{"guid": "ussr:4a2ada8a-8c2c-4270-b00a-c33f77c6ede0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2012 z 20. 9. 2012", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 111/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2012-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a2ada8a-8c2c-4270-b00a-c33f77c6ede0", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4a2ada8a-8c2c-4270-b00a-c33f77c6ede0", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:4a2ada8a-8c2c-4270-b00a-c33f77c6ede0", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:4a2ada8a-8c2c-4270-b00a-c33f77c6ede0/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 111/2012-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2012\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja\nKohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. V. T., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., S.,\ns. r. o., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 88/2003 a postupom Krajského\nsúdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 173/2010 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Ing. V. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 27 C 88/2003 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 Co 173/2010 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 27 C 88/2003\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Ing. V. T.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto\n\neur), z ktorej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť sťažovateľovi 1 000 € (slovom\ntisíc eur) a Krajský súd v Žiline 500 € (slovom päťsto eur) do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť Ing. V. T. trovy konania v sume 161,76 €\n(slovom stošesťdesiatjeden eur a sedemdesiatšesť centov) a Krajský súd v Žiline trovy\nkonania v sume 161,76 € (slovom stošesťdesiatjeden eur a sedemdesiatšesť centov) na účet\nprávneho zástupcu spoločnosti S, s. r. o., Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením\nč. k. II. ÚS 111/2012-19 z 10. mája 2012 na ďalšie konanie sťažnosť Ing. V. T. (ďalej len\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n27 C 88/2003 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Co 173/2010.\n2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že „vystupuje v konaní pred Okresným\nsúdom Žilina, sp. zn. 27C/88/2003 v postavení navrhovateľa. Dňa 20.05.2003 podal\nsťažovateľ žalobu proti pôvodnému odporcovi Ing. A. P... o zaplatenie 66.387,83 €\ns príslušenstvom. Na pojednávaní 22.09.2004 zobral navrhovateľ návrh v časti zaplatenia\núroku z omeškania 5,25 % ročne späť a podaním zo dňa 23.02.2010 navrhovateľ zobral\n\n2\n\nnávrh v časti o zaplatenie sumy 11.177,81 € späť. Súd dňa 24.02.2010 pripustil zmenu\nnávrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 55.210,02 eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 66.387,83 eur za obdobie od\n16.03.2003 do 04.11.2009 a zo sumy 55.210,02 eur za obdobie od 05.11.2009 do\nzaplatenia.\nOkresný súd v Žiline /ďalej len okresný súd/, ktorý vec prejednáva pod\nsp. zn. 27C/88/03 v spojení s konaním Krajského súdu v Žiline /ďalej len krajský súd/, pod\nsp. zn. 7Co/173/2010 postupujú v prejednávaní veci s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie\nvedie od r. 2003, nie je predpoklad, že konanie bude v dohľadnej dobe skončené. Okresný\nsúd vo veci od roku 2003 uskutočnil len tri pojednávania v dňoch 22.09.2004, 29.06.2009\na 24.02.2010. Na poslednom termíne pojednávania okresný súd vyniesol rozsudok, ktorým\nzaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovaný nárok. Podaním odvolania odporcom\nvoči uvedenému rozsudku dňa 22.04.2010 sa prejednáva vec v rámci odvolacieho konania.\nKrajský súd v Žiline, ktorý hoci od podania odvolania ubehla značná doba vo veci riadne\nnekoná a spôsobuje vážne prieťahy. ...\nSťažovateľ dňa 18.03.2011 podal podľa zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších\npredpisov o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť na prieťahy\nv súdnom konaní predsedovi krajského súdu. ...