{"guid": "ussr:389a847f-e531-404f-94de-bbd871cc7ed9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 325/2011 z 6. 7. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. júla 2011, sp. zn. II. ÚS 325/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2011-07-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/389a847f-e531-404f-94de-bbd871cc7ed9", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:389a847f-e531-404f-94de-bbd871cc7ed9", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:389a847f-e531-404f-94de-bbd871cc7ed9", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:389a847f-e531-404f-94de-bbd871cc7ed9/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 325/2011-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. J. H.,\nB., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku\nzaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 CoE 78/2010-47\nz 23. februára 2011 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011\ndoručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku\nzaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“)\n\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 41 CoE\n78/2010-47 z 23. februára 2011.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa okrem iného v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti zaoberá aj „poskytovaním úverov z vlastných zdrojov“. Na základe\nzmluvy o úvere uzavretej 11. februára 2003 poskytla fyzickej osobe úver v sume 398,33 €.\nNa zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnuté priamo v zmluve\no úvere, že v prípade ak dlžník nebude plniť svoje povinnosti, ktoré zo zmluvy vyplývajú, je\ndlžníkom určený splnomocnený zástupca oprávnený podpísať notársku zápisnicu o uznaní\ndlhu, ktorá má povahu exekučného titulu. Z dôvodu, že dlžník neuhradil dve po sebe idúce\nsplátky, dostal sa do omeškania so splácaním úveru, ktorý sa takto stal okamžite splatným.\nDňa 16. júna 2003 bola notárom spísaná notárska zápisnica podpísaná splnomocneným\nzástupcom dlžníka a na Okresnom súde Lučenec (ďalej len „okresný súd“) bol podaný\nnávrh na výkon exekúcie. Okresný súd uznesením č. k. 22 Er 34/2004-27 vyhlásil exekúciu\nza neprípustnú a zastavil ju. Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala odvolanie. Krajský\nsúd ako odvolací súd uznesením z 23. februára 2011 uznesenie okresného súdu ako vecne\na právne správne potvrdil.\nPodľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej\nprávo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj právo na\nochranu majetku zaručené v čl. 1 dodatkového protokolu. Sťažovateľka interpretovala čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. V tomto ohľade namietala, že\n„okresný súd z vlastného podnetu, t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľa alebo povinného,\nzahájil konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred zahájením tohto konania neposkytol\npriestor účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k zahájeniu konania o zastavení\nexekúcie.\nTýmto postupom okresný súd porušil zákonom a ústavou garantovanú rovnosť strán,\nkeďže zahájením konania z vlastného podnetu jednoznačne nahradil vôľu jedného z\núčastníkov exekúcie na úkor sťažovateľa, ktorý zahájením konania stratil právnu istou\n\n2\n\na legitímne očakávanie užívať svoj majetok, nastolený vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie a následným zahájením núteného výkonu práva, tzv. exekúciou.\nZ časového hľadiska okresný súd ani krajský súd nijakým spôsobom nezdôvodnil, aký\nverejný záujem povýšil nad verejný záujem dohľadu nad výkonom exekúcie a prečo práve\nv tomto okamžiku zahájil okresný súd konanie na zastavenie exekúcie...\nDomnievame sa, že cieľom oprávnenia súdu zahájiť konanie na zastavenie exekúcie\nbez návrhu vyplývajúce z príslušných ustanovení exekučného poriadku je chrániť verejný\nzáujem\n\nochraňujúci\n\núčastníkov\n\nexekúcie\n\npred\n\nnezákonnou\n\nčinnosťou\n\nexekútora\n\nv exekučnom konaní. Účelom tohto oprávnenia súdu zahájiť konanie na zastavenie exekúcie\nbez návrhu nemohlo byť oprávnenie takéhoto súdu nahradiť vôľu oprávneného alebo\npovinného v exekučnom konaní, keďže obe strany majú exekučným poriadkom garantované\nrovné postavenie, t. j. povinný mohol zahájiť toto konanie na zastavenie exekúcie na svoje\nnávrh a nebolo potreba, aby súd konanie zahajoval bez návrhu.\nV tomto prípade okresný ani krajský súd neidentifikovali ochraňovaný verejný\nzáujem, ktorý by bol akokoľvek nadradený verejnému záujmu zachovania rovnosti práv\núčastníkov v exekučnom konaní, čo spôsobuje protiprávnosť zahájenia konania súdom bez\nnávrhu.\nĎalším porušením okresného súdu a krajského súdu v priebehu konania na\nzastavenie exekúcie, vyplývajúce z odôvodnenia predmetných rozhodnutí, je vykonanie\ndokazovania z vlastného podnetu a bez znalostí vôle účastníkov konania, a to opätovným\npreskúmaním exekučného titulu a súvisiacich dokladov najmä predmetnej zmluvy o úvere.\nV priebehu tohto konania súd nedal priestor na vyjadrenie účastníkom konania\nk vykonaným dôkazom ani nedal možnosť navrhnúť nové dôkazy v tomto konaní, ktoré by\nzvrátili jeho rozhodnutie zastaviť exekúciu. Táto skutočnosť je významným porušením\npovinnosti súdu oboznámiť účastníkov konania o vykonaných dôkazoch a možnosti\núčastníkom sa k týmto vyjadriť alebo navrhnúť nové dôkazy.