{"guid": "ussr:4abf9727-e89f-477e-99b1-4b2cb2994c20", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2011 z 3. 11. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. novembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 459/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2011-11-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4abf9727-e89f-477e-99b1-4b2cb2994c20", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4abf9727-e89f-477e-99b1-4b2cb2994c20", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:4abf9727-e89f-477e-99b1-4b2cb2994c20", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:4abf9727-e89f-477e-99b1-4b2cb2994c20/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 459/2011-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť JUDr. N. P., Š., ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 144 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C\n115/2010 a jeho uznesením z 24. februára 2011 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. N. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2011\ndoručená sťažnosť JUDr. N. P., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 144 ústavy postupom\nOkresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C\n115/2010 a jeho uznesením z 24. februára 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou doručenou\nokresnému súdu 1. júna 2010, ktorú doplnila podaním doručeným okresnému súdu\n11. februára 2011, dožadovala vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ako\naj vyslovenia porušenia ňou uvádzaných základných práv a slobôd, ku ktorým malo dôjsť\ntým, že „žalovaný uviedol bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobkyne\n(sťažovateľky, pozn.) jej citlivé osobné údaje, a to predovšetkým jej rodné číslo“.\nSťažovateľka v sťažnosti k tomu predovšetkým uvádza:\n„Súd, ktorý začal konanie vo veci žaloby podanej ešte 01. 06. 2010, čo je v súlade\ns čl. 104, 105 Občianskeho súdneho poriadku stanovil svoju miestnu príslušnosť, ale\nneskôr, a to aj napriek ústavnému zákonu a postupu, ako aj v rozpore s konštantným\npríkazom Ústavného súdu, zamietol svoju príslušnosť vo veci ochrany základných práv\na ľudských práv sťažovateľky, odmietol konať v jej veci, v súvislosti s čím 24. 02. 2011\nvydal uznesenie č. konania 13 C 115/2010-146, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.\nmája 2011, v deň doručenia tohto uznesenia sťažovateľky, spolu s úradným prekladom do\njej materinského jazyka. V uvedenom uznesení Okresný súd Prešov definoval, že ochrana\nzákladných a ústavných práv patrí k výlučnej právomoci Ústavného súdu. Zároveň s tým\nsúd v rozopre s Ústavou SR čl. 46, 2, 144 a v rozpore s čl. 89 Občianskeho súdneho\nporiadku v spojení s čl. 104a Osp svojvoľne a nezákonne rozdelil žalobu na dve samostatné\nkonania a vyčlenil z nej podstatu – ochranu porušených základných práva sťažovateľky na\nsúdnu a právnu ochranu. Svojim protiústavným konaní súd vytvoril pre sťažovateľku stav\ndenegatio justiciae - úplného odopretia spravodlivosti, čím prehĺbil stav právnej neistoty\nsťažovateľky, ako aj prehĺbil škodu a ujmu, spôsobenú porušením práv, ochrany ktorých\nsťažovateľka sa domáhala od súdu.\nSúd odmietol konať, rozhodovať a chrániť porušené základné ľudské práva a slobody\nsťažovateľky v súvislosti s čím vytvoril stav denegatio justiciae, ktorý znamená odmietnutie\n\n2\n\nv poskytnutí súdnej a právnej ochrany jej porušených základných práv, a tým aj súd porušil\nmedzinárodné dohovory, najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nrovnako ako aj hrubo porušil Ústavu, v prvom rade čl. 2, 46, 144 Ústavy SR.\nStav denegatio justiciae vytvorený pre sťažovateľku svedčí o porušení súdom jej\nzákladného práva na spravodlivosť, právnu a súdnu ochranu. Pričom sťažovateľka\npodotýka, že základné práva, ochranu ktorých žiadala pred Okresným súdom priamo súvisí\ns ochranou práva na spokojné používanie majetku na sumu vyše 300-tisíc eur. Na základe\nprotiústavnej činnosti súdu sťažovateľke nebola poskytnutá právna istota v tomto smere,\nz čoho sťažovateľka aj vychádzala pri svojich požiadavkách pred Ústavným súdom v č. III\no spravodlivom nároku na finančné odškodné.“\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom\nopatrení\n\na\n\nodložil\n\nvykonateľnosť\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 13 C 115/2010-146 z 24. februára 2011 a aby vo veci samej takto rozhodol:\n„1. Základné právo advokátky N. P. na súdnu a inú právnu ochranu a právnu istotu\nzaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR postupom okresného súdu Prešov vo veci č. konania 13\nC/115/2010 bolo porušené.\n2. Základné právo advokátky N. P. na prejednanie jej záležitosti so zárukou\nspravodlivého procesu zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov vo veci č. konania 13 C/115/2010\nbolo porušené.\n3. Základné právo advokátky N. P. na garanciu viazanosti sudcov pri výkone svojej\nfunkcie ústavou, ústavným zákonom a medzinárodnými zmluvami, na základe ktorých je\nsudca povinný poskytnúť súdnu ochranu porušeným ľudským právam, ústavnému právu\na základným slobodám v uznesení Okresného súdu Prešov vo veci č. konania\n13 C/115/2010 bolo porušené.