{"guid": "ussr:1e689eb4-c95e-4ecf-b106-e5bd12fc5301", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 81/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 81/03 z 27. 10. 2003", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 2003, sp. zn. I. ÚS 81/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Štefan Ogurčák", "sudca_id": 1102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/stefan-ogurcak-1102", "datum_vydania": "2003-10-27", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1e689eb4-c95e-4ecf-b106-e5bd12fc5301", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1e689eb4-c95e-4ecf-b106-e5bd12fc5301", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:1e689eb4-c95e-4ecf-b106-e5bd12fc5301", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:1e689eb4-c95e-4ecf-b106-e5bd12fc5301/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 81/03-76\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho na verejnom zasadnutí 6. októbra 2003\nprerokoval prijatú sťažnosť I. R., bytom T., zastúpenej advokátom JUDr. J. M., Advokátska\nkancelária, K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného\nsúdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91 a 27. októbra 2003 takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91 p o r u š i l právo\nI. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91 p r i k a z u j e\nkonať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n\n3. I. R. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom\ndvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á\n\nzaplatiť trovy\n\nprávneho zastúpenia I. R. v sume 13 200 Sk (slovom trinásťtisícdvesto slovenských korún)\nadvokátovi JUDr. J. M., Advokátska kancelária, K., na účet vedený v Slovenskej sporiteľni,\na. s., pobočke Košice.\n5. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia\nv sume 13 200 Sk (slovom trinásťtisícdvesto slovenských korún) na účet Kancelárie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vedený v Národnej banke Slovenska, pobočke\nKošice, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra\n2002 doručená sťažnosť (doplnená podaniami z 21. januára 2003, 15. apríla 2003 a 30. mája\n2003) I. R., bytom T.(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. M.,\nAdvokátska kancelária, K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 17 C 66/91(zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a vykonanie rozdelenia\nnehnuteľnosti jej reálnym rozdelením).\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 81/03-37 z 30. apríla 2003 prijal podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na ďalšie konanie.\n\n2\n\nV rámci prípravy ústneho pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu\nk opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) vyjadrili obaja účastníci konania:\nOkresný súd Trnava, zastúpený jeho predsedom, vyjadrením sp. zn. Spr. 694/03 zo 16. júna\n2003 a sťažovateľka, zastúpená svojím právnym zástupcom, stanoviskom z 26. júna 2003.\nOkresný súd vo vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti vykonal chronológiu svojich\núkonov v konaní a k predmetu sťažnosti uviedol, že: „...Je síce pravdou, že tento spor\nprebieha na tun. súde veľa rokov, avšak ako to vyplýva z postupu konania vo veci, konalo sa\nplynulo, je pravdou, že vo veci bolo nariadené rozsiahle dokazovanie, znalecké posudky boli\nnutné pre ozrejmenie skutočností, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie o vyporiadaní\npodielového spoluvlastníctva, účastníci v priebehu konania podávali odvolania aj proti\ntakým uzneseniam, v zmysle ktorých boli zaviazaní na platenie preddavku na znal.\ndokazovanie, najmä odporkyňa I. R., vec sa predlžovala tým, že spisy boli v dôsledku\npodaných odvolaní opakovane zasielané odvolacím súdom, napokon v dôsledku odchodu\nviacerých sudcov z tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, po jeho utvorení od 1. 1.\n1997, bola vec prideľovaná ďalším sudcom, čo tiež komplikovalo riadny postup vo veci.\nTíto noví sudcovia sa museli detailne s vecou oboznámiť, preštudovať rozsiahly spisový\nmateriál a vo veci konať.“\nPrávny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku navrhol ústavnému súdu, aby\n„námietky odporcu zo dňa 19. 6. 