{"guid": "ussr:13bf30ae-d72c-4dfd-885e-002f22a1bf04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 246/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 246/2010 z 13. 5. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. mája 2010, sp. zn. II. ÚS 246/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2010-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-5", "nazov": "čl. 8 ods. 5 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/13bf30ae-d72c-4dfd-885e-002f22a1bf04", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:13bf30ae-d72c-4dfd-885e-002f22a1bf04", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:13bf30ae-d72c-4dfd-885e-002f22a1bf04", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:13bf30ae-d72c-4dfd-885e-002f22a1bf04/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 246/2010-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť J. B., Z., t. č. vo výkone väzby B., vo veci namietaného\nporušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd, základného\npráva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na\nslobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen v konaní\nvedenom pod ČVS: OÚV-18/10-ZV-2001, postupom Okresnej prokuratúry Zvolen,\npostupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 485/09 a jeho\nuznesením z 24. februára 2010 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Tpo 20/2010 a jeho uznesením z 25. marca 2010 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť J. B. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2010\ndoručená sťažnosť (doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 23. apríla 2010) J. B.,\nZ., t. č. vo výkone väzby B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného\n\npráva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\nzákladného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva na slobodu\na bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen\n(ďalej len „okresného riaditeľstva“) v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-18/10-ZV-2001,\npostupom Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej len „okresná prokuratúra“), postupom\nOkresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp\n485/09 a jeho uznesením z 24. februára 2010 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 20/2010 a jeho uznesením\nz 25. marca 2010.\nZo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia\nvyšetrovateľa okresného riaditeľstva vydaného pod ČVS: OÚV-18/10-ZV-2001 trestne\nstíhaný pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 4 písm. b) zákona č. 140/1961\nZb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou\nspolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a v tejto trestnej veci bol uznesením\nokresného súdu č. k. 0 Tp 485/2009-11 zo 7. decembra 2009 vzatý do väzby. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal sťažovateľ osobne aj prostredníctvom obhajcu sťažnosť, ktorú krajský\nsúd uznesením sp. zn. 2 Tpo 102/09 zo 7. januára 2010 ako nedôvodnú zamietol.\nNásledne\n\nsťažovateľ\n\npožiadal\n\no prepustenie\n\nz väzby\n\nna\n\nslobodu\n\na\n\njeho\n\nžiadosť okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 485/09 z 24. februára 2010 zamietol. Proti\ntomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn.\n2 Tpo 20/2010 z 25. marca 2010 taktiež ako nedôvodnú zamietol.\nPodľa názoru sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy\nkonajúce v jeho trestnej veci porušili jeho základné právo na osobnú slobodu zaručené\nv čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny, ako aj právo na slobodu a bezpečnosť\nzaručené v čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, čo odôvodnil takto:\n\n2\n\n„... ja som toho názoru, že na území Slovenskej rep. sa nestal žiadny skutok, pre\nktorý by justičné orgány a polícia SR boli príslušní viesť trestné alebo súdne konanie. Ak sa\nstal skutok tak, ako je uvedený v uznesení o tr. stíhaní potom je na trestné stíhanie príslušný\njediný štát Č.\nDňa 24. 2. 2010 sa na O. S. Zvolen prejednávala moja žiadosť o prepustenie z väzby,\nv ktorej som okrem iného poukázal na nedostatok právomoci OČTK Slovenských orgánov.\nSudca O. S. Zvolen moju žiadosť zamietol... pričom sa vôbec nijakým spôsobom\nnevysporiadal s mnou uvádzanou skutočnosťou...\nDňa 31. 3. 3010 som sa od môjho obhajcu dozvedel, že krajský súd už rozhodol\no mojej sťažnosti a moju sťažnosť zamietol...