{"guid": "ussr:2f582a8d-bd46-4b99-bf75-128e95fc7ff2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 459/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 459/08 z 15. 4. 2009", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2009, sp. zn. II. ÚS 459/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2009-04-15", "forma": "Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2f582a8d-bd46-4b99-bf75-128e95fc7ff2", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2f582a8d-bd46-4b99-bf75-128e95fc7ff2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2f582a8d-bd46-4b99-bf75-128e95fc7ff2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2f582a8d-bd46-4b99-bf75-128e95fc7ff2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 459/08-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta\nprerokoval prijatú sťažnosť V. B., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. K., T., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín\nv konaní vedenom pod sp. zn. 33 P 43/07 a takto\nrozhodol:\nZákladné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom\npod sp. zn. 33 P 43/07 p o r u š e n é n e b o l o .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 459/08-8 zo 16. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. B., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp.\nzn. 33 P 43/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že „... Návrh na zvýšenie výživného som podala dňa\n06. 02. 2007 na OS Trenčín... .\nOd podania návrhu sudkyňa vytýčila jediné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa\n27. 08. 2007, avšak toto bolo odročené na neurčito, nakoľko odporca nepredložil súdu\nžiadne listinné doklady o majetkových pomeroch, potrebné k rozhodnutiu, pričom mi bolo\nprisľúbené, že po tom ako odporca zašle žiadané listinné doklady súdu, bude vytýčené\npojednávanie a to v čase Vianočných sviatkov, keď sa odporca bude nachádzať na území\nSR, nakoľko žije v Luxembursku. Do konania bol pribratý prekladateľ na preloženie\nlistinných dokladov, nakoľko tieto boli v troch svetových jazykoch a to dňa 04. 10. 2007,\npričom žiadne ďalšie pojednávanie nebolo vytýčené.\nDňom 01. 01. 2008 došlo k reorganizácii súdov, pracovisko v Novom Meste nad\nVáhom zrušené, spis sa vrátil na súd do Trenčína a bol pridelený do senátu JUDr. J.\nDňa 08. 01. 2008 som písomne žiadala súd o vytýčenie pojednávania a ukončenie\nveci bez zbytočných prieťahov, dňa 02. 04. 2008 som sa osobne sťažovala na prieťahy\nv konaní u podpredsedu OS JUDr. B. a dňa 29. 04. 2008 som bola taktiež osobne\nu predsedníčky súdu JUDr. J., dňa 29. 05. 2008 som podala písomne urgenciu o vytýčenie\npojednávania.\nHoci vysoko oceňujem prístup predsedu i podpredsedu súdu, ktorí sa o moju vec\nskutočne zaujímali a prisľúbili mi pomoc, postup súdu považujem za neprimerane zdĺhavý,\nktorý je v rozpore s platným právom. Som toho názoru, že postupom súdu bolo porušené\nmoje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď konanie vo veci maloletých\ndetí majú byť skončené v lehote 3 mesiacov, pričom od podania môjho návrhu uplynulo\ntakmer rok a pol, čo je nezlučiteľné s ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n... som názoru, že v mojom prípade sa nejedná o zložitú vec vychádzajúcu z predmetu\nskutkovej ako i právnej povahy sporu. Ja ako navrhovateľka sa snažím vystupovať v konaní\naktívne, pričom som predložila súdu všetky žiadané doklady a snažila som sa tak prispieť\n\n2\n\nk skorému ukončeniu konania, preto moje správanie nemohlo byť príčinou toho, že konanie\nnie je ešte skončené. Takouto príčinou je však postup OS v tejto veci, ktorý spôsobuje\nprieťahy v konaní, čoho dôkazom je skutočnosť, že od podania návrhu dňa 06. 02. 2007 na\nOS Trenčín do 27. 08. 2007 prebehlo prvé pojednávanie a napriek viacerým urgenciám\na sťažnostiam na prieťahy v konaní, do dnešného dňa neprebehlo ani len druhé\npojednávanie, nieto ešte rozhodnutie vo veci.\nPrvoradou povinnosťou súdu i sudcu, ktorému vec bola pôvodne pridelená je\norganizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd, so žiadosťou o rozhodnutie. ...\nŽiadam..., aby ÚS SR rozhodol, že OS Trenčín, v konaní č.: 33 P 43/2007 porušil\nmoje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR. Zároveň žiadam, aby ÚS SR v zmysle čl. 127 ods. 2 druhá veta po konštatovaní, že\nk porušeniu môjho práva došlo nečinnosťou súdu, prikázal OS v Trenčíne, aby konal vo veci\nvedenej pod č.: 33 P 43/2007.