\nSťažovateľ má za to, že nečinnosťou okresného i krajského súdu bolo porušené jeho\nzákladné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48. ods. 2 Ústavy SR, aby\njeho vec pred okresným súdom a rovnako pred krajským súdom sa prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nObčianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2003, pričom okresný súd spolu\ns krajským súdom riadne vo veci nekonajú, vo veci spôsobujú vážne prieťahy, v dôsledku\nčoho sťažovateľ má z takéhoto postupu súdov traumu. Sťažovateľ preto žiada, aby Ústavný\nsúd prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a aby priznal\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovateľ uplatňuje v rozsahu 15.000 €.\nSťažovateľ rovnako žiada, aby mu Ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v rozsahu\n15.000 €, v dôsledku porušenia jeho základného práva... postupom Okresného súdu v Žiline\nvo vybavovaní veci pod sp. zn. 27C/88/03.“.\n\n3\n\n2.1\n\nSťažovateľ vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti navrhol, aby ústavný\n\nsúd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Okresný súd v Žiline svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn. 27C/88/03\nporušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nKrajský súd v Žiline svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn. 7Co/173/2010\nporušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd SR prikazuje Krajskému súdu v Žiline, aby vo veci sp. zn. 7Co/173/2010\nkonal bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n15.000,- €, ktorú sumu je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nÚstavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n15.000,- €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nOkresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania\nvo výške 161,76 €... na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Č. ...\nKrajský súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania\nvo výške 161,76 €... na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Č. ...“\n3. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, ako aj\nkrajský súd, aby sa vyjadrili k sťažnosti.\n3.1\n\nPredseda okresného súdu k svojmu podaniu, ktoré bolo ústavnému súdu\n\ndoručené 7. júla 2012, priložil vyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým sa stotožnil. Zákonná\nsudkyňa v danej veci okrem chronológie úkonov vykonaných súdom v namietanom konaní\nk veci uviedla:\n„... Na základe... uvedeného prehľadu úkonov v spise 27C/88/2003 je zrejmé, že\nv spise sa priebežne konalo a uplynulo iba dlhšie obdobie medzi tým čo vec napadla na súd\n20.5.2003 a vytýčením prvého termínu pojednávania 22.9.2004. Toto dlhšie obdobie\n\n4\n\nna vytýčenie termínu pojednávania bolo spôsobené enormným množstvom vecí, ktoré sa\nvybavovali v senáte 27 C v roku 2003, ktorý bol špecializovaným senátom na vybavovanie\nvecí s cudzím prvkom a prevažnú časť spisov v senáte tvorili veci s cudzím prvkom, náročné\nna procesné úkony ako aj na štúdium medzinárodných zmlúv a dohovorov, na základe\nktorých sa postupovalo v týchto veciach. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vo väčšine\ntýchto konaní išlo o veci starostlivosti o maloleté deti a tieto konania trvali roky\naž desaťročia a tak bolo potrebné ich uprednostniť pred inými, novonapadnutými vecami do\nsenátu 27 C. Pri nástupe na súd 1.1.2001 do senátu 27 C bolo pridelených 180 vecí, všetko\ns cudzím prvkom, ďalších 28 vecí zo senátu 7C boli pridelené v priebehu roku 2001 alebo\n2002, a to veci z rokov 1990 až 1996, v roku 2001 bolo do senátu 27 C pridelených ďalších\n36 vecí zo senátu 18C z rokov 1990 až 2000. Zároveň senát 27 C bol po dobu asi 2 roky\njediným špecializovaným senátom na Okresnom súde v Žiline na všetky veci s cudzím\nprvkom, a to nielen novonapadnuté veci ale aj veci reštančné, ktoré boli predtým pridelené\ndo ostatných senátov na okresnom súde.\nVzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie je časové obdobie od nápadu 20.5.2003 do\nvytýčenia prvého pojednávania 22.9.2004 vo veci 27C/88/2003 primerané a vzhľadom na to\nže nešlo o vec s cudzím prvkom, ani o vec starostlivosti o maloleté deti a v uvedenom\nobdobí sa prednostne v senáte 27 C vybavovali tieto súdne konania, nebolo v schopnostiach\na možnostiach sudkyne, VSÚ ako aj zamestnancov robiť rýchlejšie úkony v tomto súdnom\nkonaní 27C/88/2003.\nĎalším dôvodom pre ktorý vec doposiaľ nie je právoplatne skončená, je tá\nskutočnosť, že bolo konanie podľa uznesenia 27C/88/2003-44 zo dňa 22.9.2004 prerušené\na konanie 7C/240/2003, do ktorého právoplatného skončenia bola vec prerušená, bolo\nprávoplatne skončené 26.3.2009 do merita veci a 20.10.2009 ohľadne trov konania.