\nDo väzby môže byť po prepustení opätovne vzatý iba obvinený, ktorému bolo po\nprepustení vznesené nové obvinenie, alebo spáchal tr. čin po prepustení z väzby. Ja som vo\nväzbe za 10 rokov staré obvinenie, preto mám za to, že aj v tomto prípade sú porušené moje\nzákladné ľudské práva a slobody...\nPostupom O. S. Zvolen a K. S. B. Bystrica, že ma držia vo väzbe a to aj napriek mnou\nuvádzaných porušení zákonov, bolo porušené moje základné právo na slobodu...“.\nV doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 23. apríla 2010 sťažovateľ okrem\niného uviedol: „Ja sa nemôžem stotožniť s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nže v zmysle § 3 ods. 2 písm. Tr. zákona justičné orgány Slovenskej republiky sú príslušné na\nvedenie tr. konania pod ČVS: OUV-18/10-ZV-2001. Konaním, ktoré je uvedené v uznesení\no začatí tr. stíhania nemohlo nastať žiadne porušenie ani ohrozenie záujmu chráneného\nzákonom Slovenskej republiky.\n... od začiatku môjho uväznenia sa proti mne koná nezákonne... Porušuje sa moje\nprávo na obhajobu ako aj § 2 ods. 10 Tr. poriadku.“\nNa základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom vyslovil, že „Postupom OR PZ Zvolen, okr. prokuratúry Zvolen,\nokr. súdu ZV a krajského súdu v B. Bystrici, boli porušené... základné ľudské práva\na slobody a... väzba je nezákonná.“.\n\n3\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n4\n\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda je zaručená.\nPodľa čl. 8 ods. 2 listina nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,\nže nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom...\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní...\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu,\nzákladného práva na obhajobu a práva na slobodu a bezpečnosť postupom a rozhodnutiami\nokresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu, ku ktorému\npodľa názoru sťažovateľa dochádza tým, že je vo väzbe nezákonne. Nezákonnosť väzby\nspočíva v tom, že orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy konajú v trestnej veci\nsťažovateľa napriek tomu, že podľa jeho presvedčenia nie je v tejto veci daná ich\n\n5\n\npríslušnosť. Ďalšou okolnosťou, ktorá má podľa tvrdenia sťažovateľa za následok\nnezákonnosť jeho väzby, a tým aj porušenie ním označených základných práv, je jeho\nopätovné vzatie do väzby po predošlom prepustení na slobodu.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na\nzačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Zo sťažnosti\nsťažovateľa nesporne vyplýva, že jeho námietky sú spojené výlučne so zásahom do jeho\nosobnej slobody v súvislosti s jeho väzbou. Svedčia o tom aj ním označené základné práva\nchránené ústavou, listinou a dohovorom, k porušeniu ktorých malo dôjsť. Preto ústavný súd\nmohol posudzovať sťažnosť sťažovateľa iba z tohto hľadiska a vo vzťahu k tomu subjektu,\nktorý označil za porušovateľa svojich práv.\n1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv postupom okresného\nriaditeľstva a okresnej prokuratúry v súvislosti s rozhodovaním o väzbe sťažovateľa, t. j.\nporušenie základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť, ústavný\nsúd poznamenáva, že sťažnosť v tejto časti je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nO väzbe sťažovateľa, t. j. o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\na následnej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola jeho žiadosť zamietnutá,\nrozhodovali výlučne všeobecné súdy, a to v súlade s ustanoveniami príslušného procesnoprávneho predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). O osobnej slobode sťažovateľa\n\n6\n\nv žiadnom prípade nerozhodovalo okresné riaditeľstvo ani okresná prokuratúra. Je preto\nevidentné, že tieto orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa nepodieľali na rozhodovaní\no väzbe, sa nemohli svojím konaním (postupom) dopustiť ani porušenia základného práva\nsťažovateľa na osobnú slobodu (čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny) ani práva\nna slobodu a bezpečnosť (čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru). Medzi postupom okresného\nriaditeľstva a okresnej prokuratúry v trestnej veci sťažovateľa a základným právom,\nresp. slobodou, porušenie ktorej namieta, teda neexistuje žiadna vzájomná príčinná\nsúvislosť, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu\n(rovnako aj práva na slobodu a bezpečnosť) postupom okresného súdu a jeho uznesením\nsp. zn. 0 Tp 485/09 z 24. februára 2010 ústavný súd konštatuje, že na jej prerokovanie\nnie je daná jeho právomoc.