{"guid": "ussr:4b01bef2-e4da-4af0-8409-486fc15a7d74", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 59/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/04 z 24. 6. 2004", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. júna 2004, sp. zn. I. ÚS 59/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Štefan Ogurčák", "sudca_id": 1102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-ogurcak-1102", "datum_vydania": "2004-06-24", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b01bef2-e4da-4af0-8409-486fc15a7d74", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b01bef2-e4da-4af0-8409-486fc15a7d74", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:4b01bef2-e4da-4af0-8409-486fc15a7d74", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:4b01bef2-e4da-4af0-8409-486fc15a7d74/text", "citacie_n": 56, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 59/04-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa\na zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 24. júna 2004\nprerokoval prijatú sťažnosť organizácie GREENPEACE Slovensko, B., zastúpenej\nadvokátkou JUDr. E. K., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namieta porušenie jej\nzákladných práv vyplývajúcich z čl. 26 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o-NS 40/03 z 23. októbra\n2003, a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. Sž-o-NS 40/03 z 23. októbra\n2003\n\nporušil\n\nprávo organizácie GREENPEACE Slovensko na slobodné prijímanie\n\ninformácií podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom podľa čl. 46 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky.\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o-NS 40/03\nz 23. októbra 2003\n3.\n\nVo\n\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nzvyšnej\n\nčasti\n\nsťažnosti\n\norganizácie\n\nGREENPEACE\n\nSlovensko\n\nnevyhovuje.\n4. Organizácii GREENPEACE Slovensko\n\npriznáva\n\nnáhradu trov právneho\n\nzastúpenia v sume 14 110 Sk (slovom štrnásťtisícstodesať slovenských korún), ktorú je\nNajvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť právnej zástupkyni JUDr. E. K.,\nAdvokátska kancelária, B. B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. I. ÚS 59/04-21 zo 17. marca 2004 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť organizácie\nGREENPEACE Slovensko, B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E.\nK., B. B., ktorou namieta porušenie jej základných práv vyplývajúcich z čl. 26 ods. 2\na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Sž-o-NS 40/03 z 23. októbra\n2003.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľka v podaní z 31. mája\n2004, ako aj najvyšší súd vo vyjadrení z 19. apríla 2004 vyslovili súhlas s tým, aby\nsa upustilo od ústneho pojednávania.\nSťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 26\nods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. Sž-o-NS 40/03\n\n2\n\nz 23. októbra 2003, zrušil tento rozsudok, vec vrátil najvyššiemu súdu a priznal jej finančné\nzadosťučinenie vo výške 50 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\nZ podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 12. júna 2002 požiadala v zmysle\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon o slobode informácií“)\nÚrad jadrového dozoru\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) o sprístupnenie\n\nviacerých informácií, okrem iného i o sprístupnenie záverečnej termohydraulickej analýzy\nroztrhnutia hlavného cirkulačného potrubia z postupnej rekonštrukcie bloku V1 Jadrovej\nelektrárne Jaslovské Bohunice. Žalovaný ako povinná osoba žiadosti sťažovateľky vyhovel\niba sčasti a rozhodnutím č. 3/2002-inf z 10. júla 2002 nevyhovel žiadosti sťažovateľky\no sprístupnenie vyššie uvedenej informácie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že\npožadovaná analýza tvorí súčasť obchodného tajomstva Slovenských elektrární, a. s.,\nv zmysle § 17 až 20 Obchodného zákonníka. Proti rozhodnutiu žalovaného podala\nsťažovateľka 24. júla 2002 rozklad, v ktorom namietala nedostatočne zistený skutkový stav\nv súvislosti s otázkou, či požadovaná analýza je naozaj predmetom obchodného tajomstva\nv zmysle § 10 zákona o slobode informácií. Predseda žalovaného rozhodnutím č. 4/2002inf. z 5. augusta 2002 rozkladu sťažovateľky nevyhovel a rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie\nodôvodnil tým, že požadovaná informácia je obchodným tajomstvom Slovenských\nelektrární, a. s., pričom žalovaný neskúma v konaní o sprístupnenie informácií, či niečo\nmôže byť alebo nemôže byť obchodným tajomstvom. Zároveň žalovaný vyslovil názor, že\nSlovenské elektrárne, a. s., nie sú povinnou osobou v zmysle zákona o slobode informácií\na sťažovateľka sa snaží prostredníctvom žalovaného získať prístup ku dokumentom, ktoré\njej Slovenské elektrárne, a. s., odmietajú poskytnúť. Sťažovateľka podala 4. októbra 2002\nnajvyššiemu súdu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobu\nodôvodnila tým, že žalovaný nezistil úplne a presne skutkový stav vo vzťahu ku definičným\nznakom pojmu obchodné tajomstvo a nezisťoval ani, či v prípade, ak by aj naozaj išlo\no obchodné tajomstvo, by podľa § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií predsa nebol\nžalovaný povinný informáciu poskytnúť. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 137/02\nz 25. marca 2003 bola žaloba zamietnutá. Podľa názoru najvyššieho súdu požadovaná\ninformácia je informáciou v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode\n\n3\n\ninformácií, a keďže Slovenské elektrárne, a. s., vyjadrili so sprístupnením informácie\nnesúhlas, bolo treba napadnuté rozhodnutia žalovaného považovať za zákonné. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu sa ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií\nvzťahuje na informácie, ktoré povinná osoba (žalovaný) získala od subjektu, ktorý sám nie\nje povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií (Slovenské elektrárne, a. s.).