{"guid": "ussr:491db6b0-a579-4e8d-bf69-2ab50b2dbcee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/03 z 19. 9. 2003", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. septembra 2003, sp. zn. IV. ÚS 165/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2003-09-19", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/491db6b0-a579-4e8d-bf69-2ab50b2dbcee", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:491db6b0-a579-4e8d-bf69-2ab50b2dbcee", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:491db6b0-a579-4e8d-bf69-2ab50b2dbcee", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:491db6b0-a579-4e8d-bf69-2ab50b2dbcee/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 165/03-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra\n2003 predbežne prerokoval sťažnosť T. L., t. č. ÚVV Ž., ktorou namietal porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného\nsúdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 17/01 a postupom Krajského\nsúdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 58/03, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť T. L. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2003\ndoručená sťažnosť T. L., t. č. ÚVV Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 T 17/01 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 58/03.\n\nZ obsahu sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 3. júna 2003 vyplýva, že\nokresný súd a krajský súd svojím postupom a rozhodnutiami mali porušiť čl. 17 ods. 2\nústavy.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť osobnej slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok“.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vytýka postup súdov a dôvody väzby.\nPodľa sťažovateľa konanie okresného súdu bolo účelové a sledovalo cieľ znefunkčniť jeho\nmožnosti pôsobiť v obdobných sporoch, ktoré v súčasnosti vedie, a krajský súd vôbec\nneskúmal dôvody jeho sťažnosti a len formálne sťažnosť zamietol. „Konanie takého súdu\npopiera procesnú závadu materiálnej pravdy, pretože v podstate nehodnotí nič, len sťažnosť\nzamieta, avšak sa nezaoberá jej obsahom.“\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol vzatý do väzby bez dôvodov uvedených v § 67\nTrestného poriadku, čo je v rozpore s čl. 17 ods. 2 ústavy. Podľa neho nie je pravdou, že sa\nvyhýba trestnému konaniu, keďže celý priebeh smeruje k záveru, že obžaloba voči nemu\nbola vznesená neoprávnene a celá vec bude ukončená tak, že bude spod obžaloby\noslobodený. K okolnostiam jeho údajnej choroby a predkladaniu nepravdivých údajov\nsťažovateľ uviedol, že „až dňa 13. 05. 2002, takmer po jednom roku od prepustenia\nz väzby, mi Okresný súd v Dolnom Kubíne poslal nový termín pojednávania, na deň 09. 09.\n2002. (...) Neobstojí ani tvrdenie, že sa nezdržujem na svojom trvalom pobyte. V objekte\ntrvalého pobytu je sídlo našej spoločnosti PEAT GROUP Inc., a. s. a sídlo zahraničnej\norganizačnej zložky. Denno-denne tu fungujeme a zároveň bývame. (...) Tvrdenie o tom, že\nsom nebol v mieste bydliska, nie je tiež relevantné, keďže som bol nútený navštevovať\nlekárov, zabezpečovať prevádzku mojej firmy a chod domácnosti“.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 3. júna 2003 navrhuje, aby\nústavný súd „zrušil uznesenie Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn.: 3 T 17/01 zo dňa\n\n2\n\n30. 1. 2003 o vzatí do väzby v znení uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 1 To 58/03, zo\ndňa 17. 3. 2003“.\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodmienky konania o sťažnostiach upravujú ustanovenia § 49 až 56 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z týchto podmienok je dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o\nústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo\nveciach, na prerokovanie ktorých nie je daná právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nIII.\nV zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy k obmedzeniu osobnej slobody nemôže dôjsť inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Jedným z dôvodov ustanovených zákonom je\naj väzba obvineného, ktorá je zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim na zaistenie osoby\n\n3\n\nobvineného na účely trestného stíhania. Jeho účelom je zaistiť, aby neprítomnosť\nobvineného nezmarila cieľ trestného konania vyjadrený v § 1 ods. 1 Trestného poriadku.\nÚstavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry vychádza z názoru, podľa ktorého\nčl. 17 ods. 2 ústavy obsahuje vymedzenie základného práva, ktorého podstatou je, že väzba\nobvineného môže viesť k obmedzeniu osobnej slobody len vtedy, ak sú rešpektované\na naplno realizované tieto ústavnoprocesné princípy:\n-\n\nproti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie,\n\n-\n\no väzbe rozhodol súd,\n\n-\n\nrozhodnutie o väzbe bolo odôvodnené aj skutkovými okolnosťami,\n\n-\n\nobvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu\nvyjadrenú v § 67 Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené v ods. 1 písm. a) až c),\nods. 2 alebo ods. 3 tohto ustanovenia,\n\n-\n\nosoba bola vzatá do väzby a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby.\nÚstavný súd je oprávnený a povinný preskúmať, či všeobecný súd rešpektoval\n\nzákonné predpoklady na uvalenie väzby ustanovené Trestným poriadkom a či jeho\nrozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov. Ak všeobecný súd tieto zákonné postupy\ndodržal, nemožno podľa názoru ústavného súdu vstupovať do jeho právomoci iba kvôli\npreskúmaniu jeho myšlienkových úvah a hodnotení o existencii či neexistencii skutkových\nokolností odôvodňujúcich obmedzenie osobnej slobody vzatím do väzby. Taktiež platí, že\nak všeobecný súd dôjde k záveru, že prepustením obvineného na slobodu by mohlo byť\nzmarené alebo sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, taký záver nie je\npreskúmateľný ústavným súdom, ak inak nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných princípov,\nktoré upravujú také obmedzenie osobnej slobody, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS\n76/02, IV. ÚS 83/03).\nVstupovanie ústavného súdu do procesu vzatia obvineného do väzby z iných\ndôvodov ako pre porušovanie ústavných princípov nemá opodstatnenie ani preto, že vzatie\ndo väzby a nadväzne aj skúmanie dôvodov väzby je ústavne prijateľným spôsobom\n\n4\n\nzabezpečené zákonným oprávnením obvineného žiadať o prepustenie z väzby kedykoľvek,\nnajmenej každých štrnásť dní od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o takej\nžiadosti. Naviac, povinnosťou súdov je skúmať v každom období trestného stíhania, či\ndôvody väzby trvajú alebo sa zmenili, a to uplatňujú aj v celom trestnom konaní.\nVšeobecné súdy sú garantom dodržiavania uvedených ústavných princípov a ich\nrešpektovanie musia vyjadriť vo všetkých rozhodnutiach i opatreniach súvisiacich s väzbou\nobvinenej osoby tak, aby ich rozhodnutia a opatrenia vo väzobných veciach boli\npreskúmateľné najprv v konaní pred opravným súdom a potom aj v konaní pred ústavným\nsúdom, ktorý je oprávnený a povinný preskúmať\n-\n\nexistenciu dôvodov väzby v súlade s ich zákonným vymedzením,\n\n-\n\nči sú tieto dôvody opreté o konkrétne okolnosti, ktoré musia byť uvedené\nv odôvodnení každého rozhodnutia vo väzobnej agende a tvoria základ pre záver\no ich subsumovaní pod konkrétny zákonný dôvod väzby, v posudzovanom prípade\npodľa § 67 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku.\nZ toho vyplýva, že v konaní pred ústavným súdom môže sťažovateľ uplatniť ochranu\n\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie namieta, len vtedy, ak ho\nnechráni iný súd, v rozsahu svojej ústavnej kompetencie podľa čl. 142 ods. 1 ústavy. Ďalej\nmusí ísť o porušenie základného práva, ktoré súvisí s tým, že osoba bola vzatá do väzby bez\nzákonom uznaného a v odôvodnení všeobecného väzobného súdu uvedeného dôvodu\nopretého o konkrétne skutkové okolnosti.\nZávery väzobných súdov musia byť preskúmateľné (to platí predovšetkým pre\nprvostupňové rozhodnutia, ktoré musí preskúmať najprv sťažnostný väzobný súd).\nZákladným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná\nformulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej väzobnej\nveci. Len všeobecné a súhrnné formulácie odôvodnení väzobných uznesení podľa názoru\nústavného súdu nepostačujú.\n\n5\n\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade ide\no väzobné súdy rozhodujúce v trestnom konaní) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 56/03, II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02).\nIV.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie čl. 17\nods. 2 ústavy, ústavný súd dospel k záveru, že všeobecné súdy postupovali pri uvaľovaní\nväzby na sťažovateľa v súlade s vymedzenými ústavnoprocesnými princípmi a ustálenou\nsúdnou praxou všeobecných súdov a ich rozhodnutia nie sú v žiadnej reálnej spojitosti\ns tvrdeným porušením čl. 17 ods. 2 ústavy.\nSťažovateľ bol vzatý do väzby na základe uznesenia okresného súdu z 30. januára\n2003 sp. zn. 3 T 17/01 z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku. Toto\nuznesenie napadol sťažovateľ sťažnosťou z 3. februára 2003, ktorá bola uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 1 To 58/03 zo 17. marca 2003 zamietnutá.