{"guid": "ussr:3d932167-7ca9-4e3d-8bfd-e61e76ca7e69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/04 z 3. 6. 2004", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. júna 2004, sp. zn. II. ÚS 103/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Alexander Brostl", "sudca_id": 1089, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/alexander-brostl-1089", "datum_vydania": "2004-06-03", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3d932167-7ca9-4e3d-8bfd-e61e76ca7e69", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3d932167-7ca9-4e3d-8bfd-e61e76ca7e69", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:3d932167-7ca9-4e3d-8bfd-e61e76ca7e69", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:3d932167-7ca9-4e3d-8bfd-e61e76ca7e69/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 103/04-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2004\npredbežne prerokoval sťažnosť V. S., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B.,\nvo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 8 C 55/99 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Trenčín v konaní sp. zn. 8 C 55/99 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 55/99 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. V. S. p r i z n á v a\n\nfinančné zadosťučinenie 10 000 Sk (slovom desaťtisíc\n\nslovenských korún), ktoré je Okresný súd Trenčín\n\np o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Trenčín\n\nje\n\np ovin n ý\n\nuhradiť V. S. trovy konania 9 340 Sk\n\n(slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet advokáta JUDr. D. K., B., do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. novembra\n2003 doručené podanie V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom T., ktoré bolo označené ako\n„Sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním namieta porušenie svojho\nzákladného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) vo veci jeho žaloby o určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti sp. zn. 8 C 55/99.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 55/99 porušil právo\nV. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 55/99 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000.- Skk, ktoré mu\nje Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n\n2\n\nKeďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala v pôvodnej podobe zákonom predpísané\nnáležitosti, ústavný súd vyzval sťažovateľa 10. marca 2004 na jej doplnenie\no splnomocnenie pre právneho zástupcu.\nK odpovedi na výzvu ústavného súdu doručenej 7. apríla 2004 sťažovateľ pripojil\nsplnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom udelené advokátovi\nJUDr. D. K., B.\nSťažovateľ v doplnení sťažnosti uviedol:\n„...Návrh žaloby na Okresný súd v Trenčíne som podal v roku 1995, keď som\nobdržal od Slovenského národného archívu v Bratislave dokument o vlastníctve pôdy zn.\nSNA – 3383/31 Ob-1995 zo dňa 20. 11. 1995 (príloha č. 8).\nVlastníctvo bolo potvrdené „Identifikáciou parciel“ od Správy katastra Trenčín,\nČ. j.: 7141/95 zo dňa 11. 12. 1995 (príloha č. 9). O potvrdenie vlastníctva som žiadal aj\nOkresný súd v Trenčíne, ktorý mi odpovedal listom zo dňa 24. 11. 1995 č. k.: 8 C 1187/95\n(príloha č. 10).\nNávrh žaloby som uplatnil na Okresnom súde v Trenčíne 7. XII. 1995 (príloha č. 3).\nListom zo dňa 2. 5. 1996 č. k.: 8 C 1187/95 súd ma vyzval, aby som oznámil, či trvám\nna podanom návrhu (príloha č. 11).\nĎalším listom sp. zn.: 13 C 385/96 zo dňa 4. 7. 