{"guid": "ussr:2cdc3ea2-a927-407f-8f8a-e6ca0f3a9a50", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 133/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 133/2010 z 18. 3. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. marca 2010, sp. zn. II. ÚS 133/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2010-03-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2cdc3ea2-a927-407f-8f8a-e6ca0f3a9a50", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2cdc3ea2-a927-407f-8f8a-e6ca0f3a9a50", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2cdc3ea2-a927-407f-8f8a-e6ca0f3a9a50", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2cdc3ea2-a927-407f-8f8a-e6ca0f3a9a50/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 129/2010-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010\npredbežne prerokoval sťažnosti L., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom\nochrany svojho práva pred súdnymi orgánmi zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Sžp 32/09 z 2. júna 2009, sp. zn. 3 Sžp 6/09 z 11. júna 2009, sp. zn. 5\nSžp 28/09 z 2. júna 2009, sp. zn. 5 Sžp 35/09 z 2. júna 2009 a sp. zn. 3 Sžp 15/09 z 27.\naugusta 2009 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti L. vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS\n129/2010, sp. zn. II. ÚS 130/2010, sp. zn. II. ÚS 131/2010, sp. zn. II. ÚS 132/2010 a sp. zn.\nII. ÚS 133/2010 p r i j í m a\n\nna ďalšie konanie a súčasne ich s p á j a\n\nna spoločné\n\nkonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 129/2010.\n2. Konanie o sťažnostiach L. vedené pod sp. zn. II. ÚS 129/2010 p r e r u š u j e .\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. septembra 2009 doručená sťažnosť L., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho\npráva pred súdnymi orgánmi zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžp 32/09 z 2. júna 2009.\nSťažnosť bola na ústavnom súde vedená pod sp. zn. Rvp 1655/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti spoločnosti P., s. r. o., o povolenie výnimky z podmienok ochrany\nchráneného živočícha – medveďa hnedého. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, odbor ochrany prírody (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím sp. zn. 3462/20082.1/KD z 21. apríla 2008 sťažovateľovi nepriznalo postavenie účastníka konania vo veci.\nProti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol minister životného\nprostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) rozhodnutím sp. zn. 49/2008-rozkl. z\n26. júna 2008 tak, že rozklad sťažovateľa zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie\nministerstva.\nNásledne sa sťažovateľ žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra, ako aj rozhodnutia\nministerstva ako prvostupňového správneho orgánu, pričom sa domáhal zrušenia týchto\nrozhodnutí a vrátenia im veci na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn.\n4 S 101/2008 z 9. januára 2009 žalobu sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku sa\nsťažovateľ v zákonnej lehote odvolal. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 32/2009\nz 2. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu\ntrov konania.\n\n2\n\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 32/2009 z 2. júna 2009, ako\naj postupom, ktorý mu predchádzal, porušil jeho základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj jeho právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že v tejto veci\npostupoval a rozhodol odlišne ako v inej jeho identickej veci vedenej na najvyššom súde\npod sp. zn. 5 Sžp 41/2009, konanie o ktorej bolo 22. júna 2009 najvyšším súdom prerušené\nz dôvodu podania návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ďalej aj „súdny\ndvor“) na posúdenie predbežných otázok nevyhnutných na rozhodnutie veci.\n2. Ústavnému súdu bola 25. septembra 2009 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa,\nktorou namietal porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom\nochrany svojho práva pred súdnymi orgánmi zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Sžp 6/09 z 11. júna 2009. Sťažnosť bola na ústavnom súde vedená pod sp. zn.\nRvp 1685/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti P. o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného\nživočícha – medveďa hnedého. Ministerstvo rozhodnutím sp. zn. 3422/2008-2.1/KD z\n22. apríla 2008 sťažovateľovi nepriznalo postavenie účastníka konania vo veci. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol minister rozhodnutím sp. zn.\n32/2008-rozkl. z 22. apríla 2008 tak, že rozklad sťažovateľa zamietol a potvrdil napadnuté\nrozhodnutie ministerstva.