{"guid": "ussr:0d80fe1d-bc9b-4e2c-b58e-4ca0785209e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/09 z 30. 4. 2009", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. apríla 2009, sp. zn. IV. ÚS 147/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2009-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0d80fe1d-bc9b-4e2c-b58e-4ca0785209e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d80fe1d-bc9b-4e2c-b58e-4ca0785209e7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:0d80fe1d-bc9b-4e2c-b58e-4ca0785209e7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:0d80fe1d-bc9b-4e2c-b58e-4ca0785209e7/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 147/09-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2009\nprerokoval sťažnosť J. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. L. V., B., vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 prvej a druhej vety, čl. 35 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a podľa čl. 1 prvej vety Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 7 Cob 3/07-152 z 27. apríla 2007 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5 MObdo 2/2008-236 z 19. novembra 2008 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť J. K. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. februára\n2009 doručené podanie J. K., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L.\nV., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 prvej\na druhej vety, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) a podľa čl. 1 prvej vety Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Cob 3/07-152 z 27. apríla 2007\na rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k.\n5 MObdo 2/2008-236 z 19. novembra 2008.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:\n«... Sťažovateľ navštívil dňa 05. 06. 2001 leasingovú spoločnosť B. a. s., B. (ďalej len\n„spoločnosť“) v jej prevádzkarni v T., riadne označenej obchodným menom a prevádzkovou\ndobou spoločnosti s úmyslom uzavrieť leasingovú zmluvu na návesovú súpravu\npozostávajúcu z ťahača IVECO a návesu ASCO, ktorého dodávateľom mal byť J. U., N. ...\nV deň podpisu leasingovej zmluvy č. 9687/21 teda dňa 05. 06. 2001 vykonával\nv prevádzkarni spoločnosti úkony leasingu M. M., ktorý oprávnenému vystavil faktúru\nč. 219687600 v sume 615.000,- Sk na úhradu zálohy na leasing, faktúru č. 219687100 na\núhradu provízie v sume 15.900,- Sk a faktúru č. 219687601 v sume 32.340,-Sk na úhradu\nprvej splátky a informoval oprávneného, že ak má záujem užívať predmet leasingu čo\nnajskôr, musí zálohu na leasing a províziu uhradiť v hotovosti u neho v kancelárii do\npokladne. Sťažovateľ preto ihneď vybral sumu 630.900, - Sk z banky a ešte v deň podpisu\nleasingovej zmluvy ju uhradil do pokladne žalovaného k rukám M. M. ako osoby konajúcej\nv mene spoločnosti. O úhrade M. M. vystavil príslušné príjmové pokladničné doklady\noznačené pečiatkou s obchodným menom v mene spoločnosti...\nPo uzavretí leasingovej zmluvy sťažovateľ odišiel z kancelárie prevádzkarne\nspoločnosti presvedčený, že nič nebráni prevzatiu návesovej súpravy od dodávateľa.\nSúpravu mal prevziať po nabehnutí platby na jeho účet.»\nKeď k prevzatiu návesovej súpravy nedošlo ani po týždni, sťažovateľ zisťoval stav\nveci. Zistil, že pán M. použil peniaze pre vlastnú potrebu. V nadväznosti na toto zistenie sa\nsťažovateľ dohodol s R. T. na vrátení peňazí. Keďže spoločnosť nesplnila svoje povinnosti\nvyplývajúce z lízingovej zmluvy a ani peniaze nevrátila, sťažovateľ 21. septembra 2001 od\nzmluvy odstúpil. Až z listu spoločnosti sa sťažovateľ dozvedel, že spoločnosť neuznáva\nžiadne právne účinky konania pána M. ; poprela svoj predchádzajúci sľub o vrátení peňazí.\n\n2\n\nSťažovateľ preto v tejto veci podal na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) žalobu. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresný súd „platobným rozkazom\nsp. zn. 33 Rob/2505/01 a rozsudkom č. k. 26 Cb 16/2002-127 rozhodol, že spoločnosť je\npovinná zaplatiť sťažovateľovi 630.990,- Sk s úrokom z omeškania, náklady právneho\nzastúpenia ako aj trovy konania“.\nŽalovaná spoločnosť proti rozsudku okresného súdu č. k. 26 Cb 16/2002-127\nz 26. októbra 2006 podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k.