{"guid": "ussr:10d6f791-8a9f-4bce-93ca-e33a26a9ca58", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 222/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/04 z 13. 10. 2004", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2004, sp. zn. III. ÚS 222/04", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Babjak", "sudca_id": 1099, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/juraj-babjak-1099", "datum_vydania": "2004-10-13", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/10d6f791-8a9f-4bce-93ca-e33a26a9ca58", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10d6f791-8a9f-4bce-93ca-e33a26a9ca58", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:10d6f791-8a9f-4bce-93ca-e33a26a9ca58", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:10d6f791-8a9f-4bce-93ca-e33a26a9ca58/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 222/04-39\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya\na zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Rastislava Čibenku,\nbytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namietal\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. 2 C 240/00 a sp. zn. 16 C 346/00, na\nneverejnom zasadnutí 13. októbra 2004 takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 240/00\n\np or uš il\n\nzákladné právo Rastislava Čibenku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n\n2. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 346/00\n\nporušil\n\nzákladné právo Rastislava Čibenku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n3. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 240/00 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n4. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 346/00 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n5. Rastislavovi Čibenkovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume\n50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina\np o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania Rastislava\nČibenku v sume 9 360 Sk (slovom deväťtisíctristošesťdesiat slovenských korún) na účet\njeho právneho zástupcu advokáta JUDr. I. M., Advokátska kancelária, Ž., do pätnástich dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n7. Sťažnosti Rastislava Čibenku vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 222/04-13 zo 7. júla 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na konanie sťažnosť (zo 7. júna 2004) Rastislava Čibenku, bytom Ž.\n\n2\n\n(ďalej „sťažovateľ“ alebo „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. M., Advokátska\nkancelária, Ž., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina\n(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2 C 240/00 a sp. zn.\n16 C 346/00. Právny zástupca sťažovateľa jeho sťažnosť doplnil podaním z 23. júna 2004.\nVo svojej sťažnosti uviedol, že 21. marca 1998 podala spoločnosť DIGICOM, s. r. o.,\nŽ. na okresnom súde proti nemu žalobu o plnenie, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn.\n16 C 486/98. V priebehu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 486/98\nsťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní 30. marca 1999\nvzniesol návrh na vydanie mobilného telefónu a zaplatenie mzdy, resp. časti mzdy za\nmesiace október a november 1997. Tento návrh sťažovateľa bol na pojednávaní vylúčený\nkonajúcim sudcom na samostatné konania. Návrh sťažovateľa na vydanie mobilného\ntelefónu bol vedený pod sp. zn. 2 C 240/00 a návrh na zaplatenie mzdy bol okresným súdom\nvedený pod sp. zn. 16 C 346/00. V predmetných konaniach vystupoval sťažovateľ ako\núčastník konania v pozícii navrhovateľa a spoločnosť DIGICOM, s. r.o., Ž. mala v týchto\nkonaniach postavenie odporcu (ďalej aj „odporca“).\nOkresný súd 25. marca 2003 vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 240/00 nariadil termín\npojednávania na 26. máj 2003. Až na tomto pojednávaní sa právny zástupca dozvedel, že\nnávrh sťažovateľa na vyplatenie mzdy, resp. časti mzdy je na okresnom súde vedený pod\niným číslom konania ako návrh sťažovateľa na vydanie veci, ktorému bola pridelená\nsp. zn. 2 C 240/00. V konaní o návrhu na vydanie veci vedenom na okresnom súde pod\nsp. zn. 2 C 240/00 podľa sťažovateľa zákonný sudca v priebehu štyroch rokov neuskutočnil\nnijaký procesne relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov\nkonania.