{"guid": "ussr:2889cd07-e63f-4007-8ef3-d730eef5fa9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 334/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 334/09 z 8. 10. 2009", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2009, sp. zn. II. ÚS 334/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2009-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2889cd07-e63f-4007-8ef3-d730eef5fa9e", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2889cd07-e63f-4007-8ef3-d730eef5fa9e", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2889cd07-e63f-4007-8ef3-d730eef5fa9e", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:2889cd07-e63f-4007-8ef3-d730eef5fa9e/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 334/09-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009\npredbežne prerokoval sťažnosť E. V., P., zastúpenej advokátom JUDr. M. G., V., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Cdo 61/2009 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť E. V. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra\n2009 doručená sťažnosť E. V., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní\nvedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn.\n4 Cdo 61/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 31. augusta 2009.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 3 Co 51/2008, 3 Co 62/2008 z 11. júna 2008 bol potvrdený rozsudok\nOkresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 C 1110/1999\nz 11. decembra 2007, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľky ako žalobkyne, ako aj\nďalších žalobkýň proti viacerým žalovaným o určenie rozsahu dedičstva. Všeobecné súdy\ndospeli k záveru, že pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci si v minulosti sporné\nnehnuteľnosti medzi sebou reálne rozdelili, a preto nebolo možné vyhovieť žalobe\no určenie, že spoluvlastnícky podiel v jednej šestine patrí do dedičstva. Proti rozsudku\nkrajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala\nz ustanovenia § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a ako dovolací dôvod uviedla\nnesprávne právne posúdenie veci krajským súdom [§ 241 ods. 2 písm. c) Občianskeho\nsúdneho poriadku]. Navrhla zrušiť rozsudky krajského súdu a okresného súdu a vec vrátiť\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Vyslovila názor, že krajský súd pri svojom rozhodovaní\nnerešpektoval právny názor vyslovený najvyšším súdom v jeho zrušujúcom rozsudku sp. zn.\n7 Cz 36/90 z 20. decembra 1990 vydanom v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona, a to\ni napriek tomu, že právny názor najvyššieho súdu rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom\nprostriedku bol pre krajský súd v zmysle § 243d Občianskeho súdneho poriadku záväzný.\nTrvala na tom, že žalobkyne preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnej\npredchodkyne k jednej šestine sporných nehnuteľností. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Cdo 61/2009 z 27. mája 2009 bolo dovolanie odmietnuté ako neprípustné bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na to, že krajský súd rozhodol\nrozsudkom, v zmysle ustanovenia § 238 Občianskeho súdneho poriadku platí, že dovolanie\npodané proti rozsudku je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od\nprávneho názoru vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\nalebo ak v potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože po\nprávnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku). V danej veci však rozsudok krajského súdu nevykazuje znaky rozsudku\nuvedeného v § 238 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Okrem toho z obsahu spisu\nnepochybne vyplýva, že najvyšší súd rozhodoval vo veci v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n2\n\n7 Cz 36/90 na základe sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Konanie o sťažnosti pre porušenie\nzákona upravoval Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. decembra 1991. Tento\ninštitút nahradil nový mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie zavedený s účinnosťou\nod 1. januára 1992. V prerokovávanej veci je zrejmé, že v rámci dovolacieho konania\nnebolo v minulosti vydané žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorom by bol vyslovený\njeho právny názor na prerokovávanú vec. Keďže najvyšší súd v dovolacom konaní v danej\nveci dosiaľ nerozhodoval, prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku nemožno vyvodzovať.\nPodľa názoru sťažovateľky, hoci dovolanie podala v zákonnej jednomesačnej lehote\npočítanej od doručenia rozsudku krajského súdu, uznesenie najvyššieho súdu bolo jej\nprávnemu zástupcovi doručené až 14. augusta 2009, teda už po uplynutí jednoročnej\nzákonnej lehoty, v ktorej mohol rozsudok krajského súdu napadnúť mimoriadnym\ndovolaním generálny prokurátor. Sťažovateľka podnet na podanie mimoriadneho dovolania\nvšak generálnemu prokurátorovi nepodala, lebo vychádzala z toho, že vo veci je prípustné\ndovolanie podľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nĎalej sťažovateľka namieta, že inštitút dovolania bol zavedený do Občianskeho\nsúdneho poriadku na účely rozšírenia ochrany účastníka mimoriadnymi opravnými\nprostriedkami. O mimoriadnych opravných prostriedkoch rozhodoval vtedy (aj teraz)\nnajvyšší súd a pri zrušení právoplatného rozhodnutia v ďalšom konaní bol súd, ktorému\nbola vec vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu. To platí aj\nteraz. Evidencia spisov týkajúcich sa sťažností pre porušenie zákona sa viedla na najvyššom\nsúde síce v evidencii Cz a terajšie dovolania sa evidujú pod Cdo, ale to je len technické\noznačenie, ktoré nemôže meniť zákon. Nie je rozhodujúce, akým spôsobom bol mimoriadny\nopravný prostriedok podaný, ale to, aké bolo rozhodnutie súdu o tomto opravnom\nprostriedku. Nižší súd sa totiž neriadil obsahom mimoriadneho opravného prostriedku, ale\nrozhodnutím súdu. Záver najvyššieho súdu preto nemal a nemá oporu v zákone.