{"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. júna 2003, sp. zn. II. ÚS 121/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Alexander Brostl", "sudca_id": 1089, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/alexander-brostl-1089", "datum_vydania": "2003-06-24", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 121/03-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2003\npredbežne prerokoval sťažnosť DELTA MANAGEMENT GmBH, spol. s r. o., Košice,\nMoldavská 8, zastúpenej advokátom JUDr. P. K., Košice, vo veci porušenia jej základného\npráva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 4\nC 1816/98 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 12 Nc 77/02-109 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť DELTA MANAGEMENT GmBH spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. januára\n2003 doručené podanie DELTA MANAGEMENT GmBH, spol. s r. o. (ďalej len\n„sťažovateľ“), Košice, Moldavská 8, označené ako „Ústavná sťažnosť vo veci porušenia\nzákladného práva podľa čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na súdnu\nochranu“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ ňou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní pred Okresným súdom Trebišov\n(ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 4 C 1816/98.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:\n„Sťažovateľ je účastníkom konania vedeného na Okresnom súde v Trebišove pod\nsp. zn. 4 C 1816/98, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Návrhom na začatie\nkonania zo dňa 30. 10. 1998, sa sťažovateľ domáhal proti odporcovi V. B. vylúčenia veci\nz exekúcie. Vo veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 30. 8. 2000 tak, že návrh\nsťažovateľa zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania. Na základe odvolania\nsťažovateľa uznesením zo dňa 27. 2. 2001 zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok a vrátil\nvec prvostupňovému súdu. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 13. 8. 2002 predniesol\nsťažovateľ ústne do zápisnice námietku zaujatosti, dôvody ktorej následne doplnil\npodaniami zo dňa 15. 8. 2002 a 20. 11. 2002. Dňa 21. 11. 2002 rozhodol Krajský súd\nv Košiciach o námietke zaujatosti tak, že sudkyňa JUDr. E. P. nie je vylúčená\nz prejednávania a rozhodovania veci. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 1.\n2003. Dňa 13. 1. 2003 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie Okresného súdu\nv Trebišove na pojednávanie nariadené na deň 7. 2. 2003.\n...Námietku zaujatosti sudkyne JUDr. E. P. vzniesol sťažovateľ neodkladne po tom,\nako sa dozvedel o skutočnostiach, pre ktoré je sudkyňa vylúčená z prejednávania\na rozhodovania vo veci v zmysle ust. § 14 ods. 1 O. s. p.\nAko vyplynulo z vyjadrenia sudkyne zo dňa 13. 11. 2002 právneho zástupcu\nžalovaného spoznala v roku 1987. Istý čas uňho dokonca vykonávala koncipientsku prax.\nOd roku 1992 pôsobila JUDr. E. P. v advokácii ako advokátka so sídlom v Trebišove, Nám.\nmieru 638 až do času pozastavenia výkonu advokácie. V rovnakej budove mal svoje sídlo i\nprávny zástupca žalovaného, čo preukázal sťažovateľ výňatkom zo zoznamu advokátov\nuverejneného Slovenskou advokátskou komorou. Podľa vedomostí sťažovateľa sudkyňa si\nv osobnom živote s právnym zástupcom sťažovateľa tyká a ich vzťahy presahujú bežnú\nkolegialitu.\nNa pojednávaní dňa 13. 8. 2002 sa sudkyňa správala spôsobom opísaným v čestnom\nvyhlásení konateľa sťažovateľa z dňa 15. 8. 2002, ktorý vyvoláva pochybnosť o jej\nnezaujatosti.\n\n2\n\n... Napriek tomu, že podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR má každý právo na\nprejednanie veci nezávislým a nestranným súdom a v zmysle tohto článku vykonávajúcom\nustanovení § 14 ods. 1 O. s. p. je sudkyňa ex lege vylúčená z pojednávania a rozhodovania\nveci pre jej pomer k právnemu zástupcovi žalovaného, nespravovala sa sudkyňa citovaným\nčlánkom ústavy a zákonom stanoveným postupom, keď uvedené skutočnosti neoznámila\npredsedovi súdu, a vo veci konala ďalej. Rovnako tak Krajský súd v Košiciach s ohľadom\nna skutočnosti uvedené v námietke zaujatosti, v podaniach sťažovateľa zo dňa 15. 8. 2002\na 20. 11. 2002 ako i v samotnom vyjadrení sudkyne zo dňa 13. 11. 2002 neprihliadol\nk vylúčeniu sudkyne z úradnej povinnosti, neposkytol navrhovateľovi ochranu jeho\nporušovaných práv, a spravoval sa výlučne tvrdením sudkyne o tom, že sa táto necíti byť\nzaujatá, keďže jej vzťah s právnym zástupcom žalovaného je údajne „rýdzo kolegiálny“.\nUvedené tvrdenie sudkyne postačovalo Krajskému súdu v Košiciach bez ďalšieho na to, aby\nrozhodol o tom, že sudkyňa nie je vylúčená.