2003 vo vyššie označenej právnej veci pominul ako\nneopodstatnené“. Poukázal na judikatúru ústavného súdu vo veciach týkajúcich sa práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 48/96).\nK tvrdeniam predsedníčky okresného súdu uviedol, že sa týkajú personálnych\na organizačných problémov súdu, ktoré nemajú priamu súvislosť ani nadväznosť na\nprejednávanú vec, a konštatoval že „žiaden súdny spor, ani v prípade jeho obtiažnosti,\nnemá trvať vyše 11 rokov“. Súčasne oznámil, že sťažovateľka „...chce sa osobne zúčastniť\npojednávania v tejto veci pred Ústavným súdom...“, o čo ho písomne požiadala listom\nz 21. mája 2003.\n\n3\n\nV dôsledku toho ústavný súd predmetnú sťažnosť prerokoval na ústnom pojednávaní\nkonanom 6. októbra 2003. Na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca sťažovateľky.\nPredsedníčka okresného súdu svoju neúčasť na ústnom verejnom pojednávaní písomne\nospravedlnila. Právny zástupca sťažovateľky na ústnom pojednávaní zotrval na obsahu\nsťažnosti a doteraz predložených písomných prejavoch (stanoviskách).\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh\na stav konania v predmetnej veci.\nKeďže zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť dňom 15. februára 1993\na neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, nemal ústavný súd oprávnenie konať\na rozhodovať o porušení práv sťažovateľky pred týmto dňom. Ústavný súd sa preto zaoberal\nposudzovaním jej sťažnosťou namietaného konania najmä v nasledujúcom období a pri\nrozhodovaní prihliadal výlučne na skutočnosti zistené po 15. februári 1993, ďalej uvedené\n(označené) ako obdobie „B“.\nA/ Sťažovateľka je účastníčkou konania vo veci zrušenia spoluvlastníctva\na vykonania rozdelenia nehnuteľnosti (obytného domu) reálnym rozdelením, ktoré sa začalo\nna okresnom súde 27. marca 1991 podaním návrhu ideálnymi spoluvlastníkmi predmetnej\nnehnuteľnosti (ďalej len „navrhovateľ“ a „navrhovateľka“).\nPo zaplatení súdneho poplatku bolo účastníkom zaslané predvolanie (11. apríla 1991)\nna prvé pojednávanie s termínom 3. máj 1991, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu\nneprítomnosti účastníkov konania.\nNa pojednávaní konanom 7. júna 19991 boli vypočutí účastníci konania k predmetu\nveci. Pojednávanie bolo odročené za účelom vypočutia svedkov.\nNa pojednávaní konanom 28. júna 1991 boli vypočutí predvolaní svedkovia\na pojednávanie bolo odročené za účelom preverenia veci na odbore výstavby bývalého\n\n4\n\nMiestneho národného výboru Trnava a pribratia znalca na posúdenie možnosti reálnej deľby\nnehnuteľnosti a jej ocenenie.\nDňa 12. septembra 1991 bola vec pridelená inému zákonnému sudcovi (z dôvodu\npráceneschopnosti pôvodnej zákonnej sudkyne).\nPojednávanie konané 15. októbra 1991 (neboli na ňom vykonané žiadne výsluchy ani\nprednesy) bolo odročené na neurčito s tým, že do konania bude pribratý znalec (uznesenie\nz 5. novembra 1991 o pribratí znalca Ing. Ľ. K. – ďalej len „znalec č. 1“ – z odboru\nnehnuteľnosti).\nDňa 14. februára 1992 znalec č. 1 predložil znalecký posudok, ktorým ocenil\nnehnuteľnosť, a na jej prípadné reálne rozdelenie navrhol vypracovať nový projekt a nový\ngeometrický plán, lebo pri súčasnom usporiadaní nebolo možné nehnuteľnosť reálne\nrozdeliť.\nUznesením zo 4. marca 1992 ustanovil okresný súd ďalšieho znalca (Ing. A. H. –\nďalej len „znalec č. 2“) z odboru geodézie na vypracovanie nového geometrického plánu.\nZnalec č. 2 si mal prizvať k spolupráci odborníka z odboru stavebníctvo na vyhotovenie\nprojektu reálnej deľby nehnuteľnosti.\nZnalec č. 2 dňa 20. júla 1992 požiadal okresný súd, aby oficiálne ustanovil znalca\nz odboru stavebníctva, lebo on sám nedokázal získať na spoluprácu žiadneho konzultanta.\nNa dožiadania okresného súdu (5. február 1992, 19. august 1992) znalec č. 1 dňa\n25. augusta 1992 oznámil, že na vypracovanie projektovej dokumentácie nemá oprávnenie.\nUznesením z 10. novembra 1992 okresný súd pribral znalca z odboru projektové\npráce (Ing. M. K. – ďalej len „znalec č. 3“).\nOd 17. decembra 1992 do 11. marca 1993 bol súdny spis na Krajskom súde\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý konal o odvolaní sťažovateľky z 25. novembra\n1992 proti uloženiu jej povinnosti zaplatiť zálohu na znalecké dokazovanie.