{"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003, sp. zn. IV. ÚS 83/03", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ján Luby", "sudca_id": 1069, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jan-luby-1069", "datum_vydania": "2003-04-24", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b/text", "citacie_n": 188, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 83/03-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2003\no sťažnosti Ing. I. L., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v B., zastúpeného advokátom\nJUDr. Ľ. H., B., ktorou namietol:\n1. porušenie práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1, 2 a ods. 3\npísm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva\npodľa čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd ústavného zákona č. 23/1991 Zb.\na základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. l, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50\nods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n3 Nt 214/02 zo 7. decembra 2002 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n4 Nto-D-127/02 zo 14. januára 2003 a\n2. porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základného práva podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom sudcu Okresného súdu Bratislava I JUDr. R. K. spočívajúcim v poskytnutí\nrozhovoru pre denník S. 17. decembra 2002, za účasti Okresného súdu Bratislava I,\nKrajského súdu v Bratislave a sudcu JUDr. R. K., po predbežnom prerokovaní takto\n\nr o z h o d o l:\nOd m ie t a\n\nsťažnosť Ing. I. L. v časti namietajúcej porušenie základného práva\n\npodľa čl. 17 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\na ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa\nčl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd ústavného zákona č. 23/1991 Zb. Okresným\nsúdom Bratislava I a Krajským súdom v Bratislave pre n e d o s t a t o k p r á v o m o c i\nÚstavného súdu Slovenskej republiky.\nOd m ie t a\n\nsťažnosť Ing. I. L. v časti namietajúcej porušenie základných práv\n\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods.1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Okresným súdom Bratislava I a Krajským súdom v Bratislave\npre jej z j a v n ú n e o p o d s t a t n e n o s ť.\nOd m ie t a\n\nsťažnosť Ing. I. L. v časti namietajúcej porušenie práv podľa čl. 6\n\nods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva\npodľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom sudcu Okresného súdu\nBratislava I JUDr. R. K. pre o n e s k o r e n o s ť.\nO d ô v o d n e n i e:\nI.\nSťažnosť\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2003\ndoručená sťažnosť Ing. I. L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H.,\nB., ktorou namietol porušenie základných práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6\nods. 1, 2 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd ústavného zákona\nč. 23/1991 Zb. (ďalej len „listina“) a čl. 17 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. l, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48\n\n2\n\nods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Nt 214/02 zo 7. decembra\n2002 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4\nNto-D-127/02 zo 14. januára 2003 a porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru\na základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy postupom sudcu Okresného súdu Bratislava I\nJUDr. R. K. (ďalej len „sudca okresného súdu“) spočívajúcim v poskytnutí rozhovoru pre\ndenník S. 17. decembra 2002.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd okrem odloženia vykonateľnosti napadnutých\nrozhodnutí okresného súdu a krajského súdu rozhodol tak, že:\n«1. Okresný súd Bratislava I. uznesením sp. zn. 3 Nt 214/02 zo dňa 7. 12. 2002 ako aj\nKrajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4 Nto-D-127/02 zo dňa 14. 1. 2003, pri ktorých\nboli porušené práva na obhajobu, nedôsledne preskúmavaná zákonnosť väzby, ako aj\nporušené zásady riadneho zákonného a spravodlivého procesu, „rovnosti zbraní“, zásada\nprezumpcie neviny sťažovateľa Ing. I. L., pričom konajúce súdy porušili jeho práva podľa\nčl. 5 ods. 1 písm. c) ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, 2 ods. 3 písm. b, c), Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných\n\nslobôd a čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\n\nústavného zákona č. 23/1991 Zb. a čl. 17 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods.2, 3, čl. 48 ods. 2\na čl. 50 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 3 Nt 214/02 zo dňa 7. 12. 2002\na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Nto-D-127/02 zo dňa 14. 1. 2003 sa\nzrušujú a vec sa prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v nej znovu konal rozhodol.\n2. Postupom sudcu Okresného súdu Bratislava I. JUDr. R. K. poskytnutím rozhovoru\npre denník S. publikovaného dňa 17. 12. 2002 pod názvom: „K. – L. nočná mora“ došlo\nk porušeniu práv na spravodlivý proces a porušenie práva na prezumpciu neviny Ing. I. L.,\na to:\nv čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\nv čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nOkresnému súdu Bratislava I. sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv\nna prezumpciu neviny Ing. I. L.»\n\n3\n\nV odôvodnení sťažnosti sťažovateľ uviedol tieto podstatné skutočnosti a právne\nhodnotenia:\n„Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 3 Nt 214/02 zo dňa 17. 12. 2002,\nako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Nto-D-127/02 zo dňa 14. 1. 2003,\nako aj postupom sudcu Okresného súdu Bratislava I. JUDr. K. došlo k porušeniu mojich\npráv v týchto článkoch Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listiny\nzákladných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky:\n...Procesne konajúce súdy sa týmito ustanoveniami vôbec neriadili, hoci podľa čl. 1\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa mali riadiť pri svojej rozhodovacej činnosti nielen\nvnútroštátnym predpisom, (Trestný zákon a Trestný poriadok), ale aj všeobecnými\npravidlami medzinárodného práva, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná a svojimi ďalšími medzinárodnými záväzkami, t. j. aj citovanými\nčlánkami Dohovoru, ako aj dlhoročnou a stabilnou rozhodovacou činnosťou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).\nPodľa rozhodovacej činnosti ESĽP vo vzťahu k citovaným článkom Dohovoru\nvyplývajú okrem iného tieto všeobecné závery:\n1. Požiadavka zákonnosti väzby podľa vnútroštátneho práva je síce primárna, avšak\nnie rozhodujúca, pretože väzba musí byť vždy naviac v súlade s účelom citovaných\nustanovení Dohovoru – zabrániť, aby bola osoba zbavená slobody svojvoľne najmä\ns účelom obmedzení, ktoré pripúšťa čl. 5 ods. 1 Dohovoru.\n2. Existencia a pretrvávanie dôvodného podozrenia o tom, že osoba, ktorá má byť\npozbavená slobody väzbou, spáchala konkrétny trestný čin, musí byť istého vyššieho stupňa\npravdepodobnosti a nie všeobecného, pretože len dôvodné podozrenie takéhoto charakteru\nje základom (conditio sine qua non) zákonnosti väzby.\n3. Každý argument procesnej strany, ktorý je pre rozhodnutie významný, musí byť\nv rozhodnutí súdu odôvodnený a každý rozhodujúci argument si vyžaduje špecifickú\n(osobitnú) argumentáciu (rozhodnutie ESĽP Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. 12. 1997).\n4. Ďalej poukazujem na rozhodnutia ESĽP, ktoré citujem v texte mojej ústavnej\nsťažnosti najmä z hľadiska zákonnosti väzby, kontradiktórnosti konania, „rovnosti zbraní“,\npráva na obhajobu a zásady prezumpcie neviny.“\n\n4\n\nSťažovateľ predložil ústavnému súdu uznesenie o vznesení obvinenia z 5. decembra\n2002 č. k. ČVS: VKE 5/30-98, uznesenie okresného súdu sp. zn. 3 Nt 214/02\nzo 7. decembra 2002 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Nto-D-127/02 zo 14. januára\n2003.\nK postupu okresného súdu a krajského súdu sťažovateľ ďalej uviedol:\n„Sudca Okresného súdu Bratislava I. na základe návrhu krajského prokurátora\nuznesením sp. zn. 3 Nt 214/02 zo dňa 17. 12. 2002 rozhodol podľa § 68 ods. 1 Tr. por.\nz dôvodov § 67 ods. 1, 2 Tr. por. o mojom vzatí do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať\nv príslušnom Ústave na výkon väzby.\nRutinným spôsobom uvalil na mňa väzbu v zmysle § 67 ods. 2 Tr. por. z dôvodu\nhrozby vysokého trestu bez toho, aby skúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa\na prokurátora a neskúmal zákonnosť dôkazov v konaní pred súdom z pohľadu § 160 ods. 1,\n5\n\na\n\n§\n\n163\n\nods. 1 Tr. por. a to v súlade s § 2 ods. 1, 4, 5, 13 Tr. por.\nSudca vo svojom uznesení stroho skonštatoval, že som obvinený z trestného činu, kde\nv spodnej hranici hrozí trest 8 rokov a viac a tým konštatoval formálne naplnenie dôvodov\nväzby.