\nNajvyšší súd nepovažoval za právne významné zaoberať sa skutočnosťou, či požadované\ninformácie sú alebo nie sú obchodným tajomstvom, a vôbec sa nezaoberal námietkami\nsťažovateľky týkajúcimi sa nezákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného. Sťažovateľka\n4. júna 2003 podala proti rozsudku najvyššieho súdu odvolanie, v ktorom namietala hlavne,\nže najvyšší súd použil odlišný zákonný dôvod na nesprístupnenie informácií ako žalovaný,\nčo je podľa názoru sťažovateľky absolútne neprípustné a protizákonné. Navyše, rozsudok\nnajvyššieho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä pokiaľ ide\no výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií. Najvyšší súd\nnepreskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného, ale v skutočnosti pri odôvodnení\nrozhodnutia sám suploval žalovaného. Napokon vytkol, že sa najvyšší súd nevysporiadal\ndostatočne so všetkými žalobnými námietkami. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. Sž-oNS 40/03 z 23. októbra 2003, ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený\n22. decembra 2003, bol potvrdený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 137/02\nz 25. marca 2003. Odvolací senát najvyššieho súdu odôvodnil rozsudok skutočnosťou, že\nv rozhodnutí žalovaného z 10. júla 2002 je uvedené, že Slovenské elektrárne, a. s.,\nnesúhlasia so sprístupnením požadovaných informácií sťažovateľke a z tohto dôvodu\nprvostupňový\n\nrozsudok\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnenahrádza\n\nodôvodnenie,\n\nktoré\n\nby\n\nv preskúmavaných rozhodnutiach žalovaného absentovalo. Pritom sa odvolací senát\nnajvyššieho súdu opäť nevysporiadal s viacerými námietkami sťažovateľky uvedenými\nv odvolaní, pričom odôvodnenie rozsudku je viac ako stručné.\nPodľa názoru sťažovateľky rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. Sž-o-NS 40/03\nz 23. októbra 2003 došlo k porušeniu jej základných práv na prijímanie informácií v zmysle\nčl. 26 ods. 2 ústavy a na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\nPorušenie uvedených základných práv vidí sťažovateľka vo viacerých rovinách:\n\n4\n\n1. Sťažovateľkou požadované informácie nenaplňovali všetky pojmové znaky\nobchodného tajomstva vyplývajúce z ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka;\n2. Neprihliadlo sa na to, že aj keby šlo o obchodné tajomstvo, ustanovenie § 10 ods. 2\nzákona o slobode informácií ustanovuje výnimku z ochrany obchodného tajomstva,\npričom z tohto pohľadu sa ani rozhodnutia žalovaného, ale ani najvyššieho súdu\nvecou nezaoberajú;\n3. Najvyšší súd nesprávne vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode\ninformácií, keď dospel k záveru, že toto ustanovenie obmedzuje prístup\nk informáciám v prípadoch subjektu, ktorý sám nemá povinnosť poskytnúť\ninformácie podľa zákona o slobode informácií, lebo správne treba toto ustanovenie\nvykladať tak, že sa v ňom má na mysli taký subjekt, ktorý poskytol povinnej osobe\ninformáciu dobrovoľne, teda bez tohto, že by mu zákon takúto povinnosť ukladal;\n4. Aj pri výklade ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, ktorý si\nosvojil najvyšší súd, bolo treba preskúmať, či žalovaný dodržal predpísaný postup,\nteda či vyzval Slovenské elektrárne, a. s., na oznámenie, či so sprístupnením\ninformácie súhlasia, a či a ako na výzvu Slovenské elektrárne, a. s., reagovali. Bolo\npovinnosťou najvyššieho súdu presne uviesť, ako a kedy boli tieto formálne\npodmienky splnené;\n5. Najvyšší súd sa odvoláva na taký dôvod nesprístupnenia informácií, ktorý\nv rozhodnutiach žalovaného nie je vôbec uvedený. Samotná veta z prvostupňového\nrozhodnutia žalovaného, na ktorú sa najvyšší súd odvolal, sa v rámci svojho kontextu\nvzťahuje na dôvod obmedzenia prístupu k informáciám v zmysle § 10 zákona\no slobode informácií, a nie dôvod v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode\ninformácií;\n6. Najvyšší súd nijako nevysvetlil, ako dospel k záveru o tom, že Slovenské elektrárne,\na. s., nie sú povinnou osobou v zmysle zákona o slobode informácií, lebo sa nijako\nnezaoberal ustanovením § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, z ktorého by pri\nsplnení určitých podmienok bolo možné prípadne vyvodiť, že Slovenské elektrárne,\na. s., ako obchodná spoločnosť založená štátnym orgánom sú osobou povinnou\nposkytovať informácie podľa zákona o slobode informácií;\n\n5\n\n7. Rovnako sa najvyšší súd vôbec nezaoberal ustanovením § 11 ods. 2 zákona o slobode\ninformácií, hoci toto ustanovenie znamená výnimku z ustanovenia § 11 ods. 1 písm.\na) zákona o slobode informácií pre prípad informácií získaných za verejné financie,\nresp. informácií týkajúcich sa použitia verejných financií, prípadne informácií\no nakladaní s majetkom štátu alebo obce;\n8. Keďže najvyšší súd považoval obmedzenie prístupu sťažovateľky k informáciám za\ndôvodné s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode\ninformácií, ďalšími argumentmi a námietkami sťažovateľky sa už nezaoberal, hoci\nbol povinný zaoberať sa a vysporiadať sa so všetkými námietkami sťažovateľky\nuvedenými v žalobe, resp. v odvolaní. Týmto postupom najvyšší súd vlastne\nodmietol preskúmať rozhodnutia žalovaného, čím bola sťažovateľka pozbavená\nmožnosti domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia na nestrannom súde.\nZ vyjadrenia predsedu najvyššieho súdu z 19. apríla 2004 doručeného ústavnému\nsúdu 29. apríla 2004 vyplýva, že podľa názoru najvyššieho súdu sťažnosť nie je dôvodná,\na preto najvyšší súd požaduje, aby jej ústavný súd nevyhovel. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku sa najvyšší súd vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami sťažovateľky,\nktorá svoje odvolanie odôvodnila najmä tvrdeniami, že najvyšší súd prvostupňovým\nzamietajúcim rozsudkom doplnil, prípadne nahradil chýbajúce právne odôvodnenie\nrozhodnutí správnych orgánov. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí\nz 10. júla 2002 uviedol dva dôvody odmietnutia prístupu k požadovanej informácii, a to\nobchodné tajomstvo a nesúhlas Slovenských elektrární, a. s. Skutočnosť, že odôvodnenie\nrozhodnutia správneho orgánu je stručné a že za druhým dôvodom odmietnutia prístupu\nk informácii nie je v zátvorke uvedené príslušné ustanovenie zákona o slobode informácií,\nnespôsobila podľa názoru najvyššieho súdu nepreskúmateľnosť uvedeného rozhodnutia,\nlebo dôvody odmietnutia prístupu k informáciám boli formulované jasne a zrozumiteľne.\nVady rozhodnutia vytýkané sťažovateľkou neboli teda takého charakteru, na ktoré by súd\nmusel prihliadnuť v zmysle § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže\nv podanom rozklade sa sťažovateľka zamerala na popretie existencie prvého z dôvodov\nodmietnutia prístupu k informácii, aj odôvodnenie nevyhovujúceho rozhodnutia o rozklade\nsa vlastne vysporiadavalo s dôvodmi rozkladu týkajúcimi sa obchodného tajomstva. Nebol\n\n6\n\ndaný dôvod zaoberať sa v rozhodnutí o rozklade druhým dôvodom odmietnutia prístupu\nk informácii, teda nesúhlasom Slovenských elektrární, a. s., keďže rozkladom tento druhý\ndôvod nebol napadnutý.