{"guid": "ussr:372e3ba3-e635-4ebe-a368-36ee62086eb2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/09 z 25. 2. 2009", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. februára 2009, sp. zn. PL. ÚS 4/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Auxt", "sudca_id": 1098, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-auxt-1098", "datum_vydania": "2009-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/372e3ba3-e635-4ebe-a368-36ee62086eb2", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:372e3ba3-e635-4ebe-a368-36ee62086eb2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:372e3ba3-e635-4ebe-a368-36ee62086eb2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:372e3ba3-e635-4ebe-a368-36ee62086eb2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/09-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 25. februára 2009\nprerokoval návrh Okresného súdu Zvolen na začatie konania o súlade § 45 ods. 3 a § 62\npísm. j) v spojení s § 22 ods. 5 a 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1\na čl. 36 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nKonanie o návrhu Okresného súdu Zvolen na začatie konania o súlade § 45 ods. 3\na § 62 písm. j) v spojení s § 22 ods. 5 a 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1\na čl. 36 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky z a s t a v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. februára\n2008 doručený návrh Okresného súdu Zvolen (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „okresný\nsúd“) na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130\nods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 18 ods. 1\npísm. d) a § 37 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\n\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Navrhovateľ\ndoplnil návrh na základe výzvy ústavného súdu písomným podaním zo 7. novembra 2008.\nZ návrhu vyplýva, že navrhovateľ prerokúva v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 C 259/2004 vec A. B. (ďalej len „žalobkyňa“) proti žalovanému Okresnému súdu\nGalanta (pôvodne proti Okresnému súdu Šaľa) o zaplatenie 165 376 Sk s príslušenstvom\nz titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj o zaplatenie ďalších nárokov.\nPríslušná sudkyňa okresného súdu uznesením č. k. 12 C 259/04-118 z 8. novembra\n2007 podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) konanie\nprerušila s tým, že postúpi ústavnému súdu návrh na zaujatie stanoviska - rozhodnutie\no súlade § 45 ods. 3 a § 62 písm. j) v spojení s § 22 ods. 5 a 6 zákona č. 385/2000 Z. z.\no sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) s čl. 12 ods. 1 a čl. 36 písm. f) ústavy.\nPodľa návrhu sa žalobkyňa «... domáhala voči odporcovi Okresnému súdu Šaľa\nzaplatenia 165.376,- Sk s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1. 10. 2004 do zaplatenia\ntitulom bezdôvodného obohatenia za odpracovanú prácu pre odporcu od 28. 11. 2002\ndo 31. 1. 2004, za 10 mesiacov po 15.000,- Sk mesačne, spolu 15.000,- Sk,\nnáhrady cestovného z N. do Š. a späť pri týždenných lístkoch v roku 2002 - 4 x 292,-Sk,\nv roku 2003 - 37 x 292,- Sk, v roku 2004 - 4 x 324,- Sk, spolu 13.268,- Sk, doplatenia\nfunkčného platu za 5 dní neplateného voľna v januári 2003, doplatenia náhrady mzdy\nza 12 dní dovolenky na zotavenie za rok 2003 a doplatenie 13-teho platu za rok 2003 s 9 %\núrokom z omeškania ročne od 9. 7. 2004 do zaplatenia.\nPodaním zo dňa 7. 2. 2005 navrhovateľka upresnila druhú časť petitu tak, že žiada\nod odporcu 63.143,- Sk s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9. 7. 2004 do zaplatenia,\ntitulom mzdy za 5 dní neplateného voľna v januári 2003 vo výške 8.870,- Sk, doplatenia\nnáhrady mzdy za 12 dní dovolenky na zotavenie za rok 2003 vo výške 24.564,- Sk\na doplatenie 13-teho platu za rok 2003 vo výške 44.520,- Sk...