“\nSudca okresného súdu pred rozhodnutím vykonal výsluch sťažovateľa a zaznamenal\nho do zápisnice zo 7. decembra 2002.\nPred začatím výsluchu okresný súd sťažovateľa okrem iného poučil aj o tom,\nže v zmysle § 65 Trestného poriadku (ďalej aj „Tr. por.“) jeho ods. 1 „Obvinený má\nprávo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a robiť si z nich výpisky\na poznámky a obstarávať si na svoje náklady kópie spisov a ich častí“ a ods. 3 „Tomu, kto\nmá právo byť pri úkone prítomný, nemôže sa odoprieť nazretie do zápisnice o tomto úkone.\nObvinenému a jeho obhajcovi nemôže sa odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení\nobvinenia (§ 163) alebo do záznamu o oznámení obvinenia (§ 163)“.\n\n5\n\nSudca však sťažovateľovi podľa jeho názoru uprel práva v konaní pred súdom,\na to tým, že podľa § 65 ods. 3 poslednej vety Tr. por. ho nepoučil o tom, že: „V konaní pred\nsúdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému,\nzúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.“\nPred začatím výsluchu, ako aj počas výsluchu sťažovateľ aj jeho obhajcovia žiadali\nsudcu, aby im umožnil nahliadnutie do spisu, čím by boli zachované práva na obhajobu\na na spravodlivý proces [čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, ako aj „rovnosť zbraní“\n– čl. 5 ods. 4 dohovoru].\nSudca žiadosť sťažovateľa a jeho obhajcov o nahliadnutie do spisu odmietol\ns odôvodnením, že o nej môže rozhodnúť len vyšetrovateľ. Sťažovateľ tvrdí, že „Tým\npoprel nezávislosť a suverenitu súdu a konal v rozpore s § 65 ods. 1, 3 Tr. por.“, a ďalej\nuvádza: «Za tohto stavu mi bolo znemožnené spochybňovať zákonnosť väzby vecne\nna základe spisu, t. j. namietať dodržanie procesných a hmotno-právnych podmienok\nzákonnosti navrhovanej väzby, čím bola porušená rovnosť zbraní (čl. 5 ods. 4 Dohovoru).\nSudca týmto postupom porušil moje práva zakotvené v čl. 6 ods. 1, 3 písm. b), c)\nDohovoru..., pretože sťažovateľ ja a moji obhajcovia, ktorých si zvolil, nemali v priebehu\nkonania možnosť nahliadnuť a oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom a s výsledkami\nvyšetrovania nezávisle od toho, kto kedy alebo v akom postavení viedol vyšetrovanie.\nČlánok 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru priznáva obvinenému právo „mať k dispozícii\nvšetky relevantné informácie, ktoré boli alebo budú zozbierané príslušnými orgánmi“\n(viď sťažnosť č. 8403/78 – Jaspers proti Belgicku).»\nUpretie tohto práva sťažovateľa zakotveného v čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru\npovažuje sťažovateľ za zásadné porušenie práva riadne sa pripraviť na obhajobu v čase\nvýsluchu sudcom, t. j. v konkrétnom čase a v etape konania proti sťažovateľovi mu bolo\nznemožnené poukázať na to, že obvinenie, ktoré vzniesol vyšetrovateľ, sa opiera o dôkazy,\nktoré boli vykonané nezákonne a ktoré nemajú procesnú váhu použiteľnosti týchto dôkazov\npred súdom (§ 160 ods. 1 a 5 Tr. por., § 163 ods. 1 Tr. por.). Takto bolo znemožnené\n\n6\n\npoukázať na nezákonne vznesené obvinenie, na ktorom však nemožno stavať zákonnosť\nväzby ako takej.\nVýsluchu sťažovateľa sa zúčastnili zvolení obhajcovia JUDr. H. a JUDr. Ch., pričom\nza obhajcu si sťažovateľ zvolil aj JUDr. O., ktorý sa dostavil na jeho výsluch a predložil\nsudcovi plnú moc, avšak sudca mu neumožnil účasť na výsluchu s odôvodnením, že nemá\nv tejto veci podpísané poučenie zachovávať mlčanlivosť. Takýto postup sťažovateľ\npovažuje za porušenie čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru.\nSťažovateľ namieta, že súd sa vôbec nezaoberal skúmaním materiálnej podmienky\nobvinenia pri rozhodovaní o väzbe, t. j. dodržania procesných a hmotnoprávnych\npodmienok, ktorých naplnenie môže svedčiť pre zákonnosť pozbavenia osobnej slobody.\nNaopak, nenaplnenie týchto procesných a hmotnoprávnych podmienok – čo súd neskúmal –\nsvedčí o nezákonnosti pozbavenia osobnej slobody, čo je porušením čl. 5 ods. 1 písm. c),\nods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, čl. 8 ods. 2 listiny, ako aj čl. 17 ods. 2\na 3 ústavy.\nĎalej sťažovateľ uvádza: „Čl. 5 ods. 3 Dohovoru poskytuje osobám zatknutým alebo\nzadržaným pre podozrenie zo spáchania trestného činu záruky proti svojvoľnému\na neodôvodnenému pozbaveniu slobody (pozri Assenov a ďalší proti Bulharsku, 1998). Čl. 5\nods. 3, ktorý tvorí celok s čl. 5 ods. 1 písm. c), má za cieľ predovšetkým vynútiť prepustenie\nna slobodu v okamihu, keď zadržanie prestáva byť rozumné. Prvé slová v čl. 5 ods. 3\nneznamenajú len prístup zadržaného k súdnemu orgánu, ich cieľom je uložiť sudcovi, pred\nktorého je zatknutá osoba predvedená, povinnosť preskúmať okolnosti hovoriace pre alebo\nproti zadržaniu, vysloviť sa podľa právnych kritérií k existencii dôvodov oprávňujúcich\nzadržanie a v prípade ich absencie, nariadiť prepustenie na slobodu (pozri De Jong, Baljet\na Van den Brink proti Holandsku, 1984). Inými slovami, čl. 5 ods. 3 vyžaduje, aby sa sudca\nzaoberal dôvodmi zadržania.“\nK postupu sudcu okresného súdu sťažovateľ uviedol: „Sudca Okresného súdu\nBratislava I. JUDr. K. po svojom rozhodnutí dňa 7. 12. 2002, ktorým ma vzal do väzby,\n\n7\n\nposkytol rozhovor publikovaný v denníku S. dňa 17. 12. 2002, v ktorom sa vyjadroval\nk môjmu zatknutiu, čo je porušenie § 2 ods. 2, § 8a Tr. por., porušenie čl. 50\nods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru – a to zásad spravodlivého procesu\na prezumpcie neviny...\nSudca Okresného súdu Bratislava I. JUDr. K. sa zapojil do živelnej mediálnej\nkampane, ktorá svojím obsahom ako aj účelom smerovala k tomu, aby bola verejnosť\npresvedčená o mojej vine a smerovala tiež k tomu, aby touto mediálnou kampaňou bol\novplyvnený Krajský súd v Bratislave, ktorý mal rozhodovať o mojej sťažnosti proti vzatiu\ndo väzby. Tým bol ovplyvňovaný v môj neprospech proces a nebol potom spravodlivý a boli\nporušené moje práva na prezumpciu neviny.“\nSťažovateľ poukazuje na to, že „Sudca OS Bratislava I. JUDr. R. K. ako verejný\nčiniteľ a úradná osoba svojimi vyjadreniami pre médiá (denník S. ) porušili čl. 6 ods. 2\nDohovoru, pretože: „zásada prezumpcie neviny nie je iba procesnou garanciou, ale\nochraňuje každého pred zaobchádzaním zo strany verejných činiteľov takým spôsobom, ako\nkeby spáchal trestný čin“ ešte pred odsúdením súdom (sťažnosť č. 10847/84 R. F. a S. F.\nproti Rakúsku. Pozri aj sťažnosť č. 8603/79 Croaciani a ďalší proti Taliansku a sťažnosť\nč. 7986/77 – Krause proti Švajčiarsku, ako aj sťažnosť č. 9077/80 – X. proti Rakúsku)“.\nSudca okresného súdu sťažovateľovi neumožnil nahliadnutie do spisu, ale vo svojich\nvyjadreniach pre médiá citoval z utajeného spisu okrem iného: „Jeden z utajených svedkov\ntvrdil aj toto: Mám objednávku od L. na likvidáciu R., za realizáciu som dostal dva\nmilióny.“ Sudca svojimi vyjadreniami v uvedenom článku konal v rozpore s § 2 ods. 2\nTr. por. a § 8a Tr. por., čím porušil ústavné právo sťažovateľa zaručené v čl. 50 ods. 2\nústavy, ako aj v čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru, a to tým, že sa vyjadroval spôsobom\nna verejnosti, ktorým mala byť verejnosť utvrdzovaná o vine, čo nesporne smerovalo aj\nk tomu, aby týmto článkom boli ovplyvňovaní aj sudcovia odvolacieho súdu pri svojom\nrozhodovaní o sťažnosti proti väzbe.\nProti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť priamo do zápisnice\no výsluchu. Dňa 23. decembra 2002 prostredníctvom svojich obhajcov zdôvodnil sťažnosť\n\n8\n\nproti uzneseniu okresného súdu, kde sa sťažovateľ okrem iného domáhal toho, aby mu\nodvolací súd umožnil nahliadnutie do spisu, ako aj jeho obhajcom, aby mohli\nkvalifikovaným spôsobom namietať nezákonný postup vyšetrovateľa a prokurátora\nv súvislosti so začatím trestného stíhania. Ďalšie doplnenie sťažnosti urobil sťažovateľ\nprostredníctvom svojich obhajcov a podal ho krajskému súdu 7. januára 2003 a 13. januára\n2003. Podaním zo 7. januára 2003 osobitne žiadal krajský súd o to, aby jemu aj jeho\nobhajcom umožnil nahliadnutie do spisu. V tejto žiadosti upozornil krajský súd\nna porušovanie svojich práv na obhajobu, ako aj na porušovanie svojich práv zakotvených\nv čl. 5 ods. 4 dohovoru.\nSťažovateľ osobitne upozorňoval krajský súd na to, že pokiaľ mu nebude umožnené\nnahliadnutie do spisu, je to v rozpore aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu k čl. 5 ods. 4 dohovoru, a konkrétne poukázal na rozhodnutia\nESĽP: «Súdny orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o väzbe musí\nposkytovať záruky súdnej povahy. Konanie musí byť kontradiktórne a v každom prípade\nzaručiť „rovnosť zbraní“ medzi stranami, štátnym zástupcom a zadržaným (pozri SanchezReisse proti Švajčiarsku, 1986, Tóth proti Rakúsku, 1991, Kapanis proti Grécku, 1995).