\nB/ Dňa 15. februára 1993 bol znalecký posudok vypracovaný znalcom č. 3 doručený\núčastníkom konania.\nNa pojednávaní konanom 22. marca 1993 (neprítomní navrhovatelia) boli vypočutí\nsťažovateľka a znalec č. 3. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pribratia\n\n5\n\nznalca z odboru geodézia. Uznesením z 23. marca 1993 bol do konania opäť pribratý znalec\nč. 2.\nSťažovateľka 30. marca 1993 podala odvolanie proti uzneseniu o uložení jej\npovinnosti na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie. Krajský súd 19. apríla 1993\npostúpil okresnému súdu sťažovateľkinu žiadosť o odpustenie povinnosti platenia súdnych\npoplatkov.\nZnalec č. 2 predložil 31. mája 1993 okresnému súdu znalecký posudok, ktorým\nodporučil vykonať reálnu deľbu nehnuteľnosti podľa vypracovaného geometrického plánu\na nadstavbu domu riešiť podľa posudku znalcov z odboru stavebníctvo.\nNa pojednávaní konanom 8. júla 1993 boli vypočutí účastníci k záverom znaleckého\ndokazovania (sťažovateľka namietala výšku ceny prestavby, resp. nadstavby). Pojednávanie\nbolo odročené za účelom predvolania znalcov č. 2 a č. 3 a pribratia ďalšieho znalca na\nohodnotenie (určenie ceny) prestavby.\nPojednávanie určené na 26. júl 1993 bolo po vypočutí účastníkov z dôvodu\nneprítomnosti predvolaných znalcov odročené.\nV mesiacoch august a september 1993 zadovažoval okresný súd ďalšie podklady na\nrozhodnutie o žiadosti sťažovateľky na odpustenie povinnosti platieb súdnych poplatkov.\nNa pojednávaní konanom 5. augusta 1993 boli vypočutí znalci č. 2 a č. 3.\nPojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom opravenia projektu, ktorý bol\nvypracovaný v rámci znalcami vypracovaného znaleckého posudku (projekt bol\nprepracovaný 18. augusta 1993).\nSťažovateľka podaním z 11. októbra 1993 nesúhlasila so znaleckým posudkom pre\nvysoké náklady na prestavbu a neodporúčala ďalšie znalecké dokazovanie.\nNa pojednávaní konanom 11. októbra 1993 sa účastníci vyjadrili k prepracovanému\nznaleckému posudku (navrhovatelia nemali k nemu pripomienky, sťažovateľka nesúhlasila\nso závermi znaleckého dokazovania). Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu\npribratia ďalšieho znalca.\nUznesením z 13. októbra 1993 oslobodil okresný súd sťažovateľku od povinnosti\nplatiť súdne poplatky.\n\n6\n\nUznesením zo 16. decembra 1993 bol opätovne ustanovený znalec č. 3, a to na\nvypracovanie projektových prác a stavebných úprav. Dňa 18. marca 1994 predložil znalec\nč. 3 okresnému súdu znalecký posudok.\nDňa 11. apríla 994 predložila sťažovateľka svoje vyjadrenie k znaleckému posudku.\nNa pojednávaní konanom 5. mája 1994 boli účastníci vypočutí ku znaleckému\nposudku (znalec č. 3 sa aj napriek predvolaniu pojednávania nezúčastnil). Pojednávanie\nbolo odročené s tým, že sa vyjadrenie sťažovateľky z 11. apríla 1994 predloží\nnavrhovateľom a znalec č. 3 sa predvolá pod hrozbou pokuty.\nDňa 5. mája 1994 sa okresný súd informoval na Okresnom súde Senica, v akom\nštádiu je konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi\nnavrhovateľmi (odpoveď z 11. mája 1994 – vec ešte nie je rozhodnutá).\nNa pojednávaní konanom 30. mája 1994 sa znalec č. 3 vyjadril k námietkam\nsťažovateľky. Okresný súd odložil pojednávanie na neurčito, za účelom zadováženia si\nvyjadrenia stavebného úradu (Obvodného úradu v Trnave odboru životného prostredia)\nk doteraz vypracovaným znaleckým posudkom (žiadosť zaslaná stavebnému úradu\n20. júna 1994).\nSťažovateľka zaslala 30. mája 1994 okresnému súdu dohodu s navrhovateľkou\no budúcom predaji (kúpe) 1/4 predmetnej nehnuteľnosti.\nDňa 22. júla 1994 stavebný úrad predložil svoje stanovisko k možnosti reálnej deľby,\nktorej uskutočnenie bez dohody účastníkov neodporúčal.\nNa pojednávaní konanom 17. októbra 1994 bola účastníkom po ich vypočutí\nponúknutá možnosť (po preukázaní svojej solventnosti) požiadať súd o prikázanie celej\nnehnuteľnosti do výlučného vlastníctva.\nSťažovateľka 9. novembra 1994 navrhla okresnému súdu, aby jej prikázal celú\nnehnuteľnosť do vlastníctva, a 15. novembra 1994 dokladovala súdu svoju solventnosť\nvkladnými knižkami.\nNa pojednávaní konanom 17. novembra 1994 okresný súd uznesením odňal\nsťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a rozsudkom č. k. 17 C 66/91-217\nzrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a vlastníctvo k nehnuteľnosti medzi\nnimi reálne rozdelil.