\nNavrhovateľka poukázala na to, že sudkyňou Okresného súdu Šaľa bola od 1. 1.\n\n2\n\n1997 na úseku občianskoprávnom (register C, D).\nRozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. 22286/2002-410 zo dňa 11. 11. 2002\nmala dňom 28. 11. 2002 pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vedeného\ndisciplinárneho konania. Po dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu navrhovateľka\nchodila do práce na Okresný súd Šaľa, kde vykonávala prácu podľa pokynov predsedu\nsúdu, ktorá spočívala v samostatnej odbornej príprave právnych vecí pre ostatných sudcov.\nV rozvrhu práce na rok 2003 a 2004 navrhovateľka nemala určenú žiadnu náplň práce.\nZákon č. 385/2000 Z. z., ani žiaden iný predpis neustanovoval, či má chodiť do práce alebo\nčakať na rozhodnutie disciplinárneho súdu v domácom prostredí. Disciplinárne konanie\nmôže trvať aj dva roky.\nV októbri 2003 navrhovateľka zistila, že nemá nárok na dovolenku na zotavenie\nza obdobie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Dovtedy čerpala 12 dní\ndovolenky, nakoľko chodila do práce. Disciplinárne konanie nebolo skončené. Za rok 2003\njej nevznikol nárok na dovolenku vôbec. Navrhovateľka adresovala na Ústavný súd SR\nsťažnosť na porušenie čl. 36 písm. f) Ústavy SR. Sťažnosť Ústavný súd SR odmietol,\nnakoľko navrhovateľka nebola oprávneným subjektom na podanie takéhoto návrhu.\nNavrhovateľka ďalej zistila, že podľa § 62 cit. zákona o sudcoch sa obdobie dočasného\npozastavenia výkonu funkcie sudcu, neposudzuje ako výkon funkcie sudcu a podľa § 82 ods.\n1 cit. zákona sa nezapočítava do práce. Navrhovateľka nevykonávala funkciu sudcu, nemala\nby nárok na príplatok k nemocenskému počas choroby podľa § 80, § 93 cit. zákona.\nNavrhovateľka tvrdila, že nemala chodiť do práce, ale čakať na rozhodnutie\ndisciplinárneho súdu v domácom prostredí s 30 % funkčným platom. Opiera sa pri tom o §\n23 ods. 1 cit. zákona, kde „výkon funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej\nmoci“ so štátnozamestnaneckým pomerom, pracovným pomerom.\nOznámením prezidentovi SR zo dňa 22. 6. 2004 sa navrhovateľka vzdala funkcie\nsudcu z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku. Disciplinárne konanie bolo\ndňom 25. 6. 2004 zastavené podľa § 124 písm. c) cit. zákona...\nToho času je vec vedená voči odporcovi Okresnému súdu Galanta. Z jeho stanoviska\nje zrejmé, že Okresný súd Šaľa požiadal dňa 26. 5. 2004 Ministerstvo spravodlivostí SR\no stanovisko, či je sudca s pozastaveným výkonom funkcie sudcu povinný chodiť do práce.\nMinisterstvo spravodlivosti SR listom z 10. 4. 2004 oznámilo, že podľa ich názoru táto\n\n3\n\npovinnosť existuje i keď so zníženým platom, ktorý je formou odmeny...\nBývalá sudkyňa A. B. mala pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vedeného\ndisciplinárneho konania voči nej. Počas funkcie sudcu mala garantované práva vyplývajúce\nz článku 36 písm. f) Ústavy SR na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky\na dovolenku na zotavenie. Po začatí disciplinárneho konania proti nej však musela\nvykonávať úkony podľa pokynov predsedu súdu, ktoré spočívali v samostatnej odbornej\npríprave právnych vecí pre ostatných sudcov, musela chodiť do práce a bola jej vyplácaná\nznížená časť sudcovského príjmu. Pracovné úkony, ktoré vykonávala nezodpovedali úkonom\nsudcu. Jej vykonávané úkony by zodpovedali pozícii justičného čakateľa alebo vyššieho\nsúdneho úradníka, resp. vzťahu na základe pracovno-právnej zmluvy. V zákone o sudcoch\na prísediacich nie je upravené, či má sudca počas pozastaveného výkonu sudcu z dôvodu\ndisciplinárneho konania pracovať alebo nepracovať. Rôzne súdy absentujúcu úpravu\npreklenuli iným výkladom (sudcovia iných súdov v takomto prípade nepracovali a poberali\nzodpovedajúcu krátenú časť príjmu).