{"guid": "ussr:29585250-059d-4246-8514-8880ef4b5952", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/07 z 5. 4. 2007", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. apríla 2007, sp. zn. I. ÚS 1/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2007-04-05", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/29585250-059d-4246-8514-8880ef4b5952", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:29585250-059d-4246-8514-8880ef4b5952", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:29585250-059d-4246-8514-8880ef4b5952", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:29585250-059d-4246-8514-8880ef4b5952/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 1/07-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2007 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja\nKohuta o sťažnosti Ing. P. W., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. K., Advokátska\nkancelária, P., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod\nsp. zn. 11 C 276/04 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Ing. P. W. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 276/04\nporušené bolo.\n2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 C 276/04 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Ing. P. W. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.\n4. Ing. P. W. p r i z n á v a\n(slovom\n\nšesťtisícštyridsaťdva\n\núhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 042 Sk\nslovenských\n\nkorún),\n\nktoré\n\nje\n\nOkresný\n\nsúd\n\nBratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. D. K., Advokátska kancelária,\nP., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nz 10. januára 2007 č. k. I. ÚS 1/07-17 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. W., B. (ďalej len „sťažovateľ“),\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C\n276/04.\nZo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 276/04 sa návrhom\npodaným okresnému súdu 30. novembra 2004 sťažovateľ domáhal rozvodu manželstva\na úpravy práv a povinnosti k maloletému na čas po rozvode.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n„Od podania návrhu v roku 2004 do dnešného dňa nebol vytýčený termín\npojednávania. Svojho práva na prejednanie vo veci som sa domáhal aj sťažnosťou podanou\n\n2\n\npredsedovi Okresného súdu Bratislava 2 zo dňa 4. 6. 2006. Na túto sťažnosť som do\ndnešného dňa nedostal odpoveď.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, spôsob vybavenia veci, respektíve časový rozsah\npovažujem za neprijateľný, čím došlo k porušeniu môjho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odstavec 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na prejednanie veci v primeranej dobe, podľa článku 6, odsek 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol\ntýmto nálezom:\n„1. Okresný súd Bratislava 2 v konaní vedenom pod číslom 11 C/276/2004 porušil\nzákladné právo Ing. P. W. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené\nv článku 48 odstavec 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci\nv primeranej dobe, podľa článku 6, odstavec 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava 2 sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod číslom\n11 C/276/2004 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Ing. P. W. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 SK, ktoré\nmu je Okresný súd Bratislava 2 povinný vyplatiť do jedného mesiaca po vynesení tohoto\nnálezu.\n4. Priznať trovy konania.“\n2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: za okresný súd jeho predsedníčka listom z 2. februára 2007 sp. zn. Spr. 2013/07\na právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu\nlistom z 21. marca 2007.\n2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:\n„Po oboznámení sa s (...) obsahom predmetného spisu som zistila, že od podania\nnávrhu t. j. od 30. 11. 2004 bola vec pridelená JUDr. Z. M., vo veci nebol urobený žiadny\núkon len v období od 22. 12. 2004 do 09. 02. 2006, čo bolo spôsobené vysokou\n\n3\n\nzaťaženosťou sudkyne v jej oddelení (viac ako 600 vecí). Od 02. 03. 2006 sa vo veci koná\nplynule.\nSvoj podiel na dĺžke konania majú aj účastníci konania, ktorí liknavo reagujú na\nvýzvy súdu v súvislosti s návrhom navrhovateľa na delegáciu veci Okresnému súdu\nPovažská Bystrica, čo vyplýva zo samotného obsahu spisu (chronológia spisu).\nS poukazom na uvedené navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nNetrváme na ústnom prejednaní veci pred ústavným súdom, nakoľko od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\n2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného\nsúdu uviedla:\n„Bolo nám doručené vyjadrenie kde OS uvádza, že pre enormné zaťaženie zákonnej\nsudkyne sa vo veci plynule nejednalo, čo považuje sťažovateľ za irelevantné.\nPokiaľ sa týka tvrdenia, že sťažovateľ má tiež podiel na prieťahoch v konaní, s týmto\nnemôžeme súhlasiť, zastávame názor, že účastníci konania len využívajú možnosti dané im\nzákonom, žiadosť delegovať vec OS Považská Bystrica sťažovateľ podal až po sťažnosti za\nprieťahy v súdnom konaní.\nSťažnosť sťažovateľ považuje za dôvodnú, na tejto trvá, súhlasí s tým, aby Ústavný\nsúd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, nakoľko od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, čo sťažovateľ považoval za\ndôležité v sťažnosti uviedol a taktiež všetky skutočnosti sú zaznamenané spise 11 C\n276/2004.“\n3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej\nprerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je\n\n4\n\nurčená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za\nnevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne\nrozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,\nI. ÚS 65/04).\n4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v súlade\ns rozvrhom práce na rok 2006 a 2007 bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom I. senátu\nústavného súdu. Plénum ústavného súdu 28. februára 2007 Rozvrhom práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na rok 2007 sp. zn. Spr 140/07 rozhodlo, že s účinnosťou od\n28. februára 2007 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom II. senátu ústavného súdu.\nPlénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj\nHorváth, sa prerokujú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala\na rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\nII.