{"guid": "ussr:289cd3f3-e7eb-4750-87f3-1162efbfb1d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 136/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/04 z 27. 5. 2004", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2004, sp. zn. II. ÚS 136/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Alexander Brostl", "sudca_id": 1089, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/alexander-brostl-1089", "datum_vydania": "2004-05-27", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/289cd3f3-e7eb-4750-87f3-1162efbfb1d8", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:289cd3f3-e7eb-4750-87f3-1162efbfb1d8", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:289cd3f3-e7eb-4750-87f3-1162efbfb1d8", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:289cd3f3-e7eb-4750-87f3-1162efbfb1d8/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 136/04-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2004\npredbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Mileny Gidovej, Neštátna zubná ambulancia, K.,\nzastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., vo veci porušenia jej základných práv upravených\nv čl. 35 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva upraveného v čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nporušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 Listiny\nzákladných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 8 Co 543/02-68 z 18.\nnovembra 2003 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť MUDr. Mileny Gidovej o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2004\ndoručená sťažnosť MUDr. Mileny Gidovej (ďalej len „sťažovateľka“), Neštátna zubná\nambulancia, K., zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., vo veci porušenia jej základných\npráv upravených v čl. 35 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“), práva upraveného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol k dohovoru“),\nporušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu Bratislava (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8\nCo 543/02-68 z 18. novembra 2003 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nSťažovateľka ako prevádzkovateľka neštátneho zdravotníckeho zariadenia bola\nv rokoch 1998 a 1999 poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti aj poistencom\nDružstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva (ďalej len „Perspektíva“). Perspektíva\nsťažovateľke neuhrádzala faktúry za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Dňa 1. júla 1999\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo rozhodnutie č. 3215/1999-A\no zrušení povolenia na zriadenie poisťovne Perspektíva a následne krajský súd uznesením\nč. k. 7 K 70/01-30 z 30. apríla 2001 vyhlásil konkurz na majetok Perspektívy.\nPohľadávky, ktoré mala sťažovateľka voči Perspektíve, si uplatnila súdnou cestou\nproti Všeobecnej zdravotnej poisťovni podľa v čase uplatnenia nároku platného znenia § 34\nods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,\nfinancovaní\n\nzdravotného\n\npoistenia,\n\no zriadení\n\nVšeobecnej\n\nzdravotnej\n\npoisťovne\n\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) žalobou\no zaplatenie 172 304,22 Sk s prísl. Okresný súd Bratislava V žalobu sťažovateľky zamietol\nrozsudkom č. k. 5 C 195/01-49 z 29. októbra 2002. Krajský súd v odvolacom konaní\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom č. k. 8 Co 543/02-68 z 18. novembra\n2003.\nSťažovateľka vyslovuje v sťažnosti názor, že napadnutým rozsudkom krajský súd\nporušil jej základné práva podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, právo upravené\nv čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru a zároveň porušil čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2\nústavy a čl. 11 listiny.\n\n2\n\nSťažovateľka namieta, že krajský súd (a predtým aj prvostupňový súd) nesprávne\nposúdil vec po právnej stránke, keď ustanovenia novely zákona o zdravotnom poistení\nvykonané zákonom č. 233/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť až po uplatnení pohľadávky\nsťažovateľky, vykladal v rozpore s ústavou.\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po\nvykonaní dokazovania prijal tento nález:\n„Zamietnutím návrhu na zaplatenie 172.304,22 Sk s príslušenstvom rozsudkom\nKrajského súdu Bratislava 8 Co 543/02-68 v dôsledku aplikácie § 34 ods. 6 zákona\nč. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení\nVšeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových\na občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na rovnosť garantovanú čl. 11 Listiny základných práv\na slobôd a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, práva na podnikanie zakotveného v čl. 35 ods. 1\nÚstavy SR, práva vlastniť majetok upraveného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a k prekročeniu\npodmienok vyvlastnenia, ktoré sú zakotvené v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nZároveň došlo aj k porušeniu ustanovenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je\nvyjadrením princípu právneho štátu.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 11. 2003, č. k. 8 Co 543/02-68 sa\nzrušuje.\nSlovenská republika je povinná zaplatiť navrhovateľovi čiastku 200.000,- Sk k rukám\nnavrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti z titulu primeraného zadosťučinenia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na\n\npredbežnom\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry\nústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého\npredbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98).\nÚstavný súd na základe obsahu sťažnosti a jej príloh považuje sťažnosť sťažovateľky\nv časti, v ktorej namieta porušenie základného práva zaručeného v čl. 35 ústavy a v čl. 11\nlistiny za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd je názoru, že neexistuje príčinná súvislosť\nmedzi konaním a rozsudkom krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením\nzákladného práva podnikať zaručeného v čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva na rovnosť\nzaručeného v čl. 11 listiny. Takúto príčinnú súvislosť nemôže zakladať ani postup\na rozhodnutie súdu, v ktorom bol rešpektovaný skutkový a právny stav v čase vyhlásenia\n\n4\n\nrozhodnutia súdu podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd môže pre svoje\nrozhodnutie vziať do úvahy iba právo a skutkový stav, ktoré tu boli v čase vyhlásenia\nrozsudku. Rozsudok krajského súdu nebráni sťažovateľke v uplatnení označeného\nzákladného práva.\nK namietanému porušeniu čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 11 listiny ústavný súd\nuvádza, že ich aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach viaže na vyslovenie porušenia\nindividuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka na\nvyslovenie porušenia čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 11 listiny bez vzťahu ku\nkonkrétnemu základnému právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená\n(I. ÚS 34/96).\nZ týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v súlade s doterajšou\njudikatúrou ústavného súdu (I. ÚS 57/03, II. ÚS 84/03) po jej predbežnom prerokovaní\nv senáte odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nPri predbežnom prerokovaní tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala\nporušenie vlastníckeho práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a v čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k dohovoru, sa ústavný súd riadil princípom subsidiarity v zmysle čl. 127 ods. 1 i.\nf. ústavy. Vychádzajúc z tohto princípu dospel ústavný súd k záveru, že na prejednanie tejto\nčasti sťažnosti nie je daná jeho právomoc, ktorá je vo všeobecnosti vyjadrená v čl. 124\nústavy a konkrétne v čl. 127 ods. 1 ústavy, kde sa ochrana základných práv a slobôd\nrozdeľuje medzi ústavný súd a všeobecné súdnictvo s tým, že všeobecné súdnictvo chráni\nv celom rozsahu aj základné práva a slobody, ak táto ochrana má oporu v obyčajných\nzákonoch.\nVlastnícke právo pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne chránia všeobecné\nsúdy. Platí to aj pre ochranu pohľadávok, ktoré tvoria súčasť pojmu majetok. Ak\nsťažovateľka uplatnila nárok na ochranu jej majetku (zaplatenie pohľadávok, pričom\nnerozhoduje právny dôvod, a preto to môže byť aj pohľadávka vzniknutá z titulu\n\n5\n\nposkytnutej zdravotnej starostlivosti) a všeobecné súdy o jej žalobe riadne konali a rozhodli\no nej, nemožno pokračovať v ochrane jej majetku podaním sťažnosti v konaní pred\nústavným súdom. Právomoc ústavného súdu nemôže v takom prípade založiť to, že sa\nsťažovateľka nestotožnila s postupom a rozsudkom krajského súdu pri ochrane jej majetku,\nak tento postup a rozhodnutie v celom rozsahu rešpektuje ústavné limity vyjadrené v čl. 2\nods. 2 a v čl. 46 až 48 ústavy, kde sú upravené ústavnoprocesné princípy postupov\na rozhodnutí všeobecných súdov aj pri ochrane majetku účastníkov súdneho konania.\nVychádzajúc z uvedeného a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 66/03,\nIV. ÚS 141/03) ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci\nústavného súdu.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia je rovnako viazané na vyslovenie porušenia práva\nalebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou\nnávrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2004\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}