1996 (príloha č. 12) súd žiadal zaslať\nnávrh v 3 vyhotoveniach a ďalšie dokumenty, ako napr.: príslušné dedičské konanie –\nrozhodnutie, doklad o uplatnení nároku voči odporcovi v lehote do 30. 6. 1993 (v zmysle\nzák. č. 293/92 Zb.).\nOkresný úrad Trenčín odbor katastra listom zo dňa 6. 11. 1997 sp. zn.: Z 3365/95 mi\nvrátil „Notársku zápisnicu“, ktorá mu bola doručená 18. 9. 1996 (príloha č. 13) s tým, aby\nsom podal na súd návrh na určenie práva k nehnuteľnosti (príloha č. 16).\nOkresný úrad Trenčín, katastrálny odbor listom zo dňa 6. 11. 1997 (príloha č. 13)\nvrátil listinu: Osvedčenie N 141/96, NZ 219/96, notárke Mgr. Adriane Laczkovej (príloha\nč. 14).\n\n3\n\n... V zmysle výzvy Okresného úradu v Trenčíne, odbor katastra (príloha č. 16) som\nznova zaslal Okresnému súdu v Trenčíne ďalší „Návrh žaloby“ zo dňa 30. 5. 1998 (príloha\nč. 2).\nNa tento „návrh žaloby“, ktorý bol zrejme doručený súdu 2. 6. 1998 mi už bolo\nsúdom zaslané oznámenie listom zo dňa 7. 7. 1998 č. k.: 12 Nc 319/98 (príloha č. 17).\nPo doplnení požadovaných údajov ma znova vyzval súd listom zo dňa 15. 12. 1998 sp.\nzn.: 5 Nc 474/98 (príloha č. 18).\nĎalším listom zo dňa 29. 7. 1999 sp. zn.: 8 C 55/99 ma žiadal súd o určenie ceny\npredmetného sporu (príloha č. 19).\nListom zo dňa 20. 8. 1998 (príloha č. 20) a zo dňa 6. 10. 1999 (príloha č. 21) som\noznámil súdu, že v zmysle platných predpisov je vec oslobodená od súdnych poplatkov.\nNa základe ďalšej požiadavky súdu som uplatnil 7. 10. 1999 ďalší v poradí už tretí\n„Návrh žaloby“ v tej istej veci (príloha č. 1).\nKeď súd vo veci znova nekonal, tak som podal do rúk predsedu Okresného súdu\nv Trenčíne „Sťažnosť na prieťahy v súdnych konaniach“, zo dňa 20. 6. 1999 (príloha č. 4).\nNa sťažnosť mi bola doručená odpoveď listom zo dňa 23. júla 1999 číslo Spr\n1602/99 (príloha č. 5).\nĎalšiu sťažnosť som uplatnil listom zo dňa 27. 11. 2000 (príloha č. 6).\nOkresný súd listom zo dňa 15. jan. 2001 číslo Spr 1692/2000 mi oznámil ďalšiu\nodpoveď na sťažnosť (príloha č. 7).\nListom zo dňa 2. 2. 2002 (príloha č. 22) a 2. X. 2002 (príloha č. 23) som žiadal súd\no urýchlené konanie vo veci, keď som zároveň upozorňoval na prieťahy konania.\nListom zo dňa 26. I. 2004 (príloha č. 24) som sa ospravedlnil za svoju neúčasť na\npojednávaní zo zdravotných dôvodov a zároveň som žiadal súd, aby vo veci konal v zmysle\ndoložených dokumentov a mojich výpovedí na pojednávaniach.\nVzhľadom na to, že v tej istej veci boli podané na Okresný súd v Trenčíne tri\n„Návrhy žalôb“ – prvý zo dňa 7. 12. 1995, druhý zo dňa 30. 5. 1998 a tretí zo dňa 7. 10.\n1999 a ja som Ústavnému súdu Slovenskej republiky zdôraznil a v (prílohe č. 1) uviedol\nposledný „Návrh žaloby“ zo dňa 7. 10. 1999, žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby\nakceptoval podanú sťažnosť zo dňa 12. novembra 2003 s tým upresnením, že bude\n\n4\n\no sťažnosti konať od prvého podania „Návrhu žaloby“, t. j. zo dňa 7. 12. 1995 (príloha\nč. 3).“\nSťažovateľ doplnil aj petit pôvodnej sťažnosti nasledovne:\n„Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta\nJUDr. D. K., Právna kancelária, B. do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nKeďže sťažnosť sťažovateľa spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa\n§ 20 ods. 1 a 2 a § 49 až 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a neexistovali\nžiadne dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd ju\nuznesením č. k. II. ÚS 103/04-25 z 15. apríla 2004 prijal na ďalšie konanie.\nPodľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd listom z 29. apríla 2004\nobrátil na predsedníčku okresného súdu so žiadosťou o vyjadrenie k prijatej sťažnosti.\nPredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení (Spr. 683/04) doručenom ústavnému\nsúdu 10. mája 2004 k priebehu konania vo veci sp. zn. 8 C 55/99 uviedla:\n„Sťažovateľ podal na tunajšom súde dňa 02. 06. 1998 žalobu, ktorou žiadal, aby súd\nurčil za neplatné dedičské konanie. Zároveň žiadal o zaplatenie náhrady škody spôsobenej\nna ušlom zisku z dôvodu nemožnosti realizácie notárskej zápisnice. Žaloba smerovala\njednak proti občanovi – fyzickej osobe a jednak proti Okresnému úradu, katastrálnemu\nodboru Trenčín. Keďže návrh bol nezrozumiteľný, nebolo z neho zrejmé, čoho sa žalobcasťažovateľ domáha, súd ho 09. 07. 1998 vyzval k odstráneniu vád podania. Dňa 10. 08.\n1998 súd vyzval žalobcu, aby z dôvodu určenia poplatkovej povinnosti oznámil, aká je\npodľa neho hodnota sporu, ktorá je predmetom žaloby. Žalobca dňa 19. 08. 1998 oznámil\nsúdu, že ide o reštitučný nárok podľa zák. č. 293/1992 Zb., a preto je konanie oslobodené\nod platenia súdnych poplatkov. Týmto podaním zároveň uviedol, že jeho žaloba nadväzuje\nna súdne konania sp. zn. 11 C 983/94 a 11 C 510/95. Z toho dôvodu si súd dal uvedené\nspisy pripojiť. Urobil tak 21. 09. 1998.\n\n5\n\nDňa 15. 12. 1998 súd žalobcu vyzýval opätovne k odstráneniu vád podania, nakoľko\nnávrh zo dňa 02. 06. 1998 mal iný žalobný petit, ako doplnené podanie žalobcu zo dňa\n22. 07. 1998. Žalobca doplnil podanie dňa 05. 01. 1999 tak, že žiadal o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\nZákonná sudkyňa 24. 02. 1999 dala zo spisu vylúčiť podanie žalobcu z č. l. 17\nvzhľadom k tomu, že podľa obsahu tohto podania išlo o samostatný návrh s iným okruhom\núčastníkov.\nKeďže žalobcom uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva nebol reštitučným\nnárokom ako to žalobca tvrdil, zákonná sudkyňa ho dňa 29. 07. 1999 vyzvala k predloženiu\ndokladu o bonite pôdy, ktorá bola predmetom sporu, a to za účelom zistenia hodnoty sporu\npre poplatkové účely. Na to žalobca opätovne reagoval tým, že sa domnieva, že ide\no konanie oslobodené od poplatkovej povinnosti. Dňa 08. 09. 1999 zákonná sudkyňa\nvyzvala žalobcu, aby sa dostavil na súd za účelom informatívneho výsluchu.\nDo zápisnice zo dňa 01. 10. 1999 poučila žalobcu o nezrovnalostiach v žalobných\npetitoch a nezrovnalostiach pri okruhu účastníkov konania. Žalobca uviedol, že podanie\nuvádzané na č. l. 29 omylom zaslal k predmetnému spisu, hoci patrilo do iného konania.\nV tejto zápisnici zákonná sudkyňa už po tretíkrát žalobcu poučila, že má upraviť žalobný\npetit v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 O. s. p. a predložiť správny doklad o hodnote\npozemku, ktorý bude predmetom sporu. K doplneniu žaloby došlo 11. 10. 1999. Na jeho\nzáklade sudkyňa žiadala o pripojenie spisov tunajšieho súdu, ktoré predchádzali\npredmetnému konaniu, a ktoré ohľadne pozemkov žalobca viedol tiež na tunajšom súde.\nKeďže žalobca napriek niekoľkým výzvam nepredložil správne podklady, z ktorých by\nbolo možné určiť hodnotu sporu, súd prípisom zo dňa 17. 10. 2001 požiadal okresný úrad ,\nodbor poľnohospodársky o určenie bonity k parcele, ktorá je predmetom sporu. Okresný\núrad v tejto súvislosti požiadal súd dňa 31. 01. 2001 o doručenie listu vlastníctva, alebo\nidentifikácie spornej nehnuteľnosti, čo sa stalo prípisom z toho istého dňa. Okresný úrad\nbonitu pôdy oznámil súdu 26. 02. 