{"guid": "ussr:2ee6a5bf-e668-444e-b781-aaa7eb95dfbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/04 z 15. 1. 2004", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2004, sp. zn. IV. ÚS 3/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2004-01-15", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2ee6a5bf-e668-444e-b781-aaa7eb95dfbb", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2ee6a5bf-e668-444e-b781-aaa7eb95dfbb", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2ee6a5bf-e668-444e-b781-aaa7eb95dfbb", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2ee6a5bf-e668-444e-b781-aaa7eb95dfbb/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 3/04-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2004\npredbežne prerokoval sťažnosť Mikuláš Práznovský, s. r. o., so sídlom Nové Zámky,\nDvorská cesta 8, ktorou namieta porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Cdo 89/03 z 28. augusta 2003, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky\nsp. zn. 5 C 155/01 zo 14. decembra 2001 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n5 Co 72/02 z 15. januára 2003, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Krajského\nsúdu v Nitre a Okresného súdu Nové Zámky, a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť Mikuláš Práznovský, s. r. o., v časti, ktorou namieta porušenie jej\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\nporušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 89/03 z 28. augusta 2003,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Sťažnosť Mikuláš Práznovský, s. r. o., v časti, ktorou namieta porušenie jej\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\n\nporušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5 C 155/01 zo 14. decembra 2001\na rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Co 72/02 z 15. januára 2003, o d m i e t a\npre oneskorenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra\n2003 doručená sťažnosť Mikuláš Práznovský, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Dvorská\ncesta 8 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Cdo 89/03 z 28. augusta 2003, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 5 C 155/01 zo 14. decembra 2001 a rozsudkom Krajského súdu\nv Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 72/02 z 15. januára 2003.\nZ obsahu sťažnosti a príloh, ktoré k nej boli doložené, vyplynulo, že sťažovateľka\nbola účastníčkou konania (v procesnom postavení žalovanej) vedeného na okresnom súde\npod sp. zn. 5 C 155/01. Predmetom tohto konania bola žalobcom uplatnená pohľadávka\nvo výške 2 226 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatenej mzdy. Okresný súd na pojednávaní\n4. decembra 2001 vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi\nžalovanú sumu, ako aj súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov. Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 5 C 155/01 zo 14. decembra\n2001 podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd (ako odvolací súd)\nrozsudkom sp. zn. 5 Co 72/02 z 15. januára 2003 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil\na zároveň zaviazal sťažovateľku na náhradu trov odvolacieho konania. Po doručení\nrozsudku odvolacieho súdu (7. apríla 2003) podala sťažovateľka v uvedenej právnej veci\n\n2\n\ndovolanie (7. mája 2003), ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 89/03 z 28. augusta\n2003 odmietol.\nPorušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 89/03 z 28. augusta\n2003 namietala sťažovateľka najmä z tých dôvodov, že dovolací súd nezistil ňou namietanú\npodmienku prípustnosti dovolania podľa v § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“), keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť,\n„...či to nezistil z objektívnych dôvodov (pre ich neexistenciu) alebo preto, že Najvyšší súd\nopomenul vyšetriť vady predchádzajúceho konania. Z dikcie § 242 ods.1 druhá veta O. s. p.\nvyplýva, že dovolací súd je povinný prihliadať aj na tie vady konania uvedené v § 237\npísm. f ) O. s. p. , ktoré neboli v dovolaní uplatnené“.\nPostup okresného súdu, ktorý porušil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 1\nOSP, zakladá podľa sťažovateľky zmätočnosť jeho rozsudku v zmysle § 237 písm. f) OSP,\na preto mal najvyšší súd dovolanie pripustiť.