\nSťažovateľ ďalej poukázal vo svojej sťažnosti na skutočnosť, že v konaní vo veci\nnávrhu sťažovateľa na vyplatenie mzdy, resp. časti mzdy vedenom okresným súdom pod\nsp. zn. 16 C 346/00 nebolo do dnešného dňa nariadené pojednávanie a zákonný sudca podľa\n3\n\nneho nevykonal v tejto veci nijaký procesne relevantný úkon smerujúci k odstráneniu\nprávnej neistoty účastníkov konania.\nV ďalšom texte svojej sťažnosti sťažovateľ poukázal na články ústavy, ako aj\nustanovenia právnych predpisov a judikatúru ústavného súdu súvisiacu s porušením\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Jeho správanie, resp.\npostup v predmetnom konaní možno podľa neho hodnotiť ako aktívne. Bez zbytočného\nodkladu reagoval na požiadavky a výzvy konajúceho súdu, viacerými vyjadreniami oznámil\nbez meškania konajúcemu súdu v súlade s jeho výzvami rozhodné skutočnosti právnej\na skutkovej povahy. Svojím postupom podľa neho „nezaložil príčinu spomaleného postupu\nsúdu“.\nV predmetnej veci nebolo do podania ústavnej sťažnosti orgánom s právomocou\nvo veci konať právoplatne rozhodnuté ani po piatich rokoch a troch mesiacoch.\nSťažovateľ je toho názoru, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu jeho\npráva priznanému mu v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. V posudzovanom\nprípade aktívnej činnosti okresného súdu nebránila žiadna zákonná prekážka a porušovanie\noznačeného základného práva v čase podania ústavnej sťažnosti i naďalej trvalo.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby\nústavný súd v predmetnej veci nálezom rozhodol, že základné právo sťažovateľa podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu\nv konaniach vedených pod sp. zn. 2 C 240/00 a sp. zn. 16 C 346/00 porušené, ďalej navrhol,\naby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veciach vedených pod sp. zn. 2 C 240/00\na 16 C 346/00 konať bez zbytočných prieťahov, aby mu ústavný súd priznal primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a aby ústavný súd zaviazal okresný súd aj\nk úhrade jeho trov právneho zastúpenia vo výške 14 010 Sk na účet jeho právneho zástupcu.\nSťažovateľ ústavnému súdu predložil taktiež fotokópiu svojej sťažnosti na prieťahy\nv konaní zo 4. júna 2004 preukazujúcu využitie účinného právneho prostriedku nápravy\nvo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to\n\n4\n\nsťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992\nZb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní\nsťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších\npredpisov\nNa základe výzvy ústavného súdu z 19. júla 2004 sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril\npodaním sp. zn. Spr 3523/04 z 3. augusta 2004 okresný súd prostredníctvom svojho\npredsedu, ako aj vo veci konajúceho sudcu. Predseda okresného súdu uviedol: „Stanovisko\nvo veci súdu je také, že výraznou mierou prispel k prieťahom sťažovateľ a jeho právny\nzástupca. Prístup súdu je skôr na ujmu druhej strany, rozhodne nie v neprospech\nsťažovateľa, ktorý tým len získal. Záujem o spor je vždy striedavý podľa záujmu.“ K otázke\nkonania verejného ústneho pojednávania predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámil,\nže súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.\nZákonný sudca vo svojich vyjadreniach chronologicky opísal priebeh obidvoch\nkonaní a v závere svojho vyjadrenia ku konaniu vedenému pod sp. zn. 2 C 240/00 uviedol:\n„Na základe vyššie uvedených skutočností mám preto zato, že pokiaľ vec bola pridelená do\nmôjho senátu v roku 2002, vo veci bol viackrát vytýčený termín pojednávania, na ktoré sa\nnedostavil navrhovateľ a jeho právny zástupca JUDr. M. a práve pre túto neúčasť\nnavrhovateľa a jeho právneho zástupcu pojednávanie muselo byť odročené, čím práve pre\nsprávanie sťažovateľa dochádza k predlžovaniu sporu, začo mu už bola uložená aj\nporiadková pokuta. Sťažovateľ svojím postupom sústavne v predmetnom konaní porušuje\nustanovenie § 131 ods. 1 OSP. Preto ústavnú sťažnosť Rastislava Čibenku žiadam ako\nneodôvodnenú v plnom rozsahu zamietnuť.“\nPrávny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 23. júla 2003 ústavnému súdu\noznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil od ústneho prejednania predmetnej veci.