\nDokonca samotné vykonanie dokazovania bez vyjadrenia účastníkov môže byť\nkontradiktórne k vôli týchto účastníkov, kedy napr. povinný si je vedomý a má záujem plniť\nsi svoje povinnosti voči sťažovateľovi formou núteného výkonu práva, t. j. exekúcie, ale súd\ntýmto konaním na zastavenie exekúcie bez návrhu a dokazovania toto právo bez znalosti\nvôle povinnému odoberie a exekúciu zastaví ako v tomto prípade, pričom ale povinnosť\n\n3\n\ndlžníka plniť zostáva zachovaná spolu s povinnosťou hradiť príslušenstvo a istinu tejto\npohľadávky, čím sa zvyšuje celkový záväzok povinného.\nNa záver okresný súd a krajský súd svojim rozhodnutím zlomil právnu istou\núčastníkov exekúcie, teda povinného a aj sťažovateľa a aj ich oprávnené očakávanie užívať\nsvoj majetok nastolený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie bez splnenia zákonných\npovinností a porušením základných práv a slobôd...\nV nadväznosti na porušenie práva na spravodlivý proces krajský súd porušil svojim\nrozhodnutím právoplatne zastaviť exekučné konanie voči povinnému aj práva sťažovateľa\npokojne užívať svoj majetok...\nSťažovateľ má za to, že na základe zmluvy o úvere mu vznikol nárok na vrátenie\npeňažných prostriedkov osobou, ktorej úver poskytol. Tento nárok nebol nikdy\nspochybnený...\nSťažovateľ má za to, že má vlastníctvo..., ktoré mu vyplýva z titulu existujúcej\npohľadávky a postupom súdov došlo k zásahu do jeho ekonomickej hodnoty, t. j.\nznemožneniu núteného výkonu práva pod dohľadom súdu...\nSťažovateľ má legitímne očakávania... na to, aby mohol svoj majetok užívať...\nPodľa názoru sťažovateľa, v posudzovanom prípade, došlo k zásahu do jeho práva\npokojne užívať majetok zo strany štátneho orgánu tým, že súd exekúciu zastavil, čím\nznemožnil nútený výkon práva, na ktorý sťažovateľovi vznikol, na základe zmluvy o úvere\nnárok a ktorý bol zabezpečený zákonom predvídaným exekučným titulom pod dohľadom\nsúdu...“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti P., s. r. o. na spravodlivý proces vyplývajúce z\nčlánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo porušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n41 CoE 78/2010-47 zo dňa 23. 02. 2011.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41 CoE 78/2010-47 zo dňa\n23. 02. 2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva spoločnosti P., s. r. o. primerané\nfinančné zadosťučinenie v peniazoch v sume 4610,19 Eur..., ktoré mu zaplatí krajský súd do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť spoločnosti P., s. r. o. trovy\nprávneho zastúpenia v sume 380,56 EUR s DPH... na účet právneho zástupcu J. H... do\njedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo\nslobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n5\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nKrajský súd napadnutým uznesením č. k. 41 CoE 78/2010-47 z 23. februára 2011\npotvrdil uznesenie prvostupňového súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení\nexekúcie. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd označeným\nuznesením porušil právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1\ndohovoru a právo na ochranu majetku zaručené v čl. 1 dodatkového protokolu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 299/07).\n\n6\n\nPodľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5\nústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\nPodľa § 58 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu možno zastaviť na návrh\nalebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne\nzastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne\npristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje\nExekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže urobiť, nie je explicitne\ndaný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení\nexekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie\nnúteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu\ncelého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie\ntakéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho\nexistencie nemožno exekúciu vykonať. Je preto ústavne akceptovateľný právny názor\nkrajského súdu, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným\ntitulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,\nčo je dôvod na zastavenie exekučného konania.\n\n7\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn.\n3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol,\nže „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po\nstránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky\nnespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez\nnávrhu zastavená.“\nS prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nI. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nÚstavný súd navyše po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení\ns uznesením súdu prvého stupňa dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že nimi došlo k zásahu do práva\npokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy svojím\npostupom aplikovali zákony podľa ich obsahu, v danom prípade predovšetkým ustanovenia\nExekučného poriadku. Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná\nsúvislosť medzi napadnutými uzneseniami krajského súdu a právom podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne\nneopodstatnená.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.\n\n8\n\nBerúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. júla 2011\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}