\nNemožno hovoriť o rovnosti zbraní, ak nie je obhajcom umožnený prístup k dokumentom\nvo vyšetrovacom spise, ktorých preštudovanie je nevyhnutné k účinnému (spochybneniu\nzákonnosti väzby klienta Lamy proti Belgicku, 1989)».\nKrajský súd na základe tejto žiadosti umožnil sťažovateľovi a jeho obhajcom\nnahliadnutie do spisu, pričom určil termín tohto nahliadnutia na 14. január 2003 v čase\nod 9.00 h do 12.00 h v budove krajského súdu na čísle dverí 126 – I. poschodie. Sťažovateľ\na jeho obhajcovia sa zúčastnili nahliadnutia do spisu 14. januára 2003 v čase od 9.00 h\ndo 12.00 h s tým, že po nahliadnutí do spisu chcel sťažovateľ prostredníctvom svojich\nobhajcov doplniť svoju sťažnosť v súlade so zásadou o „rovnosti zbraní“ – čl. 5 ods. 4\ndohovoru, pretože preštudovanie spisu bolo nevyhnutné na účinné spochybňovanie\nzákonnosti väzby. Krajský súd po tom, čo bolo ukončené nahliadnutie do spisu, v ten istý\ndeň – zrejme ani nie hodinu po ukončení nahliadnutia do spisu, vo veci rozhodol\nnevyčkajúc na to, aby sťažovateľ na základe preštudovania vyšetrovacieho spisu mohol\n\n9\n\nspochybniť zákonnosť väzby. Na jednej strane krajský súd formálne vyhovel právu, avšak\nreálne už neumožnil sťažovateľovi uplatniť právo v súlade s čl. 5 ods. 4 dohovoru tak, že by\nvyčkal na písomné zdôvodnenie námietok, ktorými by sa musel zaoberať a ktorými by sa\nspochybňovala zákonnosť väzby.\nKrajský súd vo svojom uznesení o zamietnutí sťažnosti konštatoval, že v sťažnostiach\nsťažovateľ poukazoval sústavne na porušovanie procesných ustanovení vyšetrovateľmi\na na porušenie jeho základného práva na obhajobu. Krajský súd uviedol, že podľa § 147\nods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj\nkonanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie okresného\nsúdu v tomto štádiu konania je správne a zodpovedá zákonu a stavu veci.\nKrajský súd skonštatoval, že u sťažovateľa je splnená formálna podmienka pre vzatie\ndo väzby vzhľadom na vznesené obvinenie a preskúmal, že zákonné procesné lehoty\nuvedené v ustanovení § 77 ods. 1 a 2 Tr. por. boli zachované, a ďalej uviedol, že sa\npodrobne oboznámil s celým spisovým materiálom vzťahujúcim sa na predmetné vznesené\nobvinenie a dospel k záveru, že vyšetrovanie je iba v počiatočnom štádiu a doposiaľ\nzdokumentované dôkazy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu odôvodňujú podozrenie zo spáchania trestných činov, a tým aj dôvodnosť\nväzby podľa § 67 ods. 2 Tr. por. K námietkam uvedeným v sťažnostiach týkajúcim sa\nprocesného konania uviedol, že tieto spadajú do dozornej činnosti prokuratúry. Odvolací\nsúd pri preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu sa dôsledne neriadil § 147\nTr. por. Neskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia súdu prvého stupňa dôsledne\na vôbec sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti a jej\ndoplnkoch uviedol.\nTento postup odvolacieho súdu považuje sťažovateľ «za porušenie čl. 5 ods. 4\ndohovoru, keďže z tohto ustanovenia vyplýva: „Právo každého domáhať sa konania,\nv ktorom by boli preskúmané dôvody obmedzenia jeho slobody a zároveň ukladá súdu\nzaoberať sa zákonnosťou obmedzenia slobody, namietanými dôvodmi nezákonnosti.\n\n10\n\nPorušením „rovnosti zbraní“ (keď sa obhajobe zabránilo na základe spisu zdôvodniť\nnezákonnosť väzby) nebola zabezpečená riadna previerka zákonnosti rozhodnutia, ktorým\nsom bol pozbavený slobody. Bola porušená zásada kontradiktórnosti konania a postupom\noboch súdov boli porušené moje práva zakotvené v čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4\nDohovoru, ako aj v čl. 6 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b) a c)Dohovoru.»\nPodľa sťažovateľa „Oba súdy rozhodovanie o návrhu prokurátora na väzbu podľa\n§ 67 ods. 2 Tr. por. obmedzili len na to, aby zistili:\na) Či voči mne bolo vznesené obvinenie.\nb) Či mi vzhľadom na vznesené obvinenie s prihliadnutím na kvalifikáciu trestného\nčinu hrozí trest v spodnej hranici 8 a viac rokov.\nc) Či zákonné procesné lehoty uvedené v ust. § 77 ods. 1, 2 Tr. por. boli zachované.\nV danom prípade ide len o skúmanie formálnych podmienok, ktoré okrem iného\nstanovuje zákon na možnosť väzby podľa § 67 ods. 2 Tr. por. Skúmaním materiálnej\npodmienky zákonnosti vzneseného obvinenia a procesnej kvality dôkazov, o ktoré sa\nobvinenie opiera, sa oba súdy vôbec nezaoberali.“\nĎalej sťažovateľ okrem iného uviedol:\n„Je nespochybniteľné i to, že prokurátor, ktorý podáva návrh na vzatie do väzby,\nje povinný súdu k návrhu pripojiť dovtedy získaný dôkazný materiál, z čoho jednoznačne\nmožno dovodiť povinnosť súdu tento materiál preskúmať a preskúmať zákonnosť tam\nvykonaných dôkazov, o ktoré sa obvinenie opiera, ako aj zákonnosť samotného obvinenia.\nTeda táto vnútroštátna procesná norma ukladá preskúmanie zákonnosti prípravného\nkonania, pretože len na zákonnosti prípravného konania možno stavať zákonnosť\nrozhodnutia o väzbe ako takej.\nKeďže prokurátor je povinný k návrhu na vzatie do väzby pripojiť dosiaľ získaný\ndôkazný materiál (§ 77 ods. 1 Tr. por.), môže a musí súdu predložiť také dôkazy, ktoré sú\npoužiteľné v konaní pred súdom a ktoré sú vykonané v súlade s Trestným poriadkom.\nPredložený získaný dôkazný materiál podlieha preskúmaniu súdom z hľadiska procesnej\nkvality a zákonnosti.\n\n11\n\nSamotné vznesenie obvinenia a získaný dôkazný materiál voči obvinenému sa\nsústreďuje v prípravnom konaní, ktoré smeruje do budúcna na podanie obžaloby. Preto súd\npri rozhodovaní o väzbe obvineného nesporne ex-offo zo zákona je povinný skúmať\nprocesnú kvalitu dôkazov, o ktoré sa obvinenie opiera a nesporne je povinný vylúčiť také\ndôkazy, ktoré nemožno použiť pred súdom pre ich procesnú vadu, resp. také dôkazy, ktoré\nboli vykonané pred vznesením obvinenia, hoci nešlo o neodkladné a neopakovateľné úkony,\nčím sa uprelo právo obvineného na obhajobu.\nPreto nemožno súhlasiť s konštatovaním Krajského súdu v Bratislave, že k námietkam\nuvedeným v sťažnostiach, týkajúcim sa procesného konania, treba uviesť, že tieto spadajú\ndo dozornej činnosti prokuratúry...\nAk teda prokurátor predložil súdu spolu s návrhom na väzbu získaný dôkazný\nmateriál, v ktorom sa nachádzajú dôkazy, ktoré nie sú pred súdom použiteľné, pretože boli\nvykonané v rozpore s Trestným poriadkom, nemožno na ne prihliadnuť ani pri rozhodovaní\no väzbe.\nPovinnosť dbať o to, aby väzba bola zákonná, spočíva na súde a súd sa preto musí\nzaoberať dôkazmi predloženými prokurátorom a nevyhnutne sa musí zaoberať námietkami,\nktoré spochybňujú túto zákonnosť. S týmito právnymi otázkami sa musí vysporiadať, pretože\nlen takýto postup súdu môže vyústiť do zákonného rozhodnutia, t. j. zákonnej väzby.\nPožiadavka zákonnosti väzby podľa vnútroštátneho zákona (“lawfulness“), na ktorú\nodkazuje čl. 5 ods. 1 Dohovoru (pozri pojmy „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“\na „zákonné“), je podľa ESLP primárna, avšak nie rozhodujúca...\nV tomto smere oba súdy porušili zásady Dohovoru v predom namietaných článkoch\nnajmä čo sa týka kontradiktórnosti konania, „rovnosti zbraní“, zásad na spravodlivý\nproces, ako aj práva na obhajobu.“\nZ uvedeného sťažovateľ vyvodzuje, že obvinenie, ktoré mu bolo vznesené, sa opiera\no dôkazy, ktoré boli vykonané v rozpore s Trestným poriadkom a sú nepoužiteľné v konaní\npred súdom voči jeho osobe, pretože boli vykonané pred tým, než bolo začaté a vznesené\nvoči nemu obvinenie, pričom z postupu vyšetrovateľa z hľadiska časovej následnosti\nvykonávania týchto dôkazov je zrejmé, že ich vykonanie (hoci nešlo o neodkladné\n\n12\n\na nevykonateľné úkony) sa dialo s úmyslom vylúčiť jeho práva na obhajobu vo vzťahu\nk týmto dôkazom. Po ich vykonaní bolo vznesené obvinenie.\nV nadväznosti na uvedené vyslovuje názor, že „na nezákonnom postupe, o ktorý sa\nopiera obvinenie, nemožno zakladať zákonnosť návrhu na väzbu, pričom v tomto smere ide\no porušenie čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, ako aj porušenie čl. 8 ods. 2 LPS a čl. 17 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky“, a ďalej dodáva „Ohľadne obvineného teda nie sú použiteľné\ndôkazy, ktoré boli vykonané pred zahájením trestného stíhania oznámením obvinenia voči\njeho osobe, hoci boli prevedené po zahájení trestného stíhania iného obvineného pre\nrovnaký skutok. Nepoužiteľnosť dôkazov vyvoláva potrebu ich opakovania, ak má ísť\no dôkazy, ku ktorým má byť akokoľvek prihliadané vo veci tohto obvineného.\nOba súdy tieto zásady nerešpektovali z hľadiska skúmania materiálnych podmienok\nobvinenia a jeho dôvodnosti – či obvinenie je postavené na dôkazoch, ktorých procesná\nkvalita zodpovedá zákonu a či tieto dôkazy bude možno použiť v konaní pred súdom.