{"guid": "ussr:0c8bd539-e43f-43cb-b2d2-58bb1406054f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 177/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/06 z 6. 12. 2006", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. decembra 2006, sp. zn. III. ÚS 177/06", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Eduard Bárány", "sudca_id": 1091, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/eduard-barany-1091", "datum_vydania": "2006-12-06", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0c8bd539-e43f-43cb-b2d2-58bb1406054f", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:0c8bd539-e43f-43cb-b2d2-58bb1406054f", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:0c8bd539-e43f-43cb-b2d2-58bb1406054f", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:0c8bd539-e43f-43cb-b2d2-58bb1406054f/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 177/06-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2006\nv senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra\nDobríka prerokoval sťažnosť L. Š., K., zastúpeného advokátkou JUDr. J. B., K., ktorou\nnamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 340/96,\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo L. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom\nKošice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 340/96 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 340/96\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. L. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk\n(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á\n\nuhradiť trovy\n\nprávneho zastúpenia L. Š. v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem\nslovenských korún) na účet advokátky JUDr. J. B.\n5. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť Kancelárii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky trovy právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2006\ndoručená sťažnosť L. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátkou JUDr. J. B.,\nK., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKošice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 340/96.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 177/06-7 z 20. júna 2006 ustanovil\nsťažovateľovi právnu zástupkyňu na konanie pred ústavným súdom.\nPorušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru vidí sťažovateľ v nasledovne opísanom skutkovom stave.\n\n2\n\nSťažovateľ podal 14. februára 1996 okresnému súdu návrh na začatie konania\ntýkajúci sa novoobjaveného majetku po poručiteľovi A. Š. Okresný súd vydal 15. marca\n1996 poverenie notárovi JUDr. J. P. ako súdnemu komisárovi (ďalej len „súdny komisár“).\nSúdny komisár vykonal úkony vo veci prerokovania dedičstva a prvé pojednávanie sa\nuskutočnilo 17. decembra 1996. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu\nneprítomnosti závetného dediča R. A. Zákonná zástupkyňa maloletých dedičov P. a B. Š.\nodmietla dedičstvo. Súdny komisár uložil dedičom oznámiť návrh dohody na vyporiadanie\na ukončenie dedičského konania.\nPojednávanie, ktoré sa konalo 8. júla 1997 bolo odročené za účelom schválenia\núkonu zákonnej zástupkyne maloletých dedičov - odmietnutia dedičstva. Na tomto\npojednávaní, boli prítomní dedičia oboznámení s listom sťažovateľa, ktorým spochybnil\nzávet poručiteľa.\nDedičský spis bol súdnym komisárom 31. novembra 1998 zaslaný okresnému súdu\nna schválenie úkonu podľa § 176 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd 27. januára\n1999 vrátil uvedený spis súdnemu komisárovi za účelom doplnenia zápisnice.\nNa pojednávaní, ktoré sa konalo 27. februára 2000 boli vypočutí ďalší dedičia, ale\npre neprítomnosť zákonnej zástupkyne maloletých dedičov bolo pojednávanie odročené\nna neurčito. Opätovne bola zákonná zástupkyňa maloletých dedičov predvolaná\nna pojednávanie 18. decembra 2001 a 12. januára 2002. Na pojednávaní, ktoré sa konalo\n26. marca 2002 došlo k uzatvoreniu dedičskej dohody medzi prítomnými dedičmi.\nPojednávanie, ktoré bolo nariadené na 12. júl 2004 bolo pre neprítomnosť dedičov H. a R.\nA. odročené. Súdny komisár zaslal 20. decembra 2004 dedičský spis okresnému súdu na\nďalšie konanie s návrhom uznesenia. Dňa 30. januára 2006 okresný súd vrátil spis súdnemu\nkomisárovi so zdôvodnením, že vzhľadom na predošlý priebeh dedičského konania nie je\nmožná dohoda dedičov.