{"guid": "ussr:4ddcc9c5-bf9d-42ac-8a9b-e8306ce8cd30", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 568/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 568/2012 z 7. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. novembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 568/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2012-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ddcc9c5-bf9d-42ac-8a9b-e8306ce8cd30", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ddcc9c5-bf9d-42ac-8a9b-e8306ce8cd30", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:4ddcc9c5-bf9d-42ac-8a9b-e8306ce8cd30", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:4ddcc9c5-bf9d-42ac-8a9b-e8306ce8cd30/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 568/2012-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R . , s. r. o., Ulica A. Hlinku 28,\nČadca, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Rojčekom, Bottova 7, Žilina, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nv spojení s namietaným porušením čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 184/2012 z 28. júna\n2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra\n2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“\nv citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s namietaným porušením čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 184/2012\nz 28. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa určovacou žalobou\npodanou 16. septembra 2010 Okresnému súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) domáhala\nvoči žalovanej (ako obdarovanej) vyslovenia, že darovacia zmluva z 28. marca 2008, ktorou\nna ňu jej dcéra (ako darkyňa) previedla ½ rodinného domu vrátane príslušenstva, je\nneplatná. Sťažovateľka uviedla, že k podaniu žaloby prikročila z dôvodu, že jej „dlžníčka,\númyselne aj s pomocou svojej matky, previedla nehnuteľnosti, z ktorých by mohli byť\nuspokojené“ jej pohľadávky.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 14 C 113/2010-72 zo 14. marca 2012 (ďalej\naj „prvostupňový rozsudok“) žalobe sťažovateľky vyhovel, avšak v časti trov konania jej\nnepriznal ich náhradu. Okresný súd svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa nepriznania\nnáhrady trov konania odôvodnil poukazom na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“).\nZa dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okresný súd to, že žalovaná je\nstarobnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je starobný dôchodok v sume 230 €, pričom\nz tohto príjmu sama dobrovoľne uhrádza súdnemu exekútorovi platby za svoju dcéru,\nz ktorých je uspokojovaná pohľadávka sťažovateľky. Okresný súd pri rozhodovaní\no trovách konania zohľadnil aj to, akým spôsobom by sa dotklo priznanie trov konania\nsťažovateľke žalovanej a akým sťažovateľky, dospejúc k záveru, že priznanie trov by\nznačným spôsobom zasiahlo žalovanú, ktorá je prestárlou osobou, nemá okrem starobného\ndôchodku v sume 230 € iný príjem a navyše zo svojho dôchodku takmer ¾ spláca\nna pohľadávku sťažovateľky. Okresný súd poukázal aj na to, že sťažovateľka je právnickou\nosobou, a preto nebude až takým závažným spôsobom v prípade nepriznania trov dotknutá.\n\n2\n\nProti prvostupňovému rozsudku v časti týkajúcej sa nepriznania trov konania podala\nsťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého krajský súd uznesením sp. zn.\n9 Co 184/2012 z 28. júna 2012 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.\nSťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza argumentáciu takmer identickú s tou, ako bola\nobsiahnutá v jej odvolaní proti prvostupňovému rozsudku, nestotožňujúc sa s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia a poukazujúc na to, že skutočnosť, „že žalovaná dobrovoľne spláca\ndlhy za svoju dcéru je jej slobodným rozhodnutím nie jej povinnosťou a preto táto\nskutočnosť nemôže mať vplyv na nepriznanie trov konania sťažovateľovi. Žalovaná po celý\nčas mala vedomosť o dlhoch svojej dcéry, osobne sa spolu so svojou dcérou po celý čas\nzúčastňovala na predchádzajúcich pojednávaniach, a po tom, čo jej dcéra porušila\ndohodnutý splátkový kalendár a po podaní návrhoch na súd, previedla táto dlžníčka, aby sa\nvyhla splneniu svojho dlhu voči sťažovateľovi, na svoju matku – žalovanú 1/2-icu\nnehnuteľností s cieľom vyhnúť sa uspokojenia pohľadávky žalovaného. Sťažovateľovi\nnezostávala iná možnosť, len podať žalobu na súd, keď jeho pôvodná dlžníčka nemala už\nžiaden majetok, teda vznik sporu zapríčinila svojim postojom výlučne žalovaná a jej dcéra.\nPo podaní žaloby na súd sťažovateľ ústretovo niekoľkokrát opätovne poskytol na žiadosť\nžalovanej dostatočný časový priestor na splatenie dlhu stým, že ak dôjde k uspokojeniu jeho\npohľadávky, zoberie svoj návrh späť. Súd viac krát prerušil konanie a na pojednávaní\nv januári 2012 bola žalovanej a jej dcére daná posledná možnosť na splatenie dlhu, avšak\nbezvýsledne. Žalovaná i jej dcéra účelovo zavádzali nielen sťažovateľa ale aj súd.“.