\nV konaní 7C/240/2003 boli totožní účastníci a predmetom bola totožná zmluva, z ktorej si\nuplatňoval svoj nárok aj navrhovateľ. V uvedenom konaní sa práve riešila otázka či\nzo strany odporcu došlo k porušeniu uvedených článkov zmluvy o uzatvorení budúcej\nkúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2002, na základe ktorých si navrhovateľ uplatňoval svoje právo\nna zaplatenie zmluvnej pokuty, a tak posúdenie týchto otázok malo zásadný význam aj pre\nkonanie vo veci 27C/88/2003, a tak z týchto dôvodov bolo konanie prerušené, voči čomu ani\núčastníci nepodali odvolanie. Po tom čo súd pokračoval v konaní v roku 2009 a 2010\n\n5\n\ndochádzalo k zrušeniu pojednávaní, prípadne odročeniu pojednávaní z dôvodu zlého\nzdravotného stavu odporcu (odporca zomrel...), čo bolo preukázané aj lekárskymi správami\na dokladmi o práceneschopnosti, pričom aj rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní počas\nPN odporcu s tým, že právny zástupca nemal námietky voči takémuto postupu a samotný\nodporca ani nežiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na tú skutočnosť, že\ns prihliadnutím na jeho zlý zdravotný stav požiadal aby nebol vypočutý na pojednávaní,\nktorého sa ako jediného zúčastnil dňa 29.6.2009, ale žiadal aby sa prihliadalo na jeho\nvýpovede, najmä v konaní 7C/240/2003 bol tu dôvod na odročenie a zároveň bolo potrebné\npripojiť tento spis 7C/240/2003, ktorý z dôvodu odvolania voči trovám konania sa\nnachádzal na Krajskom súde v Žiline a pokračovať bolo možné až po jeho vrátení\nna okresný súd v októbri 2009 a obratom bol vytýčený termín pojednávania na 2.12., ktorý\nale musel byť zrušený z dôvodu opätovnej práceneschopnosti odporcu a jeho žiadosti\no odročenie pojednávania. Na ďalšom pojednávaní 24.2.2010 bol vo veci vyhlásený\nrozsudok.\nNa základe uvedeného vyjadrenia nedošlo k porušeniu základného práva\nnavrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy\nSR postupom Okresného súdu Žilina, ale vo veci sa priebežne konalo s prihliadnutím\nna objektívne okolnosti, ktoré bránili skoršiemu vybaveniu veci.“\n3.2\n\nPodpredsedníčka krajského súdu sa vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému\n\nsúdu 20. júna 2012 taktiež stotožnila so stanoviskom predsedu senátu konajúceho\nv predmetnej veci, ktorý k prijatej sťažnosti uviedol:\n„Právna vec žalobcu Ing. V. T... proti žalovanému Ing. A. P... o zaplatenie 55.210,02\neur bola predložená Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku OS Žilina, č. k. 27C/88/2003-192 zo dňa 24.2.2010, dňa 18.6.2010. Pridelená\nbola do senátu 7Co.\nVec bola v rámci senátu 7Co pridelená ako spravodajkyni členke senátu JUDr. K. P.\nZ dôvodu odchodu do dôchodku členky senátu JUDr. K. P. ku dňu 15.12.2011, vec bola\nnásledne pridelená ako spravodajkyni členke senátu JUDr. E. M.\n\n6\n\nRozhodnutie Krajského súdu v Žiline o odvolaní, uznesenie č. k. 7Co/173/2010-275\nbolo vydané 20.3.2012, 26.3.2012 bolo vyhotovené a po podpise predsedu senátu bolo aj\nso základným spisom zaslané Okresnému súdu v Žiline 2.4.2012.\nPodstatnou objektívnou udalosťou, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania,\nbola smrť žalovaného - odvolateľa, ktorá nastala 18.1.2011. Z uvedeného dôvodu bolo\npovinnosťou Krajského súdu v Žiline zistiť okruh dedičov v zmysle ust. § 107 O. s. p., keďže\nsa jednalo o majetkovú vec. Do ustálenia okruhu dedičov ako univerzálnych právoplatných\nnástupcov žalovaného, krajský súd nemohol vykonávať úkony smerujúce k meritórnemu\nvybaveniu veci.“\n4. Okresný súd aj krajský súd zároveň oznámili, že súhlasia s tým, aby podľa § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným\nústavnému súdu 15. júna 2012 tiež oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo\nústne pojednávanie.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nII.\nZ obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec\nsa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom\nsúde pod sp. zn. 27 C 88/2003 a stav konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn.\n7 Co 173/2010:\n\n7\n\nDňa 20. mája 2003 podal sťažovateľ na okresnom súde proti Ing. A. P. (ďalej len\n„žalovaný“) žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2 milióny Sk v dôsledku\nnesplnenia povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu vyplývajúcej zo zmluvy o uzatvorení\nbudúcej kúpnej zmluvy z 19. februára 2002 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“).