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom\nprípade proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa\nústavy mal krajský súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného\nsúdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ riadny opravný prostriedok využil a krajský súd\no ňom rozhodol uznesením sp. zn. 2 Tpo 20/2010 z 25. marca 2010.\nZ tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n3. Pokiaľ ide o časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému krajským\nsúdom pod sp. zn. 2 Tpo 20/2010 a jeho uzneseniu z 25. marca 2010, túto časť sťažnosti\npovažuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.\n\n7\n\nPodstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej je jeho väzba nezákonná,\nlebo nie je v jeho trestnej veci daná príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní\na všeobecných súdov Slovenskej republiky a zároveň malo dôjsť k porušeniu zákona\nv súvislosti so sťažovateľovým opätovným vzatím do väzby.\nÚstavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu z hľadiska jeho súladu\ns čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny, ako aj z hľadiska možného porušenia\njeho práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru.\nVo svojej judikatúre ústavný súd zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci\nnezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa\nobmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,\npričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá by bola arbitrárna\nalebo zjavne neopodstatnená (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 228/05).\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 2 Tpo 20/2010 z 25. marca\n2010 okrem iného uviedol:\n„Napadnutým uznesením sp. zn. 0 Tp 485/09 zo dňa 24. 02. 2010 sudca pre\nprípravné konanie... zamietol žiadosť obv. J. B. o prepustenie z väzby na slobodu...\nProti tomuto uzneseniu podal obvinený spolu so svojim obhajcom priamo do\nzápisnice o neverejnom zasadnutí zo dňa 24. 02. 2010 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil\nprostredníctvom obhajcu... Obvinený v sťažnosti v podstate uviedol, že trestné stíhanie vo\nveci je vedené od roku 2001, pričom k obmedzeniu jeho osobnej slobody došlo 15. 08. 2006,\na to v úplne inej veci. Do tejto doby bol obvinený stíhaný na slobode, pričom v období rokov\n2001 - 2006 v tejto veci nebol podaný návrh na vzatie do väzby a súd ani teraz po viac ako\n8 rokoch neuviedol nové skutočnosti, ktoré nastali a odôvodňovali by obavu v zmysle § 71\nods. 1 písm. a, c/ Tr. por. Pokiaľ ide o dôvod útekovej väzby, z predložených dôkazov je\nzrejmé, že obvinený má bydlisko a má kde bývať. Okrem toho v zmysle Trestného poriadku\nsa nevyžaduje evidované trvalé bydlisko. Obvinený ďalej uviedol, že sa nehodlá skrývať,\n\n8\n\nnaopak počas celého trestného konania chce spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom\nkonaní tak, ako doteraz. Obvinený tiež poukázal na to, že skutočnosť, že návrh na vzatie do\nväzby bol podaný až po tom, čo mu v inej veci skončila zákonná súdna väzba, považuje za\núčelové. K dôvodu preventívnej väzby obvinený uviedol, že tento u neho tiež nie je daný,\npretože predložil dôkazy potvrdzujúce, že vykonával legálnu činnosť a jeho zdanený príjem\nprestavoval sumu cca 35.000,- Sk mesačne, teda neexistuje žiadny legálny predpoklad, že\nby sa musel živiť nezákonnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené preto obvinený navrhol, aby\nkrajský súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.\nPodaniami doručenými súdu dňa 01. 03. 2010 a 10. 03. 2010 sťažnosť písomne\nzdôvodnil aj sám obvinený. Podľa obvineného vyšetrovateľ za 9 rokov úmyselne\nnezabezpečil dôkazy..., ktoré by preukázali, že sa s obv. K. skutku nemohli dopustiť.\nObvinený tiež poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky nie sú\npríslušné viesť trestné stíhanie pre skutok, ktorý sa nestal na Slovensku - tovar mal byť totiž\nnaložený v Č. a mal byť predaný na U. Obvinený ďalej uviedol, že má kde bývať, pričom\nobava v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u neho tiež nie je daná, keďže žiadnu trestnú\nčinnosť nespáchal a viedol riadny život. Podľa obvineného tiež nie je správny postup\nokresného súdu, keď tento zdôvodňuje trvanie väzby tým, že obvinený bol odsúdený v inej\ntrestnej veci, ktorá ešte nebola právoplatne skončená. Vzhľadom na vyššie uvedené preto\nobvinený požiadal, aby krajský súd preskúmal zákonnosť trvania jeho väzby...