\n... Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nezávislosť\na nestrannosť súdov musia byť takej povahy, aby súd ako rozhodca sporu o právo mal\npostavenie nezúčastneného subjektu (III. ÚS 16/00). Podľa judikatúry ÚS SR a štrasburskej\njudikatúry existujú v súvislosti s otázkou „nestrannosti“ dva aspekty tejto požiadavky.\nZ hľadiska subjektívneho sa posudzuje osobné presvedčenie a správanie konkrétneho sudcu\nv danej veci t. j. či je súd zbavený osobnej zaujatosti a predsudkov. Podľa objektívneho\nhľadiska musí súd poskytovať dostatočné záruky vyvrátenia akýchkoľvek oprávnených\npochybností. (Pullar v. Spojené kráľovstvo z 10. 6. 1996; Findlay v. Spojené kráľovstvo\nz 25. 2. 1997). Posudzuje sa aj to, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu nestrannosť\nsudcu spochybniť. V tomto smere môžu mať dokonca určitý význam aj zjav, zdanie.\n(Ferrantelli and Santangelo v. Taliansko z 7. 8. 1996). Spravodlivosť nielenže má byť\nvykonávaná, musí sa aj javiť, že je vykonávaná. Podstatou je tu aj dôvera, ktorú musia súdy\nv demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať. (Delcourt v. Belgicko, 1970).\n... Sudkyňa Okresného súdu v Trebišove neprihliadla k jej vylúčeniu z úradnej\npovinnosti a vo veci konala ďalej, čím tento súd prestal spĺňať podmienku nezávislého\na nestranného súdu.\nK vylúčeniu sudkyne neprihliadol ani Krajský súd v Košiciach napriek existencii\nzákonom stanovených predpokladov. Do úvahy vzal pri svojom rozhodovaní výlučne\n\n3\n\nstanovisko sudkyne a opomenul sa zaoberať skutočnosťami preukázanými ako sťažovateľom\ntak i samotnou sudkyňou.\nV dôsledku postupu Okresného súdu v Trebišove a rozhodnutia Krajského súdu\nv Košiciach bolo sťažovateľovi odňaté právo na prejednanie veci nezávislým a nestranným\nsúdom garantované Ústavou Slovenskej republiky ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nPodať opätovný návrh na vylúčenie sudkyne nie je možné. Proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Košiciach nie je prípustný opravný prostriedok, keďže odvolanie nie je v zmysle ust.\n§ 202 O. s. p. prípustné a rovnako tak nie je prípustné v zmysle ust. § 236 ods. 1 O. s. p. ani\ndovolanie (nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu). Pokiaľ by aj sťažovateľ vyčkal v konaní\nna rozhodnutie vo veci samej a následne by uplatnil riadne alebo mimoriadne opravné\nprostriedky s odvolacím alebo dovolacím dôvodom týkajúcim sa rozhodovania veci\nvylúčeným sudcom, nebol by taký postup sťažovateľa účelný a navyše by sa tým\nneodstránilo porušovanie jeho práva na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom.\nV priebehu obdobia do rozhodnutia vo veci samej by totiž pretrvávalo porušovanie ústavou\ngarantovaného práva sťažovateľa.\nIba formálne prejednanie a rozhodnutie o návrhu na vylúčenie súdu nadriadeným\nsúdom ešte neznamená poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa v súdnom\nkonaní garantovaných ústavou.\nSťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky nápravy na ochranu jeho základných\npráv a niet iného súdu, ktorý by chránil jeho práva.\nKeďže v tejto situácii niet iných prostriedkov nápravy ako by sa navrhovateľ\nv konaní mohol brániť postupu súdov, neostáva mu iná možnosť ako domáhať sa ochrany\nsvojho základného práva na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom touto\nústavnou\n\nsťažnosťou.\n\nKeďže\n\nuznesenie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Košiciach\n\nnadobudlo\n\nprávoplatnosť dňa 13. 1. 2003, je ústavná sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote.\nPorušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným\nsúdom ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti trvá.“\n\n4\n\nS poukázaním na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po\npredbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania\nvydal tento nález :\nI. Právo sťažovateľa DELTA MANAGEMENT GmBH, spol. s. r. o. zaručené čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom\nv konaní pred Okresným súdom Trebišov vedenom pod sp. zn. 4 C 1816/98 porušené bolo.\nII. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 21. 11. 2002, sp. zn. 12 Nc 77/02-109 a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na\nďalšie konanie.\nIII. Okresnému súdu v Trebišove zakazuje pokračovanie v porušovaní základného\npráva sťažovateľa na prejednanie veci pred nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nIV. Okresný súd v Trebišove a Krajský súd v Košiciach sú povinní nahradiť\nsťažovateľovi rovným dielom trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia do\ntroch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“\nSťažovateľ ďalej v podaní doručenom ústavnému súdu 30. januára 2003 označenom\nako „Doplnenie ústavnej sťažnosti vo veci porušenia základného práva podľa čl. 2 ods. 2\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na súdnu ochranu“ uviedol, že v prílohe\n„dodatočne predkladáme uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. 