{"guid": "ussr:2aebfe43-e6cf-4c5b-acb2-abc1bba4ba81", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 224/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/2010 z 9. 6. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. I. ÚS 224/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2010-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2aebfe43-e6cf-4c5b-acb2-abc1bba4ba81", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2aebfe43-e6cf-4c5b-acb2-abc1bba4ba81", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2aebfe43-e6cf-4c5b-acb2-abc1bba4ba81", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2aebfe43-e6cf-4c5b-acb2-abc1bba4ba81/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 224/2010-6\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv\npodľa čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 3 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 350/2009\na jeho uznesením z 31. marca 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2010\ndoručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\nsvojich práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 3 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len\n\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 350/2009 a jeho uznesením z 31. marca\n2010 (ďalej len „uznesenie z 31. marca 2010“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súdu Trnava\n(ďalej len „okresný súd“) žalobu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nštátu proti Slovenskej republike (ďalej len „žalovaný“), zastúpenej Ministerstvom vnútra\nSlovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Okresný súd\nrozsudkom sp. zn. 26 C 136/2005 zo 14. mája 2008 žalobu sťažovateľa zamietol a krajský\nsúd rozsudkom sp. zn. 10 Co 285/2008 z 29. decembra 2008 tento rozsudok potvrdil. Obe\nkonania vedené okresným súdom, ako aj krajským súdom boli právoplatne skončené\n5. marca 2009. Sťažovateľ napadol uvedený rozsudok krajského súdu dovolaním.\nV rámci dovolacieho konania sťažovateľ požiadal o ustanovenie zástupcu z radov\nadvokátov na zastupovanie pred dovolacím súdom. Okresný súd uznesením sp. zn.\n26 C 136/05 z 27. júla 2009 jeho žiadosť odmietol. Proti uvedenému uzneseniu podal\nsťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením z 31. marca 2010 tak, že\nuznesenie okresného súdu potvrdil.\nPodľa sťažovateľa „Krajský súd v Trnave súdnemu konaniu nepomohol a porušil\nzákladné ľudské právo D. B. garantované čl. 13 Dohovoru – právo na účinný opravný\nprostriedok a čl. 14 – zákaz diskriminácie.\nKrajský súd v Trnave v uznesení 23Co/350/2009-410 rozhodol diletantsky, pretože\npotvrdil neustanovenie advokáta na dovolacie konanie, hoci mal v spise predložené\npotrebné aktuálne pomery sťažovateľa s tým, že sťažovateľ nemá prostriedky na zaplatenie\nadvokáta, tieto Krajský súd prehliadal a použil nepravdivé údaje alebo značne skreslené za\núčelom škodiť a aj tak konal, čím porušil základné právo garantované čl. 6 ods. 1 a čl. 3\nnikoho nemožno odbiť ponižujúcim spôsobom.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom\nvysloví:\n\n2\n\n„II.A. Krajský súd v Trnave porušuje základné práva D. B. v konaní 23Co/350/2009\ngarantované čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru, ktorým je Slovenská republika\nviazaná.\nII.B. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave\n23Co/350/2009-410 z dňa 31. 03. 2010 a vec vracia Okresnému súdu na ďalšie konanie.\nII.C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu predvolať svedkov,\npripojiť vyšetrovací spis ÚIS-418/BA1-PO-2004 a vykonať náležité dokazovanie a konať\nbez ďalších prieťahov.\nII.D. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške\n30.000 EUR v lehote 15 dní odo dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, plus trovy\nadvokáta.“\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti požiadal aj o ustanovenie advokáta v konaní pred\nústavným súdom z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových a osobných pomerov.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n3\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13\na čl. 14 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu z 31. marca 2010. K porušeniu\nuvedených práv sťažovateľa malo dôjsť tým, že krajský súd uznesením z 31. marca 2010\npotvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 23 C 136/2005 z 27. júla 2009, ktorým bola\nzamietnutá žiadosť sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na zastupovanie\npred dovolacím súdom.\nII.A K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd aplikujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé,\na nie je zásadne oprávnený a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu súd vyvodil (II. ÚS 21/96). Do obsahu práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), dožadovať sa toho,\naby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n\n4\n\nÚlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi\nzákladnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným\nrozhodnutím všeobecných súdov prípadne postupom, ktorý im predchádzal.\nSťažovateľ pokladá uznesenie krajského súdu z 31. marca 2010 za nesprávne,\npretože je podľa jeho názoru založené na nepravdivých údajoch o jeho majetkových\npomeroch.\nZ odôvodnenia uvedeného uznesenia z 31. marca 2010 vyplýva:\n„Predpokladom pre ustanovenie advokáta v zmysle ust. § 30 ods. 1 O. s. p. je, aby\nboli predpoklady účastníka pre oslobodenie od súdnych poplatkov a citované ust. § 30\nods. 1 O. s. p. dáva možnosť poskytnutia väčšej právnej ochrany účastníkovi, ktorý je síce\nprocesne spôsobilý, ale nemá prostriedky na výdavky zástupcu spojené so zastupovaním,\nhoci potrebu zastúpenia odôvodňuje zložitá povaha riešenej veci a záujem účastníka.