{"guid": "ussr:4aae8c99-e76e-44be-a4e4-fa8c97c20cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2012 z 25. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. októbra 2012, sp. zn. II. ÚS 464/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2012-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4aae8c99-e76e-44be-a4e4-fa8c97c20cde", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4aae8c99-e76e-44be-a4e4-fa8c97c20cde", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:4aae8c99-e76e-44be-a4e4-fa8c97c20cde", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:4aae8c99-e76e-44be-a4e4-fa8c97c20cde/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 464/2012-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012\npredbežne prerokoval sťažnosti JUDr. I. P., H., vo veci namietaného porušenia základného\npráva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuzneseniami Okresného súdu Pezinok sp. zn. 15 Er 311/08 z 5. júna 2012, sp. zn. 15 Er\n1067/08 zo 14. mája 2012, sp. zn. 15 Er 1445/08 z 9. mája 2012 a sp. zn. 15 Er 9436/08 z 9.\nmája 2012 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti JUDr. I. P. vedené pod sp. zn. Rvp 6528/2012 až sp. zn. Rvp 6531/2012\ns p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6528/2012.\n2. Sťažnosti JUDr. I. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. júla 2012\ndoručené štyri sťažnosti JUDr. I. P., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uzneseniami Okresného súdu Pezinok (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 15 Er 311/08 z 5. júna 2012, sp. zn. 15 Er 1067/08 zo 14. mája 2012,\nsp. zn. 15 Er 1445/08 z 9. mája 2012 a sp. zn. 15 Er 9436/08 z 9. mája 2012.\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že na okresnom súde sú proti sťažovateľovi ako\npovinnému vedené tieto exekučné konania:\n- pod sp. zn. 15 Er 311/08, v ktorom sa oprávnená z exekúcie (S., a. s.) domáha voči\nsťažovateľovi vymoženia pohľadávky v sume 501,26 € s príslušenstvom na základe\nvykonateľného platobného výmeru svojej právnej predchodkyne V. (ďalej len „v.“)\nč. 2219/2000 zo 6. decembra 2000 z titulu dlžného poistného na zdravotné poistenie\n(ústavným súdom vec vedená pod sp. zn. Rvp 6528/2012),\n- pod sp. zn. 15 Er 1067/08, v ktorom sa oprávnená z exekúcie (S., pobočka B.)\ndomáha voči sťažovateľovi vymoženia pohľadávky v sume 2 232,19 € s príslušenstvom na\nzáklade vykonateľného rozhodnutia svojej právnej predchodkyne – niekdajšieho Okresného\núradu práce S. (ďalej len „úrad práce“) č. 2860/1998/OK zo 16. októbra 1998 z titulu\ndlžného príspevku na poistenie v nezamestnanosti (ústavným súdom vec vedená pod sp. zn.\nRvp 6529/2012),\n- pod sp. zn. 15 Er 1445/08, v ktorom sa oprávnená z exekúcie (D., a. s.) domáha\nvoči sťažovateľovi vymoženia pohľadávky v sume 283,64 € s príslušenstvom na základe\nvykonateľného platobného výmeru svojej právnej predchodkyne – niekdajšej zdravotnej\npoisťovne S., zzp. (ďalej len ako „poisťovňa S.“), č. 2000-1100-01833/IS z 19. decembra\n2000 z titulu dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania (ústavným\nsúdom vec vedená pod sp. zn. Rvp 6530/2012),\n- pod sp. zn. 15 Er 9436/08, v ktorom sa oprávnená z exekúcie (D., a. s.) domáha\nvoči sťažovateľovi vymoženia pohľadávky v sume 370,98 € s príslušenstvom na základe\nvykonateľného výmeru svojej právnej predchodkyne – poisťovne S.č. 2003-1100-00704/IS\nz 22. apríla 2003 z titulu dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania\n(ústavným súdom vec vedená pod sp. zn. Rvp 6531/2012).\nSťažovateľ sa v označených exekučných konaniach svojimi písomnými podaniami\nadresovanými buď priamo okresnému súdu, alebo predloženými okresnému súdu\n\n2\n\nprostredníctvom súdneho exekútora domáhal ukončenia týchto exekučných konaní\nz dôvodu (podľa neho) ich neprípustnosti, ktorú odôvodňoval nedostatkom pasívnej\nlegitimácie na svojej strane v dôsledku toho, že predal podnik, v ktorom podnikal\na v súvislosti s prevádzkou ktorého vznikli v exekučných konaniach vymáhané pohľadávky,\ntakže tieto mali podľa sťažovateľa v dôsledku predaja podniku prejsť na kupujúceho, od\nktorého mali byť aj vymáhané.