\nPodľa sťažovateľky „Nepriznanie trov konania žalobcovi len preto, že žalovaná\nspláca zo svojho dôchodku dcérine dlhy preto nie je na mieste. Sťažovateľ do dnešného dňa\nnemá zaplatenú svoju pohľadávku z roku 2008, vynaložil v konaniach nemalé finančné\nprostriedky či už týkajúce sa zaplatenia súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ uhradil\ndo štátneho rozpočtu, trov právneho zastúpenia a ich nepriznanie vedie k jeho ďalšiemu\nfinančnému zaťaženiu, pričom žalovaná, ktorá spoločne so svojou dcérou všetky spory\nzapríčinila, nie je povinná znášať žiadne trovy konania. Máme preto za to, že pokiaľ sú si\núčastníci rovní v právach aj povinnostiach, súd nepriznaním trov túto ústavnú zásadu\nporušil a nadmerne zaťažil navrhovateľa (porušenie čl. 12 ods. 1, 4, čl. 47 ods. 3. Ústavy\n\n3\n\nSR) Okrem toho uvádzame, že žalovaná je aj po rozhodnutí súdu ešte stále polovičnou\npodielovou spoluvlastníckou nehnuteľnosti č. s. 808 s prísl., pozemkov v kat. úz. S., avšak\nsúd túto skutočnosť nevyhodnotil, nezaoberal sa ňou a ani relevantným spôsobom\nnezisťoval, či žalovaná nemá aj iný majetok. Uspokojil sa iba s jej výpoveďou bez\nnáležitého ďalšieho zisťovania stavu majetku. Súdy tak prvostupňový ako i odvolací riadne\nnezdôvodnili takýto svoj postup a absentuje aj skutočnosť, že súdy vôbec neskúmali\nmajetkové, osobné a iné pomery účastníka. Máme to za to, že závery všeobecných súdov\nboli zjavne neodôvodnené a arbitrárne.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol, že jej základné práva podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 v spojení čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli\nnamietaným uznesením v časti týkajúcej sa potvrdenia prvostupňového rozsudku vo výroku\no náhrade trov konania porušené, a zároveň aby bolo namietané uznesenie zrušené.\nSťažovateľka sa napokon taktiež domáha priznania úhrady trov konania v sume 269,58 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\npodľa ústavy alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nKonanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodstatou sťažnosti sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcej proti\nuzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 Co 184/2012 z 28. júna 201 je odlišný právny názor\nsťažovateľky na výklad a aplikáciu § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti\npriznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov\nkonania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,\nak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.\nSťažovateľka nesúhlasí s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu\n(v spojení s odôvodnením prvostupňového rozsudku) vyúsťujúceho do výroku, ktorým\npotvrdil prvostupňový rozsudok v časti, v ktorej jej nepriznal náhradu trov konania,\npovažujúc závery, ku ktorým krajský súd dospel, za zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že\nuplatňuje svoje základné práva a slobody.\n\n5\n\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nO zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 120/2011, IV. ÚS 226/2011).\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením\nPri výklade práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy si\nústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n\n6\n\nÚstavný súd už v minulosti uviedol, že rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou\nsúdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1\nústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1\nústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05,\nIV. ÚS 226/2011, II. ÚS 360/2012).\nRozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd\npri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je\nv súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka\nkonania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae\naj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade\nso zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997).\nJe potrebné uviesť, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi patrí\nzásadne medzi hlavné výsadné oblasti pôsobnosti všeobecných súdov a ako také je\nprejavom ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto nemôže do detailov\npreskúmavať jednotlivé rozhodnutia všeobecných súdov o náhrade trov konania, keďže táto\nproblematika by mohla nadobudnúť ústavnoprávny rozmer iba v prípade závažného\nvybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť v dôsledku takej\ninterpretácie a aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých\nby boli zjavné znaky arbitrárnosti.\nV súlade s čl. 51 ods. 1 ústavy sa práva na súdnu ochranu a v jeho rámci na náhradu\ntrov súdneho konania možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje\npodmienky na jej priznanie, t. j. v danom prípade Občiansky súdny poriadok. Jeho § 150\nods. 1 umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu\ntrov konania tomu účastníkovi, ktorému inak podľa zákona patrí. Dôvodom na použitie\nuvedeného ustanovenia však môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zákon\nneuvádza\n\nani exemplifikatívne, čo\n\nvšak neznamená, že\n\n7\n\ntým vytvára\n\npriestor\n\nna neobmedzenú a ničím neohraničenú voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa, je podľa stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov potrebné\nprihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj\núčastníkov na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu\nnárokov, pričom medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov\nkonania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku\nzo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania\n(§ 142 ods. 1 OSP).