\nNásledne sa sťažovateľ žalobou podanou krajskému súdu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia ministra, ako aj rozhodnutia ministerstva ako prvostupňového\nsprávneho orgánu, pričom sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia im veci na\nďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 S 170/2008 z 13. januára 2009 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku sa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Sžp 6/2009 z 11. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského\nsúdu a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n\n3\n\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Sžp 6/2009 z 11. júna 2009, ako\naj postupom, ktorý mu predchádzal, porušil jeho základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj jeho právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že v tejto veci\npostupoval a rozhodol najvyšší súd odlišne ako v inej jeho identickej veci vedenej na\nnajvyššom súde pod sp. zn. 5 Sžp 41/2009, konanie o ktorej bolo 22. júna 2009 najvyšším\nsúdom prerušené z dôvodu podania návrhu súdnemu dvoru na posúdenie predbežných\notázok nevyhnutných na rozhodnutie veci.\n3. Ústavnému súdu bola 30. septembra 2009 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa,\nktorou namietal porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom\nochrany svojho práva pred súdnymi orgánmi zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Sžp 28/09 z 2. júna 2009. Sťažnosť bola dosiaľ na ústavnom súde vedená pod\nsp. zn. Rvp 1725/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti R. o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného\nživočícha – medveďa hnedého. Ministerstvo rozhodnutím sp. zn. 3644/2008-2.1/KD z 21.\napríla 2008 sťažovateľovi nepriznalo postavenie účastníka konania vo veci. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol minister rozhodnutím sp. zn.\n46/2008-rozkl. z 26. júna 2008 tak, že rozklad sťažovateľa zamietol a potvrdil napadnuté\nrozhodnutie ministerstva.\nNásledne sa sťažovateľ žalobou podanou krajskému súdu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia ministra, ako aj rozhodnutia ministerstva ako prvostupňového\nsprávneho orgánu, pričom sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia im veci na\nďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 2 S 170/2008 z 10. decembra 2008 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku sa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 28/2009 z 2. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského\nsúdu a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n\n4\n\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 28/2009 z 2. júna 2009, ako\naj postupom, ktorý mu predchádzal, porušil jeho základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj jeho právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že v tejto veci\npostupoval a rozhodol najvyšší súd odlišne ako v inej jeho identickej veci vedenej na\nnajvyššom súde pod sp. zn. 5 Sžp 41/2009, konanie o ktorej bolo 22. júna 2009 najvyšším\nsúdom prerušené z dôvodu podania návrhu súdnemu dvoru na posúdenie predbežných\notázok nevyhnutných na rozhodnutie veci.\n4. Ústavnému súdu bola 30. septembra 2009 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa,\nktorou namietal porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom\nochrany svojho práva pred súdnymi orgánmi zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Sžp 35/09 z 2. júna 2009. Sťažnosť bola na ústavnom súde vedená pod sp. zn.\nRvp 1729/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti S. o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného\nživočícha – medveďa hnedého. Ministerstvo rozhodnutím sp. zn. 3527/2008-2.1/KD z 22.\napríla 2008 sťažovateľovi nepriznalo postavenie účastníka konania vo veci. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol minister rozhodnutím sp. zn.\n86/2008-rozkl. z 26. júna 2008 tak, že rozklad sťažovateľa zamietol a potvrdil napadnuté\nrozhodnutie ministerstva.\nNásledne sa sťažovateľ žalobou podanou krajskému súdu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia ministra, ako aj rozhodnutia ministerstva ako prvostupňového\nsprávneho orgánu, pričom sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia im veci na\nďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 2 S 169/2008 z 10. decembra 2008 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku sa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 35/2009 z 2. júna 2009 potvrdil rozsudok krajského\nsúdu a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n\n5\n\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 35/2009 z 2. júna 2009, ako\naj postupom, ktorý mu predchádzal, porušil jeho základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj jeho právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že v tejto veci\npostupoval a rozhodol najvyšší súd odlišne ako v inej jeho identickej veci vedenej na\nnajvyššom súde pod sp. zn. 5 Sžp 41/2009, konanie o ktorej bolo 22. júna 2009 najvyšším\nsúdom prerušené z dôvodu podania návrhu súdnemu dvoru na posúdenie predbežných\notázok nevyhnutných na rozhodnutie veci.