\n7 Cob 3/07-152 z 27. apríla 2007, ktorý zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že\nžalobu zamietol; v tejto súvislosti v odôvodnení uviedol:\n„Krajský súd za rozhodné skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie žaloby považuje, že\na) v danom prípade bolo zistené, že žalobca (sťažovateľ) ako prenajímateľ zaplatil\nprvú splátku v hotovosti. Žalobcovi bolo jednoznačne známe, že v prípade iného spôsobu\núhrady ako zaplatením na účet, môže považovať žalovaný splátku za neuhradenú. Je\nnesporné, že nielen Všeobecné zmluvné podmienky o leasingu zakotvujú povinnosť nájomcu\nplatiť leasingové splátky priamo prevodom z účtu nájomcu. Faktúra obsahuje okrem\npostupu, formy úhrady aj upozornenie, že sa nemá uhrádzať formou poštovej poukážky.\nJednoznačne v konaní bolo preukázané, že podľa zmluvy mal žalobca plniť prevodným\npríkazom a len platba prevodným príkazom podľa ustanovenia § 324 ods. 1 v spojení\ns ustanovením § 335 Obchodného zákonníka znamenala riadne plnenie záväzku,\nb) žalobca zaplatil (prvú splátku) neoprávnenej osobe konať za žalovaného\nv uskutočnenom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho\nzákonníka žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. Prvostupňový súd nesprávne\nposúdil uplatnený nárok v súvislosti s odstúpením od zmluvy v zmysle ustanovenia § 344\na nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu nebolo možné považovať v zmysle\nustanovenia § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka právo žalobcu na vrátenie poskytnutého\nplnenia, nakoľko k takémuto plneniu zo strany žalobcu v zmysle leasingovej zmluvy\nžalovanému poskytnuté nebolo, (Dôkaz: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n7 Cob 3/07-152).\nBoli porušené pravidlá interpretácie. ... Skutočnosť, že spoločnosť vnímala platbu\nv sume 615.000,- Sk ako akontáciu, resp. zálohu na leasing a sumu 15.990,- Sk za províziu\n\n3\n\na nie za splátky, dokazuje tiež to, že s použitím softvéru spoločnosti obchodný zástupca M.\nM. vystavil sťažovateľovi tri faktúry, a to faktúru v sume 615.000,- Sk ako zálohu za leasing,\nfaktúru v sume 15.990,-Sk ako províziu a faktúru na prvú splátku v zmysle článku II bod 7\ndruhý odsek leasingovej zmluvy v sume 32.340,- Sk, (Dôkazy: Bod II. druhý odsek\nodvolania zo dňa 28. 12. 2006, Faktúry spoločnosti na uvedené sumy).“\nKrajský súd porušil tiež pravidlo subsumpcie (porovnávanie skutkovej podstaty\nkonkrétneho prípadu so znakmi skutkovej podstaty právnej normy ustanovenej v zákone\nalebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise a vyslovenie pravdivého výroku ako\nvýsledku tohto poznávania). Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, že z hľadiska\nprekročenia oprávnenia svojho obchodného zástupcu je spoločnosť viazaná jeho konaním,\npretože v zmysle platnej právnej úpravy platí, že toto prekročenie oprávnenia spoločnosť\nschválila.\nProti rozhodnutiu krajského súdu č. k. 7 Cob 3/07-152 z 27. apríla 2007 podal\nsťažovateľ podnet na mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi Slovenskej\nrepubliky, ktorý sa s ním stotožnil a dovolanie podal.\nDovolací súd podľa sťažovateľa postupoval rovnako svojvoľne ako krajský súd, hoci\nvolil iný spôsob zamietnutia žaloby (rovnako svojvoľný a nesprávny), keď\n„a) potvrdil zodpovednosť spoločnosti za konanie jej obchodného zástupcu\na stotožnil sa stým, že platba bola urobená spoločnosti do pokladne u jej obchodného\nzástupcu čím zároveň vyslovil nezákonnosť zjavne arbitrárneho a svojvoľného rozhodnutia\nkrajského súdu, ktorý túto zodpovednosť odmietol,\nb) toto nezákonné arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie zároveň potvrdil tiež z iného\ndôvodu bez ohľadu na skutkový a právny stav tohto konkrétneho prípadu a zamietnutie\nmimoriadneho dovolania odôvodnil\nba) viazanosťou právoplatného súdneho rozhodnutia o tom, že bol v tejto veci\nspáchaný trestný čin a kto ho spáchal s tým, že je preň záväzný aj záver, že na úkor žalobcu\nsa bezdôvodne obohatil M. M., voči ktorému má žalobca exekučný titul,\n\n4\n\nbb) žalobca mal právo voľby, či si svoj nárok uplatní v adhéznom konaní alebo\nv občianskom súdnom konaní voči žalovanej obchodnej spoločnosti (ktorá by mala právo\nregresu voči obchodnému zástupcovi),\nbc) pretože je nesporné, že ide o totožné plnenie i keď z rôznych právnych dôvodov\nvyhovením žalobe, čo by znamenalo vznik ďalšieho exekučného titulu, považuje za výkon\npráva odporujúceho dobrým mravom. ...