{"guid": "ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/07 z 17. 7. 2007", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. júla 2007, sp. zn. III. ÚS 75/07", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2007-07-17", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 75/07-26\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júla 2007 v senáte\nzloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika\nprerokoval sťažnosť V. B. a V. B., obaja L., zastúpených advokátom JUDr. M. F., K.,\npre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\nich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 C 539/99 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo V. B. a V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99\nporušené bolo.\n2. Okresnému\n\nsúdu\n\nKežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99\n\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. V. B.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom\n\npäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Kežmarok\n\npovinný\n\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. V. B.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom\n\npäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Kežmarok\n\npovinný\n\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť V. B. a V. B. trovy konania\nv sume 9 860 Sk (slovom deväťtisícosemstošesťdesiat slovenských korún) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta\nJUDr. M. F., K.\n6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 75/07-13 z 12. apríla 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. B. a V. B., obaja L. (ďalej len\n„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. F., K., pre namietané porušenie ich\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99.\n\n2\n\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že „k porušeniu nášho práva ako\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2\nÚstavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov (Ústava SR) a článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo a dochádza v doposiaľ\nprávoplatne neskončenom konaní vedenom pred Okresným súdom Kežmarok, spisová\nznačka 2 C 539/99. (...) Od začiatku súdneho konania vedeného na Okresnom súde\nKežmarok do dnešného dňa ubehlo viac ako 78 mesiacov, a v predmetnom súdnom konaní\nnebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej.“. Podľa ich vyjadrenia vec nie je\nzložitá a sťažovatelia neprispeli k celkovej dĺžke konania, pretože poskytovali súdu\nsúčinnosť. Z uvedeného dôvodu považujú sťažovatelia za primerané odškodnenie zo strany\nokresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk spoločne a nerozdielne obom\nsťažovateľom.\nNa základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 Spr. 0/195/2007\nz 31. mája 2007 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol:\n„... obhliadka, ktorá bola naplánovaná spolu aj s pojednávaním na deň 6. 7. 2005\n(medzi tým bolo zimné obdobie, kedy nebolo možné vykonať obhliadku) bola účastníkmi\nzmarená, napriek skutočnosti, že sa na nej zúčastnili znalci, sudkyňa, asistentka. Títo tak\nučinili svojim správaním a nerešpektovaním pokynov a úkonov znalca a sudkyne. Ako\npríklad možno uviesť vyťahovanie znalcom daných kolíkov do zeme za účelom zamerania\nhranice a podobne. Obhliadka teda bola ukončená bez akéhokoľvek záveru práve vinou\nsamotných účastníkov...“, a zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.\nPrávny zástupca sťažovateľov v podaní z 8. júna 2007 uviedol, že netrvá na verejnom\nústnom pojednávaní.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n3\n\nII.\nZ obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania vedeného\nokresným súdom:\nDňa 16. septembra 1999 bola okresnému súdu podaná žaloba o určenie hranice\na vydanie nehnuteľnosti.\nDňa 8. marca 2000 sa žalovaný v 5. rade vyjadril k žalobe.\nDňa 15. marca 2000 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania\nznaleckého dokazovania.\nDňa 18. septembra 2000 okresný súd uznesením zastavil konanie.\nDňa 6. októbra 2000 podali žalobcovia odvolanie proti uzneseniu o zastavení\nkonania.\nDňa 28. marca 2001 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zrušil uznesenie\nsúdu prvého stupňa o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 23. augusta 2001 okresný súd opätovne odročil pojednávanie za účelom\nvykonania znaleckého dokazovania.\nDňa 12. septembra 2001 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k čestnému\nvyhláseniu o zaujatí procesného stanoviska.\nDňa 24. septembra 2001 žalobcovia predložili okresnému súdu svoje vyjadrenie.\nDňa 26. septembra 2001 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k podaniu\nžalobcov.\nDňa 22. januára 2002 právny zástupca žalovaných predložil okresnému súdu návrh\nmimosúdnej dohody.\nDňa 30. januára 2002 žalobcovia oznámili okresnému súdu, že k uzavretiu\nmimosúdnej dohody nedošlo.\nDňa 20. mája 2002 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.\nDňa 11. septembra 2002 bol vypracovaný znalecký posudok.\nDňa 18. októbra 2002 okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie\nk znaleckému posudku.\nDňa 24. januára 2003 okresný súd odročil pojednávanie za účelom predvolania\nznalca.\n\n4\n\nDňa 11. februára 2003 okresný súd odročil pojednávanie na 4. marec 2003 za účelom\ndoplnenia dokazovania.\nDňa 2. mája 2003 žalobcovia predložili okresnému súdu svoje vyjadrenie.\nDňa 20. mája 2003 okresný súd odročil pojednávanie za účelom nariadenia\nkontrolného znaleckého dokazovania.\nDňa 31. októbra 2003 okresný súd nariadil uznesením kontrolné znalecké\ndokazovanie.\nDňa 29. júna 2004 znalec predložil okresnému súdu kontrolný znalecký\nposudok.\nDňa 3. augusta 2004 požiadali žalobcovia o doručenie kontrolného znaleckého\nposudku.\nDňa 7. septembra 2004 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania\nobhliadky na mieste samom.\nDňa 20. septembra 2005 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania\nznaleckého dokazovania ústavom.