{"guid": "ussr:221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/04 z 21. 10. 2004", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. októbra 2004, sp. zn. III. ÚS 79/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Babjak", "sudca_id": 1099, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/juraj-babjak-1099", "datum_vydania": "2004-10-21", "forma": "Nález,Nález", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "nazov": "čl. 25 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/120-1976/clanok-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-25", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 79/04-101\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya\na zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka o prijatej sťažnosti JUDr. Ing. J. P., bytom\nB., zastúpeného advokátom JUDr. P. B., P., namietajúcej porušenie práv podľa čl. 25\npísm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a podľa čl. 30 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky v súvislosti s uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky\nč. 161 z 23. apríla 2003 na verejnom zasadnutí konanom 21. októbra 2004 takto\nrozhodol:\nPráva JUDr. Ing. J. P. podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach a podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti\ns uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 161 z 23. apríla 2003\nneboli.\n\nporuš e n é\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Podaním z 20. augusta 2003, ktoré bolo označené ako sťažnosť podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „sťažnosť“ a „ústava“), sa na Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obrátil prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu JUDr. Ing. J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) a požiadal ho o vydanie takéhoto nálezu:\n„Konaním, uznesením Súdnej rady SR č. 161 zo dňa 23. apríla 2003 a nedoručením\npísomného vyrozumenia boli porušené práva JUDr. Ing. J. P. zakotvené v čl. 25 písm. c)\nv spojení s čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uverejneného\npod č. 120/1976 Zb. ako aj základné práva zakotvené v čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1\na ods. 2 Ústavy SR tým, že mu neumožnila bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach a bez neodôvodnených\nobmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejnej funkcie sudcu.\nÚstavný súd SR zrušuje uznesenie Súdnej rady SR č. 161 zo dňa 23. apríla 2003\ntýkajúce sa návrhu na vymenovanie JUDr. Ing. J. P. za sudcu na Okresný súd Trnava.\nÚstavný súd SR prikazuje Súdnej rade SR obnoviť stav pred porušením práva\na v zmysle § 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších\npredpisov podať prezidentovi SR návrh na vymenovanie sudcu.\nÚstavný súd SR podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva JUDr. Ing. J. P. primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 50.000 Sk, ktoré je Súdna rada SR povinná mu vyplatiť do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Finančné zadosťučinenie je iba malá časť\nzo straty, ktorá sťažovateľovi vznikla a vzniká nevymenovaním za sudcu.\nÚstavný súd SR priznáva JUDr. Ing. J. P. náhradu trov konania, ktoré je Súdna rada\npovinná vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 79/04-26 z 10. marca 2004 (ďalej len\n„uznesenie o prijatí“) bola sťažnosť v časti namietajúcej porušenie práv podľa čl. 25 písm.\nc) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný\npakt“) a podľa čl. 30 ods. 4 ústavy v súvislosti s uznesením Súdnej rady Slovenskej\n\n2\n\nrepubliky č. 161 z 23. apríla 2003 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „súdna rada“) prijatá\nna ďalšie konanie, pričom vo zvyšnej časti bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\n3. Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil najmä podaniami z 24. októbra 2003, 13. apríla\n2004, listinnými prílohami súvisiacimi s vecou a ústnou argumentáciou prednesenou na\nústnom pojednávaní 7. septembra 2004 (kde žiadal aj úhradu trov konania, ktorej výšku\nneskôr upresnil sumou 33 613 Sk).\nPodstata sťažnosti spočíva v tom, že ohľadne sťažovateľa - napriek úspešnému\nabsolvovaniu výberového konania v dňoch 23. januára a 28. februára 2003 na obsadenie\nvoľných miest sudcov na okresných súdoch v Trnave, Piešťanoch a Galante, jeho súhlasu\ns vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na výkon funkcie sudcu na Okresný súd\nTrnava - nebol podaný súdnou radou prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len\n„prezident“) návrh na jeho vymenovanie za sudcu, lebo v napadnutom uznesení súdna rada\nkonštatuje, že návrh na jeho predloženie prezidentovi nezískal v súdnej rade potrebnú\nväčšinu hlasov. Sťažovateľ tiež dodal, že o rokovaní súdnej rady, kde bol prejednávaný aj\njeho návrh, nevedel, nemal možnosť sa ho zúčastniť a navyše napadnuté uznesenie mu\nnebolo vôbec súdnou radou oznámené.\nSťažovateľ najprv tvrdil, že bolo povinnosťou súdnej rady v zmysle § 7 zákona\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) predložiť návrh na jeho vymenovanie\nza sudcu ako úspešného uchádzača výberového konania (keď navyše spĺňal aj ďalšie\npodmienky citovaného ustanovenia) prezidentovi. Neskôr pripustil, že súdna rada nemusí\nprezidentovi predložiť aj návrh na vymenovanie takéhoto uchádzača, svoje rozhodnutie\nvšak musí v takomto prípade zdôvodniť („... keby to odôvodnenie bolo jasné, presvedčivé,\ntak nemám problém s tým, že súdna rada rozhodla tak ako rozhodla“).\nPráve nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia súdnej rady sa napokon stal\nťažiskom argumentácie sťažovateľa. Podľa neho potreba takéhoto odôvodnenia vyplýva\n\n3\n\nokrem iného z požiadaviek právnej istoty, objektivity postupu orgánu verejnej moci, ako aj\nobjektívneho a primeraného zdôvodnenia rozdielneho zaobchádzania.\nSťažovateľ aj na ústnom pojednávaní tvrdil, že mu bolo upreté právo na funkciu\nsudcu bez neodôvodnených obmedzení a došlo tiež k nerovnakému zaobchádzaniu.\nK neodôvodnenému obmedzeniu napr. uviedol: „...nikto ma neinformoval a vlastne sa to\nneskončilo nijakým spôsobom. Ja som nebol informovaný z hľadiska formy a nikto mi ani\nneodôvodnil, prečo, a keď som bol ústne informovaný, nikto mi neodôvodnil, prečo súdna\nrada konala tak, ako konala. To neodôvodnené obmedzenie tam bolo na predloženie\nprezidentovi republiky.“ K nerovnakému zaobchádzaniu tiež uviedol: „... tí, ktorí skončili\npo mne vo výberovom konaní, tak s tými súdna rada problém nemala. So mnou mala. Takže\nzrejme uprednostnila nejaké iné kritériá. Tie rovnaké podmienky z tohto kontextu, neviem,\nale z tohto celkového pohľadu, ak sa pozeráme na vec od začiatku výberového konania až\npo tú koncovku na súdnej rade, tak je neštandardné podľa môjho názoru a otázne, prečo\nsúdna rada vyberala si ešte kandidátov, že ktorých predloží a ktorých nepredloží. To je\nzásada - nerovnaké zaobchádzanie - by som skôr povedal. Rozdielny prístup z tohto\nhľadiska - neodôvodnený.“\n4. Súdna rada sa vyjadrila k sťažnosti predovšetkým podaním z 30. septembra 2003\na prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. J. D., DrSc., na ústnom pojednávaní,\npričom sťažnosť považovala od počiatku za neopodstatnenú.\nPôvodnú argumentáciu sťažovateľa o povinnosti súdnej rady predložiť návrh na jeho\nvymenovanie za sudcu prezidentovi v zmysle § 7 zákona o sudcoch vyvracala\npredovšetkým ústavným postavením súdnej rady („... Je ústavou zriadeným orgánom,\ninštitucionálnym garantom nezávislosti súdnej moci a sudcov... nie je povinná predložiť\nakýkoľvek návrh na vymenovanie sudcu bez toho, aby o navrhnutom kandidátovi pred\npredložením návrhu rozhodla“).