{"guid": "ussr:2fc55758-0449-42e5-b905-e044dfad805d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 72/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 72/2011 z 10. 3. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 72/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2011-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2fc55758-0449-42e5-b905-e044dfad805d", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2fc55758-0449-42e5-b905-e044dfad805d", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2fc55758-0449-42e5-b905-e044dfad805d", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2fc55758-0449-42e5-b905-e044dfad805d/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 72/2011-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. V. Š.,\nB., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S\n139/2009-131 z 25. novembra 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 10. februára\n2011 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 139/2009-131 z 25. novembra 2010.\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 18. augusta 2009 na\nkrajskom súde žalobu proti rozhodnutiu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo“) č. 1124/2009-1000-4100 z 10. júna 2009.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 1 S 139/2009-131 z 25. novembra 2010 rozhodnutie\nministerstva zrušil podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\nz dôvodu, že ministerstvo ako žalovaný správny orgán nepredložil krajskému súdu na jeho\nvýzvu spisy správneho konania. Zároveň krajský súd sťažovateľke nepriznal náhradu trov\nkonania, ktoré riadne vyčíslila a uplatnila si podaním z 8. septembra 2009. Nepriznanie\nnáhrady trov konania krajský súd odôvodnil tým, že rozhodnutie ministerstva bolo zrušené\nz iných dôvodov, ako požadovala sťažovateľka.\nPodľa sťažovateľky krajský súd nepriznanie náhrady trov konania odôvodnil iba\nstručným konštatovaním, že „... náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal,\nvzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo zrušené z iných dôvodov, než žalobný petit“. Ďalej\npoukazuje na to, že z odôvodnenia nie je zrejmé, či náhradu trov konania sťažovateľke\nnepriznal pre neúspech vo veci, alebo zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých\nexistenciu však nenaznačil. Sťažovateľka sa tak z rozsudku nemohla dozvedieť dôvod\nnepriznania náhrady trov, navyše za situácie, keď v konaní mala plný úspech. Rozsudok\npodľa sťažovateľky vo výroku o náhrade trov konania trpí absenciou odôvodnenia, čo podľa\nnej zakladá porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 46 ods. 1\nústavy.\nVychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu č. k. 1 S 139/2009-131 z 25. novembra 2010, zrušil\npredmetný rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal krajský\nsúd nahradiť trovy konania sťažovateľky na účet jej právneho zástupcu v lehote jedného\nmesiaca od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nII.\n\n2\n\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu č. k.\n1 S 139/2009-131 z 25. novembra 2010, ktorým jej nebola priznaná náhrada trov konania.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\n\n3\n\nporušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\nÚstavný súd skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne\noprávnený a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne\nzávery zo skutkového stavu súd vyvodil (II. ÚS 21/96). Do obsahu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (m. m. I. ÚS 97/97), dožadovať sa toho, aby\nvšeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (m. m. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách a do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nÚstavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že aj rozhodnutiami o trovách konania\nmožno zasiahnuť do základných práv a slobôd, predovšetkým do práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 56/05).\nZmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom\nje poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej\nsúvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel\nzaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla\n\n4\n\nmusí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia\nuplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne\n(II. ÚS 31/04, IV. ÚS 80/2010).\nÚstavný súd už skôr vyslovil, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými\nsúdmi je zásadne výsadou týchto súdov. V tom sú vyjadrené atribúty ich nezávislého\nsúdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava\nrozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by\nmohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (mutatis\nmutandis IV. ÚS 170/08).\nZ obsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 1 S 139/2009-131\nz 25. novembra 2010 okrem iného vyplýva:\n„Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v predmetnom prípade je predmetom sporu\nposúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu\no poskytnutie nenávratného finančného príspevku.\nZ predloženého administratívneho spisu súd konštatoval, že okrem rozhodnutí prvého\na druhého stupňa sa v spise nachádzajú len interné normatívne akty, ktoré upravujú\nposkytovanie podpory z fondov EU a písomnosti, ktoré vo veci predložil žalobca ako aj jeho\nprojekt. V pripojenom spise sa však nenachádzajú žiadne písomné dôkazy, z ktorých by bolo\nmožné zistiť, na základe čoho žalovaný posudzoval projekt žalobcu. V administratívnom\nspise sa nenachádzajú sa žiadne závery a hodnotenia tohto projektu. Táto otázka je\npredmetom\n\nsprávneho\n\nkonania,\n\na\n\npreto\n\nvzhľadom\n\nna\n\nneúplnosť\n\npripojeného\n\nadministratívneho spisu, krajský súd nemohol preskúmať zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nPodľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa\nokolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného\nprávneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre\n\n5\n\nnedostatok dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho\norgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu\na konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.\nRozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.\nÚlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného\nč. 1124/2009-1000-4100 zo dňa 10. 6. 2009, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalovaného o poskytnutí nenávratného finančného\npríspevku. Vzhľadom ku skutočnosti, že v pripojenom administratívnom spise sa\nnenachádzali žiadne relevantné písomné dôkazy, ktoré by sa priamo týkali posudzovania\nprojektu žalobcu a záverov hodnotenia tohto projektu, čo je práve predmetom tohto\nkonania, súd vo veci postupoval podľa vyššie citovaného ustanovenia § 250j ods. 3 OSP a\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, nakoľko dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu kompletný\nadministratívny spis. Keďže súd nemal ku dňu vydania rozhodnutia vo veci kompletný\nadministratívny spis k dispozícii, bolo prakticky znemožnené preskúmať zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Preto súdu nezostalo nič iné, ako postupovať podľa vyššie\ncitovaného ustanovenia, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre jeho\nnepreskúmateľnosť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta druhá OSP tak,\nže náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie\nbolo zrušené z iných dôvodov, než bol žalobný petit. Súdny poplatok vo veci zaplatený\nnebol.“\nPodľa názoru ústavného súdu v danom prípade krajský súd v napadnutom rozsudku\ndostatočne odôvodnil zrušenie napadnutého rozhodnutia ministerstva č. 1124/2009-10004100 z 10. júna 2009 a prečo považoval za správne nepriznanie náhrady trov konania\nsťažovateľke. V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd\nzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré zrušil rozhodnutie\nministerstva a nepriznal trovy právneho zastúpenia sťažovateľke. V každom prípade tento\npostup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľky\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom\n\n6\n\nprípade neporušil označené základné právo sťažovateľky nesprávnou a svojvoľnou\naplikáciou a výkladom práva. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského\nsúdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nkrajského súdu svojím vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným\nsúdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej\njudikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by\nten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským\nsúdom takéto nedostatky nevykazuje.\nÚstavný súd rozhodnutie krajského súdu nepriznať náhradu trov konania žalobcovi\npovažuje za ústavne akceptovateľné, ktoré nie je v rozpore s účelom a zmyslom právnej\núpravy náhrady trov konania, a preto ho nemožno považovať za odporujúce citovanému\nčlánku ústavy.\nObsahom základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež konštatoval, že postup súdu vychádzajúci z aplikácie\nkonkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť ako nezákonný (I. ÚS 8/96,\nI. ÚS 6/97).\nÚstavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi rozsudkom krajského súdu č. k.\n1 S 139/2009-131 z 25. novembra 2010 a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto sťažnosť odmietol\n\n7\n\npo jej predbežnom prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci (návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie) stratilo opodstatnenie, preto o ňom\nústavný súd už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2011\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:417595aa-883f-4055-909b-ef58800d1ef4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:417595aa-883f-4055-909b-ef58800d1ef4"}, {"guid": "ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 63, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}