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladmi na ustanovenie zástupcu z radov\nadvokátov, alebo centrum právnej pomoci je 1. žiadosť účastníka konania, 2. ak účastník\nspĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, na základe rozhodnutia súdu\npodľa ust. § 138 ods. 1, tzn. Či takéto rozhodnutie odôvodňuje pomery účastníka\na kumulatívne či nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie, či bránenie\npráva.“\nV ďalšej časti odôvodnenia uznesenia z 31. marca 2010 krajský súd skonštatoval, že\n„prvostupňový súd náležite preukazoval osobné, zárobkové, majetkové pomery, pričom\nodvolaciemu súdu v tejto súvislosti nezostáva nič iné ako prihliadnuť na už konštatované\npomery žalobcu (sťažovateľa, pozn.), ako boli presne citované v rozhodnutí súdu prvého\n\n5\n\nstupňa... S prihliadnutím na uvedené majetkové pomery nemožno priznať žalobcovi\noslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a preto sa súd stotožňuje s rozhodnutím súdu\nprvého stupňa, že sa zamietla žiadosť o ustanovenie z radov advokátov.“.\nPodľa § 30 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkovi,\nu ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca\nalebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci\nalebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné na\nochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.\nPodľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti\noslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde\no svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne\nsúd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky\nzaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nPodľa názoru ústavného súdu zdôvodnenie krajského súdu v danej veci je dostatočne\nvyargumentované. V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd\ndostatočným spôsobom a súčasne poukazujúc na odôvodnenie uznesenia okresného súdu\nz 27. júla 2009 uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné odvolanie sťažovateľa považovať\nza neodôvodnené a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Ústavný súd nezistil\npritom žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu, ktorý by\nnemal oporu v zákone. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je zjavne neodôvodnené\na ani arbitrárne, a preto je z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné.\nÚstavný súd tiež pripomína, že nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, ak súd\nnerozhodne podľa predstáv účastníka konania, a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto\nrozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi. Právo na\nspravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy na základe výkladu a použitia\nrelevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, že ich právne závery nie sú\n\n6\n\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil priamu príčinnú súvislosť medzi\nnapadnutými postupmi a uznesením krajského súdu z 31. marca 2010 a možným porušením\npráva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a konštatuje, že krajský súd postupoval v\nprávnej veci sťažovateľa takým spôsobom, ktorý neumožňuje, aby po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru o porušení jeho uvedených práv.\nÚstavný súd z týchto dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nII.B K namietanému porušeniu čl. 13, čl. 14 a čl. 3 dohovoru\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd ním priznaných sa musí zabezpečiť bez\ndiskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk,\nnáboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nPodľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nSamotná skutočnosť, že sťažovateľ podal sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,\nvylučuje, že by postup krajského súdu mohol byť v nejakom vecnom vzťahu\nk eventuálnemu porušeniu čl. 13 dohovoru.\n\n7\n\nÚstavný súd poznamenáva, že podľa judikatúry ESĽP sa čl. 13 dohovoru vzťahuje\niba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa\nstal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu, rozsudok z 27. apríla 1988, séria A, č. 131, ods. 52). V okolnostiach prípadu\nvšak ústavný súd k takémuto záveru nedospel.\nÚstavný súd rovnako konštatuje, že postup krajského súdu nemôže žiadnym\nspôsobom zasahovať do práva sťažovateľa vyplývajúceho z čl. 14 dohovoru. Sťažovateľ\nnetvrdil, že by sa s ním z dôvodov uvedených v čl. 14 dohovoru zaobchádzalo\nv napadnutých konaniach rozdielne oproti iným osobám v identických alebo podobných\nsituáciách a že takto proti nemu postupoval krajský súd. Subjektívny názor sťažovateľa na\ndiskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo\ndôjsť k diskriminačnému postupu. V danom prípade chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by\ndovolili dospieť k takému záveru aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd aj vo vzťahu k čl. 14 dohovoru poukazuje na judikatúru ESĽP, z ktorej\nvyplýva, že uvedený článok iba dopĺňa ostatné hmotnoprávne ustanovenia dohovoru a jeho\nprotokolov. Tento článok však nemá vlastnú nezávislú existenciu, ale je účinný len vo\nvzťahu k právam a slobodám, ktoré sú zaručené ustanoveniami dohovoru.\nZ čl. 3 dohovoru vyplýva povinnosť štátov zabezpečiť, aby jednotlivci podliehajúci\nich právomoci neboli vystavení zlému zaobchádzaniu alebo trestom vrátane zlého\nzaobchádzania zo strany ostatných jednotlivcov. Aby zlé zaobchádzanie spadalo do\npôsobnosti čl. 3 dohovoru, musí dosiahnuť určité minimum závažnosti. Vzhľadom na\nuvedené neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom krajského súdu a jeho uznesením\nz 31. marca 2010 a možným porušením práva sťažovateľa podľa čl. 3 dohovoru.\nNa základe už uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2\nuvedeného zákona ako zjavne neopodstatnenú.\n\n8\n\nVzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších\npožiadavkách sťažovateľa nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2010\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}