{"guid": "ussr:1b8ccfbe-10ff-450d-9237-a0deb5bcd82a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/02 z 21. 8. 2002", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. augusta 2002, sp. zn. III. ÚS 109/02", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Babjak", "sudca_id": 1099, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/juraj-babjak-1099", "datum_vydania": "2002-08-21", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1b8ccfbe-10ff-450d-9237-a0deb5bcd82a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b8ccfbe-10ff-450d-9237-a0deb5bcd82a", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:1b8ccfbe-10ff-450d-9237-a0deb5bcd82a", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:1b8ccfbe-10ff-450d-9237-a0deb5bcd82a/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 109/02-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2002\npredbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. A. P., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr.\nJ. D., Advokátska kancelária, M., pre namietané porušenie jeho základného práva na prácu,\nna slobodnú voľbu zamestnania a na ochranu pred nezamestnanosťou podľa čl. 35 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Ministerstvom školstva\nSlovenskej republiky neplatným rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou č. 469/1999\nz 31. marca 1999 a pre namietané porušenie jeho základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k.\n15 C 38/99-123 z 26. marca 2001, ako aj postupom a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 8 Co 19/02-159 z 23. apríla 2002 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť PaedDr. A. P. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania a na ochranu pred\nnezamestnanosťou podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky Ministerstvom školstva\nSlovenskej republiky neplatným rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou č. 469/1999\nz 31. marca 1999\n\nod m ie t a\n\nrepubliky na jej prerokovanie.\n\npre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej\n\n2. Sťažnosť PaedDr. A. P. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 23\nVšeobecnej deklarácie ľudských práv Ministerstvom školstva Slovenskej republiky\nneplatným rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou č. 469/1999 z 31. marca 1999\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n3. Sťažnosť PaedDr. A. P. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava III č. k. 15 C 38/99-123 z 26. marca 2001, ako aj postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 19/02-159 z 23. apríla 2002\nodmieta\n\npre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej\n\nprerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2002\ndoručená sťažnosť PaedDr. A. P., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená na základe\nvýzvy ústavného súdu z 10. júna 2002 sťažovateľom a jeho právnym zástupcom podaniami\ndoručenými ústavnému súdu 1. júla 2002, 2. júla 2002, 12. júla 2002 a 30. júla 2002.\nSťažovateľ uviedol, že od januára 1993 bol zamestnancom Ministerstva školstva\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“). Dňa 7. apríla 1999 mu (podľa jeho\nvlastného vyjadrenia) bolo oznámené, že dostane výpoveď z organizačných dôvodov.\nSťažovateľ sa 10. mája 1999 na Okresnom súde Bratislava III žalobou domáhal určenia\nneplatnosti rozviazania pracovného pomeru (neplatnosti výpovede) zo strany ministerstva\nškolstva. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 15 C 38/99-53 z 31. januára 2000 určil,\nže výpoveď č. 465/1999-12 z 31. marca 1999 daná navrhovateľovi (sťažovateľ v konaní\npred ústavným súdom) odporcom (ministerstvom školstva) je neplatná. Odporca sa proti\nrozsudku odvolal. Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní rozsudok súdu prvého\n\n2\n\nstupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k.\n15 C 38/99-123 z 26. marca 2001 žalobu zamietol. Sťažovateľ napadol rozsudok\nodvolaním. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8 Co 19/02-159 z 23. apríla 2002\nuvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.\nSťažovateľ v sťažnosti namietal: „Všeobecným súdom, okrem spravodlivého\nrozsudku Okresného súdu Bratislava III (Mgr. D.) (sťažovateľ má na mysli prvý rozsudok\nOkresného súdu Bratislava III č. k. 15 C 38/99-53 z 31. januára 2000) vytýkam súdne vady\nv konaní a v rozhodnutí. Výroky súdov neboli podložené objektívnym zistením skutkovej\npodstaty, chyby boli v právnom výklade a v uplatnení normy hmotného práva. Konanie\nvyvolávalo vo mne pocity pochybnosti v objektívnosti a nezaujatosti sudcov.