedy, ak sú mu kladené upresňujúce či dopĺňajúce otázky, prislúcha\nmu oprávnenie odpoveď na ne odmietnuť. V takom prípade mu však nemožno uprieť právo\nna právnu pomoc advokáta, s ktorým musí mať možnosť sa poradiť, či informácia, ktorá by\nbola obsahom jeho odpovede, by nespôsobila trestné stíhanie jemu alebo osobe blízkej.\nÚstavný súd opierajúc sa o materiálne chápanie ochrany ústavnosti ďalej poukazuje\naj na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej sa priklonil k zásade prednosti ústavne\nkonformného výkladu, čo v konaní o súlade právnych predpisov vyjadril týmto právnym\nnázorom: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je\nv súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 ústavy a druhý výklad je\ns nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne\norgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou“\n(PL. ÚS 15/98). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka,\naby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy\nrôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí\nplnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických\nosôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné\n\n6\n\nv pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež\nmedzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v posudzovanom prípade\npostupom úradu boja proti korupcii v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-20/BPK-Z2006 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2\nústavy a podľa čl. 37 ods. 2 listiny, a to tým, že sťažovateľovi nebolo umožnené, aby ním\nzvolený advokát bol prítomný pri jeho výsluchu ako svedka. Z ústavnoprávneho hľadiska\nnie je žiaden dôvod, aby svedok na rozdiel od osoby podávajúcej vysvetlenie nemal právo\nna právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a čl. 37 ods. 2 listiny. Pritom v žiadnom prípade\nnejde o to, že by orgán činný v trestnom konaní mal za povinnosť účasť advokáta v každom\nprípade zabezpečiť alebo odkladať vykonanie svedeckej výpovede len preto, že si svedok\npraje mať pri výsluchu svojho advokáta, ale len o povinnosť toto zastúpenie, resp. jeho\nprítomnosť, umožniť. Je preto vecou svedka, či sa rozhodne prísť na podanie svedeckej\nvýpovede v sprievode svojho právneho zástupcu alebo sám.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na právnu\npomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a čl. 37 ods. 2 listiny.\nÚstavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom advokátom JUDr. T. B., ktoré si\nvyčíslil a uplatnil v sume 6 296 Sk. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd\nmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola\n17 822 Sk. Úhradu priznal za dva uvedené úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov, a to jeden úkon po 2 970 Sk a režijný paušál 178 Sk, čo spolu\npredstavuje sumu 6 296 Sk.\n\n7\n\nPriznanú úhradu trov konania je porušovateľ povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. júla 2008\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}