\n5. Ústavnému súdu bola 15. októbra 2009 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa,\nktorou namietal porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom\nochrany svojho práva pred súdnymi orgánmi zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Sžp 15/09 z 27. augusta 2009. Sťažnosť bola na ústavnom súde vedená pod sp. zn.\nRvp 1831/09.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti P. o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného\nživočícha – medveďa hnedého. Ministerstvo rozhodnutím sp. zn. 3480/2008-2.1/KD z 21.\napríla 2008 sťažovateľovi nepriznalo postavenie účastníka konania vo veci. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol minister rozhodnutím sp. zn.\n103/2008-rozkl. z 26. júna 2008 tak, že rozklad sťažovateľa zamietol a potvrdil napadnuté\nrozhodnutie ministerstva.\nNásledne sa sťažovateľ žalobou podanou krajskému súdu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia ministra, ako aj rozhodnutia ministerstva ako prvostupňového\nsprávneho orgánu, pričom sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia im veci na\nďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 2 S 157/2008 z 10. decembra 2008 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku sa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Sžp 15/2009 z 27. augusta 2009 potvrdil rozsudok\nkrajského súdu a sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n\n6\n\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Sžp 15/2009 z 27. augusta 2009,\nako aj postupom, ktorý mu predchádzal, porušil jeho základné právo zaručené v čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj jeho právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že v tejto veci\npostupoval a rozhodol najvyšší súd odlišne ako v inej jeho identickej veci vedenej na\nnajvyššom súde pod sp. zn. 5 Sžp 41/2009, konanie o ktorej bolo 22. júna 2009 najvyšším\nsúdom prerušené z dôvodu podania návrhu súdnemu dvoru na posúdenie predbežných\notázok nevyhnutných na rozhodnutie veci.\nSťažovateľ v súvislosti s konaním o všetkých piatich už uvedených sťažnostiach\ntotožnými podaniami doručenými ústavnému súdu 9. decembra 2009 upozornil na\nskutočnosť, že najvyšší súd rovnako ako vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Sžp 41/2009\npostupoval aj v ďalších identických 25 konaniach, ktoré 5. novembra 2009 spojil na\nspoločné konanie vedené pod sp. zn. 3 Sžp 24/2009 a ktoré následne prerušil až do\nrozhodnutia súdneho dvora o predbežných otázkach, ktoré mu najvyšší súd predložil vo veci\nvedenej pod sp. zn. 5 Sžp 41/2009.\nSťažovateľ svoj názor o porušení ním označeného základného práva a práva\nnapadnutými rozsudkami najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 32/2009 z 2. júna 2009, sp. zn.\n3 Sžp 6/09 z 11. júna 2009, sp. zn. 5 Sžp 28/09 z 2. júna 2009, sp. zn. 5 Sžp 35/09 z 2. júna\n2009 a sp. zn. 3 Sžp 15/09 z 27. augusta 2009 vo všetkých už uvedených sťažnostiach\nargumentačne identicky zdôvodnil takto:\n«Dňa 29. 6. 2009 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci druhovo totožnej s právnou\nvecou, v ktorej vydaný rozsudok Najvyššieho súdu je predmetom tejto sťažnosti.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp 41/2009 zo dňa 22. 6. 2009 prerušilo konanie\no odvolaní žalobcu (sťažovateľa) proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n3 S 166/2008-74 zo dňa 20. 1. 2009, ktorým tento súd zamietol žalobu žalobcu\n(sťažovateľa), ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného – Ministerstva\nživotného prostredia, ktorým žalovaný rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka\nsprávneho konania žalobcovi – sťažovateľovi v konaní vedenom podľa zákona o ochrane\nprírody a krajiny.\n\n7\n\nNajvyšší súd SR predložil citovaným rozhodnutím vec Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev na rozhodnutie o predbežných otázkach...\nZ uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR postupoval vo veci, ktorá je predmetom\ntejto sťažnosti, zásadne odlišne ako v inej druhovo identickej veci. Z rozhodnutia\no predložení veci Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev zo dňa 20. 