\nDňa 27. mája 2003 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.\nDňa 18. júna 2003 sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho\npoplatku.\nDňa 17. júla 2003 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobný návrh.\nDňa 19. septembra 2003 sťažovateľ požiadal o vrátenie polovice zaplateného\nsúdneho poplatku, ktorý bol okresným súdom vyrubený v nesprávnej výške.\nDňa 10. decembra 2003 okresný súd uznesením vrátil sťažovateľovi preplatok\nsúdneho poplatku, zároveň vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.\nDňa 12. januára 2004 sa žalovaný vyjadril k žalobe.\nDňa 19. mája 2004 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd, aby vo veci\nnariadil pojednávanie.\nDňa 9. júna 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. september 2004.\nDňa 22. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd\nna základe návrhu sťažovateľa zastavil konanie v časti úrokov z omeškania. Zároveň\nprerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod\nsp. zn. 7 C 240/03, predmetom ktorého bol návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy\nuzatvorenej žalovaným a nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so sťažovateľom\nkúpnu zmluvu (v zmysle zmluvy o budúcej zmluve).\nDňa 17. augusta 2005 okresný súd pripojil zo spisu sp. zn. 7 C 240/03 rozsudok\nokresného súdu z 1. októbra 2004 a zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu z 11. marca\n2005.\nDňa 10. februára 2006, 11. septembra 2006 a 10. januára 2007 boli spísané úradné\nzáznamy, že spis sp. zn. 7 C 240/03 je na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“).\nDňa 22. mája 2007 bol spísaný úradný záznam vo veci sp. zn. 7 C 240/03, v zmysle\nktorého krajský súd na základe rozhodnutia dovolacieho súdu zrušil prvostupňový rozsudok\na vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\n8\n\nDňa 10. septembra 2007, 5. septembra 2008, 1. decembra 2008 a 4. marca 2009 bol\nspísaný úradný záznam, že konanie vedené pod sp. zn. 7 C 240/03 nie je právoplatne\nskončené.\nDňa 13. marca 2009 okresný súd pripojil zo spisu sp. zn. 7 C 240/03 rozsudok\nnajvyššieho súdu o dovolaní z 31. marca 2006, zrušujúce uznesenie krajského\nsúdu z 19. decembra 2006 a uznesenie okresného súdu z 3. marca 2009 o zastavení konania\n(v merite veci uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2009).\nDňa 30. marca 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. apríl 2009.\nDňa 27. apríla 2009 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu\npráceneschopnosti.\nDňa 3. júna 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. jún 2009.\nDňa 29. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu sťažovateľa\nodročené na neurčito pre účel pripojenia spisov okresného súdu sp. zn. 17 C 40/2005 (spor\no určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a sp. zn. 7 C 240/03. Účastníkom\nbola uložená povinnosť predložiť ďalšie listinné dôkazy, príp. navrhnúť ďalšie dôkazy.\nDňa 2. júla 2009 sťažovateľ doručil listinné dôkazy v súlade so závermi\nz pojednávania konaného 29. júna 2009.\nDňa 6. júla 2009 okresný súd pripojil spis okresného súdu sp. zn. 17 C 40/2005. Spis\nokresného súdu sp. zn. 7 C 240/03 nebolo možné pripojiť z dôvodu podaného odvolania\nproti výroku o trovách konania.\nDňa 30. septembra 2009 bol spísaný úradný záznam, že spis sp. zn. 7 C 240/03 je\nna krajskom súde.\nDňa 27. októbra 2009 sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania.\nDňa 4. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. december 2009.\nDňa 27. novembra 2009 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu\npráceneschopnosti. Okresný súd pripojil spis okresného súdu sp. zn. 7 C 240/03.\nDňa 1. decembra 2009 okresný súd telefonicky oznámil právnym zástupcom\núčastníkov zrušenie pojednávania nariadeného na 2. december 2009.\nDňa 8. decembra 2009 okresný súd vyzval ošetrujúceho lekára žalovaného, aby\noznámil skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalovaného.\n\n9\n\nDňa 11. decembra 2009 ošetrujúci lekár žalovaného oznámil, že zdravotný stav\nžalovaného nie je prekážkou pre prípadné „právne jednania“.\nDňa 28. decembra 2009 právny zástupca sťažovateľa označil postup žalovaného\nza účelový a požiadal o nariadenie pojednávania.\nDňa 11. januára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. február 2010.