\nPoukázala na to, že čl. 30 ods. 4 ústavy sa nezaručuje právo verejnú funkciu dostať,\nale iba právo na prístup k nej, t. j. právo uchádzať sa o verejnú funkciu za rovnakých\n\n4\n\npodmienok, aké majú vytvorené iní uchádzači. Z označeného ustanovenia možno odvodiť\nprávo získať verejnú funkciu, ak uchádzač splní podmienky prístupu k verejnej funkcii.\nV tomto prípade ide o právo na prístup k ústavnej funkcii sudcu, resp. uchádzať sa\no funkciu sudcu (nie o právo na výkon funkcie sudcu), pričom sťažovateľ mal vytvorenú\npresne takú príležitosť uchádzať sa ako všetci ostatní uchádzači a súdna rada v tomto smere\nneporušila žiadne svoje povinnosti.\nVo vzťahu k čl. 30 ústavy nedochádza k uplatneniu práva v rámci napr. správneho\nalebo akéhokoľvek iného konania, kde účastník konania má právo na individuálne\nrozhodnutie, na písomné vyhotovenie rozhodnutia vo svojej veci. Vo sfére volebného práva\nalebo uplatňovania čl. 30 ústavy je zrejme absurdné vyžadovať individuálny právny akt,\nktorý má výrok a ktorý má odôvodnenie. Napadnuté uznesenie súdnej rady sa zakladá na\nvýslovnom znení čl. 141a ods. 5 ústavy. Ide o rozhodovanie hlasovaním, kde sa nedosiahol\nv konkrétnom prípade výsledok, lebo sa nesplnila ústavná podmienka na to, aby sa\nrozhodnutie zrodilo. Odôvodňovanie rozhodnutia súdnej rady by bolo v rozpore aj s celým\nrežimom jej rozhodovania, ktorý končí tajným hlasovaním. Napokon k porušeniu práva\nsťažovateľa neodôvodnením rozhodnutia súdnej rady by mohlo dôjsť iba za predpokladu, že\nby existoval zákon, ktorý hovorí o tom, že sťažovateľ má právo také rozhodnutie\ns odôvodnením dostať, čo však nebolo preukázané a označená požiadavka ani nemá základ\nv našom právnom poriadku.\nSplnenie podmienok podľa § 5 zákona o sudcoch vrátane úspešného absolvovania\nvýberového konania v zmysle § 28 a § 29 tohto zákona je len vstupnou bránou do celého\nustanovovania, na konci ktorého je vymenovanie sudcu na doživotie (formulácia zákona\nnehovorí o taxatívnych skutočnostiach, o ktorých platí, že ten, kto ich splní, má zaručené, že\nsa stane sudcom). V celom výberovom konaní na funkciu sudcu je možnosť úvahy, ktorú\nmá ako výberová komisia, tak aj súdna rada, aby bolo možné rozumne nakladať s kreáciou\nsúdnej moci. Súdna rada ako garant nezávislosti súdnej moci, v rámci ktorej garantuje aj\nkvalitu rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republiky, svoju úlohu\n\n5\n\npremieta aj do toho, že rozhodne, kto zo záujemcov o pôsobenie v súdnej moci sa stane\nsudcom.\nZo zákona č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnej rade“)\nvýslovne vyplýva možnosť účasti na zasadnutí súdnej rady len pre kandidátov na predsedu\na podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Až po uznesení ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 23/04 z 30. januára 2004 začala súdna rada prizývať na svoje zasadnutia aj\nuchádzačov o posty na všeobecné súdy. Z tohto hľadiska prípadné nedodržanie\nRokovacieho poriadku Súdnej rady Slovenskej republiky z 26. augusta 2002, ktorý\nnadobudol účinnosť 18. marca 2003 (ďalej len „rokovací poriadok“), to znamená interného\nnormatívneho predpisu, vo veci sťažovateľa v roku 2003 však nemôže znamenať porušenie\nústavy.\nKeďže sťažovateľ nebol účastníkom konania pred súdnou radou (tým bol Krajský\nsúd v Trnave, kde bola zriadená príslušná výberová komisia), nemohlo dôjsť k porušeniu\njeho práv ani nedoručením mu napadnutého uznesenia.\nII.\n1. Uznesením o prijatí z 10. marca 2004 ústavný súd vymedzil predmet konania vo\nveci samej, to znamená ohľadne namietaného porušenia práv sťažovateľa podľa čl. 25\npísm. c) medzinárodného paktu a podľa čl. 30 ods. 4 ústavy v súvislosti s napadnutým\nuznesením súdnej rady.\nPodľa čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu „Každý občan má právo a možnosť bez\nakýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení: ...