{"guid": "ussr:49fa7786-db65-40df-8765-e009a4a0a3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 106/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 106/2010 z 31. 3. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. marca 2010, sp. zn. I. ÚS 106/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2010-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/49fa7786-db65-40df-8765-e009a4a0a3fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49fa7786-db65-40df-8765-e009a4a0a3fe", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:49fa7786-db65-40df-8765-e009a4a0a3fe", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:49fa7786-db65-40df-8765-e009a4a0a3fe/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 106/2010-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A. S., Š., zastúpenej advokátom\nJUDr. R. T., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 3/2008-70\nz 24. septembra 2008 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Obdo 29/2009 z 30. septembra 2009 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti A. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára\n2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A. S., Š. (ďalej len „sťažovateľka“),\nzastúpenej advokátom JUDr. R. T., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Cob 3/2008-70 z\n24. septembra 2008 (ďalej len „uznesenie“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Obdo 29/2009 z 30. septembra 2009 (ďalej len\n„uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva: «Návrhom na vydanie platobného rozkazu\nzo dňa 24. 10. 2007... sa spol. C... domáha na Okresnom súde Bratislava III voči našej\nspoločnosti, ako žalovanému, zaplatenia 51 536,62 EUR s prísl. z titulu neuhradenej kúpnej\nceny za dodanie tovaru; konanie je na danom súde vedené pod č. k. 22 Cb 224/07. Návrh na\nvydanie platobného rozkazu zo dňa 24. 10. 2007 nám súd v danom čase nedoručoval...\nOkresný súd Bratislava III svojim uznesením č. k. 22 Cb 224/07-52 zo dňa 20. 11.\n2007 zastavil predmetné konanie a to z dôvodu, že nebola preukázaná právomoc\nslovenského súdu vo veci konať. Uznesenie č. k. 22 Cb 224/07-52 zo dňa 20. 11. 2007 nám\nsúd v danom čase nedoručoval...\nžalobca odvolaním zo dňa 5. 12. 2007 napadol uznesenie Okresného súdu Bratislava\nIII č. k. 22 Cb 224/07-52 zo dňa 20. 11. 2007. Na základe tohto odvolania Krajský súd\nv Bratislave svojím uznesením č. k. 1 Cob 3/2008-70 zo dňa 24. 9. 2008 zrušil napadnuté\nuznesenie Okresného súdu Bratislava 111 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že\nprávomoc slovenského súdu je daná. Odvolanie zo dňa 5. 12. 2007 ani uznesenie č. k.\n1 Cob 3/2008-70 nám súd v danom čase nedoručoval...\nDňa 2. 12. 2008 Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 22 Cb 224/07-78 na\nzáklade návrhu Pôvodného žalobcu zo dňa 26. 11. 2008 a postúpenia pohľadávky pripustil\nzámenu na strane žalobcu a namiesto Pôvodného žalobcu nastúpila spol. P. D., s. r. o., ...\n(ďalej len „Žalobca“). Uznesenie č. k. 22 Cb 224/07-78 zo dňa 2. 12. 2008 nám súd v\ndanom čase nedoručoval...\nDňa 12. 2. 2009 Okresný súd Bratislava III uskutočnil pojednávanie... Naša\nspoločnosť, ako žalovaný, sme neboli na pojednávanie predvolaný...\nŽiadosťou zo dňa 1. 6. 2009 Okresný súd Bratislava III požiadal švajčiarske justičné\norgány o doručenie preložených dokumentov spolu s predvolaním na pojednávanie dňa\n29. 9. 2009 a 26. 11. 2009...\n\n2\n\nDňa 29. 6. 2009 nám bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k.\n22 Cb 224/07-78 zo dňa 2. 12. 2008, ktorým bola povolená zámena žalobcov, ako aj\npredvolanie na pojednávanie dňa 29. 9. 2009 a 26. 11. 2009. Až na základe uvedeného\nuznesenia a následného nahliadnutia do súdneho spisu vykonaného dňa 8. 7. 2009... sme sa\ndozvedeli, že je proti nám na slovenskom súde vedené súdne konania a to už od 29. 10. 2007\na že v danej veci dokonca dňa 12. 2. 2009 prebehlo pojednávanie, na ktoré sme ako\núčastník konania neboli predvolaný...\nDovolaním zo dňa 15. 7. 2009 sme napadli uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 Cob 3/2008-70 zo dňa 24. 9. 2008 a namietali odňatie možnosti konať pred súdom\nako aj absenciu právomoci slovenských súdov v danom spore. Uvedené dovolanie Najvyšší\nsúd SR odmietol.»