\n\n5\n\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,\nako aj z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný\npriebeh a stav konaní v predmetnej veci.\nNa okresnom súde sa viedol spor sp. zn. 16 C 486/98 spoločnosti DIGICOM, s. r. o.,\nŽ. proti sťažovateľovi vo veci náhrady škody vo výške 26 499,10 Sk. Podaním z 19. októbra\n1998 sa k tejto veci vyjadril sťažovateľ, pričom súčasťou tohto vyjadrenia boli aj jeho návrh\nna vydanie veci (mobilného telefónu) a návrh na náhradu mzdy proti navrhovateľovi. Na\npojednávaní konanom 30. marca 1999 okresný súd vyniesol rozsudok, ktorým zaviazal\nsťažovateľa zaplatiť istinu vrátane trov konania, a zároveň uznesením vylúčil jeho návrhy\nna dve samostatné konania.\nZ pokynu sudcu z 22. decembra 1999 vyplýva, že návrh na vydanie veci bol pôvodne\nvedený pod sp. zn. Nc 1220/99 (v súčasnosti pod sp. zn. 2 C 240/00) a návrh na náhradu\nmzdy bol pôvodne vedený pod sp. zn. Nc 1221/99 (v súčasnosti pod sp. zn. 16 C 346/00).\nPrehľad procesných úkonov v spise v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.\n2 C 240/00.\nZ úradného záznamu vyplýva, že 5. januára 2000 bol na základe rozvrhu práce\nokresného súdu na rok 2000 tento spis pridelený na ďalšie prejednávanie do senátu JUDr. R.\ns účinnosťou od 3. januára 2000. Dňa 26. januára 2000 pridelili predmetný spis do\noddelenia „Nc“ s účinnosťou od tohto dňa.\nDňa 4. februára 2000 bola navrhovateľovi zaslaná výzva na zaplatenie súdneho\npoplatku vo výške 560 Sk. Predmetný súdny poplatok bol navrhovateľom uhradený\n16. februára 2000 v kolkoch.\n\n6\n\nDňa 17. februára 2000 bol daný pokyn súdnej kancelárii na prevedenie spisu do\nreg. „C“. Na základe pokynu sudcu JUDr. R. z 3. septembra 2002 bola vec vrátená\na opätovne pridelená pôvodnému sudcovi spravodajcovi Mgr. D., pretože z „Úradného\nzáznamu o pridelení veci na základe výnimky z náhodného výberu“ vyplýva, že „Vec\nvylúčená na samostatné konanie (aj vzájomného návrhu) patrí sudcovi, ktorý ju vylúčil“.\nPotvrdenie o vykonaní tejto zmeny zo 4. septembra 2002 sa nachádza na č. l. 14.\nZákonný sudca nariadil 13. februára 2003 termín pojednávania na 25. marec 2003.\nDňa 24. marca 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť navrhovateľa\n„o odloženie úkonu stanoveného na deň 25. 3. 2003“ z dôvodu jeho práceneschopnosti.\nPojednávanie 25. marca 2003 konané iba za prítomnosti právnej zástupkyne odporcu\nbolo na základe žiadosti navrhovateľa odročené na 29. apríl 2003. Predvolanie z 26. marca\n2003 navrhovateľ prevzal 28. marca 2003.\nFaxom bol okresnému súdu doručený list právneho zástupcu navrhovateľa\nz 28. apríla 2003, v ktorom oznámil svoje zastupovanie v konaní a požiadal o preloženie\ntermínu pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu kolízie viacerých pojednávaní\nstanovených na tento deň. Z listu vyplýva, že právny zástupca zaslal svoje splnomocnenie,\nako aj doklad preukazujúci kolíziu s pojednávaním. Tieto doklady však okresnému súdu\nneboli doručené.\nPojednávanie z 29. apríla 2003 konané iba za prítomnosti právnej zástupkyne\nodporcu bolo na základe žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa odročené na 26. máj\n2003. Predvolania z 5. mája 2003 boli prevzaté právnymi zástupcami účastníkov konania,\nako aj samotným navrhovateľom 7. a 12. mája 2003.\nPoštou doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa spolu s prílohami bola\nokresnému súdu podľa prezentačnej pečiatky doručená 29. apríla 2003 a oddeleniu „C“\n30. apríla 2003.\n\n7\n\nDňa 20. mája 2003 bolo okresnému súdu osobne doručené vyjadrenie právneho\nzástupcu navrhovateľa, v ktorom okrem zmeny pôvodného návrhu navrhol aj vypočutie\nsvedka.\nZ úradného záznamu je zrejmé, že 14. mája 2003 nahliadol do predmetného\nspisového materiálu koncipient právneho zástupcu navrhovateľa.\nNa pojednávaní 26. mája 2003 konanom v prítomnosti koncipienta právneho\nzástupcu navrhovateľa a v prítomnosti právnej zástupkyne odporcu okresný súd pripustil\nzmenu návrhu navrhovateľa, ktorou namiesto povinnosti vydať mobilný telefón žiadal\nzaviazať odporcu na zaplatenie finančnej náhrady za predmetnú vec. Zároveň okresný súd\nuložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 2 000 Sk. Uznesením bolo pojednávanie\nodročené na neurčito za účelom predloženia potrebných dokladov právnou zástupkyňou\nodporcu.