\n\nNajvyšší súd potom v prvostupňovom rozsudku iba zdôraznil, že\n\nnie je potrebné dokazovať existenciu obchodného tajomstva, keď druhý z dôvodov\nneposkytnutia požadovanej informácie – nesúhlas Slovenských elektrární, a. s. –\nsťažovateľom vlastne nebol spochybňovaný ani v rozklade, ani v žalobe. V tomto smere\npotom odvolací päťčlenný senát najvyššieho súdu vyhodnotil napadnutý rozsudok\nprvostupňového trojčlenného senátu najvyššieho súdu ako vecne správny. Pokiaľ ide\no ďalšie dôvody sťažnosti, najvyšší súd uvádza, že sa nikdy nezaoberá dôvodmi\na tvrdeniami, ktoré nemajú vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov, teda takými, ktoré nie sú vecné. Preto sa výslovne nezaoberal napr.\ntvrdeniami sťažovateľky, že elektrárne nášho typu sa v súčasnosti okrem v Rusku\nprevádzkujú už len v Rumunsku a Arménsku, ale ani tou časťou vyjadrenia žalovaného,\nktorou reagoval na sťažovateľkino hodnotenie globálnych politickoekonomických pomerov\nna európskej, resp. svetovej úrovni. V súdnom preskúmavacom konaní podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku súd preskúmava zákonnosť napadnutých rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej správy, pričom tretiu časť Občianskeho súdneho poriadku\nv ňom možno aplikovať len primerane (§ 246c Občianskeho súdneho poriadku). Preto je\nnenáležité tvrdenie sťažovateľky o tom, aké náležitosti napadnutý rozsudok neobsahuje.\nZ podania právnej zástupkyne sťažovateľky z 31. mája 2004 doručeného ústavnému\nsúdu 2. júna 2004 vyplýva, že vyjadrenie najvyššieho súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, ktoré je pokračovaním pochybení urobených v napadnutom\nrozsudku. Nemožno súhlasiť s tvrdením, že sa druhostupňový senát najvyššieho súdu\nvysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami sťažovateľky. Sťažovateľka namietla\nv odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu najvyššieho súdu množstvo procesných, ako\naj hmotnoprávnych vád, ktoré mohli mať a aj mali závažný vplyv na zákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia, ako aj skorších rozhodnutí v správnom konaní. Najvyšší súd\nsa v odvolacom rozhodnutí nijako nevyjadril k námietke sťažovateľky, podľa ktorej\npožadované informácie poskytli Slovenské elektrárne, a. s., žalovanému ako dôsledok\nprávnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej\n\n7\n\nenergie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad\nbezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.\nv znení neskorších predpisov. Pritom iné rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sž 73/01\nobsahuje podrobnú argumentáciu ohľadne právnej povinnosti Slovenských elektrární, a. s.,\na z toho vyplývajúcej možnosti žalovaného požadované informácie mať k dispozícii.\nRovnako sa najvyšší súd v rozhodnutí o odvolaní vôbec nezaoberal námietkami\nsťažovateľky týkajúcimi sa postupu žalovaného, ako aj prvostupňového senátu najvyššieho\nsúdu v rozpore s ustanovením § 12 zákona o slobode informácií. Práve táto skutočnosť, ako\naj najvyšším súdom konštatovaná stručnosť administratívneho rozhodnutia v spojení\ns neuvedením\n\npríslušného\n\nustanovenia\n\nprávnych\n\npredpisov\n\nmá\n\nza\n\nnásledok\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho rozpor s čl. 46 ústavy. Ak by sa aj pripustilo, že\nsprávne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí nie sú povinné uvádzať ustanovenia\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodujú, bola by pozícia žalobcu v rámci žaloby\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mimoriadne obťažná a jeho práva vyplývajúce\nz hmotnoprávnych a procesných predpisov by boli len veľmi ťažko uplatniteľné. Nie je\nmožné totiž pripustiť, aby účastník správneho konania len odhadom určoval, čo je právnym\npodkladom správneho rozhodnutia, lebo by to bola viac než absurdná situácia, ktorá by\nneprispela ku garanciám spravodlivého procesu. Takýto výklad a aplikácia Správneho\nporiadku je v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy. Skutočnosť, že žalovaný na rozdiel od\nnajvyššieho súdu nikdy pre odôvodnenie svojich rozhodnutí nepoužil a nemienil použiť\nustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, jednoznačne vyplýva aj\nz vyjadrení žalovaného k žalobe a k odvolaniu sťažovateľky. Druhé podstatné tvrdenie\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého sa sťažovateľka v rozklade zamerala iba na dôvod\nnesprístupnenia informácií podľa § 10 zákona o slobode informácií a podľa ktorého sa\nžalovaný preto nemusel druhým dôvodom odmietnutia sprístupnenia informácií (§ 11 ods. 1\npísm. a) zákona o slobode informácií) vôbec zaoberať, je v priamom rozpore s ustanovením\n§ 59 ods. 1 Správneho poriadku, na základe ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu. Pokiaľ sa najvyšší súd rozhodol na vec aplikovať ustanovenie\n§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, musel mať preukázané, že žalovaný\nvykonal všetky zákonné postupy, ktoré sú podmienkou jeho aplikácie. Pritom\nz odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú podklady pre posúdenie týchto skutočností. Pokiaľ\n\n8\n\nnevyplývali ani z administratívneho spisu, malo byť rozhodnutie žalovaného zrušené pre\nnepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov, ako aj pre rozpor s obsahom spisov.\nSťažovateľka preto trvá na tom, že došlo k porušeniu jej základných práv vyplývajúcich\nz čl. 26 a čl. 46 ods. 2 ústavy.\nII.\nZo žiadosti sťažovateľky z 12. júna 2002 adresovanej žalovanému vyplýva, že žiada\nokrem iných informácií aj o informácie o záverečnej termohydraulickej analýze roztrhnutia\nhlavného cirkulačného potrubia z postupnej rekonštrukcie bloku V1 Jadrovej elektrárne\nJaslovské Bohunice spracovanej s použitím realistickej metodiky vrátane výpočtových\npostupov, a to s poukazom na zákon o slobode informácií.\nZ rozhodnutia žalovaného č. 3/2002-inf z 10. júla 2002 vyplýva, že žalovaný podľa\n§ 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ako aj § 46 a § 47 Správneho poriadku žiadosti\nnevyhovel s odôvodnením, že požadovaná informácia je v zmysle § 17 až 20 Obchodného\nzákonníka obchodným tajomstvom Slovenských elektrární, a. s., pričom tieto nesúhlasia\ns ich sprístupnením pre tretie osoby. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona\no slobode informácií. Podľa názoru žalovaného súhrn požadovaných skutočností uvedených\nv predmetnom materiáli je výlučne výrobnej, obchodnej a technickej povahy. Tieto\nskutočnosti majú materiálnu hodnotu, nie sú v obchodných kruhoch bežne dostupné\na Slovenské elektrárne, a. s., prejavili nielen vôľu ich utajiť, ale ich utajenie aj zabezpečujú.\nZ rozkladu sťažovateľky z 24. júla 2002 vyplýva, že podľa jej názoru požadovaná\nanalýza ako celok nemôže byť obchodným tajomstvom Slovenských elektrární, a. s., pričom\nsťažovateľka tento názor podrobne rozvádza. Samotné odôvodnenie rozhodnutia\nžalovaného cituje iba znenie zákona, ale neuvádza žiadne argumenty na podporu tvrdenia,\nže ide o obchodné tajomstvo. Preto treba považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\n\n9\n\nZ rozhodnutia žalovaného č. 4/2002-inf z 5. augusta 2002 vyplýva, že žalovaný\nrozkladu sťažovateľky nevyhovel. Podľa názoru žalovaného vzhľadom na ustanovenie § 10\nods. 1 zákona o slobode informácií pri informáciách, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, je\nvecou podnikateľa vlastniaceho informácie označiť ich ako obchodné tajomstvo.\nPožadované informácie boli spracované na žiadosť Slovenských elektrární, a. s. Žalovaný\nv konaní o sprístupnenie informácií neskúma, či niečo môže byť alebo nemôže byť\nobchodným tajomstvom, skúma len, či informácia je alebo nie je označená ako obchodné\ntajomstvo. Otázku, či požadovaná informácia má alebo nemá skutočnú alebo potenciálnu\nhodnotu pre podnikanie, nie je oprávnený riešiť ani sťažovateľ, ani žalovaný. V prípade\npochybnosti alebo sporu môže o tom záväzne rozhodnúť iba súd. Ustanovenie § 10 zákona\no slobode informácií obchodné tajomstvo nedefinuje. Uvádza však, v ktorých prípadoch je\nochrana obchodného tajomstva prelomená v prospech verejného záujmu. Je sporné, či\npožadovaná informácia je takou, ktorá spĺňa kritériá uvedené v § 10 ods. 2 písm. a) zákona\no slobode informácií. Tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je zavádzajúce, pretože\nna to je oprávnený iba súd. Vo všeobecnosti treba k rozkladu sťažovateľky uviesť, že by\nmohlo ísť o zneužívanie zákona o slobode informácií, lebo Slovenské elektrárne, a. s., nie sú\npovinnou osobou v zmysle § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, pričom sťažovateľka\nprostredníctvom žalovaného ako ústredného štátneho orgánu sa snaží získať prístup\nk dokumentom, ktoré mu Slovenské elektrárne, a. s., odmietajú poskytnúť. Pritom ide\no skutočnosti majúce materiálnu hodnotu, bežne sú nedostupné a Slovenské elektrárne, a. s.,\nprejavili nielen vôľu ich utajiť, ale ich utajenie aj zabezpečujú.\nZo žaloby sťažovateľky zo 4. októbra 2002 podanej najvyššiemu súdu vyplýva, že\nsťažovateľka považuje rozhodnutia žalovaného za protizákonné. Trvá na tom, že\nv skutočnosti požadované informácie nebolo možné považovať za obchodné tajomstvo.\nŽalovaný pochybil, keď nezistil úplne a presne skutkový stav s tým súvisiaci. Žalovaný iba\nvychádzal z deklarácie Slovenských elektrární, a. s., že ide o obchodné tajomstvo, a nijako\ntúto skutočnosť nepreveroval, hoci to bolo jeho povinnosťou. Navyše, žalovaný neskúmal,\nči nie je splnený niektorý z prípadov obmedzenia ochrany obchodného tajomstva podľa § 10\nods. 2 zákona o slobode informácií, lebo v rozhodnutí o rozklade iba uviedol, že je sporné,\nči požadovaná informácia spadá pod uvedené obmedzenie. Žalovaný vlastne odmietol\n\n10\n\nposúdiť predbežnú otázku podstatnú pre jeho rozhodnutie, pričom sa obmedzil na\nkonštatovanie, že táto otázka je sporná.\nZ vyjadrenia žalovaného k žalobe z 26. októbra 2002 vyplýva, že žalovaný žiada\nžalobu zamietnuť. Podľa neho nikdy nespochybňoval, čo je alebo nie je obchodným\ntajomstvom Slovenských elektrární, a. s. Žalobca (sťažovateľka) neuviedol jediný dôkaz\no tom, že by čo i len jediný predpoklad obchodného tajomstva nebol v tomto prípade\nsplnený. Rovnako nepreukázal, že by v danom prípade bolo treba aplikovať ustanovenie §\n10 ods. 2 zákona o slobode informácií. Označovať informácie ako obchodné tajomstvo je\nvýlučným právom podnikateľa, ktorému informácie patria. Žalovanému neprislúcha\nhodnotiť a posudzovať, či sú splnené všetky objektívne a subjektívne predpoklady na\noznačenie informácií ako obchodné tajomstvo.\nZ rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 137/02 z 25. marca 2003 vyplýva, že\nnajvyšší súd žalobu sťažovateľky zamietol. Podľa názoru najvyššieho súdu žalovaného\ntreba považovať za subjekt s takzvanou plnou informačnou povinnosťou, a to v zmysle § 2\nzákona o slobode informácií. Žalovaný má teda povinnosť sprístupniť všetky informácie,\nktoré má k dispozícii, okrem tých informácií, ktoré sú vymedzené v § 8 až 11 zákona\no slobode informácií. Táto kategória neprístupných informácií alebo prístupných len za\nurčitých stanovených podmienok a predpokladov suspenduje právo na informácie. Súčasne\nje inak povinný subjekt viazaný nesprístupniť informáciu, lebo túto kategóriu tvoria výlučne\ninformácie, ktoré z verejných, bezpečnostných, súkromných alebo iných dôvodov požívajú\nprávo na ochranu, pretože ich zverejnením by sa zasiahlo do právom chránených práv.\nPredovšetkým do tejto kategórie patria utajované skutočnosti (štátne tajomstvo, obchodné\ntajomstvo – zúžené o prípady uvedené v § 10 ods. 2 zákona o slobode informácií), bankové,\ndaňové tajomstvo, informácie týkajúce sa osobnosti, osobných údajov fyzických osôb.