\nZo sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa\nvzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 11 C 276/04:\n- 30. november 2004 – sťažovateľ sa návrhom podaným okresnému súdu domáhal rozvodu\nmanželstva a zverenia maloletého pochádzajúceho z manželstva na čas po rozvode do jeho\nvýchovy a opatery,\n- 22. december 2004 – okresný súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka,\n- 9. február 2006 – sťažovateľ namietal prieťahy v konaní a súčasne z dôvodu zmeny\nbydliska odporkyne žiadal o postúpenie veci Okresnému súdu Považská Bystrica,\n- 23. jún 2006 – okresný súd zaslal sťažovateľovi výzvu na zaplatenie súdneho poplatku „za\nnávrh na prikázanie veci inému súdu“,\n- 7. jún 2006 – sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,\n- 30. august 2006 – okresný súd opätovne doručoval sťažovateľovi výzvu zasielanú\nmu 23. júna 2006,\n\n5\n\n- 31. október 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,\n- 22. november 2006 – okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu\nsťažovateľa na postúpenie veci inému súdu,\n- 25. január 2007 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa na postúpenie veci inému\nsúdu,\n- 15. február 2007 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k stanovisku\nodporkyne,\n- 20. február 2007 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu a urgoval rýchlosť\nkonania,\n- 5. marec 2007 – spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) na konanie o návrhu sťažovateľa,\n- 8. marec 2007 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Ndc 27/07 žiadosti sťažovateľa na\npostúpenie veci inému súdu nevyhovel,\n- 16. marec 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu, ktorý v súčasnosti doručuje\nrozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom konania.\nIII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\n\n6\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov (...).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej\nneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho\norgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť\nsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo\n(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 276/04 o návrhu sťažovateľa na rozvod manželstva\na úpravu práv a povinností k maloletému, došlo k porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n7\n\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nporušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48\nods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu\nnajmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania\na postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na\npredmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd\npostupoval aj v danom prípade.\nÚstavný súd predovšetkým prihliada na skutočnosť, že predmetom napadaného\nkonania je aj úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu, t. j. ide o taký predmet\nkonania, ktorý si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu venovanú\nefektívnemu a rýchlemu postupu (II. ÚS 2/01), aby bol naplnený účel súdneho konania, čo\nokrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň\nosoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).\n1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd z doterajšieho priebehu\nkonania nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti\novplyvňujúcej celkovú dĺžku konania, pretože ide o súčasť štandardnej rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť, podľa názoru ústavného súdu,\ndosiaľ vykonané procesné úkony okresným súdom (výzva na zaplatenie súdneho poplatku\na zaslanie návrhu na vyjadrenie odporkyni), nemohli ani signalizovať faktickú zložitosť\nveci. Povaha veci (úprava práv a povinností k maloletému na čas po rozvode) si však vždy\nvyžaduje osobitne citlivý prístup zo strany súdu.\n2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, je potrebné zohľadniť,\nže sťažovateľ prispel k predĺženiu konania oneskoreným zaplatením súdneho poplatku za\nnávrh, ktorý zaplatil až 31. októbra 2006, t. j. po viac ako 2 rokoch od podania návrhu.\n\n8\n\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal konaním okresného súdu, pričom zistil, že jeho\npostup bol poznačený zbytočnými prieťahmi v období od 22. decembra 2004, keď okresný\nsúd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka, do 23. júna 2006, keď okresný súd\nreagoval na podanie sťažovateľa z 9. februára 2006 a zaslal mu výzvu na zaplatenie\nsúdneho poplatku za toto podanie, t. j. okresný súd viac ako rok a pol bezdôvodne nekonal.\nV súvislosti s tvrdením predsedníčky okresného súdu, že nekonanie okresného súdu\n„(...) bolo spôsobené vysokou zaťaženosťou sudkyne v jej oddelení (viac ako 600 vecí)“,\nústavný súd konštatuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne\nkonanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak\nsa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje\npredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce\nprerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej\nlehote.\nZ vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.\nSkutočnosť, že okresný súd má problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy,\nnemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by\nvylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci\núčastníka, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).\nVzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 276/04 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\n4. V nadväznosti na tento výrok ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127\nods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných\nprieťahov.\n\n9\n\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n100 000 Sk „z dôvodu, že nekonanie vo veci môjho osobného stavu a z toho vyplývajúcich\ndôsledkov (mám záujem o zverenie dieťaťa do mojej výchovy) vyvoláva u mňa dlhodobý\npocit právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy\nnaďalej trvá“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie\nporušenia základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením, preto\nústavný súd vzhľadom na podiel sťažovateľa na celkovej dĺžke konania mu primerané\nfinančné zadosťučinenie nepriznal, tak ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto\nrozhodnutia.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil\n(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti nálezu ústavného súdu.\n6. Sťažovateľ žiadal priznať (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich\núhradu za dva úkony právnej služby v sume 6 296 Sk.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 je 2 730 Sk\n\n10\n\na hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.\nS poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu\ntrov konania za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 (prevzatie a príprava\nzastúpenia, splnomocnenie z 20. novembra 2006) v sume 2 894 Sk vrátane režijného\npaušálu a úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 (vyjadrenie\nz 21. marca 2007) v sume 3 148 Sk vrátane režijného paušálu. Ústavný súd tak priznal\nsťažovateľovi nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 6 042 Sk, tak ako je to\nuvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. apríla 2007\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}