\n4. Základné právo advokátky N. P. na pokojné používanie svojho majetku\ngarantované čl. 1 Dodatkového protokolu a Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov vo veci č. konania 13 C/115/2010\nbolo porušené.\n\n3\n\n5. Ústavný súd zruší rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci č. konania\n13 C/115/2010-146 zo dňa 24. 02. 2011.\n6. Ústavný súd vyzýva Okresný súd Prešov preskúmať žalobu advokátky N. P. zo dňa\n25. 05. 2010 doručenú Okresnému súdu Prešov dňa 01. 06. 2010.“\nAlternatívne sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal „... návrh na konanie –\nžalobu advokátky N. P. vo veci ochrany jej základných ľudských práv a slobôd doručenú\nOkresnému súdu Prešov..., a tým samým ochráni práva sťažovateľky a vyhovie jej\npožiadavkám vo veci samej“.\nSťažovateľka zároveň požaduje, aby jej ústavný súd priznal „spravodlivý nárok na\nnáhradu škody vo výške 5 000 eur (päťtisíc eur), ktorú Okresný súd Prešov je povinný\nvyplatiť advokátke N. P., trvale bytom Š. do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia uvedeného\nrozhodnutia“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nKonanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal sťažnosť z hľadiska\nexistencie dôvodov na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n1. K namietanému porušeniu základných práv a slobôd postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 115/2010 a jeho uznesením z 24. februára\n2011\nPodstatou sťažnosti sťažovateľky je jej nesúhlas s napadnutým uznesením okresného\nsúdu č. k. 13 C 115/2010-146 z 24. februára 2011 z dôvodu, že okresný súd odmietol\n„konať vo veci žaloby podanej dňa 25. 05. 2010 namietajúcej ochranu základných práv...“,\npričom označeným uznesením vylúčil vec na samostatné konanie.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd namietaným uznesením\nz 24. februára 2011 návrh na určenie, že „základné práva a slobody žalobkyne zaručené\nčl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základné práva a slobody žalobkyne zaručené\nčl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné práva a slobody žalobkyne zaručené\nč. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, základné práva a slobody žalobkyne zaručené čl. 26 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nzákonné práva žalobkyne zaručené zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov\npodpísaním Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 3. 2008 a Dodatku č. 1 zo dňa 5. 3.\n\n5\n\n2008, v ktorom žalovaný uviedol bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobkyne jej\ncitlivé osobné údaje o to predovšetkým jej rodné číslo, žalovaným boli porušené“, vylúčil na\nsamostatné konanie.\nV odôvodnení namietaného uznesenia okresného súdu sa okrem iného uvádza, že\n„navrhovateľka v návrhu na začatie konania spojila dve veci. Jednak určenie neplatnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky, pričom tento návrh je v právomoci všeobecného súdu, ako\naj návrh na určenie, že základné práva a slobody žalobkyne boli odporcom porušené. Na\nkonanie v tejto časti nie je príslušný všeobecný súd, ale Ústavný súd Slovenskej republiky.\nZ tohto dôvodu súd návrh navrhovateľky na určenie porušenia jej základných práv a slobôd\nvylúčil na samostatné konanie. Následne bude táto vylúčená časť návrhu postúpená podľa\n§ 104 a) ods. 2 Ústavnému súdu Slovenskej republiky.“.\n1.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením čl. 144 ústavy\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republike.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo prejednaná.\nPodľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri\nrozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 a zákonom.\nPodľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny\npredpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,\nodporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,\n\n6\n\nkonanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor\nústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd konštatuje, že\nvo svojej ustálenej judikatúre viackrát poukázal na vzťah tohto ustanovenia k čl. 46 ods. 1\nústavy. Ústavodarca vyjadril formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (napr.\nII. ÚS 71/97, III. ÚS 279/09). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07), a tak závery ústavného súdu vo vzťahu\nk namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy sa v celom rozsahu vzťahujú aj na namietané\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nO zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, či nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\nÚstavný súd v nadväznosti na sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu\npoukazuje na skutočnosť, že podľa zákona o ústavnom súde konanie pred ústavným súdom\n– za platného právneho stavu – nemožno začať tak, že všeobecný súd postúpi vec\nústavnému súdu (bližšie k tomu napr. PL. ÚS 13/99). Všeobecný súd môže iniciovať\n\n7\n\nkonanie pred ústavným súdom len v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde.\nZa situácie, keď okresný súd návrh sťažovateľky na určenie porušenia jej základných práv\na slobôd vylúčil na samostatné konanie s tým, že vylúčená časť návrhu bude postúpená\npodľa § 104a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ústavnému súdu,\nnekonal v súlade so zákonom o ústavnom súde. Správne je však odôvodnenie okresného\nsúdu vzťahujúce sa na právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu sťažovateľky na\nurčenie porušenia jej základných práv a slobôd.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 7 ods. 1 a 2 OSP, podľa ktorého\nv občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné veci, ktoré\nvyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych\nvzťahov, pokiaľ o nich podľa zákona nerozhodujú iné orgány, a preskúmavajú aj zákonnosť\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci. Rozhodnúť o porušení základných\npráv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy patrí do právomoci ústavného súdu. Z tohto\ndôvodu, ako je uvedené aj v odôvodnení napadnutého uznesenia, okresný súd v zásade\nsprávne uviedol, že príslušný na konanie o časti návrhu, ktorý sa týka namietaného\nporušenia sťažovateľkiných základných práv a slobôd (vyslovenia porušenia základných\npráv a slobôd, pozn.), je ústavný súd.\nTomuto konštatovaniu neprotirečí princíp subsidiarity, podľa ktorého je právomoc\nústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná. V súlade s uvedeným\nprincípom totiž ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nV judikatúre ústavného súdu sa taktiež stabilne zdôrazňuje, že ochrana ústavnosti nie\nje a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až\nv prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci\n(napr. I. ÚS 214/09).\n\n8\n\nK reálnemu uplatneniu právomoci ústavného súdu rozhodnúť o porušení základných\npráv a slobôd v zmysle čl. 127 ústavy môže vzhľadom na princíp subsidiarity dôjsť len\nvtedy, ak všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci svojím právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom v konkrétnej veci poruší základné práva alebo slobody, a to\naž po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov\nnápravy, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd účinne\nposkytuje. Uvedené predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa čl. 127\nústavy v danom prípade zjavne nie sú naplnené, keďže v čase vydania namietaného\nuznesenia okresný súd právoplatne nerozhodol o podstate (merite) návrhu sťažovateľky.\nPostup okresného súdu založený na tom, že použil procesnoprávnu normu [§ 104a\nods. 2 OSP], ktorá sa na danú vec nemôže vzhľadom na princíp subsidiarity právomoci\nústavného súdu aplikovať, síce nie je podľa názoru ústavného súdu správny, ale\nv okolnostiach posudzovanej veci nemôže mať za následok porušenie sťažovateľkou\noznačeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani jej práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to vzhľadom na skutočnosť, že tento postup nespôsobil reálnu\nujmu na ústavou a dohovorom chránených právach sťažovateľky, a preto ho ústavný súd\npovažuje z ústavného hľadiska za udržateľný.\nProcesné pochybenie spočívajúce vo vydaní uznesenia okresného súdu o vylúčení\nčasti návrhu sťažovateľky na samostatné konanie teda za daných okolností nedosahuje\npodľa názoru ústavného súdu ústavnoprávny rozmer, resp. nemá takú intenzitu, ktoré by\nv konečnom dôsledku mohli viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označeného\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani jej práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľka namietala v spojení s porušením svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tiež porušenie čl. 144 ústavy, t. j.\nustanovení ústavy, ktoré majú charakter ústavných princípov (odsek 1), resp. všeobecného\ninterpretačného pravidla [odsek 2 (v danom prípade navyše zjavne neaplikovateľného,\n\n9\n\npozn.)], a nie konkrétnych základných práv alebo slobôd garantovaných ústavou. Uvedené\nustanovenia ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. V prípade, ak ústavný súd dospeje k záveru, že\nv danom prípade namietaným rozhodnutím orgánu verejnej moci nedošlo, resp. nemohlo\ndôjsť k porušeniu konkrétnych základných práv alebo slobôd, príp. práv vyplývajúcich\nz kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, tak neprichádza do úvahy ani vyslovenie porušenia\ntýchto ustanovení ústavy.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n1.2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu má každá fyzická alebo právnická osoba právo\npokojne užívať svoj majetok.\nÚstavný súd v súvislosti s namietaným porušením práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07),\nktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym\nporušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj právo\nvlastniť majetok vyplývajúce z čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva\nz toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až\nčl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení tohto práva by sa mohlo\nuvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu\nniektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až\nčl. 48 ústavy a tiež v čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07,\nIV. ÚS 278/2010).