\nOsobitnú skupinu tvoria informácie uvedené v cit. zákone v § 11 s názvom „Ďalšie\nobmedzenia prístupu k informáciám“, a to v jeho odseku 1. Z tohto označenia, ako aj\nobsahu ustanovenia je zrejmé, že ide o samostatné prípady bez väzby na podmienky\nuvedené v ustanoveniach nižšieho poradového čísla. To znamená, že informácie\nvymenované v tomto ustanovení sú vylúčené zo zverejnenia bez ohľadu na to, či požívajú\n\n11\n\nochranu pred zverejnením podľa predchádzajúcich ustanovení. Teda nie je rozhodujúce, že\ntakáto informácia nie je predmetom štátneho alebo iného tajomstva alebo chráneným\nosobným údajom. Ak je súčasne aj tajomstvom, platí zákaz o to viac. Podľa § 9 ods. 1\npísm. a) [pozn., zrejme má byť správne podľa § 11 ods. 1 písm. a)] povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou,\nktorej takúto povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila,\nže so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba\noprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so\nsprístupnením súhlasí. Na tieto následky musí byť povinná osoba upozornená. Z tohto\nustanovenia vyplýva, že informácie, ktoré má dožiadaná osoba k dispozícii, treba rozlišovať\npodľa pôvodu, teda či ide o informáciu, ktorá je jej vlastným produktom, alebo\no informáciu, ktorú prevzala od inej osoby. Ak ide o informáciu prevzatú od osoby, ktorá\nnemá informačnú povinnosť, nie je na zvážení dožiadanej osoby, či túto informáciu\nposkytne, ak oprávnená osoba vysloví nesúhlas. Dožiadaná osoba, hoci má konať v režime\nsprávneho konania, je nesúhlasom oprávnenej osoby viazaná. Toto platí bez ohľadu na to, či\ninformácia má alebo nemá charakter štátneho, obchodného alebo iného tajomstva. V danej\nveci bolo zrejmou skutočnosťou, že sťažovateľka od žalovaného požadovala informáciu\npatriacu Slovenským elektrárňam, a. s., ktorá bola žalovanému odovzdaná v rámci výkonu\ndozoru nad jadrovou bezpečnosťou. Slovenské elektrárne, a. s., vyjadrili so zverejnením\nnesúhlas. Pokiaľ žalovaný za tohto stavu informáciu patriacu súkromnej osobe nezverejnil,\npostupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením. Preto nie je významné, že neskúmal,\nči táto informácia je skutočne informáciou spĺňajúcou kritériá obchodného tajomstva, za akú\nju vlastník považuje. Významnejší je charakter tejto informácie z hľadiska úloh žalovaného,\nteda z hľadiska dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. Žalovaný však uviedol, že analýza má\nvýlučne výrobnú, technickú a obchodnú povahu. Správnosti takéhoto označenia nasvedčuje\ni samotný názov, ako aj okolnosť, že analýza len dopĺňala „Bezpečnostnú správu JE V1 po\npostupnej rekonštrukcii“, ktorá bola žalovanému doručená v roku 2001.\nZ odvolania sťažovateľky z 3. júna 2003 vyplýva, že sťažovateľka požaduje zmeniť\nrozsudok a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru\nsťažovateľky najvyšší súd pochybil, keďže zákonnosť nesprístupnenia požadovaných\n\n12\n\ninformácií zdôvodnil diametrálne odlišne od rozhodnutí žalovaného. Kým žalovaný ich\nodmietol sprístupniť s poukazom na to, že ide o obchodné tajomstvo, najvyšší súd sa oprel\no ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, a to i napriek tomu, že ani\nv odôvodnení rozhodnutí žalovaného, ale ani v jeho vyjadreniach sa takýto dôvod\nodmietnutia sprístupnenia informácií nevyskytol. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona\no slobode informácií najvyšší súd nesprávne vyložil, lebo správne z tohto ustanovenia\nvyplýva, že povinná osoba (žalovaný) obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu\nnesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorá nemala právnu povinnosť povinnej osobe\n(žalovanému) informáciu odovzdať a písomne oznámila, že so sprístupnením informácie\nnesúhlasí. Pritom v danom prípade Slovenské elektrárne, a. s., mali právnu povinnosť\nžalovanému poskytnúť tie informácie, ktorých zverejnenia sa sťažovateľka od žalovaného\ndomáhala. Preto aplikácia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií pri správnom\nvýklade neprichádzala do úvahy. Najvyšší súd pochybil aj v tom, že sa nevysporiadal\ns námietkou sťažovateľky smerujúcou voči právnemu názoru žalovaného, podľa ktorého\nnebolo v právomoci žalovaného skúmať, či je požadovaná informácia naozaj obchodným\ntajomstvom. Ide o formalistický výklad ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií. V skutočnosti požadované informácie ako celok nie sú obchodným tajomstvom.\nZ vyjadrenia žalovaného z 1. júla 2003 vyplýva, že žalovaný požadoval potvrdenie\nprvostupňového rozsudku najvyššieho súdu. Konštatoval, že odvolanie sa opiera o rovnaké\nskutočnosti, vyjadrenia a názory, ktoré boli základom už pre podanú žalobu. Podľa\npresvedčenia žalovaného prvostupňový rozsudok vychádza zo správneho právneho\nposúdenia veci.\nZ rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. Sž-o-NS 40/03 z 23. októbra 2003 vyplýva, že\nnajvyšší súd ako súd odvolací prvostupňový rozsudok potvrdil. Nebolo možné prisvedčiť\ntvrdeniu sťažovateľa, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku doplnil, resp. nahradil\nchýbajúce právne odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí žalovaného. Zákonný dôvod\nodmietnutia poskytnúť informáciu z dôvodu nesúhlasu Slovenských elektrární, a. s., je\nvýslovne\n\nobsiahnutý\n\nv rozhodnutí\n\nžalovaného.\n\nKeďže\n\nrozhodnutia\n\nvydané\n\nv dvojinštančnom správnom konaní je potrebné považovať za jeden celok, v konkrétnom\n\n13\n\nprípade z toho vyplýva, že správny orgán nesprístupnenie informácie odôvodnil dvoma\nzákonnými dôvodmi, a to jednak podľa § 10 ods. 1 a jednak podľa § 11 ods. 1 písm. a)\nzákona o slobode informácií. Pritom súd prvého stupňa iba poukázal na to, že pri\nnesprístupnení informácie podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona nemá už právnu relevanciu\nskúmanie, či informácia spĺňa kritériá obchodného tajomstva. Preto podľa názoru\nodvolacieho senátu najvyššieho súdu nešlo o doplnenie alebo nahradenie chýbajúceho\nprávneho odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, lebo k odmietnutiu\nposkytnutia informácií došlo v správnom konaní aj z dôvodu nesúhlasu Slovenských\nelektrární, a. s., s ich poskytnutím. Vzhľadom na takéto právne posúdenie sa ani odvolací\nsúd nezaoberal podrobnejšie tými odvolacími námietkami, ktoré sa týkali naplnenia\nzákonných pojmových znakov obchodného tajomstva, lebo tieto námietky by nemohli\novplyvniť posúdenie a právny záver v danej veci. Pritom pojem povinnosť v ustanovení\n§ 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona sa vzťahuje na zákonnú povinnosť sprístupnenia informácií,\nčo znamená, že zákon selektuje, či osoba, ktorá povinnej osobe informácie odovzdala, spĺňa\natribúty povinnej osoby podľa § 2 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o slobode informácií alebo\no takúto osobu nejde, a v takom prípade jej nesúhlas má za následok nesprístupnenie\ninformácií povinnou osobou.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\n\n14\n\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 26 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo (...) slobodne (...) prijímať (...)\ninformácie (...).\nPodľa č. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre ochrany konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03).