\nSťažovateľka vyčíta najvyššiemu súdu tiež to, že sa vôbec nezaoberal dôvodmi,\npre ktoré krajský súd neodročil odvolacie pojednávanie aj napriek jej písomnému\nospravedlneniu, ktoré mu bolo doručené pred vynesením rozsudku spolu so žiadosťou\no jeho odročenie. Najvyšší súd podľa sťažovateľky pochybil aj tým, že sa nezaoberal\nvecnou stránkou jej žiadosti o odročenie odvolacieho pojednávania. V spojitosti s tým\nvyslovuje sťažovateľka názor, že kolízia s iným pojednávaním (ako tomu preukázateľne\nbolo v jej prípade) je kvalifikovaným dôvodom pre odročenie pojednávania, ak oň účastník\npožiada..\nPoukazujúc na ustanovenie § 212 ods. 2 OSP sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd\nporušil povinnosť vyplývajúcu mu z tohto zákonného ustanovenia tým, že neprihliadol\nna vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\n(napr., že nebol okresným súdom poučený o možnosti rozhodnúť vec v jeho neprítomnosti).\nNapokon sťažovateľka pripomína, že najvyšší súd „...ďalej opomenul, že povinnosť\n\n3\n\nOkresného súdu Nové Zámky zaslať žalovanému žalobu aj s prílohami a vyzvať ho, aby sa\nk nej vyjadril (§ 114 ods. 2 O. s. p.) nemá význam len pre rozhodnutie pre zmeškanie podľa\n§ 153b O. s. p., ale pre každý kontradiktórny rozsudok. Táto povinnosť súdu vyplýva z čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.\nV dôsledku uvedeného sťažovateľka požadovala, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 8. 2003, sp. zn.\n5 C 155/01 (5 Cdo 89/03) bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 8. 2003, sp. zn.\n5 C 155/01 (5 Cdo 89/03) bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 8. 2003, sp. zn.\n5 C 155/01 (5 Cdo 89/03) bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nRozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 1. 2003, č. k. 5 C 155/01-57\n(5 Co 72/02-57) bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nRozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 1. 2003, č. k. 5 C 155/01-57\n(5 Co 72/02-57) bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nRozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 1. 2003, č. k. 5 C 155/01-57\n(5 Co 72/02-57) bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nRozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. 12. 2001, č. k. 5 C 155/01-39\nbolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nRozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. 12. 2001, č. k. 5 C 155/01-39\nbolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n\n4\n\nRozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. 12. 2001, č. k. 5 C 155/01-39\nbolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 50.000,- Sk.“\nII.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1\nústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,\nak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\nÚstavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom\nna začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku\n\n5\n\nrozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,\nčoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý\noznačil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).\n1. Sťažovateľka namietala porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Cdo 89/03 z 28. augusta 2003, ktorým odmietol jej dovolanie proti rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 72/02 z 15. januára 2003.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom (...).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo (…) a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).\nV danej veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) pri skúmaní\nprípustnosti dovolania dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je prípustné, a preto ho odmietol [§ 218 ods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 4 OSP].\nSťažovateľka podotýka, že „Proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v dovolacom konaní nie je\nuž prípustný žiadny opravný prostriedok ani iný právny prostriedok nápravy“.\nV takýchto prípadoch odmietnutie dovolania môže byť predmetom skúmania\nzo strany ústavného súdu a meritórneho posúdenia iba za predpokladu, že by výkon\nprávomoci najvyššieho súdu bolo možné považovať za nezlučiteľný s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\n\n6\n\nPodľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 206/03) je jedným\nz dôvodov odmietnutia návrhu jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú v konaní o sťažnosti\nmožno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistil priamu príčinnú súvislosť medzi\npostupom\n\norgánu\n\nštátu\n\na namietaným\n\nporušením\n\nzákladných\n\npráv.