\nPodľa sťažovateľky krajský súd a najvyšší súd „… nesprávne ustálili právomoc\nslovenských súdov v zmysle § 37a písm. d) zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve\nsúkromnom a procesnom... Ustálenie právomoci sa udialo na základe nepodložených\na miestami nepravdivých tvrdení žalobcu, v zmysle ktorých miestom plnenia zo záväzkového\nvzťahu medzi žalobcom a našou spoločnosťou je územie SR.“.\nSťažovateľka ďalej podrobne uvádza okolnosti, pre ktoré nie je daná právomoc\nslovenských súdov, a cituje judikatúru ústavného súdu. Podľa nej «... právo na súdnu\nochranu a spravodlivý súdny proces implikujú aj základné právo každého na to, aby jeho\nspor bol prejednaný súdom, ktorý má právomoc v danej veci rozhodovať. Právomoc musí\nbyť pritom daná v súlade s platnými právnymi predpismi. V našom prípade Krajský súd\nv Bratislave ako aj Najvyšší súd SR ustálili právomoc slovenských súdov v priamom rozpore\nso skutkovým stavom a platným zákonom. Uvedenými rozhodnutiami, t. j. uznesením\nKrajského súdu... a uznesením Najvyššieho súdu SR... došlo k porušeniu základného práva\nnašej spoločnosti na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ako aj na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nSúd nám ako žalovanému napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu nedoručoval\nžiadne písomnosti a to od začatia súdneho konania v októbri 2007 až do júna 2009. Počas\ntoho času pritom vydal niekoľko rozhodnutí a vykonal aj pojednávanie. Vzhľadom na\n\n3\n\nnedoručovanie písomností sme sa nemohli v danom čase vyjadriť k Žalobe, k uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava..., ktorým súd rozhodol, že sa konanie v danej právnej veci\nzastavuje, a ani k odvolaniu Žalobcu zo dňa 4. 12. 2007 proti tomuto rozhodnutiu. Všetky\nuvedené dokumenty nám súd doručil až v júni a júli 2009...\nUvedeným postupom Okresného súdu Bratislava III. a tiež postupom Krajského súdu\nv Bratislave nám bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže sme nemali vedomosť\no rozhodnutiach súdu a nemali sme možnosť sa vyjadriť k odvolaniu Žalobcu zo dňa 4. 12.\n2007, ani k jednotlivým úkonom súdu...\nRovnako, nemohli sme sa vyjadriť ani k samotnej Žalobe žalovaného a nemali sme\nmožnosť zúčastniť sa na pojednávaní, predniesť svoju obranu a vyjadriť sa k vykonanému\ndôkazu, čím nám bolo znemožnené riadne sa domáhať ochrany svojich práv na nezávislom\na nestrannom súde...\nKrajský súd v Bratislave napriek početným procesnoprávnym pochybeniam, ku\nktorým v konaní došlo... bez ďalšieho zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava...\na uložil mu meritórne konať. Rovnako, aj Najvyšší súd... vyriešil danú otázku len formálne,\nkeď na strane č. 4 svojho uznesenia č. k. 6 Obdo 29/2009 zo dňa 30. 9. 2009 jednou vetou\nzhodnotil, že nám boli zasielané písomnosti prostredníctvom dožiadaného súdu vo\nŠvajčiarsku. Skutočnosť, že písomnosti boli doručované až ex post, t. j. v júni a júli 2009,\na že do daného času nám nič nebolo doručené úplne ignoroval. Vzhľadom na to uznesenie\nKrajského súdu ... ako aj uznesenie Najvyššieho súdu... je v rozpore so zákonom. Zároveň,\ndaným rozhodnutiami... došlo k porušeniu základného práva... na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...\nRozhodnutie Krajského súdu..., ktorým bola ustálená právomoc slovenských súdov,\na rozhodnutie Najvyššieho súdu..., ktorým bolo odmietnuté naše dovolania... obsahujú\nzmätočné odôvodnenia, ktoré nespĺňajú zákonné požiadavky...\nNajvyšší súd... sa vyjadril k meritu veci len veľmi stroho. K otázke právomoci na\nstrane č. 3 uviedol: „Ani žalovaný nenamietal, že žalobca mu splnil dodávku na území\nSlovenskej republiky, keďže žalobca ako predávajúci mal povinnosť dodať tovar naložením\nna území Slovenskej republiky, pričom žalovaný si sám vlastnou dopravou zabezpečoval\nodvoz tovaru do Švajčiarska, resp. Francúzska.“ Na základe daného následne ustálil\nprávomoc slovenských súdov. Nie však jasné odkiaľ skutočnosti uvedené v citovanom texte\n\n4\n\nčerpal. Podstatou celého nášho dovolania zo dňa 15. 7. 2009 je totiž jednoznačné tvrdenie\npodložené dôkazmi, že miestom plnenia zo zmluvy, t. j. miestom, kde mal a bol tovar\nŽalobcom dodaný bolo miesto: L..., ktoré bolo uvedené na objednávkach tovaru. Aj sám\nNajvyšší súd SR to uvádza na strane č. 2 uznesenia č. k. 6 Obdo 29/2009 zo dňa 30. 9. 