11. 2002, sp. zn.\n12 Nc 77/02-109 opatrené doložkou jeho právoplatnosti, keďže sa nám nepodarilo obstarať\npredmetné uznesenie doložkou o právoplatnosti skôr“.\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať\no sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich\nzákladných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n\n5\n\nPodmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49\naž 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 citovaného\nzákona sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí,\npričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúmal aj to, či nejde o sťažnosť zjavne\nneopodstatnenú. Za zjavne neopodstatnenú považuje spravidla takú sťažnosť, pri ktorej\nústavný súd nezistí reálnu možnosť namietaného porušenia označeného základného práva\nalebo slobody.\nSťažovateľ namietal, že sudkyňa okresného súdu tým, že neoznámila predsedovi\ntohto súdu skutočnosti, pre ktoré je podľa jeho názoru ex lege vylúčená z pojednávania\na rozhodovania jeho veci pre jej pomer k právnemu zástupcovi žalovaného, porušila jeho\nzákladné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa neho označené právo porušil aj Krajský\nsúd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tým, že neprihliadol na vylúčenie sudkyne\nokresného súdu. Sťažovateľ tvrdil, že v dôsledku postupu okresného súdu a rozhodnutia\nkrajského súdu mu bolo odňaté právo na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom\nv zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.\nAko skutočnosti spochybňujúce nezaujatosť sudkyne okresného súdu sťažovateľ\nuviedol jej spôsob vedenia pojednávania v označenej veci 13. augusta 2002, jej pôsobenie\npočas advokátskej praxe (v období pred jej zvolením do sudcovskej funkcie v rokoch 19871990) v budove, v ktorej pôsobil aj právny zástupca odporcu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 C 1816/98, pričom označil aktuálne vzťahy medzi ňou a právnym zástupcom odporcu za\ntaké, ktoré presahujú bežné kolegiálne vzťahy.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplynulo, že základné právo na\nprejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nv občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho\n\n6\n\nprejednávania pre zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až 16 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“). Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom\nnie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý\npodal takýto návrh podľa § 15 ods. 1 OSP, resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal\nnávrh podľa § 15 ods. 2 OSP) a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prejednávania\na rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci\nnestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na\nvylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť\no ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 4/98, I. ÚS 27/98).\nÚstavný súd tiež preskúmal uznesenie krajského súdu č. k. 12 Nc 77/02-109, ktorým\ntento súd rozhodol, že namietaná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prejednávania\na rozhodovania veci okresného súdu sp. zn. 4 C 1816/98, avšak nezistil žiadnu skutočnosť,\nktorá by signalizovala, že krajský súd postupoval svojvoľne a bez opory v zákone, resp. že\niba rýdzo formálne prerokoval návrh sťažovateľa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnaopak vyplýva, že krajský súd sa zaoberal namietanými dôvodmi sťažovateľa, pričom\nzáver o pochybnostiach o zaujatosti sudkyne okresného súdu vyjadrený v uznesení, ktorým\nnevyhovel námietke sťažovateľa, vyvodil z posúdenia konkrétnych okolností prípadu.\nKeďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prejednanie\na rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu, že krajský súd\nv konaní o jeho námietke zaujatosti sudkyne okresného súdu sp. zn. 12 Nc 77/02 neuznal\nním uvádzané dôvody vylúčenia sudkyne, a keďže súčasťou označeného základného práva\nnie je aj povinnosť súdu uznať dôvody zaujatosti uvádzané sťažovateľom, resp. povinnosť\nvyhovieť jeho návrhu, bolo potrebné po predbežnom prerokovaní odmietnuť sťažnosť\nsťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. júna 2003\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}