\nZ príloh sťažností vyplýva, že zmluvou o predaji podniku z 30. novembra 2000\nuzavretou podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka sťažovateľ ako predávajúci predal\npodnik P. spoločnosti P. a. s., B., ako kupujúcemu (ďalej len „prvý kupujúci“). Ďalšou\nzmluvou o predaji podniku z 15. marca 2001 kupujúci predal pôvodný podnik sťažovateľa\nspoločnosti C., s. r. o., Z. (ďalej len „druhý kupujúci“). Prvý kupujúci bol 12. júna 2010 bol\nvymazaný z obchodného registra, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava\nI sp. zn. 2 K 10/2010 zo 17. mája 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. júna 2010\na ktorým bolo zastavené konkurzné konanie na jeho majetok z dôvodu nedostatku majetku.\nDruhý kupujúci bol z obchodného registra vymazaný 13. septembra 2008, a to na základe\nrozhodnutia Okresného súdu Košice I č. k. 29 Cbr 42/06-40 z 27. júna 2008 o „... zrušení\nobchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka\nz dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka...“.\nSťažovateľom napádanými uzneseniami okresný súd nevyhovel jeho požiadavkám na\nzastavenie označených exekučných konaní, pričom okresný súd svoje rozhodnutia\nargumentačne odôvodnil tým, že v predmetných exekučných konaniach vymáhané\npohľadávky majú charakter verejnoprávny, a teda sa predajom podniku nepreniesli\nzo sťažovateľa na kupujúcich, tak ako sa domnieval sťažovateľ, s čím sťažovateľ vyjadril\nnesúhlas, ktorý argumentačne podporil aj poukázaním na iné obdobné exekučné veci, ktoré\nboli z identických dôvodov zastavené s poukazom na § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka,\na preto napádané uznesenia okresného súdu považuje sťažovateľ za arbitrárne a v rozpore\nso zárukami spravodlivého procesu.\nSťažovateľ porušenie svojho základného práva odôvodnil vo všetkých prípadoch\nnajmä takto:\n\n3\n\n„Moja osoba už v tomto spore nemala ani figurovať... V mojom prípade s predajom\npodniku som stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.\n... K vyjadreniu, či prechádzajú, alebo neprechádzajú záväzky verejnoprávneho\ncharakteru, ako je platenie daní je diskutabilné, lebo je rad judikátov napr. Rozsudok NS SR\npod čk.: 7 Sž 113/98 ako aj metodický pokyn č. 14/SD/2001 k prechodu záväzkov a ručenie\npri predaji podniku, ktorý vydalo Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica, že tieto prechádzajú\ntiež na kupujúceho. ...\nĎalej by som chcel poukázať na tú skutočnosť, že zdravotná poisťovňa nie je štátnou,\nči už rozpočtovou alebo príspevkovou spoločnosťou, a štát nemá v jej orgánoch ani\nzastúpenie, aleje súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá sa za posledných 10 rokov\nviackrát pretransformovala, odpredala svoju firmu ďalším atd. Nehovoriac o tom, že ak by\nto tak nebolo, tak by zdravotné poisťovne určite nevykazovali zisky. ...\nZároveň chcem upozorniť na Uznesenie Okresného súdu v Pezinku, pod č. k.\n15 Er 1963/2008-65 (pôvodné č. k. 34er 1608/2003), Ex 2353/2003 zo dňa 21. 09. 2008,\nktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 22. 10. 2009, na Uznesenie Okresného súdu\nv Pezinku, pod č. k. 15 Er 1877/2008-68 (pôvodné č. k. 34er 1837/2003), Ex 2370/2003\nzo dňa 21. 09. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 10. 2009\na Uznesenie Okresného súdu v Pezinku, pod č. k. 15 Er 1068/2008-120 (pôvodné č. k.\n39er 16571999), Ex 442/1999 zo dňa 12. 01. 2011, týkajúce obdobného sporu, rozhodli tak,\nže súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.\n... taká situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným\nspôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivostí a nefunguje jeho\nelementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa v rovnakých\nveciach rozhodovalo rovnakým spôsobom.\n... Mám za to, že okresný súd nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje\nrozhodnutie rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty 60 dni podľa § 50 ods. 2 Exekučného\nporiadku. ...