\nDňa 18. februára 2010 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom\npojednávaní vážnymi zdravotnými problémami.\nDňa 22. februára 2010 okresný súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že\npojednávanie nariadené na 24. február 2010 sa aj napriek práceneschopnosti žalovaného\nuskutoční.\nDňa 24. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ vzal návrh\nčiastočne späť. Okresný súd rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy\n55 210,02 € s prísl. a v časti, v ktorej sťažovateľ vzal žalobu späť, konanie uznesením\nzastavil.\nDňa 22. apríla 2010 žalovaný podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu\nz 24. februára 2010.\nDňa 12. mája 2010 okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku\nza odvolanie a sťažovateľa na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného. Sťažovateľ sa\nk odvolaniu žalovaného nevyjadril (výzvu prevzal 14. mája 2010).\nDňa 18. júna 2010 okresný súd predložil spis spolu s odvolaním na rozhodnutie\nkrajskému súdu. Na krajskom súde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 7 Co 173/2010.\nDňa 7. júla 2010 žalovaný požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.\nDňa 14. júla 2010 okresný súd odstúpil žiadosť žalovaného krajskému súdu.\nDňa 13. októbra 2010 krajský súd vyzval žalovaného, aby dokladoval svoje osobné,\nmajetkové a zárobkové pomery.\nDňa 25. októbra 2010 žalovaný doručil krajskému súdu vyplnené potvrdenie na\noslobodenie od súdnych poplatkov.\nDňa 28. októbra 2010 krajský súd opätovne vyzval žalovaného na zdokladovanie\nsvojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov.\nDňa 12. novembra 2010 žalovaný predložil krajským súdom požadované doklady.\n\n10\n\nDňa 17. januára 2011 právny zástupca sťažovateľa požiadal krajský súd, aby vo veci\nkonal.\nDňa 18. januára 2011 krajský súd uznesením priznal žalovanému čiastočné\noslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie v jednej polovici.\nDňa 21. januára 2011 krajský súd nariadil odvolacie pojednávanie na 16. marec\n2011.\nDňa 3. februára 2011 krajskému súdu bola vrátená zásielka adresovaná žalovanému\ns poznámkou „adresát zomrel“.\nDňa 7. februára 2011 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že žalovaný... zomrel\na žiadal, aby odvolací súd konal s právnymi nástupcami nebohého.\nDňa 8. februára 2011 krajský súd požiadal Matričný úrad v Ž. o zaslanie kópie\númrtného listu žalovaného.\nDňa 11. februára 2011 sťažovateľ doručil návrh na vstup právnych nástupcov\nžalovaného do konania.\nDňa 15. februára 2011 Matričný úrad v Ž. doručil oznámenie o úmrtí žalovaného.\nDňa 7. marca 2011 krajský súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu úmrtia\nžalovaného na neurčito a vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na oznámenie čísla\ndedičského konania a notárskeho komisára prerokúvajúceho dedičskú vec po nebohom.\nDňa 11. marca 2011 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že mu požadované\nskutočnosti nie sú známe.\nDňa 17. marca 2011 krajský súd požiadal okresný súd o oznámenie čísla dedičského\nkonania a súdneho komisára prerokúvajúceho dedičstvo po nebohom žalovanom.\nDňa 22. marca 2011 okresný súd oznámil požadované skutočnosti.\nDňa 29. júla 2011 krajský súd požiadal notárku JUDr. J., aby oznámila, v akom\nštádiu sa nachádza dedičská vec po nebohom a pravdepodobný čas ukončenia dedičského\nkonania.\nDňa 5. augusta 2011 konajúca notárka oznámila, že dedičská vec po nebohom\nžalovanom nebola ukončená.\nDňa 19. októbra 2011 krajský súd požiadal konajúcu notárku, aby oznámila\npravdepodobný čas ukončenia dedičského konania, ako aj o to, či si sťažovateľ uplatnil\nv dedičskom konaní pohľadávku, ktorá je predmetom odvolacieho konania.\n\n11\n\nDňa 7. novembra 2011 konajúca notárka oznámila, že dedičská vec po nebohom\nžalovanom nebola ukončená.\nDňa 19. marca 2012 krajský súd vyzval konajúcu notárku na oznámenie, či bolo\ndedičské konanie právoplatne ukončené a či si sťažovateľ prihlásil do dedičského konania\nsvoju pohľadávku.\nDňa 21. marca 2012 konajúca notárka oznámila, že dedičské konanie po nebohom\nžalovanom nebolo ukončené. Zároveň potvrdila, že sťažovateľ si prihlásil do dedičského\nkonania pohľadávku voči poručiteľovi, ktorá je predmetom odvolacieho konania.