{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2011, sp. zn. II. ÚS 66/2011", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2011-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 66/2011\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2011\npredbežne prerokoval sťažnosť P. R., N. Z., zastúpeného advokátom Mgr. M. M., T.,\npre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 To/28/2010 a jeho uznesením v označenej veci z 28. septembra 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť P. R. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra\n2010 doručená sťažnosť P. R., N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To/28/2010 a jeho uznesením v označenej veci\nz 28. septembra 2010.\n\n2. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal 16. októbra 2008 Okresnému súdu\nTrnava (ďalej len „okresný súd“) na sťažovateľa obžalobu pre prečin marenia výkonu\núradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a pre prečin ohrozenia\npod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 T/93/2008 z 28. augusta 2009 uznal sťažovateľa\nza vinného zo spáchania trestných činov podľa obžaloby, za čo mu s použitím § 41\nTrestného zákona uložil úhrný trest odňatia slobody v trvaní desiatich mesiacov\ns podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní dvoch rokov\n[§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona].\n4. Rozsudok okresného súdu z 28. augusta 2009 bol obhajcovi sťažovateľa doručený\n15. októbra 2009. Obhajca sťažovateľa podal proti označenému rozsudku odvolanie\n23. októbra 2009.\n5. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 To/28/2010 z 28. septembra 2010 odvolanie\nsťažovateľa zamietol podľa § 316 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ako oneskorene podané. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový rozsudok okresného súdu bol\nsťažovateľovi ako obžalovanému v predmetnom konaní oznámený vyhlásením 28. augusta\n2009. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 309 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého\nsa odvolanie podáva na súde, proti rozsudku ktorého smeruje, a to do pätnástich dní\nod oznámenia rozsudku. Podľa krajského súdu bol preto posledným dňom lehoty na podanie\nodvolania 14. september 2009, pričom sťažovateľ (resp. jeho obhajca) podal odvolanie\naž 23. októbra 2009, teda po uplynutí zákonom určenej pätnásťdňovej lehoty.\n6. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta, že krajský súd uznesením\nz 28. septembra 2010 porušil ustanovenie § 316 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého\nako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala\noneskorene, len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu. V tejto súvislosti\nsťažovateľ tvrdí, že jeho obhajca sa pri podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu\n\n2\n\nsp. zn. 5 T/93/2008 z 28. augusta 2009 riadil poučením, ktoré bolo v tomto rozhodnutí\na v ktorom sa uvádzalo: „Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa\njeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.“ Krajský súd tak\nv rozpore so zákonom (bez právneho titulu) odoprel sťažovateľovi poskytnúť súdnu\nochranu.\n7. Sťažovateľ zároveň namieta, že krajský súd svojím postupom v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 To/28/2010 spôsobil zbytočné prieťahy, keď bol v období od 23. októbra 2009\n(od podania odvolania) do 28. septembra 2010 (do vydania rozhodnutia o podanom\nodvolaní) v konaní nečinný.\n8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom\n(konaním) krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 5 To/28/2010, ako aj uznesením\nkrajského súdu v predmetnej veci z 28. septembra 2010.\nII.\n1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n3\n\nsúde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa.\n5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n6. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,\nprijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí\nnávrhu.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n8. Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie\nodvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1...\nobvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\n9. Podľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak...\nodvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné\ndôvody.\n10. Podľa § 377 Trestného poriadku o dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky.\n11. Podľa § 384 ods. 1 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí súd preskúma\nzákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal\ndovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu,\nso zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.\n\n4\n\n12. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod\ndovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach,\no ktoré sa tento dôvod opiera.\n13. Podľa § 386 ods. 2 prvej vety Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným\nv odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné\nkonanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.\n14. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého\nrozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie\nide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nIII.\nA. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To/28/2010\nz 28. septembra 2010\n1. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažovateľovej sťažnosti prihliadal\nna vymedzenie svojej právomoci v ustanovení čl. 127 ods. 1 ústavy. Právomoc ústavného\nsúdu je vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity vyplývajúcim\nz označeného ustanovenia ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych\nsťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv\nalebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n2. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07,\nIV. ÚS 203/09).\n3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že k porušeniu\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy malo dôjsť uznesením\n5\n\nkrajského súdu sp. zn. 5 To/28/2010 z 28. septembra 2010. Týmto rozhodnutím krajský súd\nzamietol sťažovateľovo odvolanie proti odsudzujúcemu prvostupňovému rozsudku podľa\n§ 316 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu oneskorenosti, hoci tento zákonný dôvod nebol\npodľa sťažovateľa vzhľadom na ustanovenie § 316 ods. 2 Trestného poriadku v danom\nprípade splnený.\n4. Z ustanovení § 369 ods. 2 písm. b) a § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku\nvyplýva, že právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže obvinený napadnúť\ndovolaním, vo výroku ktorý sa ho priamo dotýka, aj v prípade ak odvolací súd zamietol\nodvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, hoci na to neboli splnené zákonné\ndôvody. O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 377 Trestného\nporiadku), ktorý disponuje právomocou preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť výrokov\nnapadnutého rozhodnutia, proti ktorým bolo podané dovolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, a prikázať súdu, o ktorého\nrozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol (§ 384 ods. 1,\n§ 386 ods. 1 a 2 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku).\n5. Sťažovateľ teda vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu krajského súdu disponoval\ndostupným a účinným prostriedkom nápravy z hľadiska ochrany jeho základných práv\npriamo v konaní pred všeobecnými súdmi. Právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, preskúmať a zrušiť uznesenie krajského súdu z 28. septembra 2010 v rámci\ndovolacieho konania vylučuje v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc\nústavného súdu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní.\n6. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania\nv časti týkajúcej sa uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 To/28/2010 z 28. septembra 2010\nodmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nB. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom (nečinnosťou) krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 To/28/2010\n\n6\n\n1. Sťažovateľ sa domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj na základe argumentácie, podľa ktorej bol krajský súd\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 To/28/2010 jedenásť mesiacov nečinný (od 23. októbra\n2009 do 28. septembra 2010), čím zavinil zbytočné prieťahy v označenom konaní.\n2. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu\n(sťažnosti) možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ,\na to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu\nverejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98). Inými slovami, ak sťažovateľ namieta také\nporušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo\nnastať, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (m. m. II. ÚS 70/99,\nIII. ÚS 33/03).\n3. Ochranu základnému právu účastníkov súdneho konania, aby bola ich vec\nprerokovaná bez zbytočných prieťahov, poskytuje ústava primárne prostredníctvom\nustanovenia obsiahnutého v čl. 48 ods. 2, a nie prostredníctvom ustanovenia čl. 46 ods. 1\nústavy. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nzbytočnými prieťahmi v súdnom konaní by mohlo dôjsť iba v prípade, ak by postup\nvšeobecného súdu viedol in fine k zmareniu možnosti poskytnúť súdnu ochranu účastníkovi\nkonania práve v dôsledku zbytočných prieťahov. V sťažovateľovom prípade o takúto\nsituáciu zjavne nejde.\n4. Zo skutkových tvrdení sťažovateľa uvedených v tejto časti sťažnosti vyplýva, že\nmedzi označeným zásahom do sťažovateľových základných práv zo strany krajského súdu\na medzi základným právom na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) nie je v rámci okolností\nposudzovaného prípadu daná príčinná súvislosť.\n5. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ochranu základnému právu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje vtedy,\nak v čase uplatnenia nároku na túto ochranu porušenie základného práva označenými\n\n7\n\norgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte trvalo. Ak v čase doručenia\nsťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca\nsa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03,\nIII. ÚS 78/08).\n6. V\n\nposudzovanom\n\nprípade\n\nv\n\nčase\n\npodania\n\nsťažnosti\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nuž sťažovateľom tvrdené porušovanie základného práva krajským súdom netrvalo,\npretože konanie, v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo právoplatne\nskončené.\n7. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2011\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}