2001. Obratom vyzval súd žalobcu k zaplateniu súdneho\npoplatku 200,- Sk. Žalobca poplatkovú povinnosť splnil 15. 03. 2001.\nDňa 30. 04. 2001 poslala zákonná sudkyňa rovnopis žaloby na vyjadrenie\nprotistrane a vyžiadala od dedičského oddelenia spis, na ktorý sa žalobca odvolával. Keďže\ntaký nebol na súde evidovaný, požiadala súdnu komisárku o zaslanie zápisníc o vydaní\n\n6\n\nosvedčení. Stalo sa tak 28. 05. 2001, kedy zároveň požiadala okresný úrad-katastrálny\nodbor o zaslanie listu vlastníctva na pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, nakoľko žalobca\nich nepredložil. Po doručení týchto dokladov vytýčila dňa 15. 10. 2001 pojednávanie na 20.\n11. 2001. Medzitým požiadala Register obyvateľstva Banská Bystrica o zistenie pobytu\nžalovaného (vzhľadom na závadu v doručení) a požiadala mestskú políciu o doručenie\npredvolania na uvedený dátum. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie mu\nnebolo doručené ani políciou. Z toho dôvodu bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie,\na to na 30. 01. 2002. Opätovne bola o doručenie požiadaná mestská polícia, avšak\nopätovne bez úspechu. Preto i pojednávanie dňa 30. 01. 2002 (nezúčastnil sa ho ani\nžalobca) bolo odročené. Súd určil ďalšie pojednávanie na 06. 03. 2002, ktorého sa opäť\nžalovaný nezúčastnil. Mestská polícia však súdu oznámila, že sa žalovaný na uvedenej\nadrese nezdržiava, až 19. 02. 2002.\nDňom 26. 03. 2002 skončilo zákonnej sudkyni 4 ročné volebné obdobie pre výkon\nfunkcie. Z dôvodu, že nebola vytvorená Súdna rada, nemohla byť vymenovaná do funkcie na\ndoživotie. Stalo sa tak až 04. 10. 2002. Vec nemohla byť pridelená inému sudcovi z dôvodu,\nže táto situácia sa týkala na tunajšom súde 6 (z 8) občianskoprávnych sudcov.\nĎalší termín pojednávania určila zákonná sudkyňa na 25. 06. 2003. Medzitým\nzisťovala opätovne, kde je žalovaný hlásený k trvalému pobytu. Na určený termín\npojednávania požiadala o spoluprácu Obvodné oddelenie PZ, ktoré jej však 12. 06. 2003\noznámilo, že žalovaný sa zdržiava v Izraeli. Preto sudkyňa žalovanému na pojednávaní dňa\n25. 06. 2003 ustanovila opatrovníka na konanie. Odročila pojednávanie na 01. 10. 2003,\nnakoľko potrebovala (na základe výpovede žalobcu) vyžiadať spis Okresného súdu\nv Nových Zámkoch a oboznámiť sa s jeho obsahom. Medzitým žiadala aj doklady pre\nrozhodnutie od Správy katastra Trenčín (04. 07. 2003). Termín pojednávania bol zrušený\nz dôvodu práceneschopnosti sudkyne.\nŽalobca dňa 03. 09. 2003 požiadal o výsluch ďalších svedkov, ktorých chcel vo veci\nvypočuť. Po ukončení PN sudkyňa určila pojednávanie na 02. 02. 2004, ktorého sa\nnezúčastnil žalobca zo zdravotných dôvodov. Doklad o práceneschopnosti nedoložil.\nVzhľadom na toto ospravedlnenie súd pojednávanie odročil na 23. 06. 2004.\nVzhľadom na uvedené okolnosti treba mať za to, že na prieťahoch v konaní od\npodaní žaloby dňa 02. 06. 1998 do 15. 03. 2001, kedy bol zaplatený súdny poplatok sa\n\n7\n\npodieľal výlučne žalobca svojím správaním. Podal na súd neurčitý návrh, domáhal sa ním\nplnenia, ktoré nepatrí do právomoci súdu (určenie neplatnosti dedičského konania). Návrh\nnedoplnil riadne ani po výzve súdu. Za tým účelom mu súd vyšiel v ústrety tým, že ho\nosobne sudkyňa pri informatívnom výsluchu upozornila na nedostatky jeho podaní, ktoré\nboli popletené v súvislosti s inými spormi vedenými žalobcom na súde. Nezaplatil súdny\npoplatok, ktorý je splatný podaním návrhu a nepredložil doklad o hodnote sporu, aby\npoplatok mohol byť vyrubený. Podklady pre takéto rozhodnutie si súd musel zadovážiť sám.