\nAk obvinenie je postavené na nezákonne vykonaných dôkazoch, nemožno dospieť\nk zákonnému uvaleniu väzby. Práve v tomto spočíva úloha súdu pri dodržiavaní\nDohovoru... v čl. 5, ods. 4, pretože nemožno dopustiť stav, aby súdy boli zneužívané\nprokurátorom na to, že tento dozoruje vyšetrovanú vec bez akejkoľvek následnej kontroly\nsvojich procesných postupov a súčasne podá návrh na vzatie do väzby z dôvodov § 67 ods.\n2 Tr. por. hrozby vysokého trestu a automaticky by sa takémuto návrhu vyhovelo bez toho,\naby sa skúmala\n\nzákonnosť takéhoto návrhu a či takýto návrh, ktorého základným\n\npredpokladom je aj samotné vznesené obvinenie § 163 ods. 1 Tr. por. má oporu v zákonne\nvykonaných dôkazoch...\nTo znamená, že na nezákonnom postupe nemožno zakladať zákonnosť tak isto, ako\nna nepráve nemožno zakladať právo. V tomto smere vidím porušenie mojich práv\npriznaných dohovorom v čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 8 ods. 2 LSP.“\n\n13\n\nII.\nObsah rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu\nOkresný súd rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby po zistení, že voči nemu bolo\nvznesené obvinenie z návodu na trestný čin vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. a) a § 219 ods. 1\na ods. 2 písm. b) a f) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), pre trestný čin zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) Tr. zák.\na za trestný čin ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Tr. zák.\nna skutkovom základe opísanom vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia.\nProkurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal návrh na vzatie sťažovateľa\ndo väzby z dôvodu § 67 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 Tr. por. Po preskúmaní spisového\nmateriálu a výsluchu sťažovateľa okresný súd dospel k nasledujúcim záverom: Podľa § 67\nods. 1 písm. a) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne\nskutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol\ntrestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále\nbydlisko. V tejto súvislosti prokurátor odôvodnil svoj návrh tým, že sťažovateľ sa na adrese\ntrvalého bydliska nezdržiava a na adrese, ktorú uvádza v styku s orgánmi činnými\nv trestnom konaní, nie je prihlásený na trvalý pobyt. Toto tvrdenie je pravdivé, ale je\nnepochybné, že sťažovateľ na kontaktnej adrese riadne preberá všetky zásielky a vždy sa\ndostavil na základe takto prebratej predvolanky na všetky úkony trestného konania, čiže sa\nnevyhýba trestnému stíhaniu. Nemožno argumentovať len tým, že sa nezdržiava na adrese\ntrvalého bydliska, pretože Trestný poriadok pozná širší pojem, a to „stále bydlisko“.\nPodľa § 67 ods. 1 písm. b) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú\ntu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude pôsobiť na svedkov alebo\nspoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.\nDôvodnosť obavy, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, prípadne spoluobvinených alebo\ninak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, sa musí teda zvoliť\nvždy na základe konkrétnych skutočností. V danom prípade neboli preukázané žiadne takéto\nkonkrétne skutočnosti, a to počas dlhej doby, keď mal byť skutok spáchaný až po zadržanie\n\n14\n\nsťažovateľa. Dôvodom väzby podľa tohto ustanovenia nemôže byť okolnosť, že obvinený\npopiera trestnú činnosť, z ktorej bol obvinený.\nNa základe týchto skutočností okresný súd dospel k záveru, že návrh prokurátora\nv časti dôvodov väzby podľa § 67 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por. je nedôvodný, a preto nevzal\nsťažovateľa do väzby z týchto dôvodov.\nPodľa § 67 ods. 2 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby tiež vtedy, ak je trestne\nstíhaný pre trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou\ntrestnej sadzby najmenej osem rokov, aj keď nie sú dôvody väzby dané podľa odseku 1.\nTrestný zákon umožňuje uložiť páchateľovi trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2\ntrest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo uložiť výnimočný trest. V zmysle\nustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Tr. zák. účastníkom na dokonanom trestnom čine\nalebo jeho pokuse je ten, kto úmyselne zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu,\npričom na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej\nzodpovednosti a trestnosti páchateľa.\nVyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie justičnej polície\nPolicajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v Bratislave,\nuznesením č. p. SJP-D-2-31/2002-OVOZTČ-BA z 5. decembra 2002 začal trestné stíhanie\nproti sťažovateľovi pre hore uvedené trestné činy. Okresnému súdu neuniklo,\nže vyšetrovateľ v odôvodnení tohto uznesenia porušil základnú zásadu trestného konania,\na síce § 2 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého „dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom\nsúdu nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť\nakoby bol vinný“, a to tým, že v závere skonštatoval, že sťažovateľ svojím konaním naplnil\nskutkovú podstatu trestných činov, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie.\nKrajský prokurátor v Bratislave rozhodnutím sp. zn. D-332/02 z 5. decembra 2002\nsťažnosť sťažovateľa proti vyššie citovanému uzneseniu zamietol. Keďže je teda sťažovateľ\nstíhaný aj pre trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou\ntrestnej sadzby dvanásť rokov, okresný súd pri neexistencii dôvodov väzby podľa § 67\n\n15\n\nods. 1 Tr. por. vzhľadom na závažnosť skutku rozhodol o jeho vzatí do väzby na základe\n§ 67 ods. 2 Tr. por.\nKrajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti tomuto uzneseniu o vzatí do väzby\na v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd uznesením zo 7. decembra 2002\nsp. zn. 3 Nt 214/02 postupom upraveným v § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 67 ods. 2\nTr. por. vzal obvineného sťažovateľa do väzby s tým, že väzba začína dňom zadržania\n5. decembra 2002 o 10.00 h a bude sa vykonávať v Ústave zboru väzenskej a justičnej\nstráže Bratislava.\nV odôvodnení uznesenia procesný sudca uviedol skutočnosti, ktoré zakladajú\ndôvodnosť jeho postupu, a konštatoval, že iné dôvody väzby na rozdiel od návrhu\nprokurátora nezistil.\nProti tomuto uzneseniu zahlásil priamo do zápisnice sťažnosť obvinený sťažovateľ.\nPísomné dôvody sťažnosti boli podané odvolaciemu súdu 23. decembra 2002 v dvoch\nzdôvodneniach a doplnenie sťažnosti mu bolo doručené 7. januára 2003 a 13. januára 2003.\nObsah sťažnosti smeruje predovšetkým proti rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby. Podrobne\nv sťažnostiach rozoberá možnosť použitia inštitútu ustanoveného § 67 a § 68 Tr. por.\nObvinený poukazuje na sústavné porušovanie procesných ustanovení vyšetrovateľmi\na na porušenie jeho základného práva obhajoby obvineného. Ďalej v sťažnostiach uvádza,\nže žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil, vnesené obvinenie nie je dôvodné, toto je založené\nna nedostatočných; resp. procesne nulitných dôkazoch. Keďže podľa sťažovateľa orgány\nprípravného konania konajú voči jeho osobe v rozpore so zákonom, vzniesol námietku\nzaujatosti voči vyšetrovateľovi i dozorujúcemu prokurátorovi. Vzhľadom na to, že vznesené\nobvinenie považuje za nedôvodné a nezákonné a postup orgánov prípravného konania\nza zaujatý a účelový, žiada o prepustenie z väzby.\nKrajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 147 ods. 1 Tr. por.\nsprávnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré napadnutému\n\n16\n\nuzneseniu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie okresného súdu je v tomto štádiu konania\nsprávne a zodpovedá zákonu a stavu veci.\nU obvineného sťažovateľa je splnená formálna podmienka pre vzatie do väzby\nvznesením obvinenia vyšetrovateľom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie\njustičnej polície Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti\nv Bratislave, rozhodnutím č. p. SJP-2-31/2002-OVOZTČ-Ba z 5. decembra 2002 pre návod\nna trestný čin vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. a) a § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a f) Tr. zák.,\ntrestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2\npísm. c) Tr. zák. a pre trestný čin ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 106 ods. 1 a ods. 2\npísm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku vyššie citovaného\nuznesenia.\nZákonné procesné lehoty uvedené v ustanovení § 77 ods. 1 a 2 Tr. por. boli\nzachované.