\nPrávo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,\nresp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom\nkonaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva.\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie\nje arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04).\nÚstavný súd považuje za potrebné predovšetkým prisvedčiť právnemu názoru\nnajvyššieho súdu vyjadrenému v druhostupňovom rozsudku z 23. októbra 2003, podľa\n\n15\n\nktorého v prípadoch rozhodnutí vydaných v dvojinštančnom správnom konaní je potrebné\ntieto rozhodnutia považovať za jeden celok.\nKým z prvostupňového rozhodnutia žalovaného z 10. júla 2002 je zrejmé, že\nodmietnutie poskytnúť požadované informácie sa opiera o tvrdenie, že v zmysle § 10 ods. 1\nzákona o slobode informácií ide o obchodné tajomstvo, pričom Slovenské elektrárne, a. s.,\nso sprístupnením informácií pre tretie osoby nesúhlasia, zatiaľ z druhostupňového\nrozhodnutia žalovaného z 5. augusta 2002 sa dá vyvodiť, že okrem už uvedeného dôvodu\nbolo potrebné poskytnutie požadovaných informácií odmietnuť aj preto, že poskytnutie\ninformácií by bolo zneužitím zákona o slobode informácií, keďže Slovenské elektrárne,\na. s., nie sú povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona a sťažovateľka sa\nprostredníctvom žalovaného snaží získať prístup ku takým dokumentom, ktoré jej\nSlovenské elektrárne, a. s., odmietajú poskytnúť. V tejto súvislosti treba konštatovať, že\nuvedený dôvod odmietnutia poskytnutia požadovaných informácií je v druhostupňovom\nrozhodnutí žalovaného vymedzený iba skutkovo, chýba právna subsumpcia tohto dôvodu.\nNemôžu však byť pochybnosti, že ide o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode\ninformácií.\nZo žaloby sťažovateľky zo 4. októbra 2002 podanej proti právoplatnému rozhodnutiu\nžalovaného je evidentné, že sťažovateľka si neuvedomila právny dosah iba skutkovo\nvymedzeného dôvodu pre odmietnutie poskytnutia požadovaných informácií preto, že ide\no informácie poskytnuté Slovenskými elektrárňami, a. s., ktoré samy povinnosť poskytovať\ninformácie nemajú.\n\nŽalobu zamerala argumentačne iba na problematiku obchodného\n\ntajomstva. Podľa názoru ústavného súdu nebolo by v súlade so zásadami spravodlivého\nsúdneho procesu za danej konkrétnej situácie, aby neúplnosť odôvodnenia druhostupňového\nrozhodnutia žalovaného bola na škodu, resp. na ťarchu sťažovateľky. Bolo totiž nepochybne\npovinnosťou žalovaného aj z hľadiska právneho svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.\nPrvostupňový senát najvyššieho súdu správne posúdil a ustálil, že žalovaný\nv skutočnosti opiera svoje stanovisko o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií\no dva dôvody, teda tak o ustanovenie § 10 ods. 1, ako aj o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a)\n\n16\n\nzákona o slobode informácií. Pritom aj prvostupňovému senátu najvyššieho súdu muselo\nbyť zrejmé, že sťažovateľka pochopila právoplatné rozhodnutie žalovaného tak, že sa\nopiera iba o jeden dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií. Taktiež mu muselo byť jasné aj to, že druhý dôvod odmietnutia nie je\nvymedzený celkom exaktne, pretože je ustálený iba skutkovo bez podradenia pod príslušné\nustanovenie zákona.\nPodľa názoru ústavného súdu za daného konkrétneho stavu pri rešpektovaní zásad\nspravodlivého súdneho procesu mal prvostupňový senát najvyššieho súdu poskytnúť\nsťažovateľke pred rozhodnutím vo veci možnosť, aby sa vyjadrila k napadnutému\nprávoplatnému rozhodnutiu žalovaného aj z pohľadu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a)\nzákona o slobode informácií v zmysle jeho skutkového vymedzenia v druhostupňovom\nrozhodnutí žalovaného. Zásadám spravodlivého súdneho procesu totiž nemôže zodpovedať\ntaký postup súdu, ktorý vzhľadom na všetky okolnosti účastník nemôže predvídať a naň\nprimerane reagovať svojou argumentáciou.\nTreba ďalej uviesť, že pochybenie, ktorého sa dopustil prvostupňový senát\nnajvyššieho súdu, sa napravilo v odvolacom konaní. Je tomu tak preto, že v prvostupňovom\nrozsudku najvyššieho súdu z 25. marca 2003 je druhý argument pre odmietnutie poskytnutia\npožadovaných informácií uvedený už spôsobom, ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám,\nlebo je vyjadrený tak skutkovo, ako aj právne. Sťažovateľka preto v odvolaní proti\nprvostupňovému rozsudku reaguje aj na druhý argument a druhostupňový rozsudok\nnajvyššieho súdu sa s argumentáciou sťažovateľky zaoberá.\nUvedené skutočnosti zároveň znamenajú, že neobstojí námietka sťažovateľky, podľa\nktorej sa najvyšší súd odvoláva na taký dôvod nesprístupnenia informácií, ktorý\nv rozhodnutiach žalovaného nie je vôbec uvedený. V konečnom dôsledku preto ústavný súd\nz tohto dôvodu namietané porušenie označených základných práv nezistil.\nNemožno súhlasiť so sťažovateľkou v tom, že všeobecné súdy pochybili, keď\nneposúdili vec z hľadiska problematiky obchodného tajomstva. Treba dať za pravdu\n\n17\n\nnajvyššiemu súdu, že za situácie, keď sa dôvod odmietnutia poskytnutia požadovaných\ninformácií podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií považoval za oprávnený,\nnebolo už príčiny zaoberať sa otázkou obchodného tajomstva. To znamená, že pokiaľ\nSlovenské elektrárne, a. s., nie sú subjektom povinným poskytovať informácie, potom bez\nich súhlasu nemožno tieto informácie získať ani od iného subjektu, ktorému ich Slovenské\nelektrárne, a. s., poskytli, a to bez ohľadu na to, či tieto informácie sú alebo nie sú\nobchodným tajomstvom.\nPokiaľ sťažovateľka namieta, že najvyšší súd v oboch rozsudkoch nesprávne vykladá\nustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií tak, že toto ustanovenie\nobmedzuje prístup k informáciám v prípadoch subjektov, ktoré samy nemajú povinnosť\nposkytovať informácie podľa zákona o slobode informácií, lebo správne treba toto\nustanovenie vykladať tak, že sa v ňom majú na mysli také subjekty, ktoré poskytli povinnej\nosobe informáciu dobrovoľne, teda bez toho, že by im zákon takúto povinnosť ukladal,\nústavný súd nevidí dôvod do výkladu najvyššieho súdu zasahovať. Ako to už bolo vyššie\nuvedené, výklad zákonov prislúcha všeobecným súdom, nie teda ústavnému súdu. Výklad\nnajvyššieho súdu v tejto konkrétnej otázke je podľa názoru ústavného súdu logický,\npresvedčivý a legitímny.