\nUstanovenie § 150 ods. 1 OSP obsahuje určité osobitné „moderačné oprávnenie“\nvšeobecných súdov, ktoré im umožňuje rozhodnúť o náhrade trov konania inak, než aby to\nreflektovalo výsledok sporu. Toto oprávnenie však zásadne prislúcha všeobecným súdom,\nktoré sú detailne oboznámené s konkrétnymi okolnosťami prípadu, a preto je predovšetkým\nna ich úvahe, či využijú možnosť aplikácie uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku s ohľadom na výnimočnosť konkrétneho prípadu.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy (a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil\nIII/1997).\nPožiadavka ústavne konformného odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje\nna každý výrok rozhodnutia, teda aj na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania.\nKrajský súd v odvolacom konaní preskúmal rozsudok okresného súdu č. k.\n14 C 113/2010-72 zo 14. marca 2012 v časti týkajúcej sa výroku o nepriznaní náhrady trov\n\n8\n\nkonania a v odôvodnení namietaného uznesenia, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok\nv odvolaním napadnutej časti, v podstatnom uviedol:\n„Okolnosti na strane účastníkov konania považoval odvolací súd v tomto prípade\nza dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 ods. 1 O. s. p., keď jediným\npríjmom odporkyne je starobný dôchodok vo výške 230,-eur, navrhovateľ je právnickou\nosobou, ktorej, tak ako to konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia,\nnemôže znášanie trov spôsobiť vážnejšie existenčné problémy. Už v týchto okolnostiach je\npotrebné vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa bez ohľadu na to, či odporkyňa zo svojho\nnízkeho príjmu uhrádza i pohľadávky svojej dcéry. Bola to práve dcéra odporkyne, ktorá sa\nprevodom nehnuteľnosti chcela vyhnúť splateniu dlhov, a preto ani táto okolnosť nemôže\nbyť na ťarchu odporkyne pri úvahe o náhrade trov prvostupňového konania.“\nÚstavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecných súdov, ani preskúmavať, či v konaní bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecnými súdmi prípadne nedošlo\nk porušeniu ústavnoprávnych princípov konania (čl. 46 až čl. 50 ústavy), a tým k porušeniu\nzákladných práv alebo slobôd sťažovateľa. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nV danej veci preto ústavný súd konštatuje, že ako na dôvody hodné osobitného\nzreteľa prihliadol krajský súd (rovnako ako pred ním okresný súd) v prvom rade na sociálne\npomery žalovanej, a pokiaľ ide o sťažovateľku (žalobkyňu), prihliadol na jej postavenie\ns tým, že vyvíja podnikateľskú činnosť ako právnická osoba – obchodná spoločnosť, a preto\njej znášanie trov konania nemôže spôsobiť existenčné problémy. Krajský súd poukázal aj na\n\n9\n\nto, že hlavnou aktérkou sporného prevodu nehnuteľnosti bola dcéra žalovanej, ktorá tak\nurobila so zámerom vyhnúť sa exekúcii, čo nemožno pripísať na vrub žalovanej.\nTieto dôvody viedli krajský súd k potvrdeniu prvostupňového rozsudku v časti\ntýkajúcej sa jeho výroku o náhrade trov konania na základe aplikácie § 150 ods. 1 OSP,\nktorým nepriznal úspešnej sťažovateľke právo na náhradu trov konania.\nPodľa názoru ústavného súdu krajský súd v uznesení sp. zn. 9 Co 184/2012\nz 28. júna 2012 síce stručne, ale dostatočne odôvodnil, ktoré okolnosti na strane žalovanej,\nako aj sťažovateľky považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia\n§ 150 ods. 1 OSP. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k názoru, že skutkové a právne\nzávery krajského súdu v napadnutom uznesení nie sú v rozpore s účelom a zmyslom právnej\núpravy náhrady trov konania, a preto ich nemožno označiť za nepreskúmateľné, svojvoľné\nalebo vybočujúce z rámca uvedeného zákonného ustanovenia. Ústavný súd preto nemá\ndôvod ani oprávnenie prehodnocovať tieto závery a nahrádzať ich vlastnými. Ústavný súd\nnezistil, že by postup a uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 Co 184/2012 z 28. júna 2012\nv časti týkajúcej sa jeho rozhodnutia o potvrdení prvostupňového rozsudku v časti týkajúcej\nsa nepriznania trov konania sťažovateľke boli svojvoľné. Právny záver krajského súdu\npovažuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a preto nemá dôvod ho prehodnocovať,\nprípadne nahrádzať svojím vlastným.\nÚstavný súd ďalej uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nnie je ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\nkonania. Ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát konštatoval, že postup súdu\nvychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť\nper se ako nezákonný (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97) napriek tomu, že nespĺňa očakávania\núčastníka konania. Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n\n10\n\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základného práva na ochranu vlastníctva\n\npodľa čl. 20 ústavy napadnutým uznesením\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ústavy ústavný\nsúd považuje predovšetkým za potrebné poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru,\nsúčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým\nnepochybne patrí aj právo zaručené v čl. 20 ústavy, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že\nvšeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46\naž čl. 48 ústavy, resp. z čl. 6 dohovoru. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo v danom prípade dôjsť ani\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ústavy. V opačnom prípade by sa\nústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom\nochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril\nskutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpciu pod príslušné právne\nnormy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08, IV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010).\nÚstavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu neexistuje taká príčinná súvislosť medzi\nnapadnutým uznesením a základným právom podľa čl. 20 ústavy, ktorá by zakladala\nmožnosť vysloviť porušenie tohto základného práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,\na preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.3\n\nK namietanému porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov\n\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a porušeniu čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy napadnutým\nuznesením\nPokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením, ústavný súd poznamenáva, že\n\n11\n\nsťažovateľka svoje tvrdenie v podstate odvodzuje od zásahu do jej základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže ústavný súd nedospel k záveru, že by postup a rozhodnutie krajského súdu nespĺňalo\npožiadavky obsiahnuté čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprichádzala\ndo úvahy ani možnosť, že by napadnutým uznesením mohlo byť dotknuté základné právo\nsťažovateľky podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. Aj v tejto časti je teda sťažnosť sťažovateľky\nzjavne neopodstatnená, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súd už pri jej predbežnom prerokovaní.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že podstatná časť námietok, ktorými sťažovateľka\nodôvodňuje tvrdenie o porušení čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy napadnutým uznesením, je v zásade\ntotožná s námietkami, ktoré uplatnila vo vzťahu k tvrdeniu o porušení svojich v petite\nsťažnosti označených práv.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj opakovane prezentovaný právny\nnázor, že ústavné direktívy obsiahnuté v čl. 12 ústavy nemôžu byť zásadne priamo\nsamostatne aplikovateľné v rámci individuálnej ochrany základných práv a slobôd. Zásady\nvyjadrené v uvedenom článku ústavy majú univerzálny charakter, preto ich aplikácia\nneprichádza do úvahy bez konkrétneho vyjadrenia dopadu diskriminujúceho postupu orgánu\nverejnej moci na základné právo alebo slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby\n(obdobne napr. I. ÚS 34/96, I. ÚS 8/97). Preto, pokiaľ ústavný súd nevysloví zároveň\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody, nemôže vysloviť porušenie ani čl. 12\nods. 1 a 4 ústavy.\nVzhľadom na to ústavný súd napokon odmietol sťažnosť aj v tejto časti pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľky (zrušiť napadnuté rozhodnutie krajského súdu, vrátiť vec na ďalšie konanie\na priznať jej úhradu trov konania) nezaoberal z dôvodu, že rozhodovanie o nich je\n\n12\n\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2012\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c90e7fa-300c-4a4b-9598-b67c182f95ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c90e7fa-300c-4a4b-9598-b67c182f95ae"}, {"guid": "ussr:53e849de-768f-4631-b28b-bad1acfdfc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53e849de-768f-4631-b28b-bad1acfdfc69"}, {"guid": "ussr:b6ea9eed-fe0c-44f6-9cdb-6903a32e62ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2011 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6ea9eed-fe0c-44f6-9cdb-6903a32e62ea"}, {"guid": "ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 261, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/97 z 23. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-23", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:e72e134c-4274-4898-af5c-b083d2f1815e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/96 z 31. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-31", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "9c404710-38b6-4774-b53d-70c2b4524e09:9c9d045e-6e09-405e-a858-b84cca881d70", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4310201299.1", "spisova_znacka": "9Co/184/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/184/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4310201299.1"}], "citovane_v": []}