“\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd svojím rozhodnutím\nkonštatoval, že označenými uzneseniami okresného súdu bolo porušené jeho základné právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, a následne, aby tieto\n\n4\n\nrozhodnutia okresného súdu zrušil a zároveň „... vyhlási exekúciu za neprípustnú a túto\nzastaví“.\nII.\nPodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OSP“).\nPodľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na\nspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nAj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak\nodvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112\nods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah a identickú argumentáciu, ako aj právny základ\nproblematiky v sťažnostiach vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 6528/2012 až\nsp. zn. Rvp 6531/2012 a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného\nsúdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne\nnormy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je\nuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIII.\n\n5\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažností je sťažovateľom namietané porušenie základného práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy uzneseniami okresného\nsúdu sp. zn. 15 Er 311/08 z 5. júna 2012, sp. zn. 15 Er 1067/08 zo 14. mája 2012, sp. zn.\n15 Er 1445/08 z 9. mája 2012 a sp. zn. 15 Er 9436/08 z 9. mája 2012, k porušeniu ktorého\nmalo dôjsť tým, že okresný súd v týchto prípadoch neberúc ohľad na skutočnosť, že\nsťažovateľ predal podnik, v súvislosti s prevádzkovaním ktorého vznikli v exekučných\nkonaniach vymáhané pohľadávky, pričom s týmto predajom bol spojený aj prechod práv\na záväzkov zo sťažovateľa na kupujúceho vrátane povinností uhradiť dlžné poistné\nna zdravotnom poistení, ako aj dlžný príspevok na poistení v nezamestnanosti\ns príslušenstvom, označeným uzneseniami jeho návrhy na zastavenie exekúcií, resp. jeho\nnámietky proti exekúciám, zamietol.\nÚstavný súd považuje v prvom rade za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\n\n6\n\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody.\nÚstavný súd ďalej pripomína, že do obsahu základného práva zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) dožadovať sa toho, aby\nvšeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý účastník konania predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nOkresný súd sťažovateľom napadnuté uznesenia odôvodnil okrem iného najmä\nodvolaním sa na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) sp. zn. 2 M Cdo 11/04 z 30. júna 2005 (Zbierka stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 38/2007), v zmysle ktorého „... zmluva\no predaji podniku zakladá záväzkový vzťah súkromno-právnej povahy, ktorého subjekty\n(predávajúci a kupujúci) majú rovnoprávne postavenie. Na jej základe prechádzajú záväzky\nvzniknuté len zo záväzkových vzťahov bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú obchodnú\npovahu, neprechádzajú však záväzky verejnoprávnej povahy, ako je platenie daní, či\npoistného.“.\nOkresný súd ďalej pri odôvodňovaní napadnutých uznesení týkajúcich sa vymáhania\ndlžného poistného na zdravotnom poistení pokračoval takto:\n„Preto aj keď došlo k predaju podniku, na kupujúceho neprešli spolu s podnikom\nzáväzky z verejného zdravotného poistenia. Predávajúci I. P. – A. síce ukončil svoju\npodnikateľskú činnosť zrušením živnostenského oprávnenia po predaji podniku, ale I. P.\n\n7\n\nako fyzická osoba ručí celým svojim majetkom neobmedzene za záväzky, ktoré mu z\npodnikania vznikli.“\nV exekučnej veci sp. zn. 15 Er 1067/08 týkajúcej sa vymáhania pohľadávky z titulu\ndlžného príspevku na poistenie v nezamestnanosti okresný súd v napadnutom uznesení po\nuž citovanej právnej vete ešte uviedol:\n«Preto aj keď došlo k predaju podniku, na kupujúceho neprešli spolu s podnikom\nzáväzky vyplývajúce z povinného platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Táto\npovinnosť, záväzok „zostala“ na povinnom, zmluvou o predaji podniku povinný nestratil\nspôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.»