{"guid": "ussr:2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/04 z 24. 9. 2004", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. septembra 2004, sp. zn. II. ÚS 135/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Alexander Brostl", "sudca_id": 1089, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/alexander-brostl-1089", "datum_vydania": "2004-09-24", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2c0574e9-252c-4fb2-8a85-e3eb971e24eb/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nN Á L E Z\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 135/04-26\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2004\nv senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo\nsudcu Jána Mazáka o sťažnosti Prvej správcovskej, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 61,\nzastúpenej advokátom JUDr. P. M., B., vo veci porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu\nBratislava I o zastavení konania č. k. 18 C 5/02-96 z 13. marca 2003 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Prvej správcovskej, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I o zastavení konania\nč. k. 18 C 5/02-96 z 13. marca 2003 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I o zastavení konania č. k. 18 C 5/02-96\nz 13. marca 2003 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. júla 2003\ndoručené podanie Prvej správcovskej, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 61 (ďalej len\n„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. M., B., označené ako „Sťažnosť proti\nporušovaniu základných práv podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z obsahu\nsťažnosti vyplynulo, že smeruje proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) z 13. marca 2003, ktorým bolo zastavené konanie o zaplatenie dlhu\ns príslušenstvom voči odporcom, vlastníkom bytov v dome spravovanom sťažovateľkou.\nNa základe návrhu právneho zástupcu sťažovateľky okresný súd vydal 25. októbra\n2001 platobný rozkaz sp. zn. Ro 3640/01, ktorým zaviazal odporcov zaplatiť sťažovateľke\ndlžnú sumu s príslušenstvom. Keďže odporkyňa v 2. rade včas podala proti platobnému\nrozkazu odpor, platobný rozkaz bol zrušený a bolo nariadené pojednávanie, pričom konanie\nbolo vedené pod sp. zn. 18 C 5/02. Okresný súd listom zo 4. marca 2002 sťažovateľku\nvyzval, aby mu v lehote 5 dní zaslala kvalifikovaný návrh v zmysle § 79 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v ktorom konkretizuje uplatňovanú čiastku za\njednotlivé služby a jednotlivé obdobia podľa rokov a mesiacov, pod hrozbou zastavenia\nkonania.\nPrávny zástupca sťažovateľky podaním doručeným okresnému súdu 25. marca 2002\ndoplnil návrh o listinné dôkazy, ktoré podľa neho preukazovali tvrdenia navrhovateľky, čím\nodstránil nedostatky podania v zmysle výzvy okresného súdu. Okresný súd 9. októbra 2002\nopakovane vyzval sťažovateľku na špecifikovanie uplatňovanej pohľadávky spôsobom\nuvedeným vo výzve.\nSťažovateľka reagovala na výzvu 16. októbra 2002 tak, že okresnému súdu zaslala\ninformatívne výpisy, ktoré podľa nej preukazujú sumy, ktoré mali odporcovia uhradiť za\njednotlivé mesiace, sumy, ktoré skutočne uhradili, a ich nedoplatky za jednotlivé mesiace\na sumárne aj za jednotlivé roky.\n\n2\n\nPodľa sťažovateľky bolo vo veci nariadených päť pojednávaní. Prvé dve (31. októbra\n2002, 3. decembra 2002) boli odročené pre neprítomnosť odporcov. Na ďalšom pojednávaní\n(19. decembra 2002) podľa sťažovateľky prejavil odporca v 1. rade ochotu uhradiť svoj dlh\na pojednávanie bolo odročené z dôvodu pokusu o mimosúdne urovnanie sporu. Na\nnasledujúcom pojednávaní okresný súd konštatoval, že nedošlo k zmieru ani k späťvzatiu\nnávrhu, pričom sťažovateľka tvrdí, že odporca v 1. rade opätovne uznal svoj záväzok,\npoukázal však na svoju nesolventnosť.\nNa pojednávaní 13. marca 2003 okresný súd vyhlásil uznesenie o zastavení konania\npodľa § 43 ods. 1 a 2 OSP. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že „Navrhovateľka podala\nneúplný návrh, a tento ani na dve výzvy súdu náležite nedoplnila. Keďže tento nedostatok\nbráni ďalšiemu pokračovaniu vo veci súd konanie zastavil“.\nSťažovateľka sa domnieva, že okresný súd uvedeným uznesením porušil jej základné\nprávo na súdnu ochranu, tým že „... prílišným formalizmom pri posudzovaní konania\nsťažovateľa požadoval doplnenie podania, ktoré podľa nášho názoru nemá oporu v zákone,\na ktoré nemalo základný význam pre ochranu zákonnosti v danom konaní, resp. nebolo\npodľa nášho názoru prekážkou pre akýkoľvek ďalší postup porušovateľa a zastavil konanie\nv predmetnej veci bez prihliadnutia k tomu, že sťažovateľ reagoval na výzvu na doplnenie\npodania spôsobom vyššie uvedeným...