\nTým, že A. B. pracovala počas pozastaveného výkonu sudcu z dôvodu\ndisciplinárneho konania, avšak nevykonávala funkciu sudcu zistila, že nemá nárok na\ndovolenku na zotavenie počas tohto obdobia vôbec, uvedené sa jej nezapočítalo do práce,\nnemala nárok na príplatok k nemocenskému počas choroby. Zákon tieto otázky neupravuje,\nrôznym výkladom kvôli absentujúcej úprave dochádza k porušeniu článku 36 písm. f)\nÚstavy SR, v jej prípade bola v inej pozícii než sudca, prácu vykonávala a nemala nárok\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Pracovné povinnosti si musela splniť\navšak práva, ktoré by inak pracovníkovi v pracovnom pomere boli priznané, jej neboli\npriznané. Tým, že zákon o sudcoch a prísediacich túto situáciu neupravuje, A. B. nemala\nprávo na platenú dovolenku na zotavenie vôbec, hoci pracovala, to považujem za rozpor s\nčlánkom 36 písm. f) Ústavy SR.».\nNa základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil „... nesúlad najmä § 45 ods. 3, § 62 písm. j) v spojení s § 22 ods. 5 a 6 zákona\nč. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov o sudcoch a prísediacich s čl. 12 ods. 1 a čl. 36\npísm. f) Ústavy SR, ktoré garantuje nárok zamestnanca na platenú dovolenku na zotavenie\nv zákonom ustanovenej najkratšej prípustnej dĺžke a zaujal stanovisko o súlade zákona\n\n4\n\nč. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov o sudcoch a prísediacich sústavou SR ohľadne\nneupravenej otázky v zákone týkajúcej sa výkladu, či sudca po dočasnom pozastavení\nvýkonu funkcie sudcu, je naďalej povinný vykonávať prácu podľa pokynov predsedu súdu\nalebo má čakať na rozhodnutie disciplinárneho súdu v domácom prostredí.“.\nII.\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\nOkresný súd podal 28. februára 2008 návrh ústavnému súdu ako oprávnený\n(procesne aktívne legitimovaný) subjekt – súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou [čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy a § 37 v spojení s § 18 ods. 1 písm. d) zákona\no ústavnom súde].\nZ návrhu na začatie konania vyplynulo, že navrhovateľ namieta nesúlad ustanovení\n§ 45 ods. 3 a § 62 písm. j) v spojení s § 22 ods. 5 a 6 zákona č. 385/2000 Z. z. s čl. 12 ods. 1\na čl. 36 písm. f) ústavy, keďže v ich dôsledku má dochádzať k porušeniu práva na zákonné\nzabezpečenie najkratšej prípustnej dĺžky platenej dovolenky na zotavenie sudcu, ktorému\nbol dočasne pozastavený výkon funkcie, aj napriek povinnosti aj naďalej vykonávať\nv období pozastavenia výkonu sudcovskej funkcie prácu na súde, na ktorom je pridelený.\nŽalobkyňa v konaní pred okresným súdom pritom uplatňuje právo na zaplatenie finančnej\nnáhrady za päť dní neplateného voľna, ktoré musela v čase pozastavenia výkonu sudcovskej\nfunkcie čerpať, keďže jej nebolo s poukazom na napadnuté ustanovenia zákona umožnené\nčerpať dovolenku na zotavenie.\nOkresný súd ako navrhovateľ vychádzal zo znenia označených ustanovení zákona\nč. 385/2000 Z. z., ktoré bolo platné a účinné do 1. januára 2009 (teda aj v čase podania\nnávrhu).\n\n5\n\nPodľa § 22 ods. 5 a 6 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení platnom a účinnom\ndo 1. januára 2009:\nSudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia\nnárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 10 %\nzákladného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu\n(ods. 5).\nAk sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí, doplatí sa sudcovi rozdiel,\no ktorý bol jeho funkčný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, za ktoré bol sudcovi\ndočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne\nodsúdený, alebo mu bolo za konanie, za ktoré bol výkon funkcie sudcu dočasne\npozastavený, uložené disciplinárne opatrenie (ods. 6).