{"guid": "ussr:507df956-e9f1-424a-bb30-5ef76a67a1e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2010 z 7. 7. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2010, sp. zn. I. ÚS 264/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2010-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "nazov": "čl. 141 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-141", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/507df956-e9f1-424a-bb30-5ef76a67a1e2", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:507df956-e9f1-424a-bb30-5ef76a67a1e2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:507df956-e9f1-424a-bb30-5ef76a67a1e2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:507df956-e9f1-424a-bb30-5ef76a67a1e2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 264/2010-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť S. H., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Advokátska\nkancelária, M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 50 ods. 3, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,\nčl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo 40/2009 zo 4. novembra\n2009 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Tov 1/2009 zo 6. mája 2009, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť S. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 1. februára\n2010 doručená sťažnosť S. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 50 ods. 3, čl. 1 ods. 1,\nčl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)\n\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo 40/2009 zo 4. novembra 2009 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 5 Tov 1/2009 zo 6. mája 2009 (ďalej len ,,rozsudok krajského súdu“).\n2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ku skutkovému stavu v predmetnom konaní\nv podstatnom uviedol: „Vojenský obvodový súd Prešov rozsudkom zo dňa 03. 12. 2008,\nsp. zn. 3 T 20/2007 uznal sťažovateľa za vinného zo zločinu prevádzačstva podľa § 355\nods. 2 písm. a) Tr. zákona, tiež zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344\nods. 1 písm. d) Tr. zákona a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na 6 rokov a 10\nmesiacov, tiež peňažný trest vo výmere 10.000,- Sk.\nSťažovateľ mal skutok prevádzačstva spáchať tak, že dňa 10. 09. 2006 mal pomáhať\npri nelegálnom prechode najmenej 5 nelegálnych migrantov moldavskej národnosti cez\núzemie SR, pričom na základe jeho pokynu za odmenu 3.000,- Sk M. Ch. toho istého dňa\nv čase okolo 21.00 hod v blízkosti obce B. naložil do osobného motorového vozidla ...\npiatich nelegálnych migrantov a za doprovodu sťažovateľa vo vozidle ... boli migranti\nprevezení do M. na autobusovú zastávku, kde ich M. Ch. z vozidla vysadil a následne na\npokyn sťažovateľa a nestotožnenej osoby sa v sprievode vozidiel sťažovateľa a V. P. vrátil\ndo obce B. po ďalších migrantov, kde bol M. Ch. zadržaný hliadkou polície.\nDruhého skutku marenia spravodlivosti sa mal sťažovateľ dopustiť tak, že v čase\nod 11.09.2006 do 09.10.2006 opakovane telefonoval a posielal SMS správy M. Ch. na dva\nmobilné telefóny evidované na jeho manželku M. Ch., pričom menovaného viackrát\nnavštívil v mieste trvalého bydliska v T., kde ho nabádal, aby v trestnej veci M. Ch. ako\nobvinený vo výpovediach neuvádzal jeho meno a osobu menom V., za čo mu sľuboval\nzabezpečenie úhrady obhajcovi a vrátenie osobného motorového vozidla, ktoré vydal\nv uvedenej trestnej veci, tiež pri konfrontácii s M. Ch. dňa 16. 01. 2007 na OO PZ M. ho\nneverbálnym posunkom rukou nabádal, aby nevypovedal, na čo M. Ch. výpoveď odmietol\na následne na parkovisku pred OO PZ M. znovu M. Ch. žiadal, aby vo svojich výpovediach\njeho meno neuvádzal.“\n\n2\n\n3. Proti už uvedenému odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa podal\nsťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na údajný rozpor medzi vykonanými dôkazmi,\nžiadal vykonať nové dôkazy a po ich vykonaní oslobodiť ho spod obžaloby. Krajský súd\nrozsudkom nezmenil výrok o vine, zrušil však výrok o treste odňatia slobody a o spôsobe\njeho výkonu a odsúdil sťažovateľa na úhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov. Výrok\no peňažnom treste zostal nezmenený.\n4. Sťažovateľ 25. augusta 2009 podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie.\nPodané dovolanie sťažovateľ opieral o ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného\nporiadku a dôvodil ho ďalej najmä tým, že „Odvolací súd tým, že nevykonal navrhnuté\ndôkazy, ktoré obhajoba riadne zdôvodnila, tak porušil právo na obhajobu zásadným\nspôsobom, tiež bolo porušené právo na spravodlivý proces.“.\n5. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí dovolanie sťažovateľa uznesením odmietol.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že „Nie je možné sa stotožniť s názorom\nobvineného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu zásadným spôsobom. Počas celého\nsúdneho konania sa obvinený mohol vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré mu kládli\nza vinu a plne užívať procesných práv zaručených mu Trestným poriadkom. Nevykonanie\ndokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným S. H. a hodnotenie dôkazov spôsobom,\nktorý nezodpovedá jeho predstavám, nie je možné podriadiť pod uplatnený dôvod dovolania\n(porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom).\nDovolací súd taktiež zistil, že v predmetnom konaní boli vykonané všetky dôkazy\nzákonným spôsobom podľa § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. Skutočnosť, že odvolací súd\nnezistil, že by tvrdenia obhajoby vyplynuli z ňou predložených dokladov odôvodňujúcich\ndoplnenie dokazovania a považoval vykonanie obhajobou navrhovaných dôkazov\nza nadbytočné, nemožno považovať za dovolací dôvod v znení ustanovenia § 371 ods. 1\npísm. g/ Tr. por.“.\n\n6. Sťažovateľ sa s rozhodnutím dovolacieho súdu nestotožňuje, podľa jeho názoru\n„... zdôvodnenie odmietnutia dovolania Najvyššieho súdu je v rozpore s Ústavou Slovenskej\n\n3\n\nrepubliky, ale aj Dohovorom. Právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces garantuje\nnielen ústava, ale aj Dohovor.“.\n7.