\nDňa 4. júna 2003 bol okresnému súdu osobne doručený list navrhovateľa, v ktorom\nozrejmuje okolnosti, kvôli ktorým sa nemohol zúčastniť pojednávania konaného 26. mája\n2003.\nUznesenie č. k. 2 C 240/00-50 z 26. mája 2003 o uložení poriadkovej pokuty bolo\nnavrhovateľovi zasielané 6. júna 2003.\nV spise sa nachádza záznam o zložení poriadkovej pokuty navrhovateľom 23. júna\n2003.\nDňa 19. augusta 2003 boli okresnému súdu doručené doklady preukazujúce\nodporcovo vlastníctvo k mobilného telefónu.\nZ úpravy sudcu z 26. apríla 2004 vyplýva, že bolo vytýčené pojednávanie na 28. jún\n2004 a bol daný pokyn súdnej kancelárii na predvolanie svedka a zaslanie výzvy právnej\nzástupkyni odporcu na predloženie jej plnej moci na zastupovanie v predmetnom konaní.\n\n8\n\nPojednávanie 28. júna 2004 za prítomnosti koncipientky právneho zástupcu\nnavrhovateľa bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročené na 7. september\n2004. Svedok bol poučený o možnosti priznať mu svedočné a v lehote 3 dní mal okresnému\nsúdu predložiť oznámenie, či si nárok na ušlý zárobok uplatňuje.\nDňa 30. júna 2004 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie zamestnávateľa svedka\no jeho hodinovom zárobku a vyhlásenie, že mu ušlú mzdu za deň, keď sa zúčastnil\npojednávania na okresnom súde, nepreplatí.\nDňa 2. júla 2004 boli realizované predvolania účastníkov konania na pojednávanie,\nako aj predvolanie svedka.\nPrehľad procesných úkonov v spise v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.\n16 C 346/00.\nZ úradného záznamu z 5. januára 2000 vyplýva, že na základe rozvrhu práce\nokresného súdu na rok 2000 bol predmetný spis pridelený na ďalšie prejednávanie do senátu\nDr. D. s účinnosťou od 3. januára 2000. Dňa 26. januára 2000 pridelili predmetný spis\ndo oddelenia „Nc“ s účinnosťou od tohto dňa.\nDňa 4. februára 2000 bola zaslaná výzva navrhovateľovi na zaplatenie súdneho\npoplatku vo výške 928 Sk. Predmetný poplatok bol navrhovateľom zaplatený 16. februára\n2000 v kolkoch.\nDňa 17. februára 2000 bol daný pokyn súdnej kancelárii na prevedenie spisu\ndo registra „C“.\nVo veci konajúca sudkyňa dala úpravou z 2. marca 2000 súdnej kancelárii pokyn na\nprevedenie spisu do senátu Mgr. D., pretože išlo o vec, ktorej predmet na pojednávaní\n30. marca 1999 vylúčil na samostatné konanie.\n\n9\n\nDňa 20. mája 2003 zaslal právny zástupca navrhovateľa vyjadrenie, v ktorom zmenil\npôvodný návrh.\nUznesením č. k. 16 C 346/00-16 zo 16. júna 2004 okresný súd pripustil zmenu\nnávrhu navrhovateľa. Zároveň bol v ten deň daný pokyn súdnej kancelárii na expedovanie\nuznesenia účastníkom konania a zaslanie rozšíreného návrhu odporcovi na vyjadrenie.\nToho istého dňa vydal okresný súd platobný rozkaz č. k. 16 C 346/00-19, ktorým\nuložil odporcovi povinnosť v lehote 15 dní zaplatiť navrhovateľovi vyčíslenú mzdu spolu\ns úrokmi z omeškania, ako aj trovy právneho zastúpenia do rúk jeho právneho zástupcu.\nIII.\n1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho\nvec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na\nnaplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\nOtázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania\na spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá\nzohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02,\nIII. ÚS 29/03).\n\n10\n\nNámietky prieťahov v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 346/00.\nA) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o plnenie\ntýkajúca sa pracovnoprávnych nárokov sťažovateľa (jeho nároku na náhradu mzdy).\nZ obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených\nna vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej\nalebo skutkovej zložitosti veci.\nB) V správaní sťažovateľa v predmetnom konaní ústavný súd nezistil žiadne\nokolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu súdu v predmetnom\nkonaní.\nC) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.