\nV zrušujúcom rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cz 36/90 z 20. decembra 1990 bol\nvyslovený pre nižšie súdy záväzný právny záver. Tieto vec prerokovávali ďalších vyše 18\n\n3\n\nrokov, avšak záväzný právny záver nerešpektovali, čo bolo dôvodom prípustnosti dovolania\npodľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nKeďže uznesenie najvyššieho súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené\n14. augusta 2009, sťažnosť je podaná v zákonnej lehote.\nSťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\noznačených článkov ústavy a dodatkového protokolu v konaní vedenom najvyšším súdom\npod sp. zn. 4 Cdo 61/2009 s tým, aby bolo uznesenie najvyššieho súdu z 27. mája 2009\nzrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Napokon požaduje aj primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 3 300 €.\nZ uznesenia najvyššieho súdu č. k. 4 Cdo 61/2009-461 z 27. mája 2009 vyplýva, že\nním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n3 Co 51/2008, 3 Co 62/2008 z 11. júna 2008. Podľa názoru najvyššieho súdu v konaní\nvedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 7 Cz 36/90 na základe sťažnosti pre porušenie\nzákona podanej generálnym prokurátorom došlo k zrušeniu skoršieho právoplatného\nrozhodnutia. Konanie o sťažnosti pre porušenie zákona upravoval Občiansky súdny\nporiadok v znení účinnom do 31. decembra 1991. Potom bolo toto konanie nahradené\ndovolacím konaním ako novým mimoriadnym opravným prostriedkom, a to s účinnosťou\nod 1. januára 1992. Podanie dovolania závisí od účastníkov, je viazané zákonnou lehotu a sú\nuvedené dôvody, pre ktoré možno rozhodnutia odvolacích súdov napadnúť dovolaním.\nKonanie na dovolacom súde je osobitne upravené a rovnako aj spôsob, akým môže dovolací\nsúd vo veci rozhodnúť. V prerokovávanej veci je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že\nv rámci dovolacieho konania nebolo vydané v minulosti žiadne rozhodnutie dovolacieho\nsúdu, v ktorom by bol vyslovený jeho právny názor na prerokovávanú vec. Keďže dovolací\nsúd v danej veci dosiaľ nerozhodoval, prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodzovať.\nII.\n\n4\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné aj proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru\ndovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.\nPodľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\n\n5\n\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nSťažovateľka je predovšetkým presvedčená, že ňou podané dovolanie bolo prípustné\npodľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože všeobecné súdy nerešpektovali\nzáväzný právny názor vyslovený už predtým vo veci najvyšším súdom, nie síce\nv dovolacom konaní, ale v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona.\nZ pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že najvyšší súd založil svoj právny\nnázor o neaplikovateľnosti ustanovenia § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na\ndoslovnom výklade tohto ustanovenia. Nie je totiž sporné, že pred dovolacím konaním\nvedeným najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Cdo 61/2009 žiadne iné dovolacie konanie v danej\nprávnej veci neprebiehalo. Práve preto pri výklade zvolenom najvyšším súdom nebolo\nmožné prípustnosť dovolania vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku.\n\n6\n\nSťažovateľka vykladá ustanovenie § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nvoľnejšie, a to skôr s prihliadnutím na jeho zmysel. Zdôrazňuje pritom, že právnym\npredchodcom súčasného inštitútu dovolania bola sťažnosť pre porušenie zákona, pričom oba\ninštitúty sú mimoriadnymi opravnými prostriedkami.\nMožno konštatovať, že oba výklady sporného ustanovenia sa javia ako legitímne\na ústavne konformné. Nemožno preto dospieť k záveru, že by právny názor najvyššieho\nsúdu bol arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Niet preto ani príčiny, aby ústavný súd do\nuznesenia najvyššieho súdu zasiahol.\nNemožno akceptovať ani ďalšiu námietku sťažovateľky, podľa ktorej nemohla podať\npodnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania v jednoročnej\nzákonnej lehote, pretože uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bolo jej dovolanie pre\nneprípustnosť odmietnuté, jej bolo doručené už po uplynutí tejto zákonnej lehoty.\nSťažovateľke nič nebránilo súčasne s podaním dovolania podať aj podnet\ngenerálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania. Vzhľadom na to, že\notázka prípustnosti dovolania v danom prípade nebola jednoznačná, išlo by o logický\npostup, ktorý by zabezpečil ochranu jej práv v najširšom rozsahu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2009\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}