{"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. januára 2006, sp. zn. IV. ÚS 251/05", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2006-01-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 251/05-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2006 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Lubyho prerokoval\nsťažnosť F. H., bytom V., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice - okolie\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 217/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 986/88)\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo F. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 C 217/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 986/88) p o r u š e n é\nbolo.\n2. Okresnému súdu Košice - okolie p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 C 217/04 konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. F. H. p r i z n á v a\n\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk\n\n(slovom jednostopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice - okolie j e p o v i n n ý uhradiť F. H. trovy konania v sume\n5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu\nadvokáta JUDr. R. B., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 251/05-16 z 20. októbra 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 C 217/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 986/88).\nNa základe výzvy ústavného súdu z 12. októbra 2005 sa k sťažnosti písomne vyjadril\nokresný súd podaním sp. zn. Spr. 8181/05 zo 7. októbra 2005, v ktorom okrem iného\nuviedol:\n„Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti napadla na tunajší súd dňa\n26. 10. 1988. Viaceré pojednávania boli odročené z dôvodov úmrtia účastníkov, prípadne\nzmenili adresy svojho pobytu a neoznámili súdu tieto zmeny. Po sústavnom spresňovaní\nokruhu pasívne legitimovaných účastníkov vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa\n28. 9. 2001, proti ktorému bolo podané odvolanie a tento rozsudok bol zrušený a vec\n\n2\n\nvrátená na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalobcu po doplnení dokazovania vzala žalobu proti\nviacerým žalovaným späť. Súd konanie voči týmto žalovaným zastavil uznesením zo dňa\n22. 12. 2004 a voči ostatným žalovaným, proti ktorým nebola vzatá žaloba späť bolo\nkonanie vylúčené na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 15 C 217/04, taktiež\nsa vedie aj konanie pod touto spisovou značkou o protinávrhu žalovaných.\nUznesenie o zastavení konania nie je právoplatné, nakoľko došlo k chybe v písaní,\nbolo vydané opravné uznesenie dňa 22. 7. 2005, ktorým táto chyba bola opravená.\nŽalovaným, ktorým nebolo doručené uznesenie o zastavení konania, bolo doručované\npo vydaní opravného uznesenia, ktoré kvôli tomu ešte nie je právoplatné.\nVo veci 15 C 217/04 nebolo doposiaľ rozhodnuté, lebo je potrebné znalecké\ndokazovanie na odstránenie rozporov, ktoré vznikli vykonaním ROEPU v obci.“\nNa základe výzvy ústavného súdu z 15. decembra 2005 okresný súd doplnil svoje\nvyjadrenie k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 881/05 z 20. decembra 2005, v ktorom okrem\niného uviedol:\n„Predmetom konania vo veci 15 C 217/04 je určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti. Ide o vylúčený návrh z pôvodného konania 5 C 986/88. Po vylúčení nároku\nbolo potrebné zabezpečiť vzhľadom na vykonanú ROEP nové doklady o vlastníctve\nnehnuteľnosti a následne zmenu osobám pasívne legitimovaných.\nVec bola pridelená do senátu 23. 12. 2004. Dňa 29. 12. 2004 bol urobený úkon –\nzabezpečenie výpisu z pozemnoknižných vložiek a listov vlastníctva.\nDňa 14. 3. 2005 bolo urgované ich zabezpečenie. Doklady boli predložené\n4. 4. 2005. Následne bolo nariadené pojednávanie zo dňa 9. 8. 2005. Na tomto pojednávaní\nbol prevedený prednes účastníkov a nariadené znalecké dokazovanie. Určený znalec\n20. 10. 2005 vrátil spis s tým, že pre svoj zdravotný stav posudok nemôže vypracovať. Dňa\n7. 12. 2005 bolo nariadené znalecké dokazovanie iným znalcom. Posudok doposiaľ nie je\nvypracovaný.\nOd vylúčenia návrhu na osobitné konanie vo veci nevznikli zbytočné prieťahy\ns prihliadnutím na zaťaženosť vybavujúcej sudkyne. Prieťah bol spôsobený objektívnymi\n\n3\n\nokolnosťami od 29. 12. do 4. 4. 2005 – zabezpečenie dokladov o vlastníctve a následne\nzmena znalcov.“\nPrávny zástupca sťažovateľa doručil 10. januára 2006 ústavnému súdu vyjadrenie\nk stanovisku okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol:\n„Podľa názoru sťažovateľa porušovateľ vo svojom vyjadrení resp. v jeho doplnení,\nlen stroho konštatuje základné procesné úkony uskutočnené v napadnutom konaní. Nijako\nnevyvrátil tvrdenia sťažovateľa uvedené v jeho sťažnosti (...) Opäť chce sťažovateľ\nzdôrazniť, že sa jedná z jeho pohľadu o mimoriadne dôležité konanie, ktorého predmetom\nje určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a má za to, že porušovateľ v podstatnej miere\nprispel k neúmerne dlhej dobe tohto súdneho konania, ktoré nie je ani po viac ako 18-ich\nrokoch právoplatne skončené (...).