\nÚstavný súd zistil dlhé obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali\nvýrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti okresného súdu začalo\n30. marca 1999 (keď okresný súd predmetnú vec uznesením sp. zn. 16 C 486/98 z 30. marca\n1999 vylúčil na samostatné konanie) a trvalo desať mesiacov, teda až do 4. februára 2000,\nkeď okresný súd zaslal sťažovateľovi výzvu na zaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na\nskutočnosť, že okresný súd po dlhom období nečinnosti vykonal v predmetnom konaní iba\njednoduchý procesný úkon, ústavný súd považoval za opodstatnené započítať na ťarchu\nokresného súdu z uvedeného obdobia obdobie ôsmich mesiacov. Okresný súd v období\nod 16. februára 2000 (keď sťažovateľ zaplatil na základe výzvy okresného súdu súdny\npoplatok v predmetnej veci) až do 16. júna 2004 (okresný súd vydal uznesenie o pripustení\nzmeny návrhu sťažovateľa a platobný rozkaz v predmetnej veci), t. j. počas obdobia štyroch\nrokov a štyroch mesiacov, zostával opätovne nečinným. Podľa názoru ústavného súdu aj za\ntento prieťah v konaní, ktorý výrazne prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci, nesie\nzodpovednosť okresný súd, ktorý v predmetnej veci počas tohto obdobia nekonal bez toho,\naby jeho postupu vo veci bránila zákonná prekážka.\n\n11\n\nÚstavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako\npäť rokov a šesť mesiacov. Z uvedenej doby podstatnú časť (spolu päť rokov) tvoria\nobdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti\nokresného súdu.\nVzhľadom na vyššie uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na\nokresnom súde považovať vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy za\nústavne akceptovateľnú a ani za primeranú v zmysle čl. 6 dohovoru. Ústavný súd preto\ndospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 346/00 porušené.\nNámietky prieťahov v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 240/00.\nA) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o vydanie\nveci. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi\npredložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu\no právnej alebo skutkovej zložitosti veci.\nB) Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadril aj svoj názor, že „svojím postupom\nnezaložil príčinu spomaleného postupu súdu“.\nZo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ spolu so svojím\nprávnym zástupcom dvakrát žiadali o odročenie pojednávania v predmetnej veci (žiadosť\nsťažovateľa z 24. marca 2003 a žiadosť jeho právneho zástupcu z 28. apríla 2003), čím, aj\nkeď z objektívnych príčin (práceneschopnosť sťažovateľa a kolízia pojednávaní), došlo\nk predĺženiu konania v predmetnej veci, za ktoré nenesie zodpovednosť okresný súd.\nÚstavným súdom bola však na ťarchu sťažovateľa zohľadnená skutočnosť, že sa na\nnásledne vykonaných pojednávaniach 26. mája 2003, ako aj 28. júna 2004 nezúčastnil, čím\nprispel k spomaleniu postupu súdu v predmetnom konaní.\n\n12\n\nC) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.\nÚstavný súd zistil dlhé obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali\nvýrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Okresný súd bez existencie zákonnej prekážky,\nktorá by bránila ďalšiemu prejednaniu predmetnej veci, nekonal v období od 30. marca\n1999 (vydanie uznesenia sp. zn. 16 C 486/98 o vylúčení predmetnej veci na samostatné\nkonanie) až do 4. februára 2000, keď okresný súd zaslal sťažovateľovi výzvu na zaplatenie\nsúdneho poplatku. Z uvedeného desaťmesačného obdobia nečinnosti okresného súdu\npovažoval ústavný súd za opodstatnené započítať na jeho ťarchu obdobie ôsmich mesiacov.\nOkresný súd nevykonával žiadne procesné úkony v predmetnej veci ani v období\nod 16. februára 2000 (keď sťažovateľ zaplatil na základe výzvy okresného súdu súdny\npoplatok v predmetnej veci) až do 13. februára 2003, keď zákonný sudca nariadil termín\npojednávania v predmetnej veci. Ústavný súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní skutočnosť,\nže okresný súd potreboval určitý čas na prípravu pojednávania v predmetnej veci, a preto na\nťarchu okresného súdu z uvedeného obdobia započítal obdobie dvoch rokov a siedmich\nmesiacov.