{"guid": "ussr:4cfc5fd7-e4aa-47bd-a487-0bcd2514347f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 244/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 244/2011 z 9. 6. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2011, sp. zn. IV. ÚS 244/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2011-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4cfc5fd7-e4aa-47bd-a487-0bcd2514347f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cfc5fd7-e4aa-47bd-a487-0bcd2514347f", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:4cfc5fd7-e4aa-47bd-a487-0bcd2514347f", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:4cfc5fd7-e4aa-47bd-a487-0bcd2514347f/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 244/2011-6\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso/28/2010 z 25. novembra\n2010, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky o d m i e t a ako podanú zjavne\nneoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára\n2011 doručená sťažnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľ“\nalebo „ministerstvo“), ktorou namietalo porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods.\n1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\n\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso/28/2010 z 25. novembra\n2010.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:\n„Dňa 2. júla 2008 vydal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia B. rozhodnutie č.\nVÚSZ-65101008993404, ktorým bol M. Š., B. od 1. júla 2008 zvýšený výsluhový dôchodok\nzo sumy 28.879,- Sk na sumu 29.139,- Sk mesačne, t. z. o 0,899 % rastu priemerného\nmesačného služobného platu profesionálnych vojakov v roku 2007 oproti roku 2006\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,\nktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, z dôvodu že valorizácia výsluhových\ndôchodkov o 0,899 % vykonaná k 1. júlu 2008 nebola uskutočnená v súlade s platnou\nprávnou úpravou.\nOdvolací orgán - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozhodnutím č. KaVSÚ12-159/2008-OSS z 23. septembra 2008 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté\nrozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolací\norgán nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie prvostupňového\norgánu považovať za vecne nesprávne a nezákonné.\nRozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. KaVSÚ-12-159/2008-OSS\nz 23. septembra 2008 v spojení s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia\nč. VÚSZ-65101008993404 z 2. júla 2008 napadol žalobca žalobou na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. ...\nMinisterstvo obrany Slovenskej republiky bolo účastníkom konania na strane\nžalovaného v právnej veci žalobcu: M. Š., bytom B., zast. Mgr. M. Š., advokátom, B., proti\nžalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. KaVSÚ-12-159/2008-OSS z 23.\nseptembra 2008, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4S 158/2008-46.\nDňa 23. apríla 2010 Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok, ktorým podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie\nMinisterstva obrany Slovenskej republiky č. KaVSÚ-12-159/2008-OSS z 23. septembra\n2008, ktorým bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok od 1. júla 2008 zo sumy 28.879,Sk mesačne na sumu 29.139,- Sk mesačne, t. j. o 0,899 % predstavujúceho nárast\n\n2\n\npriemerného služobného príjmu (platu) profesionálneho vojaka, a vec vrátil Ministerstvu\nobrany Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nV poučení tohto rozsudku je uvedené, že proti tomuto rozsudku je prípustné\nodvolanie do 15 dní od doručenia, na základe čoho sme v danej veci postupovali. ...\nProti uvedenému rozsudku podalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky\nodvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nodvolací orgán vydal 25. novembra 2010 uznesenie sp. zn. 7Sžso/28/2010, ktorým podľa\n§ 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku odvolanie žalovaného odmietol.