\nMateriálna podmienka pre vzatie obvineného sťažovateľa do väzby spočíva v naplnení\nzákonnej požiadavky uvedenej v ustanovení § 67 ods. 2 Tr. por. v podstate tak, ako to je\nsprávne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Dôvod väzby podľa tohto\nustanovenia je založený len na zistení, že obvinený je stíhaný pre trestný čin, za ktorý zákon\nustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou osem rokov, a podozrenie zo spáchania\ntrestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, je dôvodné.\nObvinenému sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie okrem iného pre návod na trestný\nčin vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. a) a § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a f) Tr. zák.,\nza ktorý v prípade uznania viny možno uložiť trest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť\nrokov alebo uložiť výnimočný trest.\nOdvolací súd sa podrobne oboznámil s celým spisovým materiálom vzťahujúcim sa\nna predmetné vznesené obvinenie a dospel k záveru, že vyšetrovanie veci vo vzťahu\nk obvineniu sťažovateľa je iba v počiatočnom štádiu a doposiaľ zadokumentované dôkazy\n\n17\n\nnachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise v čase rozhodovania odvolacieho súdu odôvodňujú\npodozrenie zo spáchania trestných činov, a tým aj dôvodnosť väzby podľa § 67 ods. 2\nTr. por.\nK námietkam uvedeným v sťažnostiach týkajúcim sa procesného konania treba uviesť,\nže tieto spadajú do dozornej činnosti prokuratúry.\nKrajský súd ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov považoval v tomto štádiu\nkonania sťažnosť obvineného sťažovateľa za nedôvodnú a túto podľa § 148 ods. 1\npísm. c) Tr. por. zamietol.\nIII.\nJudikatúra všeobecných súdov vo väzobných veciach s osobitným zreteľom\nna § 67 ods. 2 Tr. por.\nV stanovisku trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) na zjednotenie výkladu ustanovenia § 67 ods. 2 Tr. por. z 23. októbra 1995\nsp. zn. Tpj 3/95 sa uviedlo:\n„Zmyslom novelizácie ustanovenia § 67 Tr. por. vykonanej zákonom č. 178/1993 Z. z.\nbolo umožniť vzatie obvineného do väzby tiež v prípadoch, v ktorých nie sú dané konkrétne\nskutočnosti odôvodňujúce obavu predpokladanú v ustanovení § 67 ods. 1 písm. a), b) a c)\nTr. por. Dôvodom väzby v tomto prípade je len skutočnosť, že sa proti obvinenému vedie\ntrestné stíhanie pre trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody najmenej\nosem rokov tak, ako to podmieňuje znenie ustanovenia § 67 ods. 2 Tr. por. v znení uvedenej\nnovely. Z toho vyplýva, že v ustanovení § 67 ods. 2 Tr. por. je daný ďalší samostatný dôvod\nväzby obvineného spočívajúci v uvedenej skutočnosti, rovnocenný s dôvodmi väzby podľa\nods. 1 § 67 Tr. por. Ustanovenie § 67 ods. 2 Tr. por. nie je teda vo vzťahu k ustanoveniu\n§ 67 ods. 1 Tr. por. pomocným, resp. náhradným ustanovením, preto nejde o pomer\nsubsidiarity vo vzájomnom vzťahu týchto ustanovení.\n\n18\n\nVzatie do väzby na základe ustanovenia § 67 ods. 2 Tr. por. nie je potrebné\nodôvodňovať žiadnymi ďalšími konkrétnymi skutočnosťami. Dôvod väzby podľa tohto\nustanovenia je založený len na zistení, že obvinený je stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon\nustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou osem rokov, a podozrenie zo spáchania\ntrestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, je dôvodné.“\nV uznesení najvyššieho súdu zo 17. februára 1999 sp. zn. 4 To 11/99 uverejnenom\npod č. R 95/1999 najvyšší súd uviedol, že pri posudzovaní dôvodov väzby môžu orgány\nčinné v trestnom konaní prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ\nv procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii niektorého\nz dôvodov väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) až c) a § 67 ods. 2 Tr. por. Uvedené\nustanovenia spolu s ustanovením § 71 Tr. por. vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného\nmožno vziať do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe\nrozhodnutia súdu. Lehoty trvania väzby upravené v § 71 Tr. por. sú procesnou zárukou proti\nneopodstatnenému zásahu do osobnej slobody jednotlivca, spravidla sa však netýkajú\nkonkrétnych skutkových okolností zakladajúcich dôvody väzby.\nV odôvodnení svojho uznesenia najvyšší súd uviedol po tom, čo konštatoval\nexistenciu väzobného dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por., len to, že z obsahu spisu\nvyplýva dôvodné podozrenie, že obvinený opakovane a po dlhú dobu páchal skutky,\npre ktoré je na neho podaná obžaloba.\nIV.\nVýchodiská na rozhodovanie o porušení čl. 17 ods. 2 a 3 ústavy,\nčl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru a čl. 8 ods. 2 listiny\nÚstavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho právomoc\nna rozhodovanie vo väzobných veciach sťažovateľov predpokladá výlučne skúmanie toho,\nči sa v konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavnoprocesné princípy takého pozbavenia\nosobnej slobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, II. ÚS 183/02).\n\n19\n\nČlánok 17 ods. 2 ústavy upravuje významný ústavnoprocesný princíp uplatňujúci sa\npri obmedzovaní osobnej slobody ako základnej hodnoty v demokratickom a právnom štáte.\nK obmedzeniu osobnej slobody podľa citovaného článku môže dôjsť len z dôvodov\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto dôvodom je aj väzba obvineného, ktorá je\nzabezpečovacím prostriedkom slúžiacim výnimočne na zaistenie osoby obvineného\nna účely trestného stíhania, ktorej základným cieľom je to, aby neprítomnosť osoby\nobvineného najmä v počiatočnom predsúdnom (ale aj súdnom) štádiu trestného stíhania\nnezmarila cieľ trestného konania vyjadrený v § 1 ods. 1 Tr. por. Zákonom, ktorý ustanovuje\npredpoklady na uplatnenie tohto ústavnoprocesného princípu, je Trestný poriadok [zákon\nč. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších\npredpisov]. Podľa tohto zákona a súčasne aj podľa čl. 142 ods. 1 ústavy sú týmto\nústavnoprocesným princípom viazané v celom rozsahu všeobecné súdy vykonávajúce\ntrestnoprávnu jurisdikciu vrátane rozhodovania o väzbe obvinených osôb.\nUplatnenie právomoci ústavného súdu prichádza do úvahy len vtedy, ak sťažovateľ\nnamieta porušenie tohto ústavnoprocesného princípu. Porušenie základného práva podľa\nčl. 17 ods. 2 ústavy sa musí vzťahovať na to, že obvineného možno vziať do väzby iba\nz dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu, pričom niektorý\nz týchto ústavných prvkov uvedeného princípu pri uvalení väzby chýbal alebo sa nepoužil,\nprípadne sa použil v rozsahu prevyšujúcom zákonom dovolený rozsah, napríklad obvinený\nby bol vo väzbe nad čas dovolený zákonom bez rozhodnutia súdu o predĺžení väzby alebo\nbez osvedčenia konkrétnych skutkových okolností. Ďalším predpokladom na založenie\nprávomoci ústavného súdu je aj to, že toto porušenie ústavnoprocesného princípu nebolo\nnapravené na základe opravného prostriedku (sťažnosti) funkčne príslušným väzobným\nsúdom (vyšším súdom).\nZ uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu\nvšeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu\nobmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe\nrozhodol súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú\n\n20\n\nobavu vyjadrenú v § 67 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por. alebo okolnosti uvedené v ods. 2 tohto\nustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom,\nresp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby.\nÚkony, ktorými sa berie zadržaná osoba do väzby, sa musia vykonať v lehotách\nuvedených v čl. 17 ods. 3 ústavy (§ 77 ods. 2 Tr. por.), inak sa zadržaná osoba musí\nprepustiť na slobodu.\nVýsledky analýzy čl. 17 ods. 2 ústavy preto platia v celom rozsahu aj pre interpretáciu\na aplikáciu citovaného čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ktorý vo svojej podstate vyjadruje\nrovnaký ústavný princíp, hoci v určitom užšom rozsahu, pretože trestné zákonodarstvo\nSlovenskej republiky obsahuje širší katalóg dôvodov, ktoré odôvodňujú väzbu ako\nzabezpečovací prostriedok v trestnom konaní.\nČlánok 5 ods. 3 dohovoru súvisí s čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru a tieto súvislosti už\nboli objasnené v rozhodovaní ESĽP. Pri aplikácii čl. 5 ods. 3 dohovoru je nevyhnutné dbať\nna to, aby doba väzby neprekročila primeranú hranicu, a preto je potrebné, aby sa:\n neustále skúmali okolnosti opodstatňujúce ďalšie trvanie väzby z hľadiska\nverejného záujmu, ktorý je vyjadrený vo výnimočnom obmedzení osobnej slobody\ntoho, u koho platí v celom rozsahu prezumpcia neviny,\n vyjasnilo, aké okolnosti nastali, okrem dôvodného podozrenia (to musí trvať\npo celú dobu trvania väzby), že došlo k spáchaniu skutku, pre ktorý začalo trestné\nstíhanie osoby, aby sa mohlo pokračovať vo väzbe obvineného aj po uplynutí určitého\nčasu,\n vo väzobných veciach postupovalo s potrebným urýchlením, ktoré je opodstatnené\nso zreteľom na výnimočnosť obmedzenia osobnej slobody.