\nĎalší prieťah v konaní, ktorý vznikol v dôsledku nečinnosti okresného súdu, bol\nústavným súdom v rámci preskúmavaného konania zistený v období od 26. mája 2003\n(uskutočnenie pojednávania v predmetnej veci, na ktorom bola sťažovateľovi uložená\nporiadková pokuta) až do 26. apríla 2004, keď zákonný sudca nariadil nový termín\npojednávania v predmetnej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že po pojednávaní konanom\n26. mája 2003 okresný súd potreboval na realizáciu ďalších procesných úkonov určitý čas\n(na vyhotovenie a zaslanie uznesenia o uložení poriadkovej pokuty, ako aj na prípravu\nďalšieho pojednávania), nepovažoval ústavný súd celé toto obdobie za zbytočný prieťah\nv konaní, avšak na ťarchu okresného súdu z neho započítal obdobie šiestich mesiacov.\nÚstavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako\npäť rokov a šesť mesiacov. Z uvedenej doby podstatnú časť (tri roky a deväť mesiacov)\n\n13\n\ntvoria obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku\nnečinnosti okresného súdu.\nVzhľadom na vyššie uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na\nokresnom súde považovať vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy za\nústavne akceptovateľnú a ani za primeranú v zmysle čl. 6 dohovoru. Ústavný súd preto\ndospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 C 240/00 porušené.\n2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPretože\n\nústavný\n\nsúd\n\nzistil,\n\nže\n\nnečinnosťou\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv obidvoch\n\npreskúmavaných konania, ktoré dosiaľ neboli právoplatne skončené, došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby\nvo veciach vedených pod sp. zn. 16 C 346/00 a sp. zn. 2 C 240/00 konal bez zbytočných\nprieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ.\n3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia\nvo výške 50 000 Sk z dôvodu ujmy, ktorú odôvodňoval pretrvávajúcim stavom právnej\nneistoty vzniknutej v dôsledku postupu okresného súdu v preskúmavaných konaniach, ktorý\nnesmeroval k odstráneniu jeho stavu právnej neistoty.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n14\n\nPodľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\nPretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno\nnapraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto\nporušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú\nnápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.\nÚstavný súd sťažovateľovi priznal ním v sťažnosti uplatnené primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 50 000 Sk, keďže táto suma zohľadňuje s prihliadnutím na\npredmet preskúmavaných konaní okresného súdu dĺžku zbytočných prieťahov v konaniach\n(päť rokov v konaní sp. zn. 16 C 346/00 a tri roky a deväť mesiacov v konaní sp. zn.\n2 C 240/00) a s nimi spojenú ujmu sťažovateľa.\n4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom vo výške 14 010 Sk pozostávajúcich z trov za tri úkony\nprávnej služby v uvedenom konaní (prevzatie a prípravu zastupovania, ústavnú sťažnosť,\núpravu ústavnej sťažnosti).\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 1 ods. 3 a § 19 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002\nZ. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú\nzákladné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný\npeniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený\nv období od 1. januára 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 540 Sk\n(základom pre výpočet je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk.\n\n15\n\nÚstavný súd v tomto prípade uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania vo výške 9 360 Sk pozostávajúce z trov za dva úkony právnej služby\nv uvedenom konaní (prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd) vyčíslených\nako jedna tretina výpočtového základu za dva úkony právnej služby 2 x 4 540 Sk, spolu\nvo výške 9 080 Sk, a paušálnej náhrady hotových výdavkov 2 x 136 Sk, spolu vo výške\n272 Sk, v súlade s vyhláškou č. 163/2002 Z. z.\nNárok na úhradu tretieho úkonu právnej služby ústavný súd nepriznal, pretože tento\nspočíval iba v doplnení náležitostí písomného podania na súd (sťažnosti) právnym\nzástupcom na základe výzvy ústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2004\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 29/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/03 z 29. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-29", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}