\nZ napadnutých uznesení väzobných súdov v trestnej veci sťažovateľa vyplývajú tieto\nskutočnosti a závery:\nV odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 3 T 17/01 okresný súd uvádza: „V zmysle\n§ 67 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej\nistej veci vzatý do väzby ak je na úteku, alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu\nalebo trestu, nezdržiava sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní.\n\n6\n\n(...) Bolo zistené, že po tom, ako obžalovaný riadne a včas prebral termín pojednávania,\nnepravdivo informoval súd o svojom zdravotnom stave, predložil doklad o ústavnom liečení\na PN, ktorý už v tom čase nebol platný a naďalej poskytoval súdu údaje o svojom zlom\nzdravotnom stave s tým, že v prípade, ak bude schopný sa pojednávania zúčastniť, to dá\nsúdu na vedomie. Na druhej strane príslušný praktický lekár jednoznačne potvrdil, že\nobžalovaný je od 19. 8. 2002 práceschopný. Previerkou policajného orgánu bolo ďalej\nzistené, že napriek avízovanému zlému zdravotnému stavu (tak, ako to uvádzal obžalovaný),\nobžalovaný sa v mieste trvalého bydliska riadne nezdržiava (...). Uvedené konkrétne\nskutočnosti súd potom viedli k záveru, že obžalovaný sa predkladaním nepravdivých údajov\nvyhýba pokračovaniu v trestnom konaní a nerešpektuje tak príkazy orgánov činných v\ntrestnom konaní.“\nNa námietky uvedené v sťažnosti proti uzneseniu sp. zn. 1 To 58/03 o vzatí do väzby\nreagoval sťažnostný súd (krajský súd) tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:\n„Podľa presvedčenia krajského súdu správanie sa obvineného nasvedčuje na to, že\nzdravotný stav mu dovoľoval dostaviť sa pred súd, a teda obvinený nerešpektoval príkazy\nsúdu (orgánu činného v trestnom konaní). Naplnil tak dôvody väzby, ako ich má na mysli\nust. § 67 ods. 3 písm. a) Tr. por. Krajský súd preto rozhodnutie okresného súdu o vzatí\nobvineného do väzby hodnotí ako rozhodnutie správne, zákonu zodpovedajúce.“\nVychádzajúc z odôvodnení napadnutých rozhodnutí väzobných súdov ústavný súd\ndospel k názoru, že okresný súd si zadovážil pred opätovným vzatím sťažovateľa do väzby\ndostatok skutkových zistení na záver, že je daný uvádzaný dôvod väzby podľa § 67 ods. 3\npísm. a) Trestného poriadku. Tieto skutkové zistenia, ako aj zákonný dôvod väzby uviedol\nv odôvodnení spôsobom, ktorý sa nedá označiť za vnútorne rozporný alebo odporujúci\npožiadavkám Trestného poriadku na odôvodnenie uznesení.\nPodobne postupoval aj sťažnostný súd (krajský súd), ktorý súčasne odpovedal aj na\nzákladnú námietku sťažovateľa o neexistencii skutkových okolností na záver o existencii\nvymedzeného väzobného dôvodu.\n\n7\n\nZ toho vyplýva, že ústavný súd na základe obsahu sťažnosti, odôvodnení\nnapadnutých rozhodnutí a vymedzených ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 17\nods. 2 ústavy dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Sťažnosť neobsahuje\ntaké tvrdené porušenie ústavnoprocesných princípov obmedzenia osobnej slobody väzbou,\nktorého reálnosť by bolo možné posudzovať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nV sťažnosti sú uvedené len skutočnosti, ktoré sťažovateľ uplatnil v konaní pred\nvšeobecnými súdmi, a na tieto námietky dostal aj primeranú, zákonu (Trestnému poriadku)\na ústave zodpovedajúcu odpoveď v odôvodneniach napadnutých uznesení. Podľa názoru\nústavného súdu nie je potrebné, aby odôvodnenia väzobných súdov dávali odpoveď na\nkaždú námietku v sťažnostiach obvinených, postačuje, ak tieto odôvodnenia obsahujú\nodpoveď na zásadné otázky, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o vzatí do väzby v súlade\ns vymedzenými ústavnými princípmi.\nÚstavný súd pripomína, že na záver o príčinnej súvislosti medzi napadnutými\nuzneseniami a porušením čl. 17 ods. 2 ústavy v žiadnom prípade nepostačuje tvrdenie\no tom, že všeobecné súdy vo väzobnom konaní nechránili toto základné právo v súlade\ns predstavou sťažovateľa. Sťažovateľ súčasne nie je oprávnený požadovať, aby ústavný súd\nopakoval alebo nahradzoval činnosť prvostupňového súdu alebo opravného súdu\no rozhodovaní o väzbe. V tejto súvislosti treba ešte zdôrazniť, že ak ústavný súd rozhodoval\no ústavnosti napadnutých väzobných rozhodnutí (uznesenie o vzatí do väzby a uznesenie\no zamietnutí sťažnosti proti tomuto uzneseniu), nebol oprávnený ani povinný zaoberať sa\notázkou\n\nprípadnej\n\nviny\n\nsťažovateľa,\n\npretože\n\nby\n\nto\n\nodporovalo\n\npovahe\n\ntohto\n\nzabezpečovacieho prostriedku v trestnom konaní, ktorý nemôže mať základ vo vyriešení\notázky viny sťažovateľa.\nZ týchto dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2003\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}], "citovane_v": []}