{"guid": "ussr:2bf5518d-e482-429f-8026-35bccf4dbbc0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 255/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/09 z 23. 6. 2009", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2009, sp. zn. II. ÚS 255/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2009-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2bf5518d-e482-429f-8026-35bccf4dbbc0", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2bf5518d-e482-429f-8026-35bccf4dbbc0", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2bf5518d-e482-429f-8026-35bccf4dbbc0", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2bf5518d-e482-429f-8026-35bccf4dbbc0/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 255/09-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2009 predbežne\nprerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. H., B., vo veci\nnamietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom\nv Bratislave pod sp. zn. 58 Cb 58/1999 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.\n4 Obo 33/2009 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti S., a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2009\ndoručená sťažnosť spoločnosti S., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským\nsúdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 58 Cb 58/1999 a Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 4 Obo 33/2009. Sťažnosť bola\nodovzdaná na poštovú prepravu 4. júna 2009.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že v súdnom konaní vedenom sťažovateľkou ako žalobkyňou\nproti žalovanej E. o zaplatenie 1 813 217,78 eur (54 625 000 Sk) s prísl. uznesením\nkrajského súdu č. k. 58 Cb 58/1999-714 z 24. februára 2009 vyhláseným na pojednávaní\nbola pripustená zmena žaloby v zmysle návrhu sťažovateľky zo 6. októbra 2003. Proti\ntomuto uzneseniu podala sťažovateľka 3. marca 2009 odvolanie. Uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 bolo odvolanie odmietnuté ako neprípustné.\nPodľa názoru sťažovateľky postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli\nneakceptovateľné. Krajský súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, a to aj napriek tomu,\nže zmenu žaloby pripustil bez návrhu sťažovateľky ako žalobkyne. Zároveň účastníkov\nkonania poučil, že proti uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Sťažovateľka\nnapriek takémuto poučeniu podala proti uzneseniu odvolanie s poukazom na ustanovenie\n§ 201 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastník konania môže napadnúť\nrozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Nie je totiž možné\nneprípustnosť odvolania v zmysle § 202 ods. 3 písm. f) a j) Občianskeho súdneho poriadku\nvzťahovať na daný prípad. Je to tak z dôvodu, že všeobecné súdy môžu rozhodnúť v zmysle §\n95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o pripustení zmeny návrhu na začatie konania iba\nna základe návrhu žalobcu. Sťažovateľka však predtým výslovne uviedla, že na svojom\nnávrhu vyplývajúcom z vyjadrenia zo 6. októbra 2003 netrvá a že zotrváva na pôvodnej\nžalobe z 27. decembra 1999 vrátane jej skutkového základu. Najvyšší súd svojím uznesením\nsp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 odvolanie odmietol s odôvodnením, že proti\nrozhodnutiu o pripustení zmeny návrhu nie je odvolanie prípustné, a ďalšími dôvodmi\npodaného odvolania sa vôbec nezaoberal.\nSťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie označeného práva v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 58 Cb 58/1999\na najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Obo 33/2009 s tým, aby boli uznesenia krajského súdu\nz 24. februára 2009 a najvyššieho súdu z 21. apríla 2009 zrušené a vec vrátená na ďalšie\nkonanie krajskému súdu. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia od najvyššieho\nsúdu v sume 292,38 eur.\n\n2\n\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 vyplýva, že\nním bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k.\n58 Cb 58/1999-714 z 24. februára 2009. Podľa názoru najvyššieho súdu v predmetnej veci\nsťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým krajský súd pripustil zmenu návrhu\npodľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, za ktorú bolo považované podanie\nsťažovateľky zo 6. októbra 2003. Podľa § 202 ods. 3 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila\nzmena návrhu. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť\nrozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Ako to vyplýva z výpočtu\nprípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, ide o taxatívny výpočet. Vzhľadom na\nuvedené skutočnosti podľa § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku bolo\npotrebné odvolanie odmietnuť. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť\n30. apríla 2009.\nPodľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 dovolanie.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\n\n3\n\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nSťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn.\n58 Cb 58/1999 treba považovať za oneskorene podanú.\nUznesenie krajského súdu z 24. februára 2009 bolo vyhlásené priamo na pojednávaní\nv prítomnosti účastníkov konania a zrejme nebolo doručované jeho písomné vyhotovenie.\nSťažovateľka podala proti uzneseniu odvolanie 3. marca 2009. Je preto celkom nepochybné,\nže najneskôr v čase podania odvolania už o uznesení vedela. Vzhľadom na to sťažnosť\nústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu až 4. júna 2009, je oneskorená.\n\n4\n\nOdlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu\nvedenému najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Obo 33/2009. Túto časť sťažnosti považuje\nústavný súd za neprípustnú.\nV rozpore s poučením krajského súdu ústne daným na pojednávaní po vyhlásení\nuznesenia z 24. februára 2009, podľa ktorého proti uzneseniu o pripustení zmeny návrhu nie\nje odvolanie prípustné, sťažovateľka dospela k právnemu názoru, že toto poučenie je\nnesprávne a že v skutočnosti je odvolanie vzhľadom na ustanovenie § 201 Občianskeho\nsúdneho poriadku prípustné, keďže sťažovateľka ako žalobkyňa o zmenu návrhu nežiadala.\nRovnaký názor zaujíma sťažovateľka aj vo vzťahu k následnému uzneseniu najvyššieho\nsúdu, ktorý sa stotožnil s názorom krajského súdu o neprípustnosti odvolania v danom\nprípade.\nSťažovateľka vlastne tvrdí, že postupom najvyššieho súdu, ktorý odmietol meritórne\nkonať o jej odvolaní, bola sťažovateľke v rozpore so zákonom odňatá možnosť konať pred\nsúdom.\nPodľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom.\nMožno urobiť záver, že na základe skutočností tvrdených sťažovateľkou mohla táto\npodať proti uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,\nktorý ústavný súd považuje za účinný opravný prostriedok na ochranu základných práv\nalebo slobôd. Nepodanie dovolania zakladá neprípustnosť sťažnosti.\nVzhľadom na to, že sťažovateľka netvrdila a nepreukázala, že dovolanie nepodala\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa, neprichádzal ani do úvahy zo strany ústavného súdu\npostup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2009\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}