\nV okolnostiach posudzovaných vecí ústavný súd nemá dôvod pochybovať\no správnosti právneho záveru okresného súdu spočívajúceho v tom, že na základe zmluvy\no predaji podniku z predávajúceho (sťažovateľa) na kupujúceho k prechodu záväzkov\nverejnoprávnej povahy, ako je platenie daní a poistného, nedošlo. Tento záver v žiadnom\nprípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z namietaných uznesení\nokresného súdu totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú\naplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\nOkresný súd pritom svoje skutkové a právne závery ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodnil a z jeho rozhodnutí vyplýva, že do odôvodnenia svojich uznesení\nuviedol postup, akým dospel k záverom, pre ktoré návrhom sťažovateľa na zastavenie\nexekúcií, resp. jeho námietkam proti exekúciám, nevyhovel a jeho uznesenia obsahujú\nvýklad ustanovenia § 476 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 477 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o predaji podniku, t. j.\nk 30. novembru 2000 (ďalej len „Obchodný zákonník“) vo vzťahu k relevantným zákonným\nprávnym normám upravujúcim vykonávanie verejného zdravotného poistenia, ako aj\npoistenia v nezamestnanosti, ktorý nemožno považovať za svojvoľný.\n\n8\n\nPodľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci\nzaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové\nhodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky\npredávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.\nPodľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva\na záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.\nPovinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie, ako aj poplatok z omeškania vzniká\npriamo zo zákona na základe skutočností uvedených v § 3, § 8, § 10 a § 15 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní\nzdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní\nrezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\núčinnom rozhodujúcom v období (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), pričom\npoisťovňa je povinná v zmysle § 18 ods. 8 a § 23 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení ich\núhradu za splnenia zákonných predpokladov platiteľom platobným výmerom (rozhodnutím)\npredpísať a následne v zmysle ustanovenia § 37 písm. b) zákona o zdravotnom poistení tieto\naj vymáhať.\nObdobne to platí aj vo vzťahu k povinnosti platiť príspevok na poistenie\nv nezamestnanosti v zmysle § 57 – § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len\n„zákon o zamestnanosti“), ako vo aj vzťahu k plateniu príspevku do fondu zamestnanosti\nv zmysle ustanovení § 14 až § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993\nZ. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších\nzákonov v znení účinnom od 1. júla 1995 do 31. decembra 1996 (čo predstavuje časť\nobdobia, za ktoré bolo rozhodnutím úradu práce č. 2860/1998/OK zo 16. októbra 1998\nsťažovateľovi predpísané platenie príspevku od 1. júla 1995 až do 30. júna 1998, pozn.),\npričom tento príspevok v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti, ako aj\npenále v zmysle ustanovenia § 128 ods. 2 zákona o zamestnanosti je oprávnený a zároveň\npovinný vymáhať úrad práce.\n\n9\n\nPokiaľ teda okresný súd opierajúc sa aj o odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. R 38/2007 s poukazom na výhradne súkromno-právnu povahu záväzkového vzťahu\nzaloženého zmluvou o predaji podniku a rovnoprávne postavenie jej účastníkov, oproti\nvýlučne verejnoprávnej povahe záväzkov spočívajúcich v povinnosti platiť poistné na\nzdravotné poistenie, ako aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti (predtým príspevok do\nfondu zamestnanosti, pozn.) vrátane ich príslušenstva, ktorých nositeľ (platiteľ) vo vzťahu k\npoisťovni ako právnickej osobe poverenej štátom rozhodovať o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, ako ani\nk úradu práce – miestnemu orgánu verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení, pričom\nich rozhodnutia (platobné výmery) od vôle platiteľa (sťažovateľa) nijako nezávisia, dospel\nk záveru, že na základe zmluvy o predaji podniku k prechodu označených verejnoprávnych\nzáväzkov sťažovateľa na kupujúceho nedošlo, nijako nemožno tento záver považovať\narbitrárny.