\nDňa 3. apríla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 7 Co 173/2010 zrušil rozsudok\nokresného súdu z 24. februára 2010 vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť\nžalovanú sumu, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n12\n\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 88/2003 a postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Co 173/2010 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne\núkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,\nIV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (II. ÚS 21/01).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval\naj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa\nprvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani\nskutkovej stránke nijako zložité, pretože jeho predmetom je nárok na zaplatenie zmluvnej\n\n13\n\npokuty, teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\nNapokon ani vo veci konajúca zákonná sudkyňa okresného súdu vo svojom vyjadrení\nnenamietala zložitosť veci. Vec nemožno hodnotiť ako skutkovo zložitú ani z dôvodu\númrtia žalovaného, na ktorú skutočnosť poukázal predseda odvolacieho senátu krajského\nsúdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Táto objektívna okolnosť, ku ktorej došlo v priebehu\nodvolacieho konania, si vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu vynútila\nzo strany krajského súdu len zistenie okruhu dedičov. Doterajšia dĺžka namietaného konania\nnebola teda závislá od zložitosti veci.\n2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v namietanom\nkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na zistil, že k predĺženiu napadnutého konania pred okresným súdom došlo jednak\nv dôsledku prerušenia konania, ako aj v dôsledku nečinnosti a neefektívnej (nesústredenej)\nčinnosti okresného súdu.\nOkresný súd uznesením z 22. septembra 2004 prerušil namietané konanie pred\nokresným súdom podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.\n7 C 240/2003, v ktorom sa riešila otázka, či došlo k porušeniu povinnosti žalovaného\nodpredať sťažovateľovi svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, resp. či táto\npovinnosť žalovaného zanikla. Vyriešenie týchto otázok malo význam pre posúdenie, či\nžalovanému vznikla povinnosť zaplatiť sťažovateľovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorej\nzaplatenie je predmetom namietaného konania. Z dôvodu prerušenia napadnutého konania\npred okresným súdom, kým nedošlo k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom\npredvídaným v uznesení o prerušení konania, nemohli sa v prerušovanom konaní vykonávať\nžiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým\nk naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to už bolo uvedené. Sťažovateľ\n\n14\n\nnetvrdil a ani neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci\nneexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia konania už\nodpadla. Napokon, proti uzneseniu o predmetnom prerušení konania ani nepodal opravný\nprostriedok.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie\nzákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní (napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03).\nPretože v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 240/2003 sa riešila otázka, ktorá mala\nvýznam pre rozhodnutie okresného súdu v namietanom konaní, ústavný súd konštatuje, že\nprerušenie konania okresným súdom podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP bolo dôvodné, aj keď\ntrvalo takmer 5 rokov, ústavný súd v zmysle svojej judikatúry nepovažoval postup\nokresného súdu spočívajúci v prerušení konania za postup, ktorým spôsobil zbytočné\nprieťahy v namietanom konaní.\nV postupe okresného súdu sa však v počiatočnom štádiu konania vyskytlo aj obdobie\nnečinnosti, konkrétne od 12. januára 2004 do 22. septembra 2004 (8 mesiacov), ktoré\nústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy v namietanom konaní. Okrem toho\no neefektívnom procesnom postupe okresného súdu svedčia dôvody, pre ktoré bolo jeho\nmeritórne rozhodnutie vo veci na základe podaného odvolania zrušené. Tie spočívali\nvo vadách konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď okresný súd\nrozhodol mimo žalobcom (sťažovateľom) vymedzený predmet konania. Ústavný súd zistil\nv postupe okresného súdu aj nesústredenú činnosť spočívajúcu vo vyrubení súdneho\npoplatku za žalobu v nesprávnej výške, v dôsledku čoho musela byť polovica súdneho\npoplatku sťažovateľovi vrátená. Následkom uvedeného nesústredeného postupu okresného\nsúdu boli zbytočné prieťahy v namietanom konaní v trvaní minimálne ďalších 5 mesiacov.