\n\n7\n\nO odvolaniach navrhovateľky a sťažovateľky proti rozsudku rozhodol krajský súd\nuznesením z 20. apríla 1995 tak, že zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nPojednávanie stanovené na 18. október 1995 bolo z dôvodu neprítomnosti\nsťažovateľky a znalca č. 3 odročené na 20. november 1995, na ktorom (pojednávaní) bol\nvypočutý znalec č. 3 a prijaté uznesenie o oslobodení navrhovateľky od povinnosti zaplatiť\nsúdny poplatok za odvolanie. Pojednávanie bolo odročené na 13. december 1995 za účelom\npredvolania zástupcu stavebného úradu.\nPojednávanie konané 13. decembra 1995 bolo odročené na neurčito za účelom\nzískania vyjadrenia stavebného úradu. Toto vyjadrenie bolo doručené okresnému súdu\n11. januára 1996. V mesiaci január 1996 si okresný súd zabezpečil k nemu stanoviská\núčastníkov.\nDňa 12. februára 1996 predložil okresný súd súdny spis krajskému súdu na\nrozhodnutie\n\no sťažovateľkinej\n\nnámietke\n\nzaujatosti\n\nvoči\n\nzákonnej\n\nsudkyni.\n\nSpis\n\ns rozhodnutím o nevylúčení zákonnej sudkyne bol vrátený okresnému súdu 4. marca 1996.\nDňa 12. júna 1996 okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od\nsúdnych poplatkov.\nSťažovateľka žiadala 4. júla 1996 vydať predbežné opatrenie na zákaz stavebných\nprác vykonávaných navrhovateľom na nehnuteľnosti (na vykonávanie neoprávnených\nrekonštrukčných prác upozornila okresný súd 8. júla 1996 aj navrhovateľka).\nKrajský súd uznesením z 31. októbra 1996 zmenil rozhodnutie okresného súdu\na priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.\nDňa 4. apríla 1997 sa uskutočnila ohliadka nehnuteľnosti na mieste samom za\nprítomnosti účastníkov konania.\nNa pojednávaní konanom 17. júna 1997 boli oboznámené doterajší priebeh konania,\nobsah k veci pripojených spisov, výsledky vykonaného znaleckého dokazovania a vypočutí\núčastníci. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vykonania ohliadky\nnehnuteľnosti za prítomnosti účastníkov, sudcu, znalca a zástupcu stavebného úradu.\nDňa 25. septembra 1997 sa ohliadky zúčastnili len účastníci a sudkyňa.\n\n8\n\nNa pojednávaní konanom 30. septembra 1997 bol vypočutý navrhovateľ k ním\nvykonávaným rekonštrukčným prácam. Okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým\nmu zakázal vykonávať stavebné úpravy na dome.\nOkresný súd Senica 17. novembra 1997 oznámil, že konanie o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi navrhovateľmi ešte nie je ukončené.\nKrajský súd uznesením z 29. mája 1998 zmenil rozhodnutie okresného súdu\no nariadení predbežného opatrenia tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zdržať sa\nakýchkoľvek prác na označenej nehnuteľnosti.\nDňa 4. septembra 1998 si okresný súd vyžiadal list vlastníctva k predmetnej\nnehnuteľnosti z Katastrálneho úradu v Trnave a opis návrhu na začatie konania\no vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z Okresného súdu Senica.\nNavrhovateľka 14. septembra 1998 navrhla svoj ideálny podiel prikázať za náhradu\nsťažovateľke.\nNa pojednávaní konanom 22. septembra 1998 okresný súd prerušil konanie do\nrozhodnutia Okresného súdu Senica o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov medzi navrhovateľmi. Krajský súd uznesením z 26. februára 1999 potvrdil toto\nsťažovateľkou a navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie okresného súdu (súdny spis\ndoručený okresnému súdu 8. apríla 1999).\nOkresný súd Senica 14. júla 1999 oznámil, že vo veci rozdelenia bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov medzi navrhovateľmi rozhodol rozsudkom z 2. júla 1999.\nV dôsledku odvolacieho konania tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 8. marca 2001.\nČasť spornej nehnuteľnosti bola rozdelená po jednej polovici medzi navrhovateľov.\nDňa 2. júla 2001 okresný súd uznesením rozhodol, že vo veci sp. zn. 17 C 66/99\npokračuje v konaní dňom 8. marca 2001.\nPojednávanie konané 2. októbra 2001 bolo odročené na 20. november 2001.\nNavrhovateľ 19. novembra 2001 oznámil okresnému súdu, že svoj návrh vo veci\nsp. zn. 17 C 66/01 berie späť.