\nNemožno prisvedčiť ani ďalšej námietke sťažovateľky, podľa ktorej aj pri takom\nvýklade ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, ktorý si osvojil\nnajvyšší súd, bolo treba skúmať, či žalovaný dodržal predpísaný postup, teda či vyzval\nSlovenské elektrárne, a. s., na oznámenie, či so sprístupnením informácie súhlasia, a či\na ako na výzvu Slovenské elektrárne, a. s., reagovali, pričom malo byť povinnosťou\nnajvyššieho súdu presne uviesť, ako a kedy boli tieto formálne podmienky splnené.\nVzhľadom na to, že Slovenské elektrárne, a. s., požadované informácie poskytnuté\nžalovanému výslovne označili za svoje obchodné tajomstvo, nemohli byť najmenšie\npochybnosti o tom, že so sprístupnením týchto informácií nesúhlasili. Za takéhoto stavu\nneprichádzalo do úvahy, aby žalovaný Slovenské elektrárne, a. s., ešte osobitne vyzval na\noznámenie, či so sprístupnením informácií súhlasia.\n\n18\n\nZa dôvodné považuje ústavný súd ďalšie námietky sťažovateľky.\nPredovšetkým ide o námietku, podľa ktorej najvyšší súd nijako nevysvetlil, ako\ndospel k záveru o tom, že Slovenské elektrárne, a. s., nie sú povinnou osobou v zmysle\nzákona o slobode informácií, lebo sa nijako nezaoberal ustanovením § 2 ods. 3 zákona\no slobode informácií, z ktorého by pri splnení určitých podmienok bolo možné prípadne\nvyvodiť, že Slovenské elektrárne, a. s., ako obchodná spoločnosť založená štátnym orgánom\nsú osobou povinnou poskytovať informácie podľa zákona o slobode informácií.\nĎalej ide o námietku, podľa ktorej sa najvyšší súd nezaoberal ani ustanovením § 11\nods. 2 zákona o slobode informácií, hoci toto ustanovenie znamená výnimku z ustanovenia\n§ 11 ods. 1 písm. a) pre prípad informácií získaných za verejné financie, resp. informácií\ntýkajúcich sa použitia verejných financií, prípadne informácií o nakladaní s majetkom štátu\nalebo obce.\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd nemohol dospieť presvedčivým spôsobom\nk záveru o oprávnení žalovaného odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií podľa\n§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií bez toho, aby mal spoľahlivo preukázané\na zistené, že Slovenské elektrárne, a. s., nemožno považovať za povinnú osobu v zmysle § 2\na že nie je daná ani niektorá zo skutočností uvedených v ustanovení § 11 ods. 2 zákona\no slobode informácií. Treba totiž prisvedčiť sťažovateľke, že podľa § 2 ods. 3 cit. zákona\npovinnými osobami sú aj právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v ods. 1\na 2, ktoré hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo\nmajetkom obcí. Sťažovateľka ďalej správne poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 2 cit.\nzákona, podľa ktorého ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) sa nepoužije, ak ide o informácie,\nktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa použitia takých\nprostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce.\nZ rozsudkov najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa bol najvyšší súd zaoberal vecou\nz vyššie uvedených hľadísk, hoci pri právnom názore, ktorý zaujal, bol takýto postup\n\n19\n\nnevyhnutný. Tento nedostatok považuje ústavný súd za prejav arbitrárnosti rozsudku\nnajvyššieho súdu, čo znamená zároveň porušenie čl. 46 ods. 2 ústavy.\nUvedenými závažnými procesnoprávnymi pochybeniami majúcimi charakter\narbitrárnosti nemohla byť rozsudkom najvyššieho súdu poskytnutá v dostatočnej miere ani\nochrana základného práva sťažovateľky na slobodný prístup k informáciám podľa čl. 26\nods. 2 ústavy. Preto bolo treba dospieť aj k záveru o porušení tohto ústavného práva.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyslovil porušenie čl. 26 ods. 2\na čl. 46 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku).\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné práva alebo\nslobody porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nV zmysle citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. Sž-o-NS 40/03 z 23. októbra 2003 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku).\nNaproti tomu nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľky, aby ústavný súd\nuložil najvyššiemu súdu zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 50 000 Sk (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Ujma na\nzákladných právach, ktorá sťažovateľke vznikla, je podľa názoru ústavného súdu v plnej\nmiere kompenzovaná tým, že ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie\nkonanie (bod 3 výroku).\nTrovy právneho zastúpenia sťažovateľky pozostávajú z troch úkonov právnych\nslužieb zo strany advokátky, a to z prevzatia a prípravy zastupovania, zo spísania sťažnosti\na zo spísania stanoviska k vyjadreniu najvyššieho súdu. Za všetky úkony patrí odmena\n\n20\n\nv sume po 4 534 Sk, ako aj tri režijné paušály po 136 Sk. Preto trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľky predstavujú celkom sumu 14 110 Sk (bod 4 výroku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo\nvýroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nZ vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. júna 2004\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0c6a9a60-2e53-4df4-a3d2-e1b36eb41f76", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.549.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 549/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 549/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.549.2025.1"}, {"guid": "ussr:7ce6303a-127d-416f-81d5-376c100bcb33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.368.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.368.2025.1"}, {"guid": "ussr:b64b66a0-874d-4738-b650-2a205de2a50f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.675.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 675/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 675/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.675.2022.1"}, {"guid": "ussr:860775a1-34f0-4415-918c-b007b8707803", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.426.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 426/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.426.2022.1"}, {"guid": "ussr:fd19d361-5962-461c-adc7-423077244b23", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.392.