2009,\nkde parafrázuje základné body nášho dovolania nasledovne: „Žalovaný namietol, že by\nmiestom dodania tovaru bolo územie SR, čo vyplýva z objednávky žalovaného. Tovar\nžalovaný prevzal vždy vo V., prostredníctvom D. F. – splnomocneného zástupcu na\nprevzatie a kontrolu tovaru. Žalovaný v SR nemal žiadnych splnomocnených zástupcov,\nktorí by boli oprávnení tovar prevziať“ Z daných citácii je teda zrejmé, že odôvodnenie\nNajvyššieho súdu SR je v tejto časti úplne zmätočné a v rozpore s naším dovolaním ako aj\nso samotným parafrázovaním súdu v tom istom rozhodnutí. Ide pritom o kardinálnu otázku\ncelého nášho dovolania, ktorej sa mal Najvyšší súd SR vo svojom odôvodnení riadne\nvenovať, aby bolo jasné prečo priznal právomoc slovenským súdom...\nK otázke doručovania písomností našej spoločnosti Najvyšší súd... uviedol, že ani\ntoto tvrdenie nie je pravdivé a že nám tým nebola odňatá možnosť konať pred súdom:\n„Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému boli zasielané písomnosti prostredníctvom\ndožiadaného súdu, a to: Tribunál cantonal Kantonsgericht, Palais de Justice,\nJustizgebäusde, 1950 Sion 2, Suisse, a preto žalovaný mal možnosť sa s týmito dokladmi\noboznámiť.“ Uvedené tvrdenie súdu ale úplne opomína skutočnosť, že písomnosti nám boli\nprvýkrát doručované až v polovici roku 2009 a v období od začiatku konania, t. j. od\noktóbra 2007 až do júna 2009 nám nič doručené nebolo, napriek tomu, že súdy konali,\nvydávali rozhodnutia a uskutočnili aj pojednávanie. Najvyšší súd sa teda vôbec nevyrovnal\ns otázkou, že sme sa nemohli v danom čase vyjadriť k Žalobe, k odvolaniu Žalobcu, že sme\nsa nemohli brániť a vzniesť otázky na uskutočnenom pojednávaní a najmä, že právomoc\nslovenských súdov bola založená len na nepodložených tvrdeniach Žalobcu...\nuznesenie Krajského súdu... a Najvyššieho súdu... obsahujú odôvodnenia, ktoré sú\nzmätočné a v rozpore so zákonom, keďže nespĺňajú ani základné zákonné požiadavky.\nVzhľadom na to uznesenie Krajského súdu... a Najvyššieho súdu... porušuje základné práva\nnašej spoločnosti na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.»\n\n5\n\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:\n„Základné právo spoločnosti A. S., so sídlom Š..., na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo uznesením Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1 Cob 3/2008-70 zo dňa 24. 9. 2008 a uznesením Najvyššieho súdu SR č. k.\n6 Obdo 29/2009 zo dňa 30. 9. 2009 porušené.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 3/2008-70 zo dňa 24. 9. 2008\na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Obdo 29/2009 zo dňa 30. 9. 2009 sa zrušujú a vec\nsa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania,\nktoré sú porušovatelia povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa a to do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n6\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť\nvtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\ntoho základného práva alebo slobody, ktoré sťažovateľ označil, či už pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov (I. ÚS 66/98, III. ÚS 206/03, II. ÚS 77/04). Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 195/04, I. ÚS 11/05).\nV súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na\njej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nSťažovateľka vidí porušenie ňou označených základných a iných práv uznesením\nkrajského súdu a uznesením najvyššieho súdu. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej\nv sťažnosti vyplýva, že k porušeniu označených práv malo dôjsť tým, že krajský súd\na najvyšší súd ustálili právomoc slovenských súdov v priamom rozpore so skutkovým\nstavom a platným zákonom, ignorovali skutočnosť, že jej od začiatku konania neboli\ndoručované žiadne písomnosti a odôvodnenia uznesení krajského súdu a najvyššieho súdu\nsú zmätočné a nespĺňajú zákonné požiadavky.\n1. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením krajského súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\n\n7\n\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom\nverejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na\nprerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc\nzaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že\nprávna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).\nPodstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný\nprostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu\nk základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje\nodstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 36/96).