1. 2009 vyplýva, že\nNajvyšší súd SR postupoval podľa článku 234 poslednej vety (Zmluvy o založení\nEurópskeho spoločenstva, pozn.), teda že otázku týkajúcu sa výkladu komunitárneho práva\nmusel predložiť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, keďže proti jeho rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok (v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na výraz „bol\nnútený konať“ v odôvodnení citovaného rozhodnutia o prerušení konania). V tejto súvislosti\nsťažovateľ dáva za pravdu Najvyššiemu súdu SR o jeho povinnosti predložiť vec Súdnemu\ndvoru Európskych spoločenstiev vzhľadom na to, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR\nnie je prípustný opravný prostriedok podľa OSP a Ústavný súd SR nie je druhou opravnou\ninštanciou v konaní správneho súdnictva. Pokiaľ ide o odôvodnenie odlišného postupu\nNajvyššieho súdu SR, tak ako na to poukazuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,\nktorá má byť zdôvodnená údajným naznačovaním komunitárneho rozmeru posudzovanej\nveci v neskorších odvolaniach sťažovateľa, táto skutočnosť je v rozpore s obsahom odvolaní\nsťažovateľa vo veci sp. zn. 5 Sžp 6/2009 a 5 Sžp 41/2009. Sťažovateľ predkladá v prílohe\ntohto podania tak odvolanie a podanie, ktorým bolo odvolanie doplnené vo veci, ktorá\nje predmetom tohto konania, tak odvolanie a podanie, ktorým bolo doplnené vo veci\n5 Sžp 41/2009. Z obsahu týchto podaní sťažovateľa je zrejmé, že tieto sú s výnimkou\nspisových značiek a dátumov identické. Postup sťažovateľa v odvolacom konaní teda nebol\ndôvodom na zásadne odlišný postup Najvyššieho súdu SR v dvoch druhovo identických\nkonaniach, v ktorých je sťažovateľ účastníkom konania. Postup Najvyššieho súdu SR, ktorý\npredchádzal vydaniu rozhodnutia napadnutého touto sťažnosťou a vydanie tohto\nrozhodnutia je v rozpore s článkom, teda s právom sťažovateľa zakotvenom v čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR, ktoré zaručuje každému konať pred súdom zákonom stanoveným spôsobom, ak\nNajvyšší súd SR sa cítil byť viazaný povinnosťou predložiť vo veci 5 Sžp Súdnemu dvoru\nEurópskych spoločenstiev, potom ak takýmto spôsobom nepostupoval aj vo veci, ktorá je\npredmetom tohto konania, nepostupoval zákonným spôsobom, tak ako mu to ukladá čl. 2\nods. 2 ústavy SR v spojení s čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.»\n\n8\n\nNa základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd uznesením prijal jeho\nsťažnosti (vedené pod sp. zn. Rvp 1655/09, sp. zn. Rvp 1685/09, sp. zn. Rvp 1725/09,\nsp. zn. Rvp 1729/09 a sp. zn. Rvp 1831/09) na ďalšie konanie a aby vo veci samej nálezom\nvyslovil, že postupom a rozsudkami najvyššieho súdu v označených konaniach došlo\nk porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru, aby zrušil tieto rozsudky, vrátil najvyššiemu súdu tieto veci na ďalšie\nkonanie a zakázal mu pokračovať v porušovaní jeho práv. Sťažovateľ vo všetkých\nuvedených konaniach žiada tiež úhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n9\n\nKľúčovou (a v podstate jedinou) námietkou, ktorú sťažovateľ uviedol vo svojich\nsťažnostiach, je, že odlišným rozhodnutím najvyššieho súdu v skutkovo a právne\nobdobných veciach došlo k porušeniu princípu právnej istoty, a tým aj k porušeniu jeho\nzákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru (sťažovateľ má na mysli uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 41/2009 z 22.\njúna 2009, pozn.).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nÚstavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre už zdôraznil (IV. ÚS 206/08), že\n„Súčasťou takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie\nje aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva\nSúdnym dvorom ES v konaní o prejudiciálnej otázke. V takom prípade je však výklad práva\nspoločenstva v rozsudku Súdneho dvora ES súčasťou právneho základu rozhodovania vo\nveci samej.“. V tom istom rozhodnutí ústavný súd zároveň upozornil, že «Ak taký súd,\nktorý je súdom, proti ktorého rozhodnutiu už niet žiadneho opravného prostriedku,\nnepredloží prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru ES, hoci tak urobiť mal, otvára sa otázka\nústavnosti jeho postupu so zreteľom na čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48 ods. 1 ústavy, pričom treba\npripomenúť aj jeho povinnosť podľa § 1 v spojení s § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov konania. Nepredloženie veci Súdnemu dvoru ES v prípadoch, keď je\npríslušný súd povinný tak urobiť, môže znamenať odňatie zákonnému sudcovi aj podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby jeho vec bola prejednaná\nsúdom zriadeným na základe zákona.».\nÚstavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 206/08 tiež uviedol, že „Účelom\na podstatou konania o prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej judikatúry Súdneho\ndvora ES spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym dvorom ES pri výklade\n\n10\n\nkomunitárneho práva. Konanie podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva\nje založené na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom Európskych\nspoločenstiev. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie\nzodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci\nnevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj\nrelevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. V dôsledku\ntoho je Súdny dvor Európskych spoločenstiev v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ sa\npoložené otázky týkajú výkladu práva spoločenstva (napríklad rozsudok z 11. júla 2006,\nChacón Navas, C 13/05, bod 32 a tam citovaná judikatúra).“.\nV súvislosti s uvedeným ústavný súd tiež pripomenul, že „ak vnútroštátny sudca\nnepredloží prejudiciálnu otázku komunitárnemu sudcovi v konkrétnej veci, kde to bola jeho\npovinnosť, nielen možnosť tak urobiť, potom v takom prípade to môže za istých okolností\nzakladať zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva postupom\na rozhodovaním vnútroštátneho súdu (pozri napríklad rozsudok z 30. septembra 2003 vo\nveci Kobler proti Rakúskej republike, C-224/01)“.\nV sťažnosťami napadnutých rozsudkoch najvyšší súd dospel k záveru, že\nsťažovateľovi neprislúcha postavenie účastníka príslušných správnych konaní na základe\ninterpretácie čl. 9 Aarhuského dohovoru, ktorý tvorí súčasť komunitárneho práva. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti považoval za vhodné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci\npoužije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nZ uvedeného vyplýva, že jednoznačný záver o tom, či vo veciach sťažovateľa\nnajvyšší súd konal v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, je podmienený\ntým, či v týchto veciach najvyšší súd ústavne konformným spôsobom interpretoval čl. 9\nAarhuského dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu odpoveď na túto otázku nie je možné\nformulovať v rámci predbežného prerokovania sťažností sťažovateľa, ale až po ich prijatí na\nďalšie konanie.\n\n11\n\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.\nPodľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na\nspoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nV danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 1655/09, sp. zn. Rvp 1685/09,\nsp. zn. Rvp 1725/09, sp. zn. Rvp 1729/09 a sp. zn. Rvp 1831/09 týkajú tých istých\núčastníkov konania (sťažovateľ a najvyšší súd), pričom navyše sú takmer identické\nz hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľom, ako aj z hľadiska právneho\nproblému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažností\nrozhodol podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde o prijatí týchto sťažností na ďalšie\nkonanie a zároveň tiež o ich spojení na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení\ns § 31a zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.\nIII.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada súdny\ndvor o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy [čl. 234 Zmluvy\no založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12.2002), pozn.].\nPodľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže\nkonanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre\nrozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.\nVo veciach sťažností sťažovateľa je ústavný súd z hľadiska vnútroštátneho práva\nsúdom, proti ktorého rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok (čl. 133 ústavy), čo\n\n12\n\nvytvára možnosť na to, aby podľa § 109 ods. 1 písm. c) v spojení s § 31a zákona\no ústavnom súde prerušil konanie o týchto sťažnostiach a požiadal súdny dvor o\nrozhodnutie o predbežnej otázke vo veci interpretácie čl. 9 Aarhuského dohovoru. Takýto\npostup by ale bol nadbytočný, keďže tak už urobil najvyšší súd v konaní vedenom pod sp.\nzn. 5 Sžp 41/2009.\nZa daných okolností považoval ústavný súd za vhodné uplatniť postup podľa § 109\nods. 2 písm. c) OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde, a preto prerušil konanie\no sťažnostiach sťažovateľa až do okamihu zaslania relevantného rozhodnutia súdneho dvora\nnajvyššiemu súdu v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. 5 Sžp 41/2009, tak ako to je\nuvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 2010\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}