\n\nO zjavnej\n\nneopodstatnenosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu označeného základného práva, a to buď pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti, alebo z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na konanie\n(napr. IV. ÚS 188/03, IV. ÚS 213/03).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu je nesúhlas sťažovateľky s jeho právnym názorom a interpretáciou\na aplikáciou príslušných zákonných ustanovení pri rozhodovaní o jej dovolaní proti\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 72/02 z 15. januára 2003.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, arbitrárnosti jeho názoru\nalebo svojvôli a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nnajvyššieho súdu vlastným právnym názorom. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nPodľa názoru ústavného súdu posúdenie podmienok prípustnosti dovolania\nuplatnených sťažovateľkou najvyšším súdom nemá takéto nedostatky. Ústavný súd nezistil\ntaký výklad ustanovení citovaných v napadnutom uznesení a také ich uplatnenie vo veci\nsťažovateľky, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n7\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa zaoberal\na vyrovnal s dôvodmi sťažovateľky, ktorými podporovala prípustnosť svojho dovolania\ns poukazom na § 237 písm. f). Dovolací súd sa s nimi nestotožnil, a preto jej dovolanie\nodmietol.\nPrípustnosť dovolania neprichádzala podľa názoru najvyššieho súdu do úvahy ani\nz hľadiska § 238 OSP, resp. podmienok uvedených v § 237 písm. a) až g) OSP.\nÚstavný súd ďalej uvádza, že súčasťou žiadneho zo sťažovateľkou označených práv,\nktorých porušenie namieta, nie je povinnosť súdu akceptovať ňou uvádzané dôvody\nprípustnosti opravného prostriedku ani pravidlo týkajúce sa spôsobu ich posúdenia. Preto\nich nerešpektovanie súdom nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie základného\npráva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPokiaľ ide o námietku porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvo vzťahu k označenému uzneseniu najvyššieho súdu, sťažovateľka v petite sťažnosti\nnekonkretizuje, ktoré zo základných práv obsiahnutých v tomto článku ústavy a dohovoru\nnapáda. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľkina námietka smeruje proti tomu,\nže najvyšší súd „...opomenul, že povinnosť Okresného súdu Nové Zámky zaslať žalovanému\nžalobu aj s prílohami a vyzvať ho, aby sa k nej vyjadril (§ 114 ods. 2 O. s. p.) nemá význam\nlen pre rozhodnutie pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., ale pre každý kontradiktórny\nrozsudok. Táto povinnosť súdu vyplýva z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.\nV odôvodnení rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 72/02 z 15. januára 2003 sa\nv súvislosti s týmto tvrdením uvádza, že: „V prejednávanej veci z obsahu spisu nad všetky\npochybnosti vyplýva, že súd si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 114\nods. 1 OSP a odporcovi (t. j. sťažovateľovi) doručil návrh na začatie konania. Súd prvého\nstupňa tak urobil dňa 20. 9. 2001, kedy vo veci určil termín pojednávania na deň 9. 10.\n2001 o 10.15 hod. a spolu s týmto oznámením doručil odporcovi aj rovnopis návrhu. Túto\nokolnosť dosvedčuje odporcom podpísaná doručenka (do vlastných rúk), ktorú zásielku\nodporca prevzal 1. 10. 2001 (č. l. 10 spisu). Z obsahu úpravy súdu prvého stupňa vykonanej\n\n8\n\ndňa 20. 9. 2001 nie je možné zistiť, či dal odporcovi poučenie a aký je jeho obsah. Pokiaľ\nsúd prvého stupňa nevyzval odporcu, aby sa k návrhu v lehote 15 dní písomne vyjadril\nkonal v rozpore s ust. § 114 ods. 2 písm. a) OSP. Zároveň toto zákonné ustanovenie ukladá\nsúdu povinnosť poučiť účastníka o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie\npodľa § 153 b OSP, pokiaľ sa k žalobe v uvedenej lehote nevyjadrí. Keďže nebol\npreukázaný opak, odvolací súd vychádzal z tvrdení odporcu, že nebol vyzvaný na to, aby sa\nk žalobe vyjadril a ani mu súd neposkytol poučenie v zmysle ust. § 114 ods. 2 písm. a) OSP.