\nc) vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny“, resp. „mať\nprístup, na základe všeobecných podmienok rovnosti, k verejnej službe v svojej krajine“\n(verzia anglická) alebo „vstúpiť, na základe všeobecných podmienok rovnosti, do verejných\nfunkcií svojej krajiny“(verzia francúzska).\n\n6\n\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nNie je sporné, že u sťažovateľa ide o právo prístupu k funkcii sudcu, teda k verejnej\nfunkcii, a preto čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu a čl. 30 ods. 4 ústavy sú\naplikovateľné. Úlohou ústavného súdu bolo potom najmä posúdiť, či rozhodné požiadavky\ntýchto ustanovení - bez neodôvodnených obmedzení a za všeobecných podmienok rovnosti,\nresp. za rovnakých podmienok - boli vo veci sťažovateľa rešpektované alebo nie\n(neprichádzalo do úvahy skúmať rozdiely uvedené v čl. 2 medzinárodného paktu\ns poukazom na uznesenie o prijatí). Prihliadol pritom aj na požiadavky prístupu k verejnej\nfunkcii, ktoré vyplývajú z komentára k aplikácii čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu\n(„General comment on its implementation“, resp. „Observation général sur son application“;\nbod 23), ako napr. že kritériá a konanie pre menovanie musia byť objektívne a rozumné\na prístup k funkcii má byť založený aj na zásadách zásluhovosti.\n2. Z čl. 30 ods. 4 ústavy vyplýva tiež právo za rovnakých podmienok mať prístup\nk funkcii sudcu, resp. uchádzať sa o funkciu sudcu. Treba však zdôrazniť, že obsahom tohto\npráva nie je právny nárok na získanie uvedenej funkcie, lebo tento vzniká až vtedy, keď\nuchádzač splnil v procese prístupu všetky predpísané podmienky.\nObdobné právo vyplýva aj z čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu, ktorý však\nnavyše vyžaduje aj splnenie podmienky „bez neodôvodnených obmedzení“.\n3. Podmienky na vymenovanie kandidáta do ústavnej funkcie sudcu sú obsiahnuté\npredovšetkým v čl. 145 ods. 1 a 2 ústavy, § 5 ods. 1, § 6, § 7, § 27 a § 28 zákona o sudcoch,\nrokovacom poriadku a v Zásadách výberového konania, funkčného postupu sudcov na súd\nvyššieho stupňa a na ustanovenie do vyšších sudcovských funkcií z 19. apríla 2001.\nZ hľadiska časového ide v procese prístupu k funkcii sudcu o: a) výberové konanie;\nb) prerokovanie návrhu úspešného kandidáta z výberového konania a rozhodnutie o ňom na\nzasadnutí súdnej rady a v prípade návrhu, ktorý získal potrebný počet hlasov, jeho\n\n7\n\npredloženie prezidentovi a c) menovanie kandidáta prezidentom do funkcie sudcu bez\nčasového obmedzenia (aby sa mohol ujať funkcie, musí ešte zložiť a podpísať sľub\nv zmysle § 10 zákona o sudcoch). Kandidát, ktorý nesplní podmienky predchádzajúceho\nštádia, nemôže ísť do štádia ďalšieho.\n4. Súdna rada je orgánom verejnej moci, ústavným orgánom, ktorý zabezpečuje\nnezávislé postavenie súdnej moci vo vzťahu k iným orgánom štátu. „Zmyslu obsahového\nnaplnenia princípu nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia od ostatných orgánov štátu\nzodpovedá aj ustanovený okruh kompetencií, ktorý zabezpečuje jej zásadný vplyv na\nriešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existenčných otázok“\n(z dôvodovej správy k novele ústavy v roku 2001). Do jej pôsobnosti patrí aj predkladať\nprezidentovi návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov podľa čl. 141a ods. 4 písm. a)\nústavy.\nSúdna rada rozhoduje uznesením, na prijatie ktorého je podľa čl. 141a ods. 5 ústavy\npotrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov (podľa dôvodovej správy „so\nzámerom zabezpečiť čo najväčšiu objektívnosť a všestranné zváženie všetkých rozhodných\nokolností“). Podľa § 7 zákona o súdnej rade v znení účinnom v rozhodnom čase zasadnutie\nsúdnej rady je neverejné, ak súdna rada nerozhodne inak. Podľa čl. 30 ods. 5 rokovacieho\nporiadku o návrhu na vymenovanie sudcu sa hlasuje tajne.