\nDňa 19. októbra 2006 okresný súd nariadil uznesením znalecké dokazovanie\nústavom.\nDňa 5. marca 2007 okresný súd vyzval žalobcov na úhradu preddavku na trovy\nznaleckého dokazovania.\nDňa 21. marca 2007 žalobcovia podali odvolanie proti uzneseniu z 19. októbra\n2006.\nDňa 25. apríla 2007 krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej\nčasti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 28. mája 2007\na od tejto doby do predloženia spisu ústavnému súdu 6. júna 2007 iné úkony vo veci\nvykonané neboli.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa\nustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutí súdu\n(IV. ÚS 253/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento\núčel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným\nprieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2)\na postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva)\n\n6\n\npritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa.\nPri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 539/99 podľa\ntroch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:\n1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 2 C 539/99\nje určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti.\nÚstavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých\nvýsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali šesťročný\npriebeh konania jeho zložitosťou.\n2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil\ntakú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu.\nPri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania, dospel ústavný súd\nk záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania. Pri námietke\npredsedu okresného súdu, že zo strany účastníkov došlo k manipulácii pri určení hraníc\nv teréne (posuv kolíkov), nie je zrejmé, že sa na nej podieľali sťažovatelia.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom\nokresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných\n(označených) období, ale aj z hľadiska doterajšieho priebehu posudzovaného súdneho\nkonania.\nÚstavný súd zistil, že v tomto konaní došlo tak k nečinnosti, ako aj k nesústredenej\nčinnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená v období od 16. septembra 1999, keď bola\npodaná žaloba, do 15. marca 2000, keď odročil pojednávanie za účelom znaleckého\ndokazovania (nečinnosť 6 mesiacov), v období od 15. marca 2000 do 18. septembra 2000,\n\n7\n\nkeď zastavil konanie, v období od 31. októbra 2003, keď bolo nariadené kontrolné znalecké\ndokazovanie, do 29. júna 2004, keď bol okresnému súdu doručený znalecký posudok\n(nečinnosť 8 mesiacov), a v období od 20. septembra 2005, keď sa konalo pojednávanie,\ndo 19. októbra 2006, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie ústavom (nečinnosť\n13 mesiacov).\nObdobie znaleckého dokazovania vykonávané pred okresným súdom ústavný súd\nhodnotí ako obdobie nesústredenej činnosti, pretože okresný súd už 15. marca 2000 odročil\npojednávanie za účelom vykonania znaleckého dokazovania, ktoré nikdy nenariadil,\na 23. augusta 2001 pojednávanie opätovne odročil za účelom vykonania znaleckého\ndokazovania, ktoré nariadil až 20. mája 2002. Toto znalecké dokazovanie bolo vykonané\nnedostatočne, pretože 20. mája 2003 odročil pojednávanie (nariadil ho až 31. októbra 2003)\nza účelom kontrolného znaleckého dokazovania a 20. septembra 2005 opätovne odročil\npojednávanie za účelom vypracovania znaleckého posudku ústavom (uznesenie vypracoval\naž 19. októbra 2000), ktoré bolo nadriadeným súdom neskôr zrušené.\nÚstavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného\nsúdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že hoci konanie\nzačalo ešte v roku 1999 a do dňa predloženia spisu ústavnému súdu nebolo právoplatne\nskončené, stav právnej neistoty účastníkov konania nebol odstránený, dospel k záveru,\nže postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99 bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci\nkonal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný\n\n8\n\nsúd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99 konal bez\nzbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 200 000 Sk spoločne a nerozdielne, poukazovali najmä na celkovú doterajšiu dĺžku\nkonania okresného súdu, v dôsledku čoho sú v stave právnej neistoty.\nPodľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala\nna výsledok konania o určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, ktoré nie je právoplatne\nskončené ani po 6 rokoch. Takýto postup okresného súdu u sťažovateľov oprávnene\nvyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov,\nprincípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej\nosoby, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru,\nže finančné zadosťučinenie v sume po 50 000 Sk každému zo sťažovateľov, ktoré\nje okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu, je primeraným\nzadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľov (body 3 a 4 výroku\nnálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré\nim vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovatelia si uplatnili\n\n9\n\ntrovy konania v sume 9 860 Sk, ktoré aj bližšie špecifikovali. Ústavný súd priznal\nsťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania v sume 9 860 Sk\nz dôvodu trov ich právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby u dvoch\nsťažovateľov (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v sume\n2 970 Sk x 4 - 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov, pretože advokát zastupuje dvoch sťažovateľov.\nZákladom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby bola priemerná mesačná mzda\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk.\nĎalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov dvakrát náhradu režijného\npaušálu po 178 Sk podľa citovanej vyhlášky.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2007\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}