“\nPodľa sťažovateľa sa súdy nevyrovnali s jeho námietkami, že výpovedný dôvod\nv zmysle § 46 ods. 1 písm. c) zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších\npredpisov, platného a účinného v rozhodnom období, ktorý uplatnilo ministerstvo školstva,\nneexistoval, že mu výpoveď nebola zákonným spôsobom doručená a že spĺňal kvalifikačné\npredpoklady a ďalšie kvalifikačné požiadavky na voľné pracovné miesta, ktorými v tom\nčase zamestnávateľ disponoval a ktoré mu mal v zmysle § 46 ods. 2 Zákonníka práce pred\nrozviazaním pracovného pomeru ponúknuť. Spochybnil skutkové a právne závery\nvšeobecných súdov v tomto smere a vyčítal im aj nesprávnu aplikáciu niektorých ďalších\nustanovení Zákonníka práce a iných pracovnoprávnych predpisov. Sťažovateľ namietal, že\nOkresný súd Bratislava III pripustil účelovú zmenu výpovede jedného zo svedkov a Krajský\nsúd v Bratislave ako súd odvolací nebol na pojednávaní 23. apríla 2002 správne obsadený\n(chýbala členka senátu sudkyňa JUDr. G.).\nNa základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\nrozhodol, že bolo porušené jeho právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania a na\nochranu pred nezamestnanosťou podľa čl. 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv\n(rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov č. 217 z 10. decembra\n1948) a podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ústavy a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\n\n3\n\npráv a základných slobôd v znení dodatkového Protokolu č. 11. Žiadal tiež, aby ústavný súd\nzrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 15 C 38/99-123 z 26. marca 2001.\nII.\n1. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri\npredbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ namietal v konaní pred ústavným súdom porušenie svojho práva na\nprácu, na slobodnú voľbu zamestnania a na ochranu pred nezamestnanosťou podľa čl. 35\nústavy, pretože sa domnieva, že k rozviazaniu jeho pracovného pomeru výpoveďou zo\nstrany ministerstva školstva došlo v rozpore s ustanoveniami vtedy platného a účinného\nZákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov).\nPodľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy (všeobecné) rozhodujú aj v občianskoprávnych\nveciach, medzi ktoré patria tiež veci pracovnoprávne.\n\n4\n\nPodľa § 207 Zákonníka práce spory medzi zamestnávateľom a zamestnancom\no nároky z pracovného pomeru prejednávajú a rozhodujú všeobecné súdy. Právomoc\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nposkytovať\n\nochranu\n\nprávam\n\nsťažovateľa\n\nvyplývajúcim\n\nz pracovnoprávneho vzťahu so zamestnávateľom jednoznačne ustanovuje aj ustanovenie § 7\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy\nprejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,\nrodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov (včítane podnikateľských\na hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich\niné orgány.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú\nochranu, ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, rozhodovaním o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd.\nPoskytnutie súdnej ochrany právam sťažovateľa týkajúcich sa jeho pracovného\npomeru k ministerstvu školstva je teda v právomoci všeobecných súdov, a nie ústavného\nsúdu. Sťažovateľ sa tejto súdnej ochrany domáhal žalobou podanou na Okresnom súde\nBratislava III, ktorú všeobecné súdy prejednali, pričom vo veci bolo aj meritórne\nrozhodnuté.\nS ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\n(bod 1 výroku rozhodnutia).\n3. Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,\nústavný súd konštatuje, že Všeobecná deklarácia ľudských práv má povahu politického\ndokumentu, a nie medzinárodnej zmluvy, ktorá by bola Slovenskou republikou ratifikovaná\na vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky spôsobom ustanoveným zákonom\nv zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. Predmetom konania pred ústavným súdom preto nemôže\nbyť sťažnosť, resp. časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie práva priznaného\n\n5\n\nVšeobecnou deklaráciou ľudských práv (mutatis mutandis II. ÚS 18/97, III. ÚS 55/02).\nÚstavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú\n(bod 2 výroku rozhodnutia).\n4. Sťažovateľ namietal taktiež porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie,\nku ktorému malo dôjsť rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 15 C 38/99-123\nz 26. marca 2001, ako aj v dôsledku postupu a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.\n8 Co 19/02-159 z 23. apríla 2002.\nSťažovateľ uviedol, že konanie v ňom vyvolalo pocit pochybnosti o objektívnosti\na nezaujatosti sudcov. Z argumentácie, ktorou sťažovateľ tieto svoje tvrdenia v sťažnosti\nodôvodnil, vyplýva, že nespravodlivosť a neobjektívnosť konania (resp. sudcov konajúcich\nv jeho veci) vidí predovšetkým v tom, ako všeobecné súdy vyhodnotili dôkazy vykonané\nv priebehu konania o jeho žalobe, a v spôsobe, akým zistený skutkový stav právne posúdili\n(nesprávna aplikácia hmotnoprávnych noriem, resp. nesprávne právne názory všeobecných\nsúdov).\nÚstavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil\nprávny názor, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by\nmali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01 a I. ÚS 13/00).\nPo oboznámení sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.