\nPo zaplatení súdneho poplatku súd konal riadne, plynulo a hospodárne až do 26. 03.\n2003, kedy došlo k vákuu v právnom postavení sudkyne tým, že nebola vytvorená Súdna\nrada, ktorá predkladá sudcov prezidentovi republiky na vymenovanie sudcu bez časového\nobmedzenia. K vymenovaniu za sudcu bez časového obmedzenia došlo až 04. 10. 2003.\nTouto situáciou sa stalo, že termín pojednávania (vzhľadom na množstvo\nnahromadených, nevytýčených vecí) mohol byť pre nedostatok pojednávacích dní určený až\nna 25. 06. 2003.\nOdročenie pojednávania z 02. 02. 2004 zavinil žalobca, ktorý sa ho nezúčastnil.\nK vytýčeniu ďalšieho pojednávania mohlo dôjsť až na jún 2004, a to vzhľadom na množstvo\nvecí vytýčených zákonnou sudkyňou do tohto termínu.\nDávam do pozornosti skutočnosť, že sťažovateľ má na tunajšom súde viacero podaní,\nktoré nespĺňajú náležitosti riadnych návrhov. Keďže nie je nikdy právne zastúpený, každý\nsudca pomáha žalobcovi odstraňovať najskôr vady jeho podaní a zisťuje, čoho sa nimi\ndomáha. Svojím správaním zapríčiňuje prieťahy v konaní, ktorých odškodnenia sa potom\ndomáha na ústavnom súde.“\nPredsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní\npodanej ústavnej sťažnosti.\nPrávny zástupca sťažovateľa sa v oznámení doručenom ústavnému súdu 21. mája\n2004 vyjadril, že on ani jeho klient netrvajú na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti.\nII.\n\n8\n\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“,\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 55/99 o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru zohľadňuje svoju ustálenú\njudikatúru, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom\na cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom\n„tento účel možno dosiahnuť len právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že\nštátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza\naž „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa\nnázoru ústavného súdu je konaním odstraňujúcim stav právnej neistoty účastníka konania\nlen také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/ 97, I. ÚS 70/98) ústavný súd zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie\núčastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria\nústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.\nPreskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd zistil nasledovné\nskutočnosti:\n1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred okresným\nsúdom je žaloba o určenie vlastníckeho práva. Ústavný súd konštatoval, že vec nemožno\npovažovať za právne zložitú, pretože tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti\n\n9\n\nprvostupňových súdov. Z hľadiska potreby zisťovania faktického stavu sa konanie stalo\nčasovo náročným v súvislosti s dokazovaním a s predchádzajúcimi súdnymi konaniami\nv predmetnej veci. Ústavný súd uzavrel, že na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu\nmalo zásadný vplyv zisťovanie pobytu odporcu (zistenie z júna 2003), ktoré však nesúvisí\ns faktickou zložitosťou veci.\n2. Pokiaľ ide o správanie účastníka konania, ústavný súd zistil, že postup sťažovateľa\ncharakterizuje nejasnosť predmetu konania a jeho zmena, resp. upresňovanie jeho návrhu\nv počiatočnom štádiu konania. Po upresnení návrhu sťažovateľa bolo jeho konanie\nsúčinnostné (zúčastňoval sa nariadených pojednávaní, resp. svoju neúčasť ospravedlnil zo\nzdravotných dôvodov, predkladal okresnému súdu návrhy na vypočutie svedkov). Nemožno\nsa preto stotožniť s tvrdením predsedníčky okresného súdu, že správanie sťažovateľa\nzásadným spôsobom bránilo sústredenému a účinnému postupu okresného súdu pri\nrozhodovaní vo veci samej.