\nVšeobecné súdy sú garantom dodržiavania týchto ústavných princípov. Rešpektovanie\ntýchto princípov musia vyjadriť vo všetkých rozhodnutiach i opatreniach súvisiacich\ns väzbou obvinenej osoby tak, aby ich rozhodnutia a opatrenia vo väzobných veciach boli\n21\n\npreskúmateľné najprv v konaní pred opravným súdom a potom aj v konaní pred ústavným\nsúdom, ktorý je oprávnený a povinný preskúmať existenciu dôvodov väzby v súlade s ich\nzákonným vymedzením, či sú tieto dôvody opreté o konkrétne okolnosti, ktoré musia byť\nuvedené v odôvodnení každého rozhodnutia vo väzobnej agende a tvoria základ pre záver\no ich subsumovaní pod konkrétny zákonný dôvod väzby (§ 67 ods. 1 a 2 Tr. por.).\nÚstavný súd zotrváva na tom, že do obsahu jeho právomoci nepatrí preskúmať postup\n(hodnotenie) všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu\nna vzatie do väzby. Tento postup môže preskúmať len opravný súd v riadnom inštančnom\npostupe, ktorý je uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín,\npodaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov.\nNa nahradenie úsudku všeobecného súdu o existencii skutkových okolností\nzakladajúcich zákonné dôvody na vzatie do väzby by musela existovať výslovná ústavná\nnorma, ktorá by takéto suplovanie procesnej činnosti všeobecného súdu dovoľovala\na súčasne by aj určila spôsob, akým to môže ústavný súd vykonať a realizovať. Taká norma\nv ústave obsiahnutá nie je, a preto sa ústavný súd musí pri skúmaní obmedzenia osobnej\nslobody sústrediť len na preskúmanie toho, či k obmedzeniu došlo z dôvodov a spôsobom,\nktoré ustanovuje Trestný poriadok, bez toho, aby suploval právomoc a postupy všeobecných\nsúdov.\nÚstavný súd nemôže skúmať hodnotenie dôkazov a zistenia všeobecných súdov\nvo väzobných veciach aj z dôvodu, že nepatrí k orgánom činným v trestnom konaní, a preto\nprirodzene nie je vybavený kompetenciou a ani zákonnými (faktickými) prostriedkami\nna prešetrenie skutkových zistení väzobných súdov.\nZ toho na druhej strane vyplýva, že v konaní pred ústavným súdom môže sťažovateľ\nuplatniť ochranu základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 3 ústavy alebo podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c) a ods. 3 dohovoru, ktorého porušenie namieta, len vtedy, ak ho nechráni iný súd,\na to len v rozsahu svojej ústavnej kompetencie podľa čl. 142 ods. 1 ústavy. Ďalej musí ísť\no porušenie základného práva, ktoré súvisí s tým, že osoba bola vzatá do väzby\n\n22\n\nbez zákonom uznaného a v odôvodnení všeobecného väzobného súdu uvedeného dôvodu\nopretého o konkrétne skutkové okolnosti.\nTreba povedať, že právo sťažovateľa na spravodlivý proces zahŕňa aj právo\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,\nže na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny\nprípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).\nÚstavný súd neskúma, či sú dôvody uvedené v rozhodnutí vecne správne, okrem prípadu,\nže by došlo k zrejmému omylu (Van de Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, A. č. 288,\n§ 61, správa Komisie vo veci Fouquet v. Francúzsko, Recueil I/1996, s. 29). Ústavný súd\npreto nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť záverov väzobných súdov, z ktorých\nvyplýva nielen odpoveď na sťažnosť, ale aj argumentácia použitého väzobného dôvodu\na ostatných procesných predpokladov na rozhodnutie o vzatí do väzby.\nTieto závery sa týkajú aj interpretácie a použitia čl. 8 ods. 2 listiny.\nV.\nZávery ústavného súdu k namietanému porušeniu čl. 17 ods. 2 a 3 ústavy,\nčl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru a čl. 8 ods. 2 listiny\nÚstavný súd z rozhodnutí predložených sťažovateľom zistil, že všeobecné súdy\n(okresný súd a krajský súd) postupovali pri uvaľovaní väzby na sťažovateľa v súlade\ns vymedzenými ústavnoprocesnými princípmi a ustálenou súdnou praxou všeobecných\nsúdov (časť III tohto uznesenia).\nÚstavný súd považuje postup okresného súdu aj krajského súdu z hľadiska ústavných\nkritérií za dostatočne odôvodnený. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že ak ústavný súd\nrozhoduje o ústavnosti väzobných rozhodnutí (uznesenie o vzatí do väzby a uznesenie\no zamietnutí sťažnosti proti tomuto uzneseniu), nie je oprávnený ani povinný zaoberať sa\n\n23\n\notázkou\n\nprípadnej\n\nviny\n\nsťažovateľa,\n\npretože\n\nby\n\nto\n\nodporovalo\n\npovahe\n\ntohto\n\nzabezpečovacieho prostriedku v trestnom konaní.\nKrajský súd konštatoval, že zákonné procesné lehoty uvedené v § 77 ods. 1 a ods. 2\nTr. por. boli zachované (čl. 17 ods. 3 ústavy).\nMateriálna podmienka pre vzatie obvineného do väzby spočíva podľa oboch súdov\nv naplnení zákonnej požiadavky uvedenej v ustanovení § 67 ods. 2 Tr. por. v podstate tak,\nako je to správne uvedené v odôvodnení uznesenia okresného súdu a rozvedené v uznesení\nkrajského súdu. Dôvod väzby podľa tohto ustanovenia je založený len na zistení,\nže obvinený je stíhaný pre trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody\ns dolnou hranicou osem rokov, a podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorý sa mu kladie\nza vinu, je dôvodné.\nOkresný súd aj krajský súd konštatovali, že obvinenému sťažovateľovi bolo\nvznesené obvinenie okrem iného pre návod na trestný čin vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. a)\na § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a f) Tr. zák., za ktorý v prípade uznania viny možno uložiť\ntrest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo uložiť výnimočný trest.\nOba väzobné súdy sa podrobne oboznámili s celým spisovým materiálom vzťahujúcim\nsa na vznesené obvinenie a dospeli k záveru, že vyšetrovanie veci vo vzťahu k obvineniu\nobvineného je iba v počiatočnom štádiu a doposiaľ zadokumentované dôkazy nachádzajúce\nsa vo vyšetrovacom spise v čase rozhodovania okresného súdu aj krajského súdu\nodôvodňujú podozrenie zo spáchania trestných činov, a tým aj dôvodnosť väzby podľa § 67\nods. 2 Tr. por.\nTento postup väzobných súdov je akceptovaný aj súdnou praxou najvyššieho súdu\n(časť III tohto uznesenia) .\nVo vzťahu k dôvodnému podozreniu ako materiálnej podmienky uvalenia väzby\nústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že pri porušení čl. 5 ods. 1 písm. c)\n\n24\n\ndohovoru v súlade s judikatúrou ESĽP sa uznáva, že „dôvodné podozrenie“ („reasonable\nsuspicion“) treba považovať za dôležitú súčasť záruk každého proti jeho svojvoľnému\nzatknutiu alebo väzbe. Dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov alebo informácií,\nktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla\nspáchať trestný čin, pričom jeho „dôvodnosť“ závisí vždy od všetkých okolností každého\nkonkrétneho prípadu (rozsudok ESĽP vo veci Fox, Cambell a Hartley v. Veľká Británia\nz 30. augusta 1990).\nDôvodné podozrenie však nie je potrebné dokladať aj dôkazmi, pretože by „bolo\nnelogické, aby na účely čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru bol trestný čin jednoznačne\ndefinovaný a aj preukázaný. Toto je cieľom vyšetrovania a súdneho konania, ktorého\nzákonný a zákonnému účelu zodpovedajúci priebeh zabezpečuje vyšetrovacia väzba\nobvineného“ (rozhodnutie Európskej komisie pre ľudské práva (ďalej len „Komisia“)\nvo veci sťažnosti č. 8087/77 z 3. mája 1978). V dôsledku toho má vyšetrovacia väzba\nzabezpečiť „nerušený priebeh oficiálneho vyšetrovania a následného súdneho konania“\n(rozhodnutia Komisie v prípadoch sťažnosti č. 822478 z 5. decembra 1978, sťažnosti\nč. 8118/78 z 19. marca 1981, sťažnosti č. 8339/78 z 12. júla 1979 a iné).\nÚstavný súd považuje tento záver za osobitne dôležitý so zreteľom na dôvod väzby\nuvedený v § 67 ods. 2 Tr. por., ktorý je samostatným dôvodom na uvalenie väzby,\npri existencii ktorého sa zužuje možnosť skúmať dôvodné podozrenie inak, než je to\npri existencii dôvodov väzby podľa § 67 ods. 1 Tr. por.\nČlánok 17 ods. 2 a 3 ústavy, čl. 8 ods. 2 listiny a čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3\ndohovoru obsahujú základné práva, ktoré v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy chránia všeobecné\nsúdy v rozsahu svojich ústavou vymedzených oprávnení podľa čl. 142 ods. 1 ústavy.\nPrávomoc ústavného súdu na ochranu týchto základných práv vzniká len v takom prípade,\nv ktorom by sťažovateľ tvrdil a preukázal také skutkové okolnosti, ktoré by pripustili záver\no porušení ústavnoprocesných princípov upravujúcich ochranu týchto základných práv\nväzobnými súdmi. V žiadnom prípade nepostačuje tvrdenie o tom, že všeobecný súd\nvo väzobnom konaní (pri vzatí do väzby) nechránil tieto základné práva v súlade\n\n25\n\ns predstavou obvineného (sťažovateľa). Sťažovateľ súčasne nie je oprávnený požadovať,\naby ústavný súd opakoval alebo nahradzoval činnosť prvostupňového alebo opravného súdu\npri rozhodovaní o väzbe.