\nPodľa § 45 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení platnom a účinnom do 1. januára\n2009 sudca má nárok na dovolenku na zotavenie za obdobie dočasného pozastavenia\nvýkonu funkcie sudcu iba v prípade, ak sa toto obdobie bude posudzovať ako výkon funkcie\nsudcu [§ 62 písm. j)].\nPodľa § 62 písm. j) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení platnom a účinnom\ndo 1. januára 2009 ako výkon funkcie sudcu sa okrem výkonu činností vyplývajúcich\nz osobitných predpisov zabezpečujúcich výkon súdnictva, ak tento zákon neustanovuje inak,\nposudzuje čas dočasného pozastavenia výkonu funkcie (§ 22), ak je sudcovi doplatený plat\npodľa § 22 ods. 5.\nZákonom č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 517/2008 Z. z.“), však došlo s účinnosťou od 1. januára 2009\nk zmene ustanovení, ktoré sú premetom návrhu okresného súdu.\n\n6\n\nZákon č. 517/2008 Z. z. zavádza okrem iného výslovnú právnu úpravu, ktorej\nabsencia podľa názoru okresného súdu v konečnom dôsledku spôsobovala nesúlad\nnapádaných ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. s čl. 12 ods. 1 a čl. 36 písm. f) ústavy.\nPodľa čl. II bodu 17 zákona č. 517/2008 Z. z. je znenie ustanovenia § 22 ods. 7\nzákona č. 385/2000 Z. z. takéto: „Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie,\nmá odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý\nplat sa zvyšuje o 10 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky\n50 % základného platu. Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa sudca\nnesmie zdržiavať na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov\nsudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu.“\nV konaní podľa čl. 125 ústavy postupuje ústavný súd v zmysle čl. 140 ústavy\npredovšetkým podľa všeobecných ustanovení § 18 až § 36 zákona o ústavnom súde a podľa\nosobitných ustanovení § 37 až § 41b zákona o ústavnom súde upravujúcich špecificky\nkonanie o súlade právnych predpisov.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 41a zákona o ústavnom súde:\nPrávny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom\nvyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov (ods. 1).\nOrgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle čl. 125 ods. 3\nústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu (ods. 2).\nStratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného\nsúdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich\nzmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou\nalebo doplnením (ods. 3).\n\n7\n\nAk preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného\nsúdu, konanie sa zastaví (ods. 4).\nZo znenia § 41a zákona o ústavnom súde je zrejmé, že nález ústavného súdu v konaní\npodľa čl. 125 ústavy má vo vzťahu k preskúmavaným právnym predpisom právne účinky ex\nnunc a predmetom abstraktnej kontroly ústavnosti zo strany ústavného súdu v tomto type\nkonania môže byť iba znenie napadnutých právnych predpisov, ktoré je platné a účinné\nv čase rozhodnutia ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť rozhodol ústavný súd v súlade s ustanovením § 41a\nods. 4 zákona o ústavnom súde (ktoré je vo vzťahu špeciality k ustanoveniu § 25 zákona\no ústavnom súde), prihliadajúc aj k svojej doterajšej judikatúre v obdobných procesných\nsituáciách (mutatis mutandis PL. ÚS 21/98, PL. ÚS 18/02), o zastavení tohto\nkonania v dôsledku zmeny okresným súdom napádaného právneho predpisu (zákonom\nč. 517/2008 Z. z.) v časti, ktorá mala byť premetom posúdenia zo strany ústavného súdu.