\nNa základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal spisový materiál a napadnuté\nuznesenie pričom dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nebola dôvodne podaná, pretože\nzo spisového materiálu nevyplývajú žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\nprepustenie obvineného z väzby na slobodu.\nObvinený J. B. bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0 Tp\n485/2009 zo dňa 07. 12. 2009 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a, c/ Tr. por. Väzba začala\nplynúť dňa 05. 12. 2009 o 08.10 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Banskej\nBystrici.\nV súčasnom štádiu trestného konania doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú, že\nobv. J. B. je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu. Pokiaľ ide o\ndôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné poukázať na\nskutočnosť, že obvinený sa už v minulosti dostal opakovane do rozporu so zákonom, a to pre\n\n9\n\nrôznorodú trestnú činnosť, pričom predmetnej trestnej činnosti sa mal obvinený dopustiť\ndokonca v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Okrem toho obvinený je v\nsúčasnosti pre majetkovú trestnú činnosť stíhaný aj v ďalšej trestnej veci, vedenej Okresným\nsúdom Zvolen pod sp. zn. 2 T 196/07, v ktorej mu bol doposiaľ neprávoplatne uložený trest\nodňatia slobody vo výmere 15 rokov. Rovnako pri posudzovaní dôvodnosti trvania\nväzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nemožno neprihliadnuť na\nskutočnosť, že obvinený nemá stále bydlisko a za predmetnú trestnú činnosť mu hrozí\nvysoký trest. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd dospel k záveru, že\ndôvody útekovej, ako aj preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a, c/ Tr. por. sa u\nobvineného nezmenili a trvajú aj v súčasnom štádiu trestného konania.\nPokiaľ ide o námietky obvineného, že ide o trestnú činnosť, na prejednanie ktorej nie\nsú slovenské súdy príslušné, keďže mala byť spáchaná mimo územia Slovenskej republiky,\nkrajský súd dáva obvinenému do pozornosti ust. § 3 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého\nsa trestný čin považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ\ndopustil konania mimo tohto územia, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu\nchráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti následok.\nV danom prípade boli splnené aj formálne podmienky rozhodovania o väzbe, pričom\ndoterajšia dĺžka trvania väzby u obvineného zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 76\nTr. por.\nPodľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je\ndôvodná.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej\nBystrici rozhodol tak, že sťažnosť obvineného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako\nnedôvodnú zamietol.“\nÚstavný súd zdôrazňuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodovaniu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil.\n\n10\n\nÚlohou ústavného súdu je kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo\nstrany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\nPredovšetkým je potrebné zdôrazniť, že predmetom konaní tak pred okresným\nsúdom, ako aj krajským súdom bolo rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu. V uznesení sp. zn. 2 Tpo 20/2010 z 25. marca 2010 krajský súd\nkonštatoval splnenie formálnych, ako aj materiálnych podmienok väzby. Vychádzal pritom\nz dovtedy vykonaného dokazovania v trestnom konaní. Poukázal na konkrétne skutočnosti,\nv ktorých videl naplnenie dôvodov väzby jednak podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku (tzv. úteková väzba), ako aj podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (tzv.\npreventívna väzba). Ústavný súd teda konštatuje, že z tohto pohľadu krajský súd svoje\nrozhodnutie dostatočne a ústavne konformným spôsobom odôvodnil.\nĎalej sa krajský súd vo svojom rozhodnutí zaoberal aj sťažovateľom namietanou\npríslušnosťou slovenských orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov\na odkázal sťažovateľa na konkrétne zákonné ustanovenie príslušného hmotno-právneho\npredpisu – § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „nový Trestný zákon“), podľa ktorého trestný čin sa považuje za\nspáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ dopustil konania mimo územia\nSlovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného\ntýmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok. V prípade sťažovateľa\nvšak trestné súdy uplatňujú Trestný zákon účinný do 1. januára 2006 (t. j. zákon č. 140/1961\nZb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). Podľa § 18 tohto zákona sa podľa\n\n11\n\nslovenského zákona posudzuje aj trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal občan Slovenskej\nrepubliky alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky\ntrvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý\npobyt.