\nNa doterajšiu dĺžku konania mala zásadný vplyv skutočnosť, že „správanie“\noznačeného odporca (nezúčastňoval sa nariadených pojednávaní) bolo odôvodnené až\nzistením oznámeným okresnému súdu 12. júna 2003, že odporca má trvalý pobyt v Izraeli.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, bol postup samotného okresného súdu.\nÚstavný súd zistil, že sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na začatie konania\n2. júna 1998, ktorý po odstránení vád označil 7. októbra 1999 ako návrh na určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území D., parc. číslo 3700/2 o výmere\n426 m2 – ornej pôde L. (doručený okresnému súdu 11. októbra 1999).\nPo odstránení nedostatkov návrhu a jeho doplnení okresný súd žiadal o pripojenie\nďalších spisov sťažovateľa na tomto súde (27. októbra 1999). V období od začiatku\n\n10\n\nnovembra 1999 do 17. januára 2001 (približne 14 mesiacov) okresný súd vo veci nekonal.\nOkresný súd ďalej 17. januára 2001 požiadal Okresný úrad Trenčín, odbor pozemkový,\npoľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“), o určenie ceny\nbonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) k parcele, ktorá je predmetom sporu. Po\nďalšom úkone okresného súdu (zaslaní kópie na identifikáciu parciel) mu okresný úrad\nzaslal 26. februára 2001 požadované určenie.\nOkresný súd vyzval 27. februára 2001 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\n(sťažovateľ zaplatil poplatok 15. marca 2001). V ďalšom období okresný súd žiadal\no zaslanie súvisiacich spisov (28. mája 2001), o zaslanie listu vlastníctva a kópie spisu\nokresný úrad (11. októbra 2001) v súvislosti s nariadením pojednávania na 20. november\n2001. Okresný súd pojednávanie 20. novembra 2001 odročil pre neúčasť odporcu.\nV ďalšom období okresný súd žiadal o doručenie predvolania a návrhu odporcovi vo\nveci prostredníctvom Mestskej polície Nové Zámky (26. novembra 2001), ako aj\no oznámenie miesta pobytu odporcu.\nÚstavný súd zhodnotil postup okresného súdu v priebehu roku 2001 ako taký, ktorý\nnevykazuje znaky zbytočných prieťahov v konaní.\nMestská polícia Nové Zámky oznámila okresnému súdu 15. januára 2002, že\nodporcovi „sa hliadka MsP snažila zásielku doručiť, ale hliadke ani raz neotvoril“.\nĎalšie pojednávanie vo veci nariadené na 30. január 2002 okresný súd odročil pre\nneúčasť účastníkov konania (sťažovateľ sa ospravedlnil 28. januára 2002) na 6. marec 2002.\nV priebehu februára 2002 okresný súd opätovne požiadal o doručenie zásielky odporcovi,\navšak toto doručenie nebolo úspešné (odpoveď z 19. februára 2002, že súčasné miesto\npobytu odporcu je neznáme).\nZákonnej sudkyni 26. marca 2002 uplynulo štvorročné funkčné obdobie pre výkon\nsudcovskej funkcie, preto nemohla vo veci ďalej konať až do 23. apríla 2003, keď opätovne\n\n11\n\npožiadala Obvodné oddelenie Policajného zboru Nové Zámky o doručenie zásielky\nodporcovi. Obvodné oddelenie Policajného zboru Nové Zámky v odpovedi na žiadosť\nokresného súdu 12. júna 2003 oznámilo, že odporca „sa toho času zdržiava v Izraeli, kde\nho susedia nevideli na mieste trv. bydliska asi 20 rokov.“\nTretie pojednávanie vo veci okresný súd nariadil na 25. jún 2003. Po otvorení\npojednávania okresný súd vyhlásil uznesenie, že ustanovuje odporcovi opatrovníčku pre\nkonanie, a vypočul vo veci sťažovateľa. Sťažovateľ navrhol vypočuť vo veci svedkov.