“\nPodľa názoru sťažovateľa „Najvyšší súd Slovenskej republiky vydaním uznesenia\nsp. zn. 7 Sžso/28/2010 z 25. novembra 2010 porušil naše právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci spravodlivo\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“. Pritom\nuvádza, že najvyšší súd „uznesením sp. zn. 7Sžso/28/2010 z 25. novembra 2010 odňal\nMinisterstvu obrany Slovenskej republiky právo na podanie riadneho opravného\nprostriedku, nakoľko pri vydaní rozhodnutia použil zákonné dôvody uvedené v ustanovení §\n250s Občianskeho súdneho poriadku, ktoré neboli objektívne dané, a tým odňal\nMinisterstvu obrany Slovenskej republiky možnosť podať odvolanie proti rozsudku v zmysle\nustanovenia § 250ja ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho uznesenia vychádza z § 250s\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý sa nachádza v tretej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku (§ 2501 až § 250s). V tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku je upravené rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov.\nV predmetnej veci však bolo predmetom sporu preskúmavanie rozhodnutia súdov\nupravené v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 až § 250k). Táto\nskutočnosť, že na predmetnú vec sa vzťahuje druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku vyplýva aj z podanej žaloby z 27. novembra 2008.“.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:\n\n3\n\n„1. Základné právo Ministerstva obrany Slovenskej republiky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci\nspravodlivo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2010 z 25. novembra\n2010 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sžso/28/2010 z 25. novembra 2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie\na rozhodovanie.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej\nprijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\n\n4\n\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa\nnemusí odôvodniť.\nÚstavný súd predovšetkým skúmal, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, t. j.\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nV kontexte európskeho chápania ochrany základných práv a slobôd právnických osôb\nústavný súd judikoval (IV. ÚS 149/04, I. ÚS 239/07), že podľa čl. 34 dohovoru súd môže\nprijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny\nosôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných dohovorom\nalebo jeho protokolmi. V tomto článku dohovoru je definované postavenie sťažovateľa\nspôsobom, ktorý vylučuje, aby bolo postavenie sťažovateľa priznané ministerstvu ako\n\n5\n\norgánu verejnej moci konajúcemu v mene štátu a rozhodujúcemu o právach a povinnostiach\nosôb, ktoré sú účastníkmi v konaní pred ním. Na tomto prístupe k ochrane základných práv\na slobôd právnických osôb nemení nič ani skutočnosť, že podľa zákona č. 575/2001 Z. z.\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov je sťažovateľ považovaný za právnickú osobu. Priznanie právnej subjektivity\npodľa názoru ústavného súdu neznamená priznanie subjektivity v rozsahu nositeľa\nzákladných práv a slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy, prípadne v rozsahu zaručenom\ndohovorom (porovnaj čl. 34).\nÚstavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že právna úprava\nv Slovenskej republike je neobvyklá tým, že štátnym orgánom zo zákona priznáva\npostavenie právnických osôb. Táto skutočnosť je pozostatkom koncepcie právneho\npostavenia organizácií v systéme nerozlišujúcom verejné a súkromné právo, aké platilo pred\nr. 1989. Samotné postavenie právnickej osoby zásadne neoprávňuje orgán verejnej moci na\npodanie sťažnosti ústavnému súdu. Orgán verejnej moci je vykonávateľom verejnej moci, je\nnositeľom kompetencií a len zo zotrvačnosti, z koncepčno-hospodárskych dôvodov má\npostavenie právnickej osoby (porov. tiež Mikule, V., Sládeček, V.: K jednomu z problémů\nprávnikých osob jako stěžovatelů v judikatuře Ústavního soudu. In: Dančák, B., Šimíček,\nV. (eds.): Základní lidská práva a právní stát v judikatuře ústavních soudů. Brno:\nMasarykova univerzita, Mezinárodní politologický ústav, 2000, s. 50 a nasl; Beran, K.: Proč\nnení stát právnickou osobou? In: Právní rozhledy 7/2006, s. 255 a nasl.). Ak je správny\norgán žalovaný správnou žalobou, má pasívnu procesnoprávnu subjektivitu zo zákona,\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), a nie z titulu postavenia ako právnickej\nosoby (II. ÚS 87/09). Ústavný súd túto skutočnosť zohľadnil pri svojom rozhodovaní.