\nV danom prípade sťažovateľka tvrdí, že uznesením krajského súdu, resp. postupom\nkrajského súdu, ktorý napadnutému uzneseniu predchádzal, sa odňala sťažovateľke\nmožnosť konať pred súdom a krajský súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci\nsúdov.\nPodľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak\na) sa rozhodlo vo veci ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nf) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\nJe zrejmé, že sťažovateľka mala proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\nmožnosť podať dovolanie a túto možnosť aj využila, pričom o dovolaní najvyšší súd\nuznesením rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny\nprostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo\nvylučuje právomoc ústavného súdu.\n\n8\n\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného a iného práva uznesením\nkrajského súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n2. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nPodľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\n\n9\n\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nPodľa sťažovateľky najvyšší súd ustálil právomoc slovenských súdov v priamom\nrozpore so skutkovým stavom a platným zákonom, pretože sa nezaoberal tvrdením\nsťažovateľky podloženým dôkazmi o tom, že miesto plnenia zo zmluvy nebola Slovenská\nrepublika, ale Švajčiarsko, a odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu v tejto časti je\nzmätočné a nespĺňa zákonné požiadavky.\nZ dovolania sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu ústavný súd zistil, že ako\ndovolací dôvod sťažovateľka uvádza § 237 písm. a) OSP, ktorý odôvodnila tým, že krajský\nsúd uznesením rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.\nNajvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia uviedol: „Žalovaný\nnamietol, že by miestom dodania tovaru bolo územie SR, čo vyplýva z objednávky\nžalovaného. Tovar žalovaný prevzal vždy, vo Vernayaz, Švajčiarsko, prostredníctvom\nDaniela Fourniera – splnomocneného zástupcu na prevzatie a kontrolu tovaru. Žalovaný v\nSR nemal žiadnych splnomocnených zástupcov, ktorí by boli oprávnení tovar prevziať...\nPodľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia\nodvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.\nDovolací súd konštatoval, že prípustnosť dovolania nie je daná v zmysle ust. § 239\nO. s. p., a preto skúmal prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p.\nV ust. § 237 O. s. p. sú vymedzené taxatívne dôvody, naplnením ktorých nastane\nprípustnosť dovolania.\nŽalovaný – dovolateľ v dovolaní tvrdí, že boli neúplné dôvody pre prípustnosť\ndovolania podľa ust. § 237 písm. a) a 237 písm. f) O. s. p.\nPodľa ust. § 237 písm. a) O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu.\n\n10\n\nMedzi účastníkmi konania nebolo dohodnuté právo, ktorým sa budú riadiť spory,\nktoré môžu z ich právneho vzťahu – kúpnopredajnej zmluvy – vzniknúť.\nŽalobca, ako slovenská právnická osoba, dodávala na základe objednávky tovar\nžalovanému – švajčiarskej právnickej osobe.\nPodľa ustanovenia § 37 ZMPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc\nslovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území\nSlovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide ó majetkové práva, ak má tu majetok.\nPodľa ust. § 37a písm. d) tohto zákona právomoc. slovenského súdu je daná aj vo veciach\nostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce\nvykonané na území Slovenskej republiky inak; ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na\núzemí Slovenskej republiky.\nAni žalovaný nenamietal, že žalobca mu splnil dodávku na území Slovenskej\nrepubliky, keďže žalobca ako predávajúci mal povinnosť dodať tovar naložením na území\nSlovenskej republiky, pričom žalovaný si sám vlastnou dopravou zabezpečoval odvoz tovaru\ndo Švajčiarska, resp. Francúzska.\nDovolací súd preto dospel k názoru, že taxatívne určený dôvod prípustnosti\ndovolania podľa ust. § 237 písm. a) O. s. p. nie je daný a predmetný vzťah medzi žalobcom\na žalovaným sa riadi Obchodným zákonníkom, pričom na prejednanie veci je daná\nprávomoc slovenských súdov.“\nTouto časťou odôvodnenia sa najvyšší súd vysporiadal s dôvodmi dovolania\nsťažovateľky podľa § 237 písm. a) OSP.\nUznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania podaného z dôvodu uvedeného v\n§ 237 písm. a) OSP pre neprípustnosť je správne.\nPodľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\n\n11\n\nNedostatok právomoci súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.