\nSťažovateľ oznámil okresnému súdu 3. septembra 2003 ďalších svedkov.\nOkresný súd po vykonaní prípravných úkonov nariadil ďalšie pojednávanie vo veci\nna 2. február 2004, pričom sťažovateľ sa na tomto pojednávaní nezúčastnil (neúčasť\nospravedlnil a okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na jún 2004).\nÚstavný súd konštatoval, že v postupe okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 55/99 sa\nvyskytli dve dlhšie trvajúce obdobia nečinnosti:\n-\n\nobdobie od novembra 1999 do januára 2001 (približne 14 mesiacov) a\n\n-\n\nobdobie od marca 2002 do apríla 2003 (13 mesiacov),\n\nktoré nemožno pripísať na vrub sťažovateľa, ale na vrub okresného súdu.\nVychádzajúc z uvedených skutočností a so zreteľom na konkrétne okolnosti daného\nprípadu, z ktorých je zrejmý čiastočný podiel sťažovateľa na doterajšej dobe konania v jeho\nveci v počiatočnom štádiu konania, na obdobia nečinnosti v období viac ako dvoch rokov,\nktoré idú na vrub súdu, a na skutočnosť, že okresný súd zatiaľ neuzavrel meritórne\ndokazovanie, ktoré má rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd\nrozhodol, že základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na\nokresnom súde pod sp. zn. 8 C 55/99 porušené bolo.\nIII.\n\n12\n\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu základného práva alebo slobody došlo\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu\nporušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť\nosoby, ktorej právo bolo porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného\nzadosťučinenia.\nKeďže namietané konanie ešte nebolo do času rozhodovania ústavného súdu\no sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 55/99 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.\nKeďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou nemajetkovej\nujmy vyjadrenej v peniazoch.\nSťažovateľ požadoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk, ktoré\nby zohľadnilo aj „utrpenú nemajetkovú ujmu najmä stav neistoty, úzkosti, nepríjemnosti\na poníženosti vyplývajúci z predlžovania súdneho konania, uvedomujúc si, že túto\nnemajetkovú ujmu nie je možné dostatočne vykompenzovať konštatovaním porušenia práva\nsťažovateľa...“.\nPri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo\nzásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody.\n\n13\n\nÚstavný súd je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa nie je možné\núčinne odstrániť len vyslovením porušenia základného práva, ale považoval za potrebné\nrozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľovi v dôsledku tejto\nskutočnosti vznikla, a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na\ncelkovú dobu konania okresného súdu, ktorá sa predĺžila aj v dôsledku zbytočných\nprieťahov vo veci, zohľadňujúc tiež celkové okolnosti prípadu a správanie účastníkov\nkonania ústavný súd rozhodol priznať sťažovateľovi sumu 10 000 Sk, ktorú považuje za\nprimerané zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré vznikli\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa advokátovi JUDr. D. K., ktoré vyčíslil sumou 9 340 Sk\n(§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za 1. polrok roku 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za\núkony po 1. januári 2004). Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 530 Sk a po 140 Sk\nrežijný paušál.\nÚhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\n(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}