\nVzhľadom na skutočnosť, že okresný súd musí v konaní, v súvislosti s ktorým sa na\nústavný súd obrátil, aplikovať znenie napádaného právneho predpisu platné v čase, keď\ndošlo k právnym skutočnostiam relevantným na posúdenie oprávnenosti nárokov\nuplatňovaných žalobkyňou, prihliadajúc k svojej doterajšej judikatúre (napr. PL. ÚS 18/02,\nPL. ÚS 43/03) a na účel ustanovení čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy, § 109 ods. 1 písm. b)\nOSP a § 37 v spojení s § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, považuje ústavný súd\nza potrebné uviesť nad rámec dosiaľ uvedených dôvodov, že v zmysle jeho ustálenej\njudikatúry prezumpcia ústavnosti právnych predpisov a ústavná povinnosť orgánov verejnej\nmoci interpretovať a aplikovať právne predpisy ústavne súladným spôsobom (čl. 152 ods. 4\nústavy) vylučujú vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení zákona v prípade,\nak ich znenie umožňuje ústavne konformný výklad a aplikáciu (napr. PL. ÚS 15/98,\nPL. ÚS 22/06).\nZákon č. 385/2000 Z. z. v znení do 1. januára 2009 síce neobsahuje výslovnú úpravu\notázky, „... či sudca po dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, je naďalej povinný\n\n8\n\nvykonávať prácu podľa pokynov predsedu súdu alebo má čakať na rozhodnutie\ndisciplinárneho súdu v domácom prostredí...“, no z jeho ustanovení bolo možné metódami\nprávneho výkladu odpoveď na túto otázku vyvodiť. Z ustanovenia § 62 zákona\nč. 385/2000 Z. z. aj v znení platnom do 1. januára 2009 jednoznačne vyplývalo, že za výkon\nfunkcie sudcu treba s výnimkou ďalších prípadov taxatívne uvedených v písm. a) až j)\npovažovať „výkon činností vyplývajúcich z osobitných predpisov zabezpečujúcich výkon\nsúdnictva“ (v poznámke je odkaz najmä na Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok),\nt. j. výkon rozhodovacej činnosti sudcu vo veciach pridelených mu v súlade s rozvrhom\npráce realizáciou procesných úkonov podľa ustanovení procesných predpisov.\nPrípadné ďalšie činnosti (činnosti administratívneho charakteru, právne analýzy\na pod.) vykonáva sudca v rámci výkonu funkcie sudcu len pre potreby a v rozsahu realizácie\nvlastných procesných úkonov vo veciach, ktoré mu boli pridelené na prerokovanie\na rozhodnutie. V prípade pozastavenia výkonu sudcovskej funkcie dotknutý sudca procesné\núkony podľa ustanovení procesných predpisov vo veciach, ktoré mu boli pridelené na\nprerokovanie a rozhodnutie, nevykonáva. Preto z ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. (ani\nv znení účinnom do 1. januára 2009) nevyplývala pre sudcu, ktorý mal pozastavený výkon\nsudcovskej funkcie, povinnosť byť prítomný na súde, na ktorý bol pridelený, a vykonávať\nprácu – t. j. vykonávať činnosti patriace do rámca výkonu funkcie sudcu.\nV danom kontexte je pre posúdenie súladu navrhovateľom označených ustanovení\nzákona č. 385/2008 Z. z. podstatné, že zmyslom a účelom základného práva podľa čl. 36\npísm. f) ústavy je garantovať takú právnu úpravu pracovných podmienok zamestnancov,\nktorá im zaistí primerané podmienky na uspokojenie vlastných potrieb, na oddych\na na regeneráciu pracovnej sily. Nárok na najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky\nna zotavenie možno z hľadiska právnej úpravy legitímne podmieniť skutočným výkonom\npráce pre zamestnávateľa počas stanoveného minimálneho obdobia, resp. ho možno krátiť\nza obdobia, keď zamestnanec nemal povinnosť alebo nemohol byť zamestnávateľovi\nk dispozícii a vykonávať prácu. V tomto smere možno právnu úpravu, ktorú navrhovateľ\nnapáda, považovať za štandardnú a porovnateľnú s právnou úpravou v obdobných právnych\npredpisoch (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon\n\n9\n\nč. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov).\nPodľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k odôvodneniu rozhodnutia pripája\nodlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. februára 2009\n\n10", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}