\nPokiaľ sa sťažovateľka domnieva, že právomoc slovenských súdov nie je daná, bude\nmať možnosť priebehu konania vo veci samej tieto skutočnosti preukázať. Ak v priebehu\nkonania vyjde najavo, že niektorá z neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania nie\nje splnená, súd musí konanie v zmysle § 104 ods. 1 OSP zastaviť.\nÚstavný súd navyše poukazuje na to, že ak súd rozhodne vo veci, ktorá nepatrí do\nprávomoci súdov, je táto skutočnosť podľa § 221 ods. 1 OSP odvolací dôvod a podľa § 237\npísm. a) OSP dovolací dôvod, ktoré bude mať možnosť sťažovateľka uplatniť v prípadnom\nodvolaní, resp. dovolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.\nČo sa týka namietaného zmätočného a nezákonného odôvodnenia uznesenia\nnajvyššieho súdu, vzhľadom na už uvedené ústavný súd nepovažuje za potrebné sa bližšie\ndôvodmi uvádzanými najvyšším súdom a jeho tvrdenými nedostatkami zaoberať. Otázka, či\nbolo miesto dodania tovaru v Slovenskej republike alebo vo Švajčiarsku, je otázkou, ktorej\nposudzovanie by v rámci konania ústavného súdu o namietanom porušení označených práv\nsťažovateľky bolo nad rámec jeho právomoci.\nZ uvedených dôvodov tvrdené pochybenie v nedostatku odôvodnenia uznesenia\nnajvyššieho súdu nemohlo viesť k porušeniu sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru.\nĎalším dovolacím dôvodom, ktorý sťažovateľka v dovolaní voči uzneseniu krajského\nsúdu uviedla, bola skutočnosť, že jej bolo odňaté právo konať pred súdom, a to tým, že jej\nneboli doručované písomnosti, nemala sa možnosť vyjadriť k žalobe a k odvolaniu žalobcu\nproti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n22 Cb 224/2007-52 z 20. novembra 2007 o zastavení konania (ďalej len „uznesenie\no zastavení konania“) a nemala sa možnosť zúčastniť pojednávania. V súvislosti\ns rozhodovaním najvyššieho súdu o tomto dovolacom dôvode sťažovateľka vidí porušenie\n\n12\n\njej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tom,\nže najvyšší súd sa vôbec nevyrovnal s otázkou, že sa nemohla vyjadriť k žalobe,\nk odvolaniu žalobcu, že sa nemohla brániť a vzniesť otázky na pojednávaní.\nNajvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia uviedol: „Dovolateľ\nDovolaleľ - žalovaný v dovolaní uviedol, že prípustnosť dovolania je daná aj podľa ust.\n§ 237 písm. f) O. s. p.\nPodľa ust. § 237 písm. f) O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému' rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom.\nTvrdenie dovolateľa, že mu súdom nebolí doručované žiadne písomnosti, dovolací\nsúd preskúmal a konštatoval, že ani taxatívne uvedený dôvod prípustnosti dovolania podľa\nust. § 237 písm. f) O. s. p. nebol v predmetnej veci naplnený.\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalovanému boli zasielané písomnosti prostredníctvom\ndožiadaného súdu, a to: Tribunál cantonal Kantonsgericht, Palais de Justice,\nJustizgebäusde, 1950 Sion 2, Suisse, a preto žalovaný mal možnosť sa s týmito dokladmi\noboznámiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal aj ďalšie taxatívne uvedené dôvody\nv ust. § 237 O. s. p., ktorých splnenie má za následok prípustnosť dovolania a konštatoval,\nže žiaden z týchto dôvodov naplnený nebol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného podľa ust. § 243b\nods. 5 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietol.“\nPodľa § 209a ods. 1 OSP ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vety,\ndoručí súd prvého stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti\nrozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie sa k odvolaniu a či súhlasia\ns rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.\nPodľa § 114 ods. 2 OSP v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie\nkonania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do\nvlastných rúk a poučí účastníkov o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do\n\n13\n\nvyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje\npojednávanie (§ 115a), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na\ndôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.\nPodľa § 209a ods. 2 OSP len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie\nodvolania a vyjadrenia sa k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu\nodvolaciemu súdu.\nPodľa § 114 ods. 1 OSP ak sú neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo\nnerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,\npojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jednom\npojednávaní.