\nUvedená neefektívna činnosť a nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako jedného\nroka, ale aj nečinnosť krajského súdu (v napadnutom konaní takmer 12 mesiacov, tak ako to\nbude ďalej uvedené) nie je ospravedlniteľná, pretože súdy nevykonávali vo veci úkony,\n\n15\n\nktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej\nveci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného\nv citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti\na neefektívnej činnosti okresného súdu a krajského súdu bez akýchkoľvek zákonných\ndôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho\naspektu (už aj v kontexte viac ako 9 rokov trvajúceho konania) netolerovateľné.\nObranu okresného súdu, podľa ktorého „dlhšie obdobie medzi tým čo vec napadla\nna súd 20.5.2003 a vytýčením prvého termínu pojednávania 22.9.2004... bolo spôsobené\nenormným množstvom vecí, ktoré sa vybavovali v senáte 27 C v roku 2003, ktorý bol\nšpecializovaným senátom na vybavovanie vecí s cudzím prvkom... a vzhľadom na to že nešlo\no vec s cudzím prvkom, ani o vec starostlivosti o maloleté deti a v uvedenom období sa\nprednostne v senáte 27 C vybavovali tieto súdne konania, nebolo v schopnostiach\na možnostiach sudkyne, VSÚ ako aj zamestnancov robiť rýchlejšie úkony v tomto súdnom\nkonaní“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd\npri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené\nčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Podľa\nprávneho názoru ústavného súdu vyjadreného napr. v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00\notázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne\nvýznamné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis\nI. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02). Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda\nvykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie\ntzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho\nsudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu\núčastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).\nVo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 7 Co 173/2010, ktoré\nsa začalo predložením spisu okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného (18. júna\n2010), ústavný súd z prehľadu procesných úkonov krajského súdu zistil obdobia\n\n16\n\nkrátkodobej nečinnosti, a to od 14. júla 2010 do 13. októbra 2010 (3 mesiace), od 22. marca\n2011 do 29. júla 2011 (4 mesiace) a od 7. novembra 2011 do 19. marca 2012 (viac ako\n4 mesiace). Celkovo bol teda krajský súd v tejto veci nečinný takmer 1 rok.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej\nsume 30 000 €, ktoré odôvodnil postupom konajúcich súdov, ktoré „vo veci spôsobujú\nvážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľ má z takéhoto postupu súdov traumu“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal\nza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky\nokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na celkovú dĺžku napadnutého\nkonania pred súdmi oboch stupňov, považuje za primerané v sume 1 500 €. Z uvedenej\nsumy je okresný súd povinný vyplatiť sťažovateľovi 1 000 € a krajský súd 500 € tak, ako to\nje uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n\n17\n\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním v konaní pred ústavným súdom.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným paušálom\n2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 269,58 €. Keďže právny zástupca\nsťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola\nzvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane\nzapočítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 323,52 €.\nVzhľadom na podiel okresného súdu a krajského súdu na zbytočných prieťahoch\nv namietanom konaní ústavný súd uložil okresnému súdu a krajskému súdu povinnosť\nnahradiť trovy konania sťažovateľovi primeraným dielom tak, ako to je uvedené\nv bode 4 výroku tohto rozhodnutia, pričom prihliadol aj na to, že v určitom štádiu konania\nkrajský súd nemohol vo veci sústavne postupovať kvôli úmrtiu účastníka konania.\n\n18\n\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2012\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}