“.\nSťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd prijal tento nález:\n„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. 18 C 5/02-96 z 13. marca 2003\nbolo porušené základné právo spoločnosti Prvá správcovská, a. s., IČO: 35 685 271,\nMlynské Nivy č. 61, 824 98 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu\nBratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 1024/B, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 18 C 5/02-96 z 13. marca 2003\nzrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.“\n\n3\n\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí\nsenátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením\nč. k. II. ÚS 135/04-13 z 27. mája 2004 ju prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 21. júna 2004 právneho\nzástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti\nústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu súčasne vyzval, aby sa vyjadril aj\nk sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.\nPrávny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavného súdu listom\nz 23. júna 2004 (doručeným ústavnému súdu 28. júna 2004), že netrvá na ústnom\npojednávaní ústavného súdu.\nPodpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky\nz 1. júla 2004 (sp. zn. Spr. 2113/04 doručenom ústavnému súdu 7. júla 2004) okrem iného\nuviedla:\n„... Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 5/02 na základe\nnávrhu navrhovateľa doručeného tunajšiemu súdu dňa 22. 10. 2001 bolo zastavené\nuznesením č. k. 18 C 5/02-96 zo dňa 13. 3. 2003 právoplatným dňa 5. 5. 2003.\nDovoľujem si poukázať na zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v platnom\nznení a ako i na zák. č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení noviel.\nSudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné\nprávne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje\nnestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených\nv súlade so zákonom a pri rozhodovaní je viazaný len Ústavou SR, ústavným zákonom\na zákonom. Právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom\nv konaní na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.\nDo kompetencie predsedu ani podpredsedu súdu neprináleží vyslovovať svoj právny\nnázor k rozhodovacej činnosti zákonnej sudkyne, a preto k sťažnosti sťažovateľa týkajúcej\n\n4\n\nsa nesúhlasu s procesným postupom sudkyne v predmetnom konaní a nesúhlasu so\nspôsobom rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 5/02 sa nemôžem vyjadriť.\nOrgán štátnej správy súdov sa nemôže vyjadrovať alebo hodnotiť procesnoprávny\npostup sudcov v konkrétnych súdnych konaniach, zaujímať svoj právny názor k veci.\nS poukazom na uvedené si dovoľujem navrhnúť váženému Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky, aby bola vzatá na vedomie namietaná skutočnosť.“\nII.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 18 C 5/02-96\nz 13. marca 2003 o zastavení konania podľa § 43 ods. 2 OSP.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že\núčastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez\ntoho, aby sa mu ukladali – v spojitosti s jej uplatnením – povinnosti, ktoré zákon v súvislosti\ns uplatňovaním jeho uvedeného práva od účastníka nevyžaduje (čl. 2 ods. 3 ústavy).\nSťažovateľka uplatnila svoje základné právo na súdnu ochranu podaním návrhu na\nvydanie platobného rozkazu 22. októbra 2001. Po vydaní platobného rozkazu okresným\nsúdom 25. októbra 2001, odporca podal 21. novembra 2001 odpor proti platobnému\nrozkazu.\nOkresný súd ďalej vyzval sťažovateľku (navrhovateľku), aby v lehote piatich dní\nzaslala „súdu kvalifikovaný návrh, t. j. obsahujúci rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 79\nObčianskeho súdneho poriadku (konkretizujte uplatňovanú čiastku za aké služby a za ktoré\n\n5\n\nmesiace a roky), inak súd konanie zastaví. V zmysle § 129 zašlite súdu náklady služieb za\ncelý dom za predmetné roky“.\nSťažovateľka doplnila návrh 25. marca 2002 predovšetkým o listinné dôkazy.\nOkresný súd 9. októbra 2002 sťažovateľku opätovne vyzval, aby v lehote troch dní\nšpecifikovala „uplatňované pohľadávky tak, že uvediete koľko predstavujú neuhradené\nzálohy mesačne a to v rozpise koľko za ktorý mesiac, rok a koľko dlhujú na vyúčtovaní za\nrok 1999 a koľko za rok 2000, inak súd konanie zastaví“.\nSťažovateľka doplnila návrh 25. októbra 2002 listinnými dôkazmi.