\nZ citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že podaný návrh\nsúd preskúma a zisťuje, či sú splnené podmienky konania. V prípade, že konanie je\nzastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd návrh žalovanému\nnedoručuje. Z uvedeného dôvodu okresný súd postupoval správne, keď doručil\nsťažovateľke žalobu až po právoplatnosti uznesenia krajského súdu, ktorým uznesenie\nokresného súdu o zastavení konania zrušil. Z príloh, ktoré boli pripojené k sťažnosti,\nústavný súd zistil, že návrh na vydanie platobného rozkazu, uznesenie okresného súdu č. k.\n22 Cb 224/07-78 z 2. decembra 2008 a predvolania na pojednávania na 29. september 2009\na 26. november 2009 mali byť sťažovateľke doručené 1. júna 2009, resp. 1. júla 2009.\nPokiaľ ide o skutočnosť, že sťažovateľka nebola predvolaná na pojednávanie, ktoré\nsa uskutočnilo 12. februára 2009, týmito sa krajský súd nemohol zaoberať, pretože\nrozhodoval 24. septembra 2008, teda ešte predtým, ako sa predmetné pojednávanie\nuskutočnilo na okresnom súde.\nVo vzťahu k nedoručeniu odvolania žalobcu proti uzneseniu okresného súdu\no zastavení konania a nemožnosti sťažovateľky sa k nemu vyjadriť ústavný súd poukazuje\nna citované znenie § 209a ods. 1 OSP, z ktorého nevyplýva právo účastníka na vyjadrenie\n\n14\n\nsa k odvolaniu proti uzneseniu, ktoré nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej. Uznesenie\nokresného súdu o zastavení konania je procesným rozhodnutím, a nie rozhodnutím o veci\nsamej.\nPodmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená, ak sa\núčastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania a do tej miery,\nže účastník následne môže uplatniť svoj vplyv na výsledok konania.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa\nk skutočnosti, či nedoručením samotného uznesenia okresného súdu o zastavení konania\ndošlo alebo nedošlo k odňatiu práva sťažovateľky konať pred súdom.\nNajvyšší súd postupoval správne, keď odmietol dovolanie z dôvodov podľa § 237\npísm. f) OSP pre neprípustnosť.\nÚstavný súd konštatuje, že citované odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu je\nmimoriadne stručné a neuvádza podrobnejšie dôvody, pre ktoré podľa názoru ústavného\nsúdu nebol naplnený dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, tak ako ich uviedol ústavný\nsúd.\nSťažovateľka však bude môcť namietané odňatie možnosti konať pred súdom uviesť\nako odvolací dôvod v prípadnom odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej v zmysle § 221\nods. 1 písm. f) OSP, resp. dovolacím dôvodom v zmysle § 237 písm. f) OSP v prípadnom\ndovolaní a príslušné súdy sa s týmito dôvodmi budú musieť vysporiadať.\nVzhľadom na možnosť sťažovateľky namietať odňatie práva konať pred súdom\nv ďalšom priebehu konania o veci samej a správnosť výroku uznesenia najvyššieho súdu\no odmietnutí dovolania pre neprípustnosť, napriek vyčítanému nedostatku je ústavný súd\ntoho názoru, že namietaným uznesením najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n15\n\nZ uvedených dôvodov nejestvuje taká príčinná súvislosť medzi označeným\nzákladným právom sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a uznesením najvyššieho súdu, ktorá by umožňovala vysloviť záver o porušení\nsťažovateľkou označených práv, a preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby\nústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených vo svojej\nsťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. marca 2010\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:dc0f1211-43e1-485b-a2ab-4b7d1814c92f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc0f1211-43e1-485b-a2ab-4b7d1814c92f"}, {"guid": "ussr:326e65e6-e63b-4d74-a725-f140f103f9dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 195/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 195/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:326e65e6-e63b-4d74-a725-f140f103f9dc"}, {"guid": "ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/04 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4"}, {"guid": "ussr:9477b4b8-d1d6-4289-80b7-2400d95c19ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/03 z 25. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-25", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9477b4b8-d1d6-4289-80b7-2400d95c19ec"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}], "citovane_v": []}