\nPojednávanie konané 20. novembra 2001 z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa bolo\nodročené na neurčito a v mesiacoch november a december 2001 okresný súd zisťoval jeho\nadresu.\n\n9\n\nNavrhovateľka 1. marca 2002 oznámila okresnému súdu, že vo veci sp. zn.\n17 C 66/01 berie svoj návrh späť.\nSťažovateľka 12. marca 2002 oznámila, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí, a žiadala\nv konaní pokračovať.\nDňa 14. marca 2002 sťažovateľka žiadala krajský súd o pridelenie veci inému súdu.\nDňa 7. júna 2002 okresný súd postúpil vec na rozhodnutie krajskému súdu.\nDňa 31. júla 2002 krajský súd vrátil vec späť okresnému súdu z dôvodu\nnekonkrétnosti návrhu sťažovateľky.\nOkresný súd vyzval sťažovateľku (1. augusta a 26. septembra 2002), aby\nkonkretizovala svoj návrh na pridelenie veci inému súdu, a 1. októbra 2002 ju vyzval na\núhradu poplatku za tento návrh.\nSťažovateľka 9. októbra 2002 oznámila, že námietku zaujatosti berie späť.\nZ listu predsedníčky okresného súdu z 1. októbra 2003, ktorým ospravedlnila svoju\nneúčasť na ústnom pojednávaní, vyplýva, že po vrátení súdneho spisu z ústavného súdu (7.\napríla 2003) sudkyňa vyzvala 14. apríla 2003 sťažovateľku, aby sa vyjadrila, či žiada, aby\npredmetná vec bola prikázaná inému súdu, „lebo z jej podania (č. l. 430) je zrejmé, že\nnamieta takmer všetkých sudcov ...“. Na túto výzvu sťažovateľka uviedla, že nežiada, aby\nbol spis odstúpený inému súdu, a žiada, aby bolo rozhodnuté v súlade so zákonom. Po\ntomto vyjadrení sudkyňa po vrátení spisu z Krajského súdu v Trnave dala vyhotoviť novú\npredkladaciu správu v dôsledku vznesenej námietky „zaujatosti odporkyne“.\nIII.\n1. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (ods. 1). Ak ústavný súd vyhovie\nsťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom boli porušené práva alebo slobody, a ak porušenie týchto práv alebo slobôd\nvzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody\n\n10\n\nporušil, vo veci konal (ods. 2). Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie\n(ods. 3).\nPodľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní vyniesol\nrozhodnutie, ktorým vysloví porušenie označeného základného práva, prikáže okresnému\nsúdu vo veci konať, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov jej\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie\nústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným\nrozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty\nohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).\n2. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa\ntýchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr.\nII. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98, I. ÚS 41/02). Ústavný súd prihliada pritom aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom\nprípade.\n\n11\n\n2.1. Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o návrhu na zrušenie\na vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Aj keď právna úprava predmetnej veci\na jej aplikácia v občianskom súdnom konaní nie je natoľko komplikovaná a právne náročná,\naby odôvodňovala doterajší zdĺhavý priebeh konania, ústavný súd považuje faktickú\nnáročnosť konania o predmetnej veci vyvolanú nevyhnutnosťou vykonania znaleckého\ndokazovania a zisťovania ďalších relevantných skutočností potrebných na rozhodnutie\n(resp. zabezpečenie podkladov a stanovísk od stavebného orgánu, konanie o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov) za okolnosť majúcu značný vplyv na predĺženie\npriebehu konania, no nedostačujúcu na ospravedlnenie doterajšej jeho dĺžky.\n2.2. Pri posudzovaní správania sťažovateľky v konaní o predmetnej veci ústavný súd\npoukazuje na pomerne vysokú aktivitu sťažovateľky pri uplatňovaní oprávnení daných jej\nprocesnými predpismi, ktorých výsledok bol častokrát neúspešný (nevyhovenie jej\nodvolaniam na druhostupňovom súde), a ktorá významnou mierou prispela k predĺženiu\nkonania. Išlo o záporné stanoviská k ustanoveniu znalcov, k okruhu otázok uložených im\nsudcom, o odvolania proti uzneseniam o povinnosti zaplatiť súdne poplatky a zálohy na\nnáklady znaleckého dokazovania, o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov\n(adresovanej odvolaciemu súdu, a nie prvostupňovému súdu), o odvolania proti prerušeniu\nkonania do rozhodnutia iného súdu o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\no námietku zaujatosti\n\nproti takmer všetkým sudcom okresného súdu a s tým spojenú\n\nžiadosť o prikázanie veci inému súdu, ktorú neskôr zobrala späť.