\nOkresný súd v zmysle § 174 OSP po zrušení platobného rozkazu nariadil celkovo päť\npojednávaní (31. októbra 2002, 3. decembra 2002, 19. decembra 2002, 13. februára 2003\na 13. marca 2003), pričom prvé štyri pojednávania odročoval (pre neprítomnosť odporcov,\npre naznačenú možnosť pokusu o zmier, preto, že nemal k dispozícii súdny spis). Na\npojednávaní 19. decembra 2002 okresný súd krátkou cestou doručil „špecifikáciu návrhu“\nprítomnému odporcovi v prvom rade. Na piatom pojednávaní konanie zastavil. V uznesení\no zastavení konania z 13. marca 2003 uviedol, že „Súd konštatuje, že špecifikácia č. l. 26\nnie je dostačujúca, na ďalšiu výzvu navrhovateľ nereagoval a zaslal iba listinné dôkazy“.\nOkresný súd teda neakceptoval doplnenia návrhu a konanie (ako vyplýva z kontextu\nuznesenia vo veci) podľa § 43 ods. 2 OSP zastavil. Proti takému uzneseniu nebolo v tom\nčase prípustné odvolanie. Okresný súd sťažovateľke uložil doplniť také údaje v návrhu,\nktoré zákon v príslušných ustanoveniach výslovne nevyžaduje (§ 42 ani § 79 ods. 1 OSP).\nOkrem toho nevzal do úvahy, že procesné podmienky (§ 103 OSP) súd skúma z úradnej\npovinnosti. Preto v tomto smere nemožno ukladať účastníkovi povinnosť predkladať také\ndôkazy, z ktorých by všeobecný súd chcel vyvodiť ďalšie zistenia o existencii alebo\nneexistencii podmienky konania.\n\n6\n\nV tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy. Všeobecný súd musel vykladať a používať citované ustanovenie OSP\nv súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom tohto\nustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.\nVšeobecný súd musel súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práva oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne\nkonanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej\nupevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov\núčastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí\ndo procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec\nzákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými\nprincípmi spravodlivého procesu.\nSamotný Občiansky súdny poriadok to v čase prijatia napadnutého uznesenia\nokresného súdu vyjadroval tak, že umožňoval zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy,\nak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní\nznamenalo v tomto zmysle možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok,\nktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky podaní (IV. ÚS 1/02). Muselo ísť\no prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu, napr. z podania nebol zistiteľný\nnávrh na rozhodnutie vo veci samej (petit), nebolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha,\nako to vyžaduje § 79 OSP. Na toto ustanovenie sa okresný súd odvolával vo svojich\nvýzvach, pričom sťažovateľka doplnila a upresnila návrh listinnými dôkazmi.\nÚstavný súd preskúmaním spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 18 C 5/02 zistil, že\nokresný súd uznal, že na základe žaloby sťažovateľky sa dá konať a rozhodovať, čo potvrdil\nvydaním platobného rozkazu a ďalšími procesnými úkonmi. Pri týchto úkonoch okresný súd\nv štádiu výziev voči sťažovateľke postupoval formalisticky (nenáležitým odvolávaním sa na\n§ 79 OSP), čo rovnako platí aj pre štádium súdneho konania po doplnení návrhu\nsťažovateľky\n\nna\n\nnariadených\n\npojednávaniach\n\n7\n\n(pozri\n\nzápisnice\n\no nariadených\n\npojednávaniach). Návrh sťažovateľky na konanie napokon vyhodnotil arbitrálne, v rozpore\ns účelom zákona obsiahnutým v § 1 OSP.\nUvedené skutočnosti a závery viedli ústavný súd k výroku o tom, že okresný súd\nzastavením konania pred ním spôsobom, ktorý je uvedený v predchádzajúcej časti tohto\nnálezu, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nAk ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné\nprávo, zruší (§ 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a môže vec vrátiť na ďalšie konanie\n[§ 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde]. V danom prípade na ochranu základného\npráva sťažovateľky bolo potrebné nielen rozhodnutie o zastavení konania zrušiť, ale aj\nvrátiť vec na ďalšie konanie, v ktorom všeobecný súd bude pokračovať v tom štádiu,\nv ktorom ho zastavil. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom\nústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\nOkresný súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je\nvykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. septembra 2004\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}