\nTaktiež žiadam, aby ÚS využil svoje fakultatívne oprávnenie dané mu v čl. 127 ods. 2\nÚstavy SR a priznal mne sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n50.000,- Sk. Tohto nároku sa domáham z toho dôvodu, že skutočne dlhý čas žijem v právnej\nneistote, ohľadne zvýšenia výživného na môjho syna, ktorý už čochvíľa dovŕši plnoletosť,\nmá stále vyššie a vyššie nároky a potreby, ktoré som sa snažila mu zabezpečiť, keďže boli\nodôvodnené, čím som sa zadĺžila, dúfajúc, že peniaze vrátim po rozhodnutí súdu. Ceny\npráve v tomto čase rastú tak závratnou výškou, že niektoré základné veci si už vôbec\nnemôžeme dovoliť kupovať, neustále sa uskromňujeme a odopierame si. Syn bude\nmaturovať, bude sa rozhodovať o jeho štúdiu na vysokú školu a ja žijem v neistote, či to\nbudem vedieť finančne zvládnuť, každá prihláška, skúška stojí peniaze navyše, ktoré\nnemám. Už teraz som v štádiu, keď to nezvládam ani po psychickej stránke, trpím\ndepresiami, ktoré som nikdy predtým nemala a ktoré negatívne ovplyvňujú môj zdravotný\nstav.“\n1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný\nsúd v danej veci takto rozhodol:\n\n3\n\n„OS v Trenčíne, v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.: 33 P 43/2007 porušil právo\nV. B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR.\nOS v Trenčíne, v konaní vedenom pod sp. zn.: 33 P 43/2007 prikazuje konať tak, aby\nvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nV. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk, ktoré je OS\nv Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.\nOS v Trenčíne ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia V. B., na účet advokáta\nJUDr. J. K. ... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia a to za 2 úkony po\n3.176,- Sk + 2 x r. p. po 190,- Sk, teda spolu 6.732,- Sk.“\n2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. M. J., listom z 2. februára 2009\nsp. zn. Spr 117/09 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu\nokresného súdu z 26. februára 2009.\n2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov\nvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:\n„... Po oboznámení sa s obsahom spisu nemôžem konštatovať zvýšenú skutkovú či\nprávnu zložitosť tejto veci.\n... Z predmetného súdneho spisu sp. zn. 33P/43/2007 som nezistila žiadne prieťahy,\nktoré by spôsobil sťažovateľ a nezistila som ani žiadne prieťahy, ktoré by boli spôsobené\nsúdom. Dĺžka konania bola ovplyvnená tým, že otec dieťaťa žije v zahraničí a bolo potrebné\nvyhotovovať preklad listinných dôkazov do slovenského jazyka.\n...oznamujeme Vám, že netrváme na ústnom pojednávaní.“\n2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu\npredsedníčky okresného súdu uviedol:\n„Trvám na skutočnostiach, ktoré som uviedla v mojej sťažnosti... .\nSom názoru, že súd nepostupoval v predmetnej veci dieťaťa dostatočne rýchlo,\npretože odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného dňa 06. 02. 2007, bolo rozsudkom\n\n4\n\nrozhodnuté po roku a 9 mesiacoch, pričom postup súdu v tejto veci považujem za neúmerne\nzdĺhavý. ...\nKeďže išlo o vec zvýšenia výživného, tieto veci je súd povinný riešiť prednostne,\npričom je evidentné, že som osobne 3x žiadala o vytýčenie termínu pojednávania, oznámila\nsúdu, kedy bude odporca prítomný na Slovensku, aby bolo pojednávanie určené v tomto\nčase, čo sa však nestalo a súd argumentuje, že prieťahy boli spôsobené prekladateľom,\nktorý žiadal 2-krát o predĺženie termínu prekladov do slovenčiny.\nPrečo súd neurgoval predloženie preložených listín do slovenčiny, s pohrozením\nkrátenia odmeny tlmočníkovi, pričom tomuto vyplatil plnú odmenu ako si uplatnil?\nSom názoru, že o prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť aj v tomto prípade,\nkeďže súd vôbec nevyužije tie procesné alebo iné prostriedky, účelom ktorých je nielen\núčinná, ale aj rýchla ochrana práv účastníkov súdneho konania, príp. ak k ich použitiu\nsiahne vtedy, keď je ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu tohto účelu súdneho\nkonania vylúčený, príp. je značne minimalizovaný (nález ÚS SR č. 57/97). Súd má\nzastupovať práva maloletého dieťaťa a chrániť ho.\nPostupom súdu bolo v tomto prípade porušené moje právo na prejednanie veci bez\nzbytočných prieťahov, keď konania vo vecí maloletých detí, majú byť skončené v lehote 3\nmesiacov. V tomto prípade uplynulo 21 mesiacov, pokiaľ som sa dočkala rozsudku.