\nÚstavný súd na základe obsahu tejto časti sťažnosti sťažovateľa, v ktorej sa len\nopakovali dôvody, ktoré už preskúmali okresný súd a krajský súd postupom podľa zákona\na vysvetlených ústavných princípov, preto dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc,\na túto časť sťažnosti odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) pre nedostatok svojej právomoci.\nVI.\nPorušenie čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods.1 a 2 ústavy\na práv podľa čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1 a 2 a ods. 3 písm. b) a c) dohovoru\nPri predbežnom prerokovaní tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal porušenie\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods.1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 4, čl. 6\nods. 1 a 2 a ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, ústavný súd skúmal dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde so zameraním sa na to, či sťažnosť nie je zjavne\nneopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide\no väzobné súdy rozhodujúce v trestnom prípravnom konaní) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\n\n26\n\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nII. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nSťažovateľ tvrdí, že všeobecný súd vo väzobnom konaní (pri vzatí do väzby)\nnechránil jeho základné práva v súlade s jeho predstavou, a preto je oprávnený požadovať,\naby ústavný súd v zásade opakoval činnosť všeobecného súdu pri rozhodovaní o jeho väzbe.\nVäzobným konaním podľa názoru ústavného súdu však nemôže dôjsť k porušeniu\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má okrem iného\ntieto minimálne práva:\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu.\nSťažovateľ potvrdil, že sa jeho výsluchu na okresnom súde zúčastnili zvolení\nobhajcovia JUDr. H. a JUDr. Ch.. Za porušenie svojho práva považoval to, že za obhajcu si\nzvolil aj JUDr. O., ktorý sa dostavil na jeho výsluch a predložil sudcovi plnú moc, avšak\nsudca mu neumožnil účasť na výsluchu s odôvodnením, že nemá v tejto veci podpísané\npoučenie zachovávať mlčanlivosť. Takýto postup sťažovateľ považuje za porušenie čl. 6\nods. 3 písm. b) a c) dohovoru. Takým postupom však okresný súd nemohol porušiť\noznačené právo sťažovateľa, pretože boli prítomní dvaja advokáti, ktorí v celom rozsahu\na v súlade so zákonom mohli a museli mu poskytovať právnu pomoc. Do obsahu tohto\nzákladného práva nemôže podľa názoru ústavného súdu patriť aj právo na zvolenie si\nobhajcu bez ohľadu na to, či spĺňa alebo nespĺňa podľa stanoviska všeobecného súdu\n\n27\n\nzákonné podmienky na poskytovanie právnej pomoci v situácii, v ktorej je základné právo\nna právnu pomoc, v súlade s predstavou sťažovateľa, zabezpečené iným, ústavne\nakceptovateľným spôsobom.\nPrimeraný čas a možnosti na obhajobu vo väzobnom konaní sú faktory, ktoré treba\nvnímať v kontexte lehoty na rozhodnutie o tom, či zadržaná osoba sa vezme do väzby alebo\nsa prepustí na slobodu. Preto primeranosť času treba vidieť v tom, čo je potrebné zistiť\nv tomto konaní, a v tejto súvislosti je potrebné vidieť aj možnosti obhajoby. Väzobné súdy\ntieto práva nemohli v žiadnom prípade porušiť. Sťažovateľ mal dvoch obhajcov, bol\nvypočutý (predložil o tom zápisnicu), uplatnili sa námietky, ktoré zodpovedali stavu veci,\na napokon sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby bola priebežne doplňovaná. Postupy\nväzobných súdov preto nemohli byť v žiadnej súvislosti s primeraným časom a možnosťami\nna obhajobu.\nPodľa čl. 6 ods. 2 dohovoru „Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom“.\nOkresný súd a krajský súd nemohli porušiť toto právo sťažovateľa, pretože v konaní\no tom, či bude vzatý do väzby alebo prepustený na slobodu, sa vôbec nerozhoduje o tom,\nči sťažovateľ je alebo nie je vinný. Cieľom takého konania je iba skúmanie zákonných\npredpokladov zabezpečenia osoby obvineného na účely trestného konania. Z tohto článku\nnevyplýva žiaden zákaz pre orgány činné v trestnom konaní považovať osobu, ktorá má byť\nvzatá do väzby, za obvinenú, lebo obvinenie je zákonným predpokladom uplatnenia takého\nobmedzenia osobnej slobody.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n\n28\n\nSťažovateľ namieta porušenie tohto článku, avšak ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú\nsúvislosť medzi postupmi a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu a namietaným\nčlánkom. Sťažovateľ podľa stavu veci, ktorý je ústavnému súdu známy, nevyužil právo\npodať návrh na konanie podľa citovaného článku dohovoru a v spojení s tým aj sťažnosť\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Z tohto dôvodu je jeho sťažnosť v tejto časti zjavne\nneopodstatnená.\nZávery o nemožnosti porušenia čl. 6 dohovoru sa uplatňujú aj vo vzťahu\nk namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy „Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to\nza podmienok ustanovených zákonom“.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní“.\nV čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy sa upravuje základné právo na právnu pomoc a na rovnosť\nv konaní.\nSťažovateľ bol v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o jeho vzatí do väzby, obhajovaný\ndvoma advokátmi, ktorí mu v celom rozsahu poskytovali právnu pomoc. Už táto skutočnosť\nvylučuje záver o akomkoľvek porušení základného práva na právnu pomoc a väzobné súdy\nsa žiadnym spôsobom nedotkli základného práva sťažovateľa na právnu pomoc.\nRovnosť v konaní je atribútom, ktorý nie je podľa názoru ústavného súdu\naplikovateľný pri uplatnení zabezpečenia osoby (uvalenie väzby) na účely trestného\nstíhania. Návrh na vzatie do väzby je návrhom, ktorým sa požaduje iba dočasné opatrenie\nsúdu, ktorého cieľom je dosiahnutie účelu Trestného poriadku (§ 1). Postup a rozhodovanie\nväzobných súdov preto nemôžu byť v súvislosti s porušovaním princípu rovnosti.\n\n29\n\nČlánok 48 ods.1 a 2 ústavy vo väzobnom konaní nemá žiadnu spojitosť s konaním\nokresného súdu a krajského súdu bez toho, aby to bolo potrebné osobitne odôvodňovať.\nOdsek 1 citovaného článku nie je sťažovateľom vôbec argumentovaný a odsek 2 citovaného\nčlánku nemá s trestným prípravným konaním žiaden súvis. Tento článok je uplatniteľný len\nv konaní pred súdom, a to nie je prípad sťažovateľa, a jeho funkciu plní v prípravnom\nkonaní, v ktorom sa rozhoduje o väzbe sťažovateľa, čl. 17 ústavy.\nPreto je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nVII.\nPorušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru\na základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy postupom sudcu okresného súdu\nPodľa sťažovateľa sudca okresného súdu po svojom rozhodnutí 7. decembra 2002,\nktorým vzal sťažovateľa do väzby, poskytol rozhovor publikovaný v denníku S.\n17. decembra 2002 (správny dátum publikovania predmetného rozhovoru je 16. december\n2002), v ktorom sa vyjadroval k jeho zatknutiu, čo je porušenie § 2 ods. 2 a § 8a Tr. por.,\nporušenie čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru – a to zásad spravodlivého procesu\na prezumpcie neviny.\nSťažovateľ zastáva názor, že sudca okresného súdu sa zapojil do živelnej mediálnej\nkampane, ktorá svojím obsahom, ako aj účelom smerovala k tomu, aby bola verejnosť\npresvedčená o jeho vine, ako aj k tomu, aby touto mediálnou kampaňou bol ovplyvnený\nkrajský súd, ktorý mal rozhodovať o sťažnosti proti jeho vzatiu do väzby.\nTým bol proces ovplyvňovaný v neprospech sťažovateľa a nebol potom spravodlivý, čím\nboli porušené jeho práva na prezumpciu neviny.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\n\n30\n\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nJednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť.\nVychádzajúc z obsahu spisu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa o skutočnosti,\nktorá podľa obsahu sťažnosti zakladá porušenie jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru\na základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy vo vzťahu k sudcovi okresného súdu\nJUDr. R. K., dozvedel najneskôr 23. decembra 2002. Uvedeného dňa bola do podateľne\nkrajského súdu podaná jeho sťažnosť (bez vyznačenia dátumu jej vyhotovenia) proti\nuzneseniu okresného súdu sp. zn. 3 Nt 214/02 zo 7. decembra 2002, pričom na strane 5 tejto\nsťažnosti je citovaný výrok menovaného sudcu obsiahnutý v článku „K., L. nočná mora“\npublikovanom v denníku S. 16. decembra 2002.