\n15 C 38/99-123 z 26. marca 2001, ako aj s obsahom rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 8 Co 19/02-159 z 23. apríla 2002 dospel ústavný súd k záveru, že oba súdy svoje\nrozhodnutia náležite odôvodnili. Súd prvého stupňa podrobne uviedol, ktoré skutočnosti\npovažoval na základe vykonaného dokazovania za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje\nskutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, a náležite odôvodnil\naj použitie príslušných ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých zistený skutkový stav\n\n6\n\nposúdil. Odvolací súd sa so skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového súdu\nstotožnil.\nZ rozhodnutí všeobecných súdov je podľa názoru ústavného súdu zjavné, že tieto sa\nzaoberali všetkými námietkami sťažovateľa, ktoré podľa jeho tvrdenia v konaní pred\nústavným súdom všeobecné súdy „nevyriešili“. Najmä Okresný súd Bratislava III ako súd\nprvého stupňa vo svojom rozsudku č. k. 15 C 38/99-123 z 26. marca 2001 jasne\na zrozumiteľne uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že výpovedný dôvod\nuplatnený bývalým zamestnávateľom sťažovateľa existoval, že výpoveď spĺňala zákonom\npredpísané náležitosti a bola sťažovateľovi aj zákonným spôsobom doručená a že\nsťažovateľ nespĺňal kvalifikačné predpoklady a ďalšie kvalifikačné požiadavky na voľné\npracovné miesta, ktorými v tom čase zamestnávateľ disponoval (pozri strany 3 až 7\ncitovaného rozhodnutia).\nÚstavný súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedomnieva, že by\nskutkové alebo právne závery všeobecných súdov v predmetnej veci bolo možné\nkvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Skutočnosť, že sťažovateľ sa so\nzávermi všeobecných súdov nestotožňuje, prípadne že v ňom dokonca vyvolávajú pocit\nnespravodlivosti, neobjektívnosti alebo zaujatosti súdov, nemôže sama osebe viesť k záveru\no porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy) alebo k záveru\no porušení jeho práva na spravodlivé konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd) a nezakladá ani právomoc ústavného súdu konať vo veci.\nÚstavný súd sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa, že k porušeniu jeho práva na\nspravodlivé súdne konanie došlo v dôsledku nesprávneho obsadenia senátu Krajského súdu\nv Bratislave, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III\nč. k. 15 C 38/99-123 z 26. marca 2001, a to konkrétne na pojednávaní 23. apríla 2002.\nVýzvou z 10. júna 2002 vyzval ústavný súd sťažovateľa, aby označil spôsoby,\nktorými si chránil (pred tým, ako sa obrátil so sťažnosťou na ústavný súd) svoje práva,\npokiaľ ide o ním namietané nesprávne obsadenie senátu odvolacieho súdu, a aby predložil\n\n7\n\ndôkazy o svojich tvrdeniach. Sťažovateľ síce uviedol, že nesprávne obsadenie senátu\nKrajského súdu v Bratislave zistil osobne na pojednávaní 23. apríla 2002, využitie\ndostupných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných\npráv v tomto smere účinne poskytuje, však nepreukázal.\nPodľa § 236 Občianskeho súdneho poriadku možno dovolaním napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 237 písm. g) Občianskeho\nsúdneho poriadku je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak\nrozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu\nrozhodoval senát.\nZ uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na základe dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku v danom prípade dostupného sťažovateľovi v zmysle\ncitovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sú oprávnené poskytovať ochranu\njeho právu na zákonného sudcu, a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nústavy.\nPretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25\nods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že na prerokovanie sťažnosti v časti\nnamietajúcej porušenie jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46\nústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava III č. k. 15 C 38/99-123 z 26. marca 2001, ako aj postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 19/02-159 z 23. apríla 2002 nemá\nvzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu právomoc, sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku rozhodnutia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. augusta 2002\n\n8\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:4fb511b9-aadc-4e0e-b9a0-5b17ada7cd5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/97 z 25. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d43ed381-c8c4-47e1-ae09-df2895484ea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 184/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 184/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d43ed381-c8c4-47e1-ae09-df2895484ea4"}, {"guid": "ussr:306a8cb1-00e5-4131-a6b9-a9621754908e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 211/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:306a8cb1-00e5-4131-a6b9-a9621754908e"}, {"guid": "ussr:ea698be0-09bd-4af0-8c14-687312ae22fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 165/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea698be0-09bd-4af0-8c14-687312ae22fb"}]}