\nUznesenie súdnej rady ako výsledok hlasovania orgánu verejnej moci je právnou\nskutočnosťou verejného práva vo forme rozhodnutia adresovaného prezidentovi. Nejde\no individuálny právny akt (ako výsledok činnosti príslušného orgánu, ktorým sa zakladajú,\nmenia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia a povinnosti subjektov), ale\no osobitný druh právneho konania.\nVýsledok hlasovania týkajúci sa kreovania verejných, resp. ústavných činiteľov\n(nielen rozhodnutie súdnej rady o predložení návrhu kandidáta na sudcu prezidentovi) sa\nneodôvodňuje, pričom za hlasovanie nemožno brať hlasujúceho na zodpovednosť. Ústavná\n\n8\n\na zákonná úprava nepripúšťa v predmetných súvislostiach ani možnosť odvolania proti\nrozhodnutiu.\n5. Návrh na predloženie návrhu na vymenovanie sťažovateľa do funkcie sudcu\nprezidentovi bol prerokovaný na zasadnutí súdnej rady za rovnakých podmienok ako\nu ostatných úspešných uchádzačov výberového konania, čo napokon ústavnému súdu\npotvrdil aj svedok JUDr. Ľ. Sz. (člen príslušnej výberovej komisie a člen súdnej rady).\nO tomto návrhu bolo hlasované tak ako aj o iných návrhoch, pričom na rozdiel od ostatných\nuchádzačov sťažovateľ nezískal dostatočný počet hlasov a jeho návrh preto nemohol byť\npredložený prezidentovi.\nNeodôvodnenie napadnutého uznesenia súdnej rady, ktoré je pre sťažovateľa\nnepriaznivé a znemožnilo mu ústavnú funkciu sudcu získať, však nemôže byť porušením\nrovnakých podmienok v procese prístupu k tejto funkcii. Obsahom práva podľa čl. 30 ods. 4\nústavy nie je ani právo funkciu sudcu získať a ani právo na odôvodnenie nepriaznivého\nrozhodnutia súdnej rady v procese prístupu k tejto funkcii.\nNeodôvodnenie uznesenia nie je ani neodôvodneným obmedzením v procese\nprístupu sťažovateľa k verejnej funkcii v zmysle čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu,\nkeďže vzhľadom na neexistenciu opravného prostriedku už neovplyvňuje jeho ďalší prístup.\n6. K námietke sťažovateľa, že súdna rada rokovala a rozhodla o jeho návrhu napriek\ntomu, že nebol o tomto upovedomený a nemal možnosť sa rokovania zúčastniť (pri ďalšom\nneúspešnom uchádzaní sa o funkciu sudcu v roku 2004 tieto možnosti mal), treba uviesť, že\nhoci práva byť upovedomený o rokovaní súdnej rady a zúčastniť sa príslušnej časti tohto\nrokovania nevyplývali explicitne z príslušnej zákonnej úpravy, z rokovacieho poriadku ako\ninterného normatívneho prepisu súdnej rady vyplývali (čl. 32 ods. 2, čl. 26 ods. 2),\na preto mohli aj u sťažovateľa vzbudiť očakávanie, že súdna rada bude postupovať v súlade\ns nimi.\n\n9\n\nKeďže súdna rada neumožnila realizovať v rozhodnom čase označené práva\nvyplývajúce explicitne iba z jej interného normatívneho predpisu ani u ostatných\nuchádzačov o funkciu sudcu, nedošlo k zásahu do podstaty práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy\n(za rovnakých podmienok) a vzhľadom na okolnosti tohto prípadu ani k neodôvodnenému\nobmedzeniu v zmysle čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu.\nK takýmto následkom napokon nemohlo dôjsť ani neoznámením sťažovateľovi\nnapadnutého uznesenia zo strany súdnej rady, o ktorom (vrátane jeho obsahu) sa napokon\nv relatívne krátkom čase dozvedel a mohol sa domáhať nápravy spôsobmi, ktoré považoval\nza opodstatnené.\n7. Na základe vyššie uvedenej argumentácie ústavný súd rozhodol, že práva\nsťažovateľa podľa čl. 25 písm. c) medzinárodného paktu a podľa čl. 30 ods. 4 ústavy\nv súvislosti s napadnutým uznesením súdnej rady porušené neboli.\nTento výrok znamená, že sťažnosti sťažovateľa (v časti prijatej na ďalšie konanie)\nnebolo vyhovené v celom rozsahu, teda okrem navrhovaného výroku o porušení označených\npráv aj ohľadne ďalších výrokov naň nadväzujúcich (vrátane úhrady uplatnených trov\nkonania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. októbra 2004\n\n10", "vazby": {"registre": ["porušovanie Ústavy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}