\nNapriek tejto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že uvedené procesné pochybenie\nnemá za následok nesprávne rozhodnutie v tejto veci. Predovšetkým je potrebné uviesť, že\nsúd prvého stupňa o veci nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP, a preto\nnie je potrebné ani zo strany odvolacieho súdu skúma, či sú splnené všetky osobitné\npodmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Absencia poučenia účastníka o možnosti\nrozhodnúť spor kontumačným rozsudkom (rozsudkom pre zmeškanie) v prípade, ak súd\ntýmto rozsudkom vec ani nerozhodne, nemá za následok takú procesnú vadu konania, pre\nktorú by musel odvolací súd bez ďalšieho takýto rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Rovnaký názor má odvolací súd aj v prípade, ak súd nevyzval\núčastníka konania, aby sa k podanej žalobe písomne vyjadril.“\nZ uvedeného je zrejmé, že s námietkami sťažovateľky vo vzťahu k tvrdenému\nnedoručeniu rovnopisu návrhu na začatie konania, výzvy na vyjadrenie sa k návrhu\na k poučeniu ohľadne možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie sa náležite\nvyrovnal v citovanom rozsudku už krajský súd. Preto nebolo potrebné, aby sa nimi najvyšší\nsúd v dovolacom konaní znovu zaoberal len z toho dôvodu, že na ne sťažovateľka\nopakovane poukazovala.\nSťažovateľka vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu výslovne\nnenamietala porušenie základného práva na verejné prerokovanie jej veci bez zbytočných\nprieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť k vykonávaným dôkazom.\nV okolnostiach danej veci porušenie označených základných práv však ani neprichádzalo\nvôbec do úvahy.\n\n9\n\nNajvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľky 28. augusta 2003, t. j. po troch\nmesiacoch po jeho podaní (podané bolo 7. mája 2003). Pri rozhodovaní postupoval\nv zmysle zákonných oprávnení, ktoré mu poskytovali príslušné procesné ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku, keď nenariadil pojednávanie (§ 243a ods. 1 OSP), s čím\nsúvisí aj právo byť prítomný na pojednávaní. Vzhľadom na ustanovenie § 243a ods. 2 OSP,\npodľa ktorého sa na dovolacom konaní nevykonáva dokazovanie (ani v prípade, že sa\nnariadi pojednávanie), nepovažoval ústavný súd za potrebné zaoberať sa ani možným\nporušením základného práva sťažovateľky vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu spojitosť medzi\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a základnými právami sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Sťažovateľka namietala aj porušenie svojich označených práv rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 72/02 z 15. januára 2003 a rozsudkom okresného súdu sp. zn.\n5 C 155/01 zo 14. decembra 2001.\nJednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje\nzákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).\n\n10\n\nVychádzajúc z toho, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený\nprávny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na to, že od 7. apríla 2003, keď bol\nsťažovateľke podľa jej tvrdenia doručený rozsudok krajského súdu sp. zn. 5 Co 72/02\nz 15. januára 2003, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 C 155/01\nzo 4. decembra 2001, do 15. decembra 2003, keď podala sťažnosť na pošte Nové Zámky 3,\nuplynuli viac ako dva mesiace, mal ústavný súd za dostatočne preukázané podanie sťažnosti\nsťažovateľkou (vo vzťahu k namietanému rozsudku okresného súdu a krajského súdu)\npo uplynutí zákonom stanovenej lehoty.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní o sťažnosti\nsťažovateľky v časti smerujúcej proti napadnutým rozsudkom okresného súdu a krajského\nsúdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené v druhom\nbode výroku tohto rozhodnutia.\nOsobitným podaním doručeným ústavnému súdu spolu so sťažnosťou požiadala\nsťažovateľka o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ním s poukazom na to,\nže podľa jej názoru spĺňa predpoklady na to, aby bola súdom oslobodená od súdnych\npoplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri predbežnom prerokovaní nepovažoval\nústavný súd za dôvodné o uvedenej žiadosti sťažovateľky rozhodovať.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. januára 2004\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}