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 392/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 392/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.392.2020.1"}, {"guid": "ussr:70ff7c82-8239-4f33-ba4a-9836c9c419e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 477/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 477/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70ff7c82-8239-4f33-ba4a-9836c9c419e4"}, {"guid": "ussr:942459fe-7f72-4b30-8114-27e157fd0a32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:942459fe-7f72-4b30-8114-27e157fd0a32"}, {"guid": "ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7"}, {"guid": "ussr:c9724759-ed81-41ff-819c-6bab66938e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2011 z 31. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9724759-ed81-41ff-819c-6bab66938e4f"}, {"guid": "ussr:b4434316-6af7-4f93-ad4f-280c375ab51a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 298/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/08 z 18. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4434316-6af7-4f93-ad4f-280c375ab51a"}, {"guid": "ussr:9cfc17f0-5941-40e2-b78b-42bcf2bd19d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 241/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 241/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc17f0-5941-40e2-b78b-42bcf2bd19d5"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454"}, {"guid": "6ed72dcb-5301-4bc1-b6dc-60a3ae66642a:cfb42b2b-6223-4f82-9aed-89dc6f7c0c38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200299.1", "spisova_znacka": "6Sžo/76/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/76/2014 z 24. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200299.1"}, {"guid": "2dcbd681-8244-4d32-960d-e788458ddf37:08de0f6a-a929-4159-b38f-6f9e6d87a394", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012200906.1", "spisova_znacka": "3Sži/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/6/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200906.1"}, {"guid": "70778cc5-6fe2-4a40-9f3d-9a29691081a3:806c2bb5-a0c9-4fb1-adee-4baf1d53b187", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012200686.1", "spisova_znacka": "8Sži/4/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/4/2013 z 22. 4. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200686.1"}, {"guid": "cd270ede-0726-401a-a60d-e02e1607fcb7:ab843a7e-bed7-4452-b209-f43b72f6bf6c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4012200385.1", "spisova_znacka": "8Sži/15/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/15/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4012200385.1"}, {"guid": "0c8ef764-3854-43df-96d0-1854b1a62021:989cb8ea-9b0a-4fe7-a313-8fa056c20e7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4012200377.1", "spisova_znacka": "8Sži/14/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/14/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4012200377.1"}, {"guid": "a979fc79-64bc-4982-9782-93604456d638:089adb6f-54a0-4de0-8c3d-c84f08158f75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4012200197.1", "spisova_znacka": "3Sži/6/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/6/2012 z 8. 10. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4012200197.1"}, {"guid": "a623134c-406b-4edc-8bd7-8ff39368a905:099c0141-c344-4129-bd69-09bd94ab86de", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4012200199.1", "spisova_znacka": "3Sži/8/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/8/2012 z 8. 10. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4012200199.1"}, {"guid": "24d97943-43b2-48bb-883c-ef0c5be0b027:4edf0bd4-437d-4c88-b051-414dff9b1630", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1222202221.1", "spisova_znacka": "5Cob/134/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/134/2024 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1222202221.1"}, {"guid": "5c39432e-b58e-44f1-b7fd-50e5a076e290:45d8e157-57bd-47c9-a72b-80e43830c51a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8423010205.2", "spisova_znacka": "8To/2/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/2/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8423010205.2"}, {"guid": "fd6937c8-669c-4cf5-8c56-c25835858af0:0776df51-8cdb-4648-ad83-0ffb2e94c389", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7121010841.8", "spisova_znacka": "4To/31/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/31/2025 z 5. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7121010841.8"}, {"guid": "55c14c07-2ad0-4300-a5ea-489975b02086:f69cbcf3-be2d-46f2-b09d-b5c9af8614df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7914010654.5", "spisova_znacka": "4To/103/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/103/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7914010654.5"}, {"guid": "ab724def-a2e2-4040-98f6-e5be0b7b74f2:b563a0db-8f03-4202-911c-cdd06b9c19b4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8325010519.1", "spisova_znacka": "8To/10/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/10/2026 z 16. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8325010519.1"}, {"guid": "6d987fd8-68b6-4279-a069-ffc7f4e21587:b2a87faa-0ce6-49e2-9ad6-f5a36c33b324", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8721010071.1", "spisova_znacka": "8To/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/23/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8721010071.1"}, {"guid": "53e09182-d149-4b79-a7ef-edf8a760a837:c256c6c0-832a-4604-ab86-6b51ca6b4fe4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8324010580.1", "spisova_znacka": "8To/28/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/28/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8324010580.1"}, {"guid": "40b9086b-5e2f-48b0-85d4-0363d57a5bd2:f83744d7-86d9-4b4e-b62d-9adc777285ab", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8224010247.2", "spisova_znacka": "11To/36/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11To/36/2025 z 21. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8224010247.2"}, {"guid": "554fce5c-9736-49d3-942c-114fae97f77d:3bcc15bf-bd70-4259-8cce-9c27fee0f2f5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125011470.1", "spisova_znacka": "8Tos/33/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Tos/33/2025 z 15. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125011470.1"}, {"guid": "3085b7eb-4864-42d1-b6ab-0ab41482a1ed:bf807127-f57d-43a4-9da0-c8e482f5422b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8225010112.1", "spisova_znacka": "8To/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/21/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8225010112.1"}]}