\nDovolací súd sám potvrdzuje, že ide o (dva) rôzne právne dôvody a zároveň opäť\nsvojvoľne vyučuje výkon práva z druhého právneho dôvodu odôvodňujúc, že priznanie\nďalšieho exekučného titulu pri rovnakom plnení považuje za výkon práva odporujúceho\ndobrým mravom. Skutočnosť je však taká, že v zmysle platnej právnej úpravy exekučný titul\nzo zodpovednosti za škodu, právo voľby adhézneho konania a totožnosť plnenia nie sú\nzákonnou prekážkou (taký zákon neexistuje) na priznanie zodpovednosti z iného právneho\ndôvodu, a teda ani existencia nároku poškodeného voči obchodnému zástupcovi ako fyzickej\nosobe z dôvodu zodpovednosti za škodu nevylučuje nárok poškodeného voči spoločnosti ako\nprávnickej osobe z dôvodu zodpovednosti za konanie jej obchodného zástupcu priznaním\nďalšieho exekučného titulu pre totožné plnenie.\nTieto nároky možno uplatniť na súde samostatne vrátane adhézneho konania alebo\nspoločnou žalobou. Dovolací súd tu síce nemohol uložiť spoločnosti povinnosť zaplatiť\nspôsobenú ujmu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne s jej obchodným zástupcom, ale\nmohol vysloviť, že plnením jedného povinného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť\ndruhého povinného. Aj týmto opatrením by odpadla akákoľvek možnosť uplatnenia plnenia\ns obidvoch exekučných titulov s tým, že v prípade plnenia spoločnosti, táto má právo\npostihu voči obchodnému zástupcovi.\nNamiesto toho dovolací súd sa v napadnutom rozhodnutí zbavil zodpovednosti za\nspravodlivosť a zodpovednosti z porušenia základného práva sťažovateľa na spravodlivé\nrozhodnutie jednoduchou výhovorkou na dobré mravy a ponechal sťažovateľa bez ochrany,\nktorú je mu povinný poskytnúť.\nDobré mravy vo svojej podstate sú mimoprávny štandard ktorého zmyslom je\nzabezpečiť ochranu proti takým právnym úkonom, ktorým dôjde k obídeniu zákona a ktoré\nzákon priamo neporušujú a ktoré v pojmovom vyjadrení vykazujú také znaky výstrednosti,\nktoré sú schopné pobúriť slušného človeka.\n\n5\n\nTento mimoprávny inštitút nie je možné aplikovať samostatne...\n... zmyslom dobrých mravov nie je nahradením výslovného znenia zákona poškodiť tretiu\nosobu, ktorá stojí mimo daného právneho úkonu, ale poskytnúť súdnu ochranu tomu\núčastníkovi právneho vzťahu založeného právnym úkonom, ktorého postihuje konanie\ndruhého účastníka právneho vzťahu, ktoré je v rozpore s pravidlami slušnosti, aké uznávajú\nvšetci slušný a spravodlivý ľudia.“.\nSťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:\n«1. Krajský súd v Bratislave tým, že\na) účelovo interpretoval článok II bod 6 a 7 leasingovej zmluvy a článok III bod 1\nveta prvá Všeobecných zmluvných podmienok leasingu,\nb) v rozpore s výslovným znením zákona v ustanovení § 33 ods. 1 veta druhá\nObčianskeho zákonníka odmietol zodpovednosť spoločnosti za konanie jej obchodného\nzástupcu a prijatie platby sťažovateľa do pokladne spoločnosti cestou jej obchodného\nzástupcu v jej prevádzkárni,\nc) na ním zistený skutkový stav svojvoľne a v rozpore so základným pravidlom\nuskutočňovania práva aplikačným procesom o subsumcii účelovo ku škode na majetku\na právach sťažovateľa aplikoval ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka namiesto\nustanovenia § 16 Obchodného zákonníka,\n2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd tým, že\na) z jednej strany potvrdil zodpovednosť spoločnosti, ktorá tvorí podstatu\nrozhodnutia krajského súdu a ktorú krajský súd odmietol, z druhej strany zamietnutím\nmimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky toto nezákonné\nrozhodnutie z iného dôvodu potvrdil,\nb) bezdôvodne pri právnom posúdení veci zamenil zodpovednosť za škodu spôsobenú\ntrestným činom za bezdôvodné obohatenie,\nc) bez právneho dôvodu ako prekážku na priznanie nároku sťažovateľa plynúceho\nzo zodpovednosti spoločnosti ním