\nPostupom súdu bolo zamedzené môjmu mal. dieťaťu, po neúmerne dlhú dobu, zdieľať\nvyššiu životnú úroveň svojho otca, ktorý bol preukázateľne zamestnaný v zahraničí a mal\ndostatok finančných prostriedkov na zvýšenie výživného, sám však nebol ochotný\npoukazovať finančné prostriedky na dieťa.\nJa ako navrhovateľka som bola nútená sa zadĺžiť a siahnuť na samé dno svojich\npsychických síl. Je paradoxné, že ako pracovníčka OS Trenčín, som bola nútená sa obrátiť\naž na Ústavný súd a až potom, ako vec prišla na vyjadrenie, sa veci pohli a vo veci bolo\nrozhodnuté dňa 21. 11. 2008...\nPo vyhlásení rozsudku sme sa účastníci vzdali práva podať odvolanie, takže aj tu\nvidím pochybenie súdu, že v priebehu sporu nevyužil možnosť uzavrieť dohodu a neviedol\nodporcu k tomu, aby mohol schváliť súd buď dohodu o zvýšení výživného alebo zmier.\nBol to práve súd, ktorý neúmerne dlhým vedením sporu, umožnil odporcovi našetriť\nsi na nové auto, ako to vyplynulo z výsluchu pred vynesením rozsudku.\n\n5\n\nSom preto názoru, že moja sťažnosť na Ústavný súd, na prieťahy v konaní a z toho\nplynúce porušenie základných práv a slobôd zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je\ndôvodná a preto žiadam, aby bolo rozhodnuté Ústavným súdom tak, ako som uviedla\nv petite mojej sťažnosti zo dňa 05. 06. 2008, okrem ods. 2 petitu, pretože nebude potrebné\nprikazovať súdu, aby čo najskôr vo veci rozhodol, keďže už dňa 21. 11. 2008 bol vyhlásený\nrozsudok, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným.\nŽiadam však priznať, primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk\n(1659,70 €), ako som žiadala a náhradu trov právneho zastupovania za 2 úkony po 105,42\n€ + 2x r.p. po 6,35 € a za 1 úkon (toto vyjadrenie) 115,90 € + r.p. 6,95 €, teda spolu 346,69\n€ (10.435,35,- Sk).\nZároveň Vám oznamujem, že netrváme, aby sa v predmetnej veci konalo ústne\npojednávanie.“\n3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 33 P 43/07:\nDňa 6. februára 2007 podala sťažovateľka ako zákonná zástupkyňa (matka)\nmaloletého R. B. Okresnému súdu Trenčín návrh o zvýšenie výživného na maloletého proti\nIng. P. T. (ďalej len „otec“). Vec bola pridelená zákonnej sudkyni Mgr. S. M.\nDňa 8. februára 2007 súd uznesením č. k. 33 P 43/07-9 ustanovil úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny za opatrovníka pre maloletého R. B.\nDňa 20. februára 2007 súd vyzval odporcu na uvedenie zahraničnej adresy svojho\nbydliska, zaslanie potvrdenia o príjme a oznámenie, kedy sa bude nachádzať na území\nSlovenska. Súd zároveň vyzval sťažovateľku, aby oznámila adresu svojho syna.\n\n6\n\nDňa 22. februára 2007 otec e-mailom oznámil súdu svoju zahraničnú adresu.\nDňa 27. februára 2007 otec e-mailom oznámil súdu možnosť dostavenia sa na súd na\nvypočutie na 16. apríl 2007, keďže sa zdržiava v Anglicku.\nDňa 3. apríla 2007 sa otec písomne vyjadril k návrhu na zvýšenie výživného.\nDňa 11. mája 2007 otec doplnil svoje vyjadrenie z 3. apríla 2007 a oznámil súdu, že\nsa zdržuje na Slovensku. Súdu tiež zaslal potvrdenie o svojom príjme.\nDňa 26. júla 2007 súd nariadil termín pojednávania na 27. august 2007.\nDňa 30. júla 2007 súd vyzval účastníkov na uvedenie rozhodujúcich skutočností\na predloženie dôkazov.\nDňa 27. augusta 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito z dôvodu predloženia listinných dôkazov.\nDňa 10. septembra 2007 sa otec písomne vyjadril k predmetnej veci a súdu zaslal\nlistinné dôkazy.\nDňa 4. októbra 2007 súd uznesením č. k. 33 P 43/2007-124 ustanovil Mgr. Š. E. za\nprekladateľa a zároveň ho požiadal o vykonanie prekladu pripojených listinných dôkazov.\nÚlohou prekladateľa bolo vykonávať preklady z jazyka anglického, francúzskeho a\nnemeckého do jazyka slovenského a naopak.\nDňa 4. decembra 2007 boli prekladateľovi zaslané listinné dôkazy na preloženie.\nDňa 3. januára 2008 prekladateľ požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na\npreloženie listín.\nDňa 4. januára 2008 bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. J. J.\nDňa 8. januára 2008 sťažovateľka upozornila súd na prieťahy v konaní a požiadala\no nariadenie termínu pojednávania.\nDňa 30. januára 2008 okresný súd predĺžil lehotu na vyhotovenie prekladov do\n31. marca 2008.\nDňa 2. apríla 2008 prekladateľ zaslal súdu preložené písomnosti.\nDňa 2. mája 2008 súd vykonal telefonický dopyt na Okresný súd Poprad na zistenie,\nči sa neviedlo v minulosti, resp. či sa nevedie konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti\nk maloletej A. T. (dieťa z prvého manželstva otca). Bolo zistené, že sa takéto konanie\nneviedlo a ani sa nevedie.