\nZ uvedeného vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní, ako aj všeobecné súdy\nSlovenskej republiky sú skutočne na konanie v trestnej veci sťažovateľa príslušné. Ani\nv tomto prípade teda nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených základných\npráv, pretože všeobecný súd ich nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s relevantnými\nprávnymi predpismi vzťahujúcimi sa na konkrétne konanie. Teda ak orgán štátu aplikuje\nplatný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie\nzákladného práva alebo slobody (II. ÚS 81/00, II. ÚS 63/03).\nÚstavný súd teda v tomto prípade nezistil existenciu nevyhnutnej príčinnej súvislosti\nmedzi sťažnostnými námietkami sťažovateľa a zásahom do jeho základného práva na\nosobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť napadnutým uznesením krajského súdu\nsp. zn. 2 Tpo 20/2010 z 25. marca 2010.\nPreskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd zistil, že krajský\nsúd odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavne akceptovateľnej miere, pričom sa zameral na\nokolnosti majúce podstatný vplyv na rozhodovanie o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa, a to\ntak väzby kolúznej, ako aj väzby útekovej.\nNa základe všetkých uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že účinky\nuplatnenej právomoci vo veci rozhodujúceho krajského súdu sú zlučiteľné s obsahom\nsťažovateľom označených článkov ústavy a dohovoru, preto sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n4. Zjavne neopodstatnenou je aj námietka, podľa ktorej všeobecné súdy porušili\nzákladné právo sťažovateľa na osobnú slobodu a právo na slobodu a bezpečnosť, keď\nporušili zákon pri jeho opätovnom vzatí do väzby.\n\n12\n\nPodľa § 71 ods. 2 Trestného poriadku ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť\nv tej istej veci vzatý do väzby, ak...\nSám sťažovateľ však uviedol, že v tejto trestnej veci nebol predtým vo väzbe, preto\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu tohto ustanovenia, a tým ani k porušeniu jeho základných\npráv, resp. slobôd. Aj v tomto prípade neexistuje teda žiadna príčinná súvislosť medzi\noznačeným postupom, resp. rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť, preto ústavný súd aj\nv tejto časti sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol.\n5. Navyše, o vzatí sťažovateľa do väzby v tejto trestnej veci bolo právoplatne\nrozhodnuté 7. januára 2010, a to uznesením okresného súdu č. k. 0 Tp 485/2009-11\nzo 7. decembra 2009 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 102/2009\nzo 7. januára 2010.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde).\nPokiaľ by aj došlo k prípadnému protizákonnému „opätovnému“ vzatiu sťažovateľa\ndo väzby, a tým k porušeniu jeho základných práv, potom sa tak muselo stať dňom\nnadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Od tohto momentu preto začala plynúť\nsťažovateľovi dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Pretože konanie\no vzatí sťažovateľa do väzby bolo právoplatne skončené 7. januára 2010 a sťažnosť bola\n\n13\n\ndoručená ústavnému súdu 19. apríla 2010 (podaná na poštovú prepravu 14. apríla 2010),\njednoznačne už uplynula lehota v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nZ uvedených dôvodov by ústavný súd musel sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako\noneskorene podanú podľa čl. 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde.\n6. Napokon ústavný súd pristúpil aj k preskúmaniu možnosti porušenia základného\npráva sťažovateľa na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy orgánmi činnými\nv trestnom konaní a všeobecnými trestnými súdmi v jeho trestnej veci a dospel k záveru, že\nsťažovateľ nepredložil vo svojej sťažnosti žiadne argumenty, ktoré by čo i len náznakom\nsvedčili o možnom porušení tohto základného práva, a tieto nemožno vyvodiť ani z obsahu\npodanej sťažnosti. Sťažovateľ absolútne neuviedol, v čom uvedené porušenie tohto\nzákladného práva malo spočívať. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre jej\nzjavnú neopodstatnenosť.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2010\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org."], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}