\nZ uvedeného vyplýva, že porušenie základného práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu možno v konaní pred ústavným súdom zásadne namietať len v spojení\ns namietaním porušenia základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov podľa čl. 46 až\n\n10\n\nčl. 48 ústavy, príp. v spojení s namietaným porušením čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný\nsúd dospel k záveru, že namietaným uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, tak v danom prípade nemožno uvažovať ani o porušení jej práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu. Ústavný súd preto aj v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľky\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n2. K alternatívnemu návrhu sťažovateľky\nSťažovateľka sa v petite sťažnosti alternatívne domáhala, aby ústavný súd prijal jej\nžalobu adresovanú okresnému súdu na konanie a sám o nej (ako celku) rozhodol.\nV súvislosti s týmto návrhom sťažovateľky ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\nsťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí okrem iného obsahovať náležitosti uvedené\nv § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne, pričom musí obsahovať označenie, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie\nnávrhu a navrhované dôkazy.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí sťažnosť okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie\na) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,\nb) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili\nzákladné práva alebo slobody,\nc) proti komu sťažnosť smeruje.\nSťažovateľka sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. júna 2011 namietala\nporušenie svojich základných práv a slobôd, ku ktorým malo dôjsť postupom okresného\nsúdu a jeho uznesením č. k. 13 C 115/2010-146 z 24. februára 2011, t. j. za porušovateľa\n\n11\n\nňou označených základných práv a slobôd považuje okresný súd. Alternatívnym návrhom sa\nsťažovateľka domáha, aby ústavný súd zároveň rozhodol o žalobe, ktorú sťažovateľka\npodala okresnému súdu, pričom z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že ide (aj keď to\nvýslovne sťažovateľka neuvádza) o tú časť žaloby, ktorou sa sťažovateľka (žalobkyňa)\ndomáhala vyslovenia porušenia ňou uvádzaných základných práv a slobôd, ku ktorým malo\ndôjsť konaním fyzickej osoby (žalovaného, pozn.) a ktorú okresný súd vylúčil napadnutým\nuznesením na samostatné konanie.\nÚstavný súd môže konať a rozhodnúť len o sťažnosti, ktorej súčasťou je právne\nperfektný návrh na rozhodnutie, teda taký, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané\nnáležitosti v zmysle už uvedených ustanovení zákona o ústavnom súde. Takýmto právne\nperfektným návrhom v zmysle zákona o ústavnom súde však nemôže byť „strohý odkaz“\nsťažovateľky na žalobu, ktorú podala všeobecnému súdu podľa príslušných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie\nalternatívneho návrhu sťažovateľky z dôvodu nesplnenia predpísaných náležitostí.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd ale považuje za potrebné zdôrazniť\nskutočnosť, že predmetom konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže byť\nratione personae namietané porušenie základných práv a slobôd konaním (postupom)\nfyzickej osoby, t. j. osoby, ktorá verejnú moc nevykonáva (m. m. I. ÚS 139/04), a to\nvzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy predstavuje špecifický právny\nprostriedok ochrany pred porušovaním základných práv a slobôd orgánmi verejnej moci,\na nie pred ich porušovaním fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré verejnú\nmoc nevykonávajú (m. m. I. ÚS 103/03). Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemôže teda\nsmerovať proti konaniu či úkonom súkromných právnických osôb, či fyzických osôb (m. m.\nII. ÚS 133/04). Z uvedených dôvodov by bolo preto potrebné takúto sťažnosť (aj za\npredpokladu, že by inak spĺňala zákonom predpísané náležitosti) odmietnuť z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNavyše, zo zistení ústavného súdu vyplýva, že Krajský súd v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) uzneseniami sp. zn. 6 Co 71/2010, 6 Co 72/2010 a sp. zn. 6 Co 73/2010\n\n12\n\nz 8. decembra 2010 zmenil uznesenie okresného súdu č. k. 13 C 115/2010-9 z 30. júna 2010\ntak, že „odporca je povinný zdržať sa akéhokoľvek používania rodného čísla navrhovateľky\n(sťažovateľky, pozn.), a to aj pri používaní zmluvy o postúpení pohľadávky z 5. marca 2008\na jej príloh“. Keďže krajský súd bol toho názoru, že argumenty sťažovateľky o zneužití jej\nrodného čísla sú dôvodné a vzhľadom na vysoký stupeň ochrany jej osobných údajov\nodvolací súd nemal pochybnosti o nevyhnutnosti dočasnej úpravy práv a povinností\núčastníkov predmetného súdneho konania, v konečnom dôsledku poskytol ochranu právam\nsťažovateľky vyplývajúcim predovšetkým zo zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných\núdajov v znení neskorších predpisov.\nZa týchto okolností ústavný súd odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde aj alternatívny návrh sťažovateľky ako zjavne\nneopodstatnený.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky (vrátane jej návrhu na vydanie\ndočasného opatrenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. novembra 2011\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}