potvrdenej, použil právo voľby adhézneho konania\na vznik ďalšieho exekučného titulu pre totožné plnenie,\nd) vznik ďalšieho exekučného titulu pre totožné plnenie považuje za taký výkon\npráva, ktorý odporuje dobrým mravom, čo je v rozpore s ustanovením § 559 ods. 1\n\n6\n\nObčianskeho zákonníka a § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka pretože splnením dlhu\nz jedného exekučného titulu by pre to isté plnenie, v rozsahu plnenia, zo zákona zanikol dlh\nz druhého exekučného titulu, takže vznik exekučného titulu v tomto konkrétnom prípade\ndobrými mravmi nemožno postihovať,\ne) pri právnom posúdení nároku sťažovateľa mimoprávnym štandardom „dobré\nmravy“ nahradil výslovné znenie zákona v ustanovení § 16 Obchodného zákonníka, § 33\nods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 324 ods.\n1 Obchodného zákonníka,\nporušili základné právo sťažovateľa\na) vlastniť majetok, základné právo na jeho ochranu podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá\na druhá Ústavy Slovenskej republiky a právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 prvý\nodsek veta prvá dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd,\nb) podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky\nc) na súdnu ochranu a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. V dôsledku porušenia uvedených základných práv sťažovateľa Ústavný súd\nSlovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie ako úhradu\nnemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch v celkovej sume 65.000,- € a\n4. zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. 7 Cob 3/07-152 zo dňa 27. 04.\n2007 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5 M Obdo 2/2008\nzo dňa 19. 11. 2008 a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na nové\nprejednanie a rozhodnutie.»\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom\norgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa\nnamietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci\npredbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo\nslobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či\nnie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\n\n8\n\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 prvej\na druhej vety, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa\nčl. 1 prvej vety dodatkového protokolu rozhodnutím krajského súdu č. k. 7 Cob 3/07-152\nz 27. apríla 2007.\nZákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je\nzákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\nPredmetný rozsudok krajského súdu č. k. 7 Cob 3/07-152 z 27. apríla 2007, ktorý\nsťažovateľ namieta, nadobudol právoplatnosť po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\n2. Sťažovateľ tvrdí, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 MObdo/2/2008\nz 19. novembra 2008, ktorým tento súd zamietol mimoriadne dovolanie sťažovateľa\n(žalobcu) proti rozsudku krajského súdu č. k. 7 Cob 3/07-152 z 27. apríla 2007, boli\nporušené jeho základné práva podľa čl. 20 ods. 1 prvej a druhej vety, čl. 35 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 prvej vety dodatkového\nprotokolu.\nObsahom základného práva na súdnu ochranu je poskytnúť uplatňovanému právu\nsúdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho\n\n9\n\nkonania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny prístup k súdu\na tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu by mohlo dôjsť iba\nv tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom\nnávrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.\nČlánok 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je prvotným východiskom pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany zaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy).\nÚstavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru pripomína, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s ústavou, respektíve\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov\nlen v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 82/04).