\nPri svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd už konštatoval (III. ÚS 329/07), že\npredpokladom legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je spôsobilosť fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby byť nositeľom základných práv a slobôd. Zmyslom sťažnosti\npodanej ústavnému súdu je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických a právnických osôb\npred verejnou mocou a s tým previazané presadzovanie ochrany a rešpektu k ľudským\nslobodám vo vzťahu ku všetkým orgánom verejnej moci orgánov verejnej moci. Verejná\n\n6\n\nmoc je teda povinná rešpektovať a chrániť ľudské práva, pričom obsah tejto povinnosti je\npodmienený charakterom jednotlivých základných práv. Nositeľ základného práva je takto\ndeterminovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo zaručovať. Existujú\nzákladné práva, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti, práva, ktoré prislúchajú len\nštátnym občanom, alebo práva, ktorých nositeľom môže byť len cudzinec. Právnickým\nosobám prislúchajú len také práva, ktoré sú zlučiteľné s povahou právnickej osoby.\nV zásade však nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci (verejnej správy) podali\nsťažnosť podľa čl. 127 ústavy (napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú\nv súkromnoprávnych vzťahoch v rovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania); môžu\nvšak tak urobiť iba vtedy, ak je splnená podmienka, že v konkrétnom prípade mohli byť a aj\nv skutočnosti boli nositeľmi ústavou zaručených základných práv alebo slobôd. Orgán\nverejnej moci (verejnej správy) teda môže podať sťažnosť, len pokiaľ sa ho to týka tak ako\n„každého“, a nie ako „nositeľa verejných úloh (verejného záujmu)“.\nPokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva\na súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť\nnositeľom (subjektom) základných práv a slobôd. Rovnako už ústavný súd uviedol, že\nsťažnosť podaná ústavnému súdu nie je bežným opravným prostriedkom, ktorý je\nk dispozícii všetkým účastníkom predchádzajúcich konaní na zvrátenie pre nich\nnepriaznivého priebehu alebo výsledku konania. Štát nie je v zásade nositeľom základných\npráv. Štát nemá slobodný priestor a slobodnú vôľu. Naopak, štátne orgány majú štátom\nzverené právomoci a kompetencie, prostredníctvom ktorých vykonávajú verejnú moc,\nrešpektujúc čl. 2 ods. 2 ústavy. Opačné vnímanie by bolo absurdné a zároveň popierajúce\nsamotnú podstatu právneho štátu.\nUvedené potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu a zahraničných ústavných súdov\ns kompetenciou prerokúvať ústavnú sťažnosť. Prvým judikátom tohto charakteru bolo\nuznesenie sp. zn. I. ÚS 29/97 ešte z obdobia, keď sa konanie na ústavnom súde začínalo na\nzáklade podnetu. Nasledovali ďalej napr. uznesenia II. ÚS 187/03, II. ÚS 19/04, I. ÚS 69/04\n\n7\n\n(časť II, ods. 5), IV. ÚS 149/04, III. ÚS 115/06, I. ÚS 239/07 a III. ÚS 329/07, ktoré už boli\nprijaté za účinnosti dnešnej podoby ústavného vymedzenia sťažnosti.\nPodobný prístup možno pozorovať v Českej republike (porovnaj stanovisko\nPL. ÚS-st 9/99, uznesenie III. ÚS 516/03, z ostatnej doby uznesenie I. ÚS 3103/08,\ndostupné\n\nna\n\ninternete:\n\n<http://nalus.usoud.cz>),\n\nv\n\nSlovinsku\n\n(sklep\n\nUp-98/06\n\nz 21. decembra 2006, dostupné na internete: <www.us-rs.si>) a v Chorvátsku\n(U-III-4845/2004, dostupné na internete: <www.codices.coe.int>).\nÚstavný súd v danom prípade skúmal, či tieto závery platia jednoznačne aj na\nsťažnosť sťažovateľa, ktorý mal v správnom konaní postavenie správneho orgánu.\nZ pohľadu sťažovateľa, ktorý mal v správnom súdnictve postavenie žalovaného, je\npredmetom sťažnosti tvrdenie, že najvyšší súd ako odvolací správny súd odmietnutím jeho\nodvolania podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nporušil jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nÚčelom preskúmania takejto sťažnosti je rozhodovanie o skutočnosti, či napadnuté\norgány verejnej moci (verejnej správy) rešpektovali, alebo chránili základné práva a slobody\nfyzických alebo právnických osôb. Len na základe sťažnosti osoby, ktorá je nositeľom\nzákladných práv, a po zistení, že orgán verejnej moci (verejnej správy) porušil základné\npráva, možno kasáciou zvrátiť priebeh alebo výsledok napadnutého konania (II. ÚS 87/09).\nRozhodnutie ministerstva sp. zn. KaVSÚ-12-159/2008-OSS z 23. septembra 2008\nv spojení\n\ns rozhodnutím\n\nVojenského\n\núradu\n\nsociálneho\n\nzabezpečenia\n\nč. VÚSZ-\n\n65101008993404 z 2. júla 2008 bolo predmetom preskúmavania krajského súdu ako\nprvostupňového správneho súdu, ktoré krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil\na vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Ministerstvo podalo proti tomuto rozhodnutiu\nkrajského súdu odvolanie, ktoré najvyšší súd odmietol. Ministerstvo na tomto základe tvrdí,\nže najvyšší súd mu týmto odňal možnosť konať pred súdom a zamedzil prístup k súdnej\nochrane.