\nPodľa názoru ústavného súdu na uvedenom nič nemení okolnosť, či je, alebo nie je\npoisťovňa v rámci svojho hospodárenia oprávnená podnikať s prostriedkami získanými\nzo zdravotného poistenia a takýmto spôsobom tvoriť zisk. Napokon, v zmysle ustanovenia\n§ 28 zákona o zdravotnom poistení všeobecná poisťovňa je verejnoprávnou inštitúciou\n(právnickou osobou) zriadenou na účely vykonávania zdravotného poistenia, pričom\nv zmysle ustanovenia § 29 tohto zákona všetky poisťovne vrátane rezortných, odvetvových,\npodnikových a občianskych zdravotných poisťovní majú pri vykonávaní zdravotného\npoistenia rovnocenné postavenie. Tu ústavný súd poznamenáva, že práve v období, za ktoré\nbolo sťažovateľovi napadnutými exekučnými titulmi platenie poistného na zdravotné\npoistenie vrátane poplatku z omeškania predpísané, t. j. od 1. februára 1997 (rozhodnutie\npoisťovne S. č. 2000-1100-01833/IS z 19. decembra 2000) do 22. apríla 2003 (rozhodnutie\npoisťovne S. č. 2003-1100-00704/IS z 22. apríla 2003), podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona\no zdravotnom poistení poisťovňa nesmela s prostriedkami získanými z povinného\nzdravotného poistenia a od 1. júna 1998 (na základe zákona č. 124/1998 Z. z., ktorým sa\nmenil a dopĺňal zákon o zdravotnom poistení, pozn.) celkovo s prostriedkami získanými zo\nzdravotného poistenia podnikať.\n\n10\n\nPokiaľ okresný súd v napadnutých uzneseniach vyjadril právny názor, že zánikom\nživnostenského podnikateľského oprávnenia sťažovateľa (podľa zistenia ústavného súdu\ndňom 26. februára 2001) vykonávajúceho podnikateľskú činnosť v zmysle ustanovení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom\nv rozhodujúcom období ako fyzická osoba pod obchodným menom I. P. A. jeho spôsobilosť\nbyť naďalej nositeľom práv a povinností, a tým ani spôsobilosť byť účastníkom\nnamietaných exekučných konaní nezanikla, tento názor sa nijako neprieči obsahu, zmyslu\nani účelu ustanovenia § 2 tohto zákona, podľa ktorého živnosťou je sústavná činnosť,\nprevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.\nInými slovami, ak okresný súd uzavrel, že zánikom živnostenského oprávnenia\nsťažovateľa jeho verejnoprávny záväzok ako samotne zárobkovo činnej osoby spočívajúci\nv povinnosti uhradiť dlžné poistné na zdravotné poistenie, ako aj príspevok na poistenie\nv nezamestnanosti (predtým príspevok do fondu zamestnanosti, pozn.), ktorý mu ako\nfyzickej osobe vznikol ešte v rámci prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti (živnosti),\nzostal zachovaný, je tento záver plne ústavne konformný.\nTu ústavný súd už len pre úplnosť veci s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1\npísm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa\nktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,\nuvádza, že čo sa týka právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, a to platobného výmeru\nvšeobecnej poisťovne č. 2219/2000 zo 6. decembra 2000, platobného výmeru poisťovne S.\nč. 2000-1100-01833/IS z 19. decembra 2000, ako aj jej ďalšieho platobného výmeru č.\n2003-1100-00704/IS z 22. apríla 2003, sa na základe skutkových alebo právnych okolností,\nktoré nastali pred ich vydaním, vrátane zmluvy o predaji podniku z 30. novembra 2000,\nzrejme nemožno s úspechom domáhať zastavenia exekúcií.\n\n11\n\nÚstavný súd súčasne poznamenáva, že sťažovateľom vytýkané porušenie 60-dňovej\nlehoty na rozhodnutie okresným súdom podľa ustanovenia § 50 ods. 2 Exekučného\nporiadku sa vzťahuje iba na rozhodovanie o námietkach povinného proti exekúcii, avšak\npodania sťažovateľa síce označené ako námietky boli okresným súdom podľa ich obsahu,\na v neposlednom rade aj pre zmeškanie zákonnej 14-dňovej lehoty na ich podanie posúdené\nako návrhy na zastavenie exekúcií, pričom nedodržanie 60-dňovej lehoty pri rozhodovaní\no jeho námietke proti exekúcii zo 14. decembra 2003 uznesením sp. zn. 15 Er 1445/2008\nz 9. mája 2012 nemalo žiadny vplyv na vecnú správnosť tohto rozhodnutia.