\nZ tohto hľadiska ústavný súd preskúmal aj sťažovateľom namietané odôvodnenie\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 MObdo 2/2008 z 19. novembra 2008, ktorým najvyšší\nsúd zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nrozsudku krajského súdu č. k. 7 Cob 3/07-152 z 27. apríla 2007 a v ktorom najvyšší súd\nokrem iného uviedol:\n\n10\n\n„... náhradu škody si žalobca úspešne uplatnil v adhéznom konaní proti vtedy\nobžalovanému M. M., ktorý bol obchodným zástupcom žalovaného, a ktorý v mene\nspoločnosti konal za žalovaného, teda uzatváral lízingovú zmluvu aj prevzal finančnú\nhotovosť vo výške 630 990,- Sk. Hoci sa dovolací súd stotožňuje s právnym názorom,\nvysloveným v mimoriadnom dovolaní, o zodpovednosti žalovaného za konanie jeho\nobchodného zástupcu, vrátane názoru o splnení peňažného záväzku hotovostnou platbou\nz dôvodov v ňom uvedených, považuje za správne rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým\nbola žaloba zamietnutá, i keď z iného dôvodu. Vychádzajúc z viazanosti právoplatným\nsúdnym rozhodnutím o tom, že bol v tejto veci spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, má\ndovolací súd za to, že je preň záväzný aj záver, že na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil\nM. M., voči ktorému má žalobca exekučný titul. Žalobca mal právo voľby, či si svoj nárok\nuplatní v adhéznom konaní, alebo v občianskom súdnom konaní voči žalovanej obchodnej\nspoločnosti (ktorá by mala právo regresu voči obchodnému zástupcovi). Pretože je\nnesporné, že ide o totožné plnenie, i keď z rôznych právnych dôvodov, vyhovením žalobe, čo\nby znamenalo vznik ďalšieho exekučného titulu, považuje za výkon práva odporujúceho\ndobrým mravom.“\nÚstavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že\nby namietané rozhodnutie najvyššieho súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu,\npretože najvyšší súd sa vyrovnal s námietkami sťažovateľa, ktoré sú z veľkej časti totožné\ns tými, ktoré uplatnil aj na ústavnom súde.\nÚstavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu,\nktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno\nhodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Za porušenie\nzákladného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní. Obsahom základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníka konania, preto nemožno považovať nevyhovenie návrhu v konaní pred\nvšeobecným súdom za porušenie tohto práva (I. ÚS 3/97).\n\n11\n\nPretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 MObdo 2/2008 z 19. novembra 2008 a namietaným porušením (odoprením či\nodňatím) základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nodmietol jeho sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že keďže podstatou sťažnosti\nsťažovateľa je vrátenie peňazí od žalovaného, sťažovateľ podľa názoru ústavného súdu\nmohol využiť v systéme všeobecných súdov všetky prostriedky, ktoré mu poskytuje právny\nporiadok na ich vymoženie.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 prvej a druhej vety a čl. 35 ods. 1\nústavy, ako aj čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu ústavný súd uvádza, že porušenie\npráva priznaného týmto článkom nemôže samo osebe nastať rozhodnutím štátneho orgánu,\nktorý uplatní svoju právomoc (I. ÚS 44/03). O prípadnom porušení základného práva podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu by bolo možné\nuvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu\nniektorého zo základných práv, resp. ústavnoprávnych princípov vyjadrených v čl. 46 až\nčl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07), čo sa v danom prípade podľa\nnázoru ústavného súdu nestalo.\nZ uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako\ncelok tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. apríla 2009\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:54a93297-7ea1-4f8c-9ea2-e761c9702199", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/04 z 29. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-29", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54a93297-7ea1-4f8c-9ea2-e761c9702199"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0d22a577-38ae-4bc6-8247-7e2e4fa53aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d22a577-38ae-4bc6-8247-7e2e4fa53aff"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}