“\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami\ndospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZ obsahu sťažnosti, k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:\nKonanie začalo 26. októbra 1988 podaním žaloby, ktorou sa sťažovateľ ako žalobca\nv 4. rade domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\nDo nariadenia prvého pojednávania, ktoré sa konalo 30. januára 1989, okresný súd\nvypracoval výzvu za účelom vyjadrenia sa žalovaných k žalobe a doručenia dokladov\n(výpisy z listov vlastníctva a dedičské rozhodnutia). Toto pojednávanie okresný súd odročil\nna neurčito a vyzval právneho zástupcu žalobcov na upresnenie žaloby.\n\n4\n\nĎalšie\n\npojednávania\n\nnariadené\n\nna\n\n18. október 1991,\n\n20. september 1993\n\na 18. október 1993 okresný súd opätovne odročil za účelom odstránenia nedostatkov žaloby.\nNa pojednávaniach nariadených na 22. november 1993, 17. január a 7. február 1994\nvypočul účastníkov a svedka. Posledné z týchto pojednávaní bolo odročené na neurčito\nza účelom vykonania ohliadky na mieste samom, ktorá sa uskutočnila 11. júla 1995.\nNa ďalšom pojednávaní uskutočnenom 20. mája 1996 okresný súd pripustil zmenu\nžalobného návrhu a na pojednávaní 27. júna 1996 vypočul ďalších účastníkov.\nNa\n\npojednávaniach\n\nnariadených\n\nna\n\n24. november 1997,\n\n14. august 1998,\n\n25. september 1998, 18. december 1998 a 12. apríl 1999 okresný súd riešil procesné otázky\nsúvisiace s označením účastníkov konania a upresnením petitu žaloby.\nĎalšie pojednávania okresný súd nariadil na 3. marec 2000, 7. apríl 2000,\n12. máj 2000,\n\n26. jún 2000,\n\n26. september 2000,\n\n3. júl 2001,\n\n20. august 2001,\n\n25. september 2001 a 28. september 2001, na ktorom vyhlásil rozsudok.\nÚčastníci konania proti rozsudku podali odvolanie a 20. augusta 2002 okresný súd\npredložil spis Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 12 Co 397/02\nz 10. decembra 2002 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil 11. decembra 2002\nna nové prejednanie a rozhodnutie.\nOkresný súd 20. marca 2003 vyzval právneho zástupcu žalobcov a 23. júla 2003\nprávnych nástupcov žalovaných na predloženie listinných dôkazov.\nDňa 3. januára 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby upresnil\npasívne legitimovaných účastníkov a žalobný petit. Uznesením z 22. decembra 2004\nokresný súd v časti konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobný návrh a protinávrh vylúčil\nna samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 15 C 217/04.\n\n5\n\nDňa 22. júla 2005 okresný súd vydal opravné uznesenie. Dňa 9. augusta 2005\nokresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Po oznámení znalca, že posudok nemôže\nvypracovať zo zdravotných dôvodov, okresný súd 7. decembra 2005 pribral do konania\niného znalca. Znalecké dokazovanie nie je dosiaľ skončené.\nIII.\nČlánok 48 ods. 2 ústavy ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu\nprávnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.\nPreto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány\nvec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne\nnerozhodli (m. m. IV. ÚS 232/03).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nposudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2)\na postup, akým v konaní postupoval súd (3).\n1) Ústavný súd konštatuje, že predmetom posúdenia je občianskoprávne konanie\no určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré začalo v novembri 1988 a nie je\ndosiaľ právoplatne skončené. V danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy\nvšeobecných súdov, podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná\nprávna úprava obsiahnutá najmä v Občianskom zákonníku. Výklad a používanie tejto\nprávnej úpravy sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov,\nkde je upravená aj metodika postupu všeobecných súdov v týchto sporoch. I keď na priebeh\nkonania mohol mať vplyv väčší počet účastníkov (a zmeny v dôsledku ich úmrtí), ústavný\n\n6\n\nsúd vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a doteraz dosiahnutých\nvýsledkov však konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali doterajší\npriebeh konania jeho zložitosťou, a k hodnoteniu skutkovej a právnej zložitosti okresný súd\npristúpil až v roku 2005, keď nariadil znalecké dokazovanie.\n2) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nPri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd na jednej strane\npoznamenáva, že sťažovateľ bol v konaní aktívny, zúčastňoval sa nariadených pojednávaní,\nniekoľkokrát žiadal o určenie termínu pojednávania a podal aj sťažnosť na zbytočné\nprieťahy v konaní, ale na druhej strane konštatuje, že i sťažovateľ (jeho právny zástupca)\nčiastočne prispel k zdĺhavému priebehu konania najmä tým, že v rokoch 1989, 1990, 1991\na 1993 na výzvy okresného súdu za účelom odstránenia vád žaloby nereagoval včas\na v lehotách, ktoré mu boli určené.