\n\n7\n\nDňa 29. mája 2008 sťažovateľka urgovala súd o nariadenie termínu pojednávania\na upozornila na prieťahy v konaní. V ten istý deň súd uznesením č. k. 33 P/43/2007-233\npriznal prekladateľovi odmenu za prekladateľské úkony.\nDňa 3. júna 2008 súd e-mailom vyzval otca na predloženie relevantných dokladov za\nobdobie od apríla 2007.\nDňa 9. júna 2008 otec oznámil súdu, že zaobstaranie dôkazov bude trvať určitý čas.\nDňa 3. júla 2008 súd opätovne vyzval otca na predloženie dokladov.\nDňa 8. júla 2008 otec predložil súdu požadované listinné dôkazy.\nDňa 9. júla 2008 boli predložené listinné dôkazy zaslané prekladateľovi na\nvykonanie prekladu.\nDňa 25. augusta 2008 súd urgoval prekladateľa, keďže mu bola určená lehota 20\ndní.\nDňa 3. septembra 2008 sťažovateľka požiadala okresný súd o nariadenie termínu\npojednávania.\nDňa 24. septembra 2008 prekladateľ zaslal súdu preložené listinné dôkazy\ns ospravedlnením, že nemohol vyhotoviť preklad v určenej lehote z dôvodu, že sa zúčastnil\ntrojtýždňového jazykového kurzu v zahraničí.\nDňa 26. septembra 2008 bola uznesením č. k. 33 P 43/07-287 prekladateľovi\npriznaná odmena za prekladateľský úkon.\nDňa 14. októbra 2008 súd nariadil termín pojednávania na 21. november 2008.\nDňa 21. novembra 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol\nvyhlásený rozsudok č. k. 33 P 43/07-321, ktorým sa otcovi dieťaťa zvýšila vyživovacia\npovinnosť za obdobie od 1. septembra 2006 do 31. januára 2008 zo sumy 2 800 Sk na sumu\n3 600 Sk a s účinnosťou od 1. februára 2008 na sumu 9 000 Sk mesačne. Po vyhlásení\nrozsudku sa všetci účastníci vzdali svojho práva na podanie opravného prostriedku.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 P 43/07 dochádza k porušovaniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\no zvýšenie výživného v konaní, v ktorom otec má trvalý pobyt a prácu v zahraničí, môže\npredstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zdĺhavejšou prípravou pojednávaní, najmä\n\n9\n\nzadovažovaním podkladov z cudziny a ich prekladov na účely rozhodnutia. Posudzovanú\ndĺžku konania aj v danom prípade bolo možné pripísať z tohto pohľadu aj určitej skutkovej\nzložitosti veci, na ktorú nebolo možné v okolnostiach danej veci neprihliadnuť.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto\nkonaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná\nsprávaním sťažovateľky.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom skúmal, či\nokresný súd postupoval v danej veci plynule a bez zbytočných prieťahov. Z prehľadu\nprocesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu (z II bodu tohto\nnálezu), ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že okresný súd konal vo veci v podstate\npriebežne s výnimkou, keď bola vec u prekladateľa a keď došlo ku krátkodobým prieťahom\nv danej veci. Okrem tohto obdobia však okresný súd vo veci sústavne vykonal úkony\nsmerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Procesné úkony okresného\nsúdu od nápadu veci až do vydania rozhodnutia v podstate plynulo smerovali k odstráneniu\nprávnej neistoty sťažovateľky a jej maloletého syna, čo bolo hlavným účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup okresného\nsúdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov, sa zjavne nevyznačuje takými významnými\nprieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2\nústavy.\nÚstavný súd tiež poznamenáva, že v zmysle svojej konštantnej judikatúry nie každý\nzistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr.\nrozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru\nústavného súdu). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem\nautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na\nkonkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými\nvýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle\n\n10\n\nčl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,\nsama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľky na\nprerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy\nv napadnutom konaní okresného súdu porušené nebolo.\nVzhľadom na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať\no ďalších nárokoch sťažovateľky uplatnených v jej sťažnosti (návrh na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2009\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}