\n\nSťažovateľ\n\nv sťažnosti\n\nďalej argumentuje:\n\n„Skutkové\n\na právne\n\nzávery\n\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by\nvyvodené závery (ako v našom prípade) boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\nÚstavný súd je v súlade so všeobecnou právomocou, vyjadrenou čl. 124 ústavy,\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc, spolu s právomocou podľa čl. 127\nods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutie všeobecných súdov, avšak\niba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými\nv ústave.\nSú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu\nna zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje v tom, že všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nNapadnuté rozhodnutia Najvyššieho súdu a Krajského súdu v Trenčíne nie sú\ndostatočne odôvodnené, sú arbitrárne, s priamym dopadom na porušenie základných\nľudských práv a slobôd. Obidva súdy v odôvodnení svojho rozhodnutia nedali náležitú\nodôvodnenú odpoveď na námietku sťažovateľa, že prečo nevykonali navrhované dôkazy.“\n8. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu s tým, aby boli napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\na rozsudok krajského súdu zrušené a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.\nSťažovateľ zároveň žiada priznanie náhrady trov konania.\n\n4\n\nII.\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n5\n\n13. Podstatu predloženej sťažnosti tvorí tvrdenie sťažovateľa, že k porušeniu\noznačených článkov ústavy a dohovoru došlo tým, že krajský súd a najvyšší súd\nv predmetnom konaní nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia nevykonať ním\nnavrhované dôkazy. Sťažovateľ zároveň namieta skutočnosť, že\n\nkonajúce súdy\n\nsa nevysporiadali s jeho argumentáciou a vydali rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru\nv samotnom výroku vykazujú vysoký stupeň arbitrárnosti.\n14. Ústavný súd sa prvotne zaoberal otázkou či odôvodnenia napadnutých rozhodnutí\nsú zlučiteľné s ústavnými limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľom označených základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu a čiastočne vrátane tej, ktorú označil sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti, právo sťažovateľa na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, avšak odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument sťažovateľa\nje súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd sa musí vysporiadať s tými\nnámietkami, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu (na všetkých stupňoch vrátane dovolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (II. ÚS 44/03,\nII. ÚS 78/05).\n15. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu v spojitosti s odôvodnením uznesenia\nnajvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad, akými úvahami sa súd spravoval,\nz akého dôvodu a na základe akých právnych predpisov bolo vo veci rozhodnuté.\nVychádzajúc z uvedených ústavne významných úvah je ústavný súd toho názoru, že niet\nžiadnej spojitosti medzi odôvodnením rozhodnutia krajského súdu či najvyššieho súdu a\ntvrdeným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces.\n16. Ústavný súd sa ďalej zaoberal aj námietkou arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí.\nK tomu ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje,\n\n6\n\nže mu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti (II. ÚS 1/95). Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel\na význam zákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n17. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd a najvyšší súd pri vyhodnotení\nnámietok sťažovateľa týkajúcich sa nedostatkov dokazovania na prvostupňovom súde, ako\naj vlastným postupom dospeli k svojim záverom logickým a ústavne konformným\nvýkladom relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel a podstatu.\n18. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že skutočnosť, že konajúce súdy neakceptovali\nargumentáciu sťažovateľa, nemá za následok porušenie jeho základných práv. Právo\nna súdnu ochranu neznamená procesný úspech sťažovateľa vo veci (podobne II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97).\n19. Nad rámec uvedeného ústavný súd k namietanému neúplnému vykonaniu\nvšetkých navrhovaných dôkazov dodáva, že z práva na obhajobu nevyplýva pre sťažovateľa\nprávo, aby súdy akceptovali všetky jeho návrhy na vykonanie dokazovania, ale aby mal\nmožnosť tieto návrhy predniesť. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo svojej\njudikatúre vyvodzuje záver, že súd nie je povinný za každých okolností vykonať všetky\ndôkazy, ktoré strana navrhne. Prípustnosť dôkazov nie je dohovorom regulovaná a ide\no otázku, ktorú upravuje predovšetkým vnútroštátne právo. Takisto význam dôkazov\na potrebnosť ich vykonania je otázka, ktorú posudzujú predovšetkým vnútroštátne orgány\n(rozhodnutie Engel c. Holandsko z 8. júna 1976, séria A, č. 22, s. 38-39, § 91, podobne\nII. ÚS 25/07).\n\n7\n\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec\ndôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej\nreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03 alebo\nIV. ÚS 136/05). O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, preto ústavný súd považuje\nsťažnosť za zjavne neopodstatnenú.\n21. Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 50\nods. 3, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy len z dôvodu\narbitrárnosti záverov napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nepovažoval\nza potrebné zaoberať sa osobitne jednotlivými článkami ústavy, ktoré mali byť porušené.\nSťažovateľom označené právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy porušené nebolo\na v nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľom označených práv\n(mutatis mutandis IV. ÚS 116/05, III. ÚS 218/07, III. ÚS 70/08).\n22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia.\n23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd\nnemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, a to návrhu na zrušenie uznesenia\nnajvyššieho súdu a rozsudku krajského súdu a vrátení veci na nové konanie, ako\naj o náhrade trov konania, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2010\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}