\n\n8\n\nMinisterstvo ďalej namieta, že najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nargumentuje dôvodom odmietnutia odvolania podľa § 250s OSP, t. j. dôvodom vzťahujúcim\nsa na rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov\npodľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom krajský súd\nrozhodoval podľa § 250ja ods. 1 v spojení s § 250i OSP, t. j. podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej správne súdy rozhodujú o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov, v prípadoch rozhodnutí správnych orgánov\nvydaných v správnom konaní po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, t. j. právoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Skutočnosť, že krajský súd\nrozhodoval podľa tejto časti Občianskeho súdneho poriadku, je zrejmá z výroku\nrozhodnutia krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu uplatnením kasačného\noprávnenia všeobecného súdu ako správneho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu verejnej\nmoci (verejnej správy) v postavení správneho orgánu nemôže dôjsť k porušeniu základných\npráv orgánu verejnej moci (verejnej správy) pri uplatňovaní jeho právomoci podľa čl. 2 ods.\n2 ústavy.\nKonanie pred správnym súdom súvisí s postavením sťažovateľa ako nositeľa verejnej\nmoci (verejnej správy), ktorý v tomto konaní obhajuje zákonnosť svojho rozhodnutia, aj\nkeď pred súdom priamo túto moc vrchnostensky nevykonáva. Z tohto dôvodu sú aj\nprocesné práva prepojené s jeho mocenským postavením, a ich porušenie nemôže byť teda\nnamietané formou sťažnosti podanej ústavnému súdu. Súdna ochrana zvlášť v správnom\nsúdnictve súvisí taktiež s ochranou slobodnej sféry súkromných osôb, aj keď len pred\nvýkonnou mocou. Ministerstvo sa snaží cez opravný prostriedok, ktorý mu „odoprel“\nnajvyšší súd, zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie, čím by mohol prípadne poškodiť\nsúkromnú osobu, žalobcu v správnom súdnictve. Už správny súd je ochranou pred štátom,\na tak nemôže byť ústavný súd ochranou správneho orgánu pred správnym súdom.\nZ uvedeného vyplýva, že aj v predmetnej veci považuje ústavný súd ministerstvo v danom\nprípade za zjavne neoprávnenú osobu.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ je osobou, ktorá je\nzjavne neoprávnená na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd\n\n9\n\nodmietol jeho sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\nČo sa týka námietky sťažovateľa, že najvyšší súd ako odvolací súd pri svojom\nrozhodovaní o odvolaní postupoval podľa inej relevantnej právnej úpravy (§ 250s OSP) ako\nkrajský súd, ktorý zrušil rozhodnutie ministerstva [§ 250j ods. 2 písm. d) OSP], ústavný súd\nuvádza, že vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou\nosobou, je v danom prípade táto námietka irelevantná, a preto ju ústavný súd vecne\nnepreskúmaval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2011\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/09 z 24. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-24", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c"}, {"guid": "ussr:2e847081-0e54-4944-ad17-d14f9ee13ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 329/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 329/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e847081-0e54-4944-ad17-d14f9ee13ba1"}, {"guid": "ussr:20bf1bd0-65c6-4bc5-b638-ae10031a0627", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20bf1bd0-65c6-4bc5-b638-ae10031a0627"}, {"guid": "ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07"}, {"guid": "ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4"}, {"guid": "ussr:10dfb2fc-6cd0-4957-a2d0-75e8e43dc834", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/04 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10dfb2fc-6cd0-4957-a2d0-75e8e43dc834"}, {"guid": "ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69"}, {"guid": "ussr:c0d0b4e8-5165-4e1c-ba6e-d2cee6c42906", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 187/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0d0b4e8-5165-4e1c-ba6e-d2cee6c42906"}, {"guid": "ussr:7a9d942e-01a4-4ac2-87fe-0837aad0ba70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 29/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/97 z 14. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-14", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a9d942e-01a4-4ac2-87fe-0837aad0ba70"}], "citovane_v": []}