\nV súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že k porušeniu jeho základného práva na\nsúdnu ochranu došlo aj tým, že okresný súd sa v sťažnosťami napadnutých uzneseniach\nodchýlil od podľa jeho názoru stabilizovanej súdnej praxe, pokiaľ ide o posudzovanie\nprávnych následkov zmluvy o predaji podniku, čo sa týka prechodu záväzkov\nverejnoprávnej povahy vzniknutých v súvislosti s jeho prevádzkovaním, ako je platenie daní\nči poistného (pozri sťažovateľom označené iné rozhodnutia), ústavný súd v prvom rade\npodotýka, že predmetom konania pred ústavným súdom boli iba napadnuté uznesenia\nokresného súdu, ktoré, resp. závery ktorých (pozri už uvedené) ústavný súd z hľadiska\ndodržania zásad ústavnosti aj preskúmal. Skutočnosť, že okresný súd prípadne iné súdy pri\nposudzovaní otázky prechodu verejnoprávnych záväzkov predajom podniku v iných ako\nústavným súdom preskúmavaných veciach zaujali odlišné právne stanovisko, a teda proti\nsťažovateľovi exekúcie zastavili, pričom tieto iné rozhodnutia neboli predmetom prieskumu\nústavného súdu, ešte nemá za následok automatický predpoklad o ústavnosti záverov\nvyslovených v týchto iných veciach, takže takéto rozhodnutia v iných exekučných veciach\nnie sú tak pre okresný súd, ako ani pre ústavný súd právne záväzné.\nOkrem tohto ústavný súd podotýka, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré podľa zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8\nods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje najvyššiemu súdu\n(resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať\n\n12\n\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (I. ÚS 17/01, III. ÚS 346/05).\nZ ústavnej kompetencie súdov interpretovať a aplikovať zákony vyplýva aj ich\noprávnenie dopĺňať a rozvíjať existujúcu judikatúru týkajúcu sa relevantných právnych\notázok v prerokovaných veciach. Prípadný odklon súdu od existujúcej skoršej judikatúry –\nsúdnej praxe v konkrétnom prípade by mohol predstavovať zásah do základných práv\na slobôd účastníka konania len za predpokladu, že by bol dôsledkom arbitrárnosti alebo\nzjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia v prerokovávanej veci. Nemožno však\nnamietať proti tomu, aby judikatúra súdov v konkrétnych prípadoch upresňovala a dopĺňala\nobjasňovanie obsahu a zmyslu zákona vrátane prispôsobovania aplikačnej praxe novým\nokolnostiam za podmienky, že ich zohľadnenie možno rozumne zhrnúť pod zákonné znaky\nprávnej normy aplikovanej na konkrétny prípad (III. ÚS 346/05, III. ÚS 284/05,\nIV. ÚS 267/05).\nZávery, ku ktorým dospel okresný súd, sú podľa názoru ústavného súdu v súlade\ns ústavnými medzami výkladu zákonov. Pretože namietané rozhodnutia okresného súdu\nnevykazujú znaky svojvôle a sú dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných\nmyšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto\npostupy a hodnotenia nahrádzať a za tejto situácie nemá dôvod zasiahnuť do právneho\nnázoru okresného súdu.\nV danom kontexte ústavný súd už nad rámec vlastnej argumentácie v záujme\npresvedčivosti svojej rozhodovacej činnosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. IV. ÚS 499/98 z 15. januára 1999, ktorý v obdobnej právnej veci\ntýkajúcej sa riešenia otázky prechodu verejnoprávnych záväzkov pri totožnej zákonnej\nprávnej úprave zmluvy o predaji podniku dospel k rovnakému právnemu názoru.\nVychádzajúc z už uvedeného postup okresného súdu pri odôvodňovaní napadnutých\nuznesení nemožno podľa názoru ústavného súdu dávať do takej spojitosti s obsahom\nzákladného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorý by\n\n13\n\nmohol byť predmetom posudzovania ústavnosti postupu okresného súdu v konaní o veci\nsamej. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosti sťažovateľa\nodmietol pre ich zjavnú neopodstatnenosť.\nVzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení\nnapadnutých rozhodnutí okresného súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo\nslobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti už\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. októbra 2012\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}