\nKeďže k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa malo dôjsť\ninkriminovaným rozhovorom sudcu uverejneným 16. decembra 2002 a z vyššie uvedeného\nvyplýva, že sťažovateľ sa o tomto článku dozvedel najneskôr 23. decembra 2002, bola jeho\nsťažnosť vzhľadom na dátum jej doručenia ústavnému súdu (13. marec 2003) v časti\nsmerujúcej proti postupu menovaného sudcu okresného súdu podaná po uplynutí\ndvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.\nZ toho dôvodu ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v uvedenej časti ako oneskorene podanú.\n\n31\n\nPretože došlo k odmietnutiu sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní, ústavný súd\nuž nerozhodoval o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal odkladu vykonateľnosti\nrozhodnutí okresného súdu a krajského súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2003\n\n32", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:756c4750-fd76-4a6d-a575-2eefbfbe1fbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 183/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/02 z 15. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:756c4750-fd76-4a6d-a575-2eefbfbe1fbe"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cbd726c1-5d49-4fd5-bd23-ac5a47d79017", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.425.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.425.2026.1"}, {"guid": "ussr:6a4eb23b-128d-4219-b32b-5bf21e85c599", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.99.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 99/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 99/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.99.2026.1"}, {"guid": "ussr:96ddcf7f-0669-468c-bd50-6f1d1a272764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:e0ada2c4-cd72-4902-8c50-7a5b6feee762", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.21.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2026 z 9. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.21.2026.1"}, {"guid": "ussr:739fd4c4-a507-498a-b732-616798466ba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.684.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 684/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 684/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.684.2025.1"}, {"guid": "ussr:7e9125d0-2e19-4485-9186-25fc07232dc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.300.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 300/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 300/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.300.2025.2"}, {"guid": "ussr:e314fc3b-da85-47fd-8eb1-4f99f86ac6ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.460.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.460.2025.1"}, {"guid": "ussr:e5c7f668-9563-4e94-90b7-8711ee6b79ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.366.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 366/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 366/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.366.2025.1"}, {"guid": "ussr:5219e23a-16e2-4380-8e15-c3b7e95a458f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.226.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.226.2025.1"}, {"guid": "ussr:2ea86334-7455-46ea-8dbd-c2acea2484b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.182.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2025 z 22. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.182.2025.1"}, {"guid": "ussr:bb726211-9b7a-41ea-b428-336f75108501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.122.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 122/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 122/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.122.2025.1"}, {"guid": "ussr:1b217c6c-190a-4e35-a274-cf3a1474a75f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.101.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 101/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 101/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.101.2025.1"}, {"guid": "ussr:48b6bb20-6e5f-459a-bb3f-dc038d6ad880", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.7.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.7.2025.1"}, {"guid": "ussr:6778d3f5-1794-4a6d-9dea-0d922bf6dd87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.419.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 419/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 419/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.419.2024.1"}, {"guid": "ussr:2c1f227b-1b08-455f-9f08-9d48906eab90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.411.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 411/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 411/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.411.2024.1"}, {"guid": "ussr:d8672cf3-7b38-423e-99b4-25937ef28b7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.599.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.599.2023.1"}, {"guid": "ussr:e4204e10-23c6-44f1-a0bd-a405c6d77c78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.681.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 681/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 681/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.681.2023.1"}, {"guid": "ussr:af8bab94-2c6d-42cd-8902-692295245df4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.619.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 619/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 619/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.619.2023.1"}, {"guid": "ussr:1180b0e3-bbff-4352-a2f5-963f17ad9e17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.557.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 557/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 557/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.557.2023.1"}, {"guid": "ussr:e94a8962-55c8-4ba6-8686-a880f2d37708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.534.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 534/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 534/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.534.2023.1"}, {"guid": "ussr:1af3e902-131b-4d56-b398-a9cf13f33bdc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.548.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 548/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 548/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.548.2023.1"}, {"guid": "ussr:c0f8836d-9c5b-46f2-a77a-e07ebf03fc46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.517.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 517/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 517/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.517.2023.1"}, {"guid": "ussr:c6449d84-46c0-4cb1-9223-96b3aaf20288", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.458.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 458/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.458.2023.1"}, {"guid": "ussr:36aec54e-02b0-4c79-a448-7d47f472c8de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.442.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.442.2023.1"}, {"guid": "ussr:291444e3-05f9-417c-a221-91e636231e29", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.388.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 388/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 388/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.388.2023.1"}, {"guid": "ussr:7e12427b-fe9d-4115-a30c-b2424022dc4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.392.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.392.2023.1"}, {"guid": "ussr:6f4ddd44-bbe9-46e2-abff-83267d07beb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.328.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 328/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 328/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.328.2023.1"}, {"guid": "ussr:9b3698d8-e67a-4ed8-99a9-267815a88e15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.225.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.225.2023.1"}, {"guid": "ussr:7330e5b5-3d5a-4644-a534-ad3bda42f46e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.219.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 219/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 219/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.219.2023.1"}, {"guid": "ussr:a43c5113-713a-4914-8627-58e34d842140", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.176.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 176/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 176/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.176.2023.1"}]}