\nV súvislosti s procesnými úkonmi účastníkov konania ústavný súd už vyslovil, že\n„využitie možností daných sťažovateľovi Občianskym súdnym poriadkom na uplatňovanie\na presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie\nkonania, ale nemožno ho kvalifikovať ako postup súdu, ktorého dôsledkom sú zbytočné\nprieťahy“ (napr. II. ÚS 31/01). Zároveň „dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho\núčastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných\nprieťahov“ v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľky konal a rozhodoval bez\nzbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00). V súlade s uvedeným ústavný súd uzavrel, že\nsprávanie sťažovateľky významnou mierou prispelo k predĺženiu konania vo veci samej.\n\n12\n\n2.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,\npričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky\nokolnosti daného prípadu.\nÚstavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie v predmetnej veci trvá bez jej\nprávoplatného rozhodnutia už vyše 12 rokov, z toho v skúmanom období od 15. februára\n1993, keď nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde - pozri časť II. B tohto rozhodnutia vyše 10 rokov. V tejto súvislosti ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že počas dvoch\nrokov a piatich mesiacov bolo konanie vo veci prerušené (od 22. septembra 1998 do\n8. marca 2001). V priebehu konania (ako to vyplýva z vyššie uvedeného chronologického\nprehľadu postupu konania v časti II. B tohto rozhodnutia) okresný súd uskutočnil\n17 pojednávaní. Podľa názoru ústavného súdu doterajšiu celkovú dĺžku posudzovaného\nkonania „po odpočítaní doby, keď bolo toto konanie prerušené“ nemožno vzhľadom na\nokolnosti danej veci vrátane jej zložitosti (pozri bod 2.1.) považovať za „primeranú“\nv zmysle cit. čl. 48 ods. 2 ústavy.\nJe síce skutočnosťou, že okresnému súdu za jeho postup v prevažnej časti tohto\nkonania nemožno nič podstatné vytknúť, najmä mu nemožno vyčítať nedostatočné úsilie\no získanie podkladov pre rozhodnutie vo veci samej, no podľa názoru ústavného súdu\nmožno v postupe okresného súdu nájsť aj dve významné obdobia nečinnosti, ktoré vo\nsvojom súhrne s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania možno hodnotiť ako zbytočné\nprieťahy (pozri napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 98/02, I. ÚS 61/03).\nKonkrétne išlo o obdobia od 4. marca 1996, keď bol spis s rozhodnutím krajského súdu\no nevylúčení zákonnej sudkyne vrátený okresnému súdu, do 4. apríla 1997, keď sa\nuskutočnila ohliadka nehnuteľnosti na mieste samom za prítomnosti účastníkov konania, t.\nj. trinásť mesiacov a od 9. októbra 2002, keď sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že\nnámietku zaujatosti berie späť, do 1. októbra 2003, t. j. takmer dvanásť mesiacov, keď\npostup okresného súdu nesmeroval k meritórnemu rozhodnutiu.\n\n13\n\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nsa môže realizovať len prostredníctvom takého konania (činnosti) súdov, ktoré smeruje\nk odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na orgán súdnej moci.\nK zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen samotným nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníka súdneho konania, teda k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, s ktorou sa\nobrátil na súd. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby\nštátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony\n(bez ohľadu na ich počet) a právoplatne nerozhodli (napr. II. ÚS 64/99, I. ÚS 98/99,\nI. ÚS 10/98).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy, tak\nako to je uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia.\n3. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd okrem konštatovania porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uložil okresnému súdu, aby „vo veci sp. zn. 17 C 66/91\nkonal“.\nPodľa ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou\nnečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.