\n3) Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil\nsamotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd poukazuje na to,\nže predmetom posúdenia je spor, ktorý začal 26. októbra 1988, avšak vzhľadom na to,\nže zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie\no spätnej pôsobnosti, relevantné obdobie, v ktorom možno skúmať, či došlo alebo nedošlo\nk zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa začína od 15. februára 1993\n(m. m. I. ÚS 52/01, IV. ÚS 387/04). V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že ak nie\nje v zásade oprávnený skúmať a rozhodnúť o porušení základného práva pred 15. februárom\n1993, neznamená to, že pri celkovom hodnotení, či za obdobie, ktoré od 15. februára 1993\nuplynulo, došlo alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nemôže tiež zohľadniť stav konania\nk uvedenému dátumu (IV. ÚS 277/04).\n\n7\n\nNa základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý\npriebeh konania je poznačený nesústredenosťou a neefektívnosťou jeho postupu, čo malo\nvplyv na doterajšiu dĺžku sporu. I keď v priebehu viac ako 17-ročného konania boli zistené\niba kratšie obdobia nečinnosti (od 6 do 22 mesiacov) a okresnému súdu nemožno vytknúť\ninú dlhodobejšiu nečinnosť, ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez\nmeritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci, možno už\nlen na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. V priebehu celého konania okresný súd nepostupoval\nv konaní dôsledne, neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil\ndostatok relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. I keď vo veci\nrozhodol rozsudkom, jeho rozhodnutie bolo nadriadeným súdom pre nedostatočne zistený\nskutkový stav zrušené. Nesústredenosť postupu okresného súdu vyplýva aj zo skutočnosti,\nže znalecké dokazovanie nariadil až 9. augusta 2005 a do dňa rozhodnutia ústavného súdu\nznalecké dokazovanie nie je vykonané.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 217/04 (pôvodne pod sp. zn. 5 C 986/88) bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy.\nIV.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nv záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa prikázal v zmysle § 56 ods. 3\npísm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod\nsp. zn. 15 C 217/04 konal bez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli\nporušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n\n8\n\nSťažovateľ\n\nvo\n\nsvojej\n\nsťažnosti\n\nžiadal\n\npriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia vo výške 2 mil. Sk za ujmu, ktorá mu bola spôsobená „neadekvátnou\na nedostatočnou právnou ochranou zapríčinenou nečinnosťou súdu a zbytočnými prieťahmi\nv konaní“.\nPodľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Pri jeho priznaní ústavný súd vychádzal\nzo skutočnosti, že sťažovateľ si uplatnil nárok na ochranu základného práva na\nprerokovanie bez zbytočných prieťahov v spore, ktorého doterajšie trvanie nemožno ničím\nospravedlniť. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľa spravodlivo žiadať,\naby čakal na výsledok súdneho sporu takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné\nani to, aby bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v prípade\nsťažovateľa.\nPri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku predmetného konania na okresnom súde, berúc\ndo úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ústavný súd dospel k záveru, že primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vo výške 150 000 Sk (slovom\njednostopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je okresný súd povinný uhradiť v súlade\ns výrokom tohto nálezu, je za porušenie základného práva sťažovateľa primeranou\nsatisfakciou spojenou s porušením jeho základného práva.\nÚstavný súd priznal podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažovateľovi sumu\n5 302 Sk z dôvodu jeho vzniknutých trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným\nsúdom advokátom JUDr. R. B.. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby\n(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon\nprávnej služby priznal vo výške 2 501 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon\n\n9\n\nprávnej služby bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky v prvom polroku 2004 vo výške 15 008 Sk) podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd priznal\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa aj dvakrát náhradu režijného paušálu za každý úkon po\n150 Sk.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2006\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "účastník konania-súčinnosť", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}