\nVzhľadom na doterajší priebeh konania v predmetnej veci a skutočnosť, že ani po\nuplynutý vyše dvanástich rokov od podania žaloby okresný súd ešte právoplatne\nnerozhodol, považoval ústavný súd za potrebné v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a)\nzákona o ústavnom súde prikázať okresnému súdu konať v súlade s príslušnými\nustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi priebeh konania tak, aby\nnedochádzalo k porušovaniu práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n14\n\n4. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu\nnemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný\nsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné\nprávo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala z dôvodu právnej neistoty spôsobenej\ndĺžkou predmetného konania priznanie primeraného finančného zadosťučinenia najprv vo\nvýške 130 000 Sk, ktorú podaním z 21. mája 2003 upravila na 34 000 000 Sk.\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy primerané\nfinančné zadosťučinenie, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy. Pri\nrozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd\nz ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, zároveň konštatoval, že požadovaná\nsuma\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nje\n\nv príkrom\n\nrozpore\n\ns atribútom\n\n„primeranosti“ tohto finančného zadosťučinenia, a s prihliadnutím na všetky okolnosti\nzakladajúce porušenie označeného práva, najmä na správanie sťažovateľky ako účastníčky\nkonania (pozri bod 2.2. tejto časti rozhodnutia) uznal podľa zásad spravodlivosti za\nodôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk.\n5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo\nsčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nPrávny zástupca sťažovateľky si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia\nsťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, ktoré vyčíslil tarifnou odmenou podľa § 13\nods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré si vyžadovalo\nštyri úkony (1. prevzatie a príprava zastupovania, 2. spísanie sťažnosti a 3. spísanie\nstanoviska k vyjadreniu okresného súdu, 4. účasť na ústnom pojednávaní pred ústavným\n\n15\n\nsúdom). Všetky štyri úkony boli vykonané v roku 2003, patrí za ne odmena po 4 270 Sk, tri\npaušálne náhrady po 128 Sk, spolu 17 592 Sk.\nÚstavný súd uznal odmenu za tri úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu\nzastúpenia, spísanie sťažnosti, spísanie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu. Odmenu za\núčasť právneho zástupcu sťažovateľky na ústnom pojednávaní konanom 6. októbra 2003\nústavný súd nepriznal, pretože na ňom neboli prednesené žiadne nové skutočnosti (doteraz\nústavnému súdu neznáme), ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci, a ústavný súd\nrozhodol len na základe predložených mu (písomných) listinných dôkazov, t. j. sťažnosti\na k nej pripojených písomností, vyjadrení účastníkov konania a obsahu predmetného\nsúdneho spisu. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za tri úkony\nprávnej pomoci vo výške 13 200 Sk (za jeden úkon 4 270 Sk a režijný paušál 128 Sk).\nÚstavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnená aplikácia\nustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, že požadovaná náhrada trov právneho\nzastúpenia zodpovedá platným právnym predpisom, a preto priznal ustanovenému\nprávnemu zástupcovi sťažovateľky odmenu vo výške 13 200 Sk.\nKeďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľke právneho zástupcu\nna jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu\nuhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia.\nPodľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným\nsúdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na\nnáhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od\nsúdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu\npovinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n16\n\n6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo\nvýroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nZ vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nVyhlásené v Košiciach 27. októbra 2003\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}