\nS prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku\nrozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva\n\n3\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 340/96 a prikázal okresnému súdu konať\nv uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a rozhodol o náhrade trov právneho\nzastúpenia.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\n13. septembra 2006 a podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) ju uznesením č. k. III. ÚS 177/06-25 prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného\nsúdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.\nPreto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil\nod ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť\nk ďalšiemu objasneniu veci.\nNa základe výzvy ústavného súdu predseda okresného súdu zaslal vyjadrenie\nk sťažnosti, v ktorom uviedol chronologický prehľad úkonov a na základe chronológie\nvo veci vykonaných úkonov pripustil, že v konaní k určitým prieťahom došlo. Zabezpečenie\nstanoviska príslušného notára k prerokúvanej veci ponechal na zváženie ústavnému súdu.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a predovšetkým z obsahu na vec\nsa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vo veci\nvedenej okresným súdom pod sp. zn. 28 D 340/96.\nUznesením Obvodného súdu Košice 2 z 24. apríla 1995 začalo na základe oznámenia\no úmrtí A. Š. konanie bez návrhu a vykonaním úkonov v konaní o dedičstve bol poverený\nako súdny komisár JUDr. P. Termín pojednávania bol určený na 16. máj 1995 a uznesením\n\n4\n\nzo 4. augusta 1995 sp. zn. 28 D 192/95, Dnot 84/95-8, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n6. septembra 1995, bolo konanie zastavené.\nDňa 14. februára 1996 sťažovateľ oznámil Obvodnému súdu Košice 2, že dedičské\nkonanie nemalo byť zastavené, pretože poručiteľ určitý majetok zanechal. Na základe\nuvedeného oznámenia bol 15. marca 1996 JUDr. P. opätovne poverený vykonaním úkonov\nv konaní o dedičstvo po zomrelom poručiteľovi v lehote najneskôr do 6 mesiacov.\nSúdny komisár listami zo 14. mája 1996 žiadal dcéru poručiteľa H. A., aby sa\nv lehote 20 dní vyjadrila k podaniu a syna poručiteľa, aby predložil doklady\nod novoobjaveného majetku. Taktiež žiadal S., v K., o oznámenie, či nebohý A. Š. má\nvložené úspory, ktoré by patrili do dedičstva. H. A. sa listom z 11. júna 1996 vyjadrila\nk podaniu sťažovateľa.\nDňa 17. decembra 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom zákonná zástupkyňa\nmaloletých dedičov P. a B. Š. odmietla dedičstvo zo závetu. Pojednávanie bolo odročené\nna neurčito.\nListom zo 4. júla 1997 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré\nsa konalo 8. júla 1997 a bolo odročené na neurčito.\nDňa 30. novembra 1998 zaslal súdny komisár spis okresnému súdu za účelom\nschválenia úkonu – odmietnutia dedičstva zákonnou zástupkyňou za maloleté deti.\nDňa 27. januára 1999 bol daný pokyn sudkyňou okresného súdu na vrátenie spisu súdnemu\nkomisárovi za účelom doplnenia zápisnice. Spis mu bol doručený 26. februára 1999.\nĎalšie pojednávanie sa uskutočnilo 27. júla 2000, na ktorom sa nezúčastnila zákonná\nzástupkyňa maloletých dedičov Ing. D. Š. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.\nPredvolaná účastníčka Ing. D. Š. sa na základe predvolania opätovne nedostavila k súdnemu\nkomisárovi 27. októbra 2000 a 23. januára 2001. Listom z 31. januára 2001 sťažovateľ\nspochybnil závet po poručiteľovi.\n\n5\n\nDňa 7. januára 2002 splnomocnila Ing. D. Š., zákonná zástupkyňa maloletých\ndedičov, pani H. A. zastupovaním v dedičskej veci. Pojednávanie, ktoré sa konalo\n11. februára 2002 bolo odročené na neurčito. Súdny komisár žiadal listom z 11. februára\n2002 Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky, a. s., Bratislava o vyhotovenie\na zaslanie výpisu z účtu CP z I., resp. II. vlny kupónovej privatizácie, ktoré mu bolo zaslané\n27. februára 2002. Pojednávanie, na ktorom došlo k uzatvoreniu dedičskej dohody sa\nuskutočnilo 26. marca 2002.\nNa pojednávanie, ktoré bolo určené na 12. júl 2004 sa nedostavili predvolaní dedičia\nH. A. a R. A. bez udania dôvodu. Dňa 20. decembra 2004 zaslal súdny komisár dedičský\nspis okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 15. februára 2006 bol dedičský spis vrátený\nspäť súdnemu komisárovi, pretože odmietnutie dedičstva H. A. zo dňa 26. marca 2002 je\nneplatné, pretože uvedená dedička 17. decembra 1996 uviedla a svojím podpisom potvrdila,\nže dedičstvo neodmieta. Na pojednávanie, ktoré sa konalo 7. apríla 2006 sa nedostavila\ndedička H. A. a svoju neúčasť neospravedlnila. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. októbra\n2006 sa zúčastnil iba sťažovateľ a bolo mu oznámené, že odmietnutie dedičstva H. A.\nz 26. marca 2002 je neplatné.\nIII.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo na to, aby sa jeho vec (...) prerokovala\nbez zbytočných prieťahov (...).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (…)\nv primeranej lehote prejednaná (…) súdom (…), ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch (…).\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu\n\n6\n\ntýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,\nI. ÚS 20/02).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu\nnajmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu\n(II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98, I. ÚS 3/00).\nPokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom\nprípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné)\nrelevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu náročnosť predmetnej veci, pričom na základe\ntýchto hľadísk uvedené konanie považoval za štandardné konanie v dedičskej veci\ns rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti. Ústavný súd v tejto súvislosti výslovne konštatuje,\nže skutkový a právny stav v danej veci nie je v príčinnej súvislosti s dĺžkou posudzovaného\nkonania.\nSprávanie účastníkov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred\nsúdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z hľadiska\nhodnotenia uvedeného kritéria je potrebné uviesť, že sťažovateľ nemal podiel na zdĺhavosti\nkonania. Nezúčastnil sa iba na jednom z nariadených pojednávaní a svoju neúčasť\nospravedlnil.\nTretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy bol postup okresného súdu. V danom prípade ústavný súd podľa\n§ 38 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku úkony notára považoval za úkony súdu.\nPri skúmaní toho, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu\noznačeného základného práva, ústavný súd zistil, že celé preskúmavané konanie sa\n\n7\n\nvyznačuje prieťahmi na strane okresného súdu. Zbytočné prieťahy v konaní boli zistené\nvo viacerých obdobiach, a to:\n-\n\nod 17. decembra 1996 do 8. júla 1997, teda v období medzi prvým a druhým\npojednávaním (viac ako 6 mesiacov), ale aj v čase medzi druhým pojednávaním\na zaslaním spisu okresnému súdu, t. j. od 9. júla 1997 do 30. novembra 1998\n(16 mesiacov), keď nebol urobený žiadny úkon;\n\n-\n\nod 26. februára 1999, keď bol spis znova vrátený súdnemu komisárovi na konanie\ndo 27. júla 2000, keď sa konalo pojednávanie (17 mesiacov);\n\n-\n\nod 23. januára 2001 do 11. februára 2002 (12 mesiacov) a od 26. marca 2002\ndo 12. júla 2004 (15 mesiacov), t. j. v období medzi ďalšími pojednávaniami,\nv ktorom taktiež nebol urobený žiadny úkon;\n\n-\n\nod decembra 2004 do 15. februára 2006, keď bol spis na okresnom súde a až\npo uplynutí 13 mesiacov ho okresný súd vrátil späť súdnemu komisárovi na ďalšie\nkonanie.\nNa základe uvedeného ústavný súd zistil, že v konaní vedenom okresným súdom\n\npod sp. zn. 28 D 340/96 došlo k zbytočným prieťahom v celkovej dĺžke 6 rokov\na 7 mesiacov a bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, tak ako mu to zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.\nIV.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný\nsúd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nÚstavný súd rozhodol o porušení základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote a prikázal okresnému\nsúdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\n\n8\n\nV súvislosti s úpravou sťažnosti čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný súd môže\nsvojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1\nboli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže\npriznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné\nzadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk.\nSvoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že doba,\nktorá\n\nuplynula\n\nod\n\npodania\n\nnávrhu\n\naž\n\ndoteraz\n\nje\n\nneprimerane\n\ndlhá\n\na ničím\n\nneospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. Sťažovateľ poukázal na to, že v dôsledku\ndlhotrvajúceho konania je vystavený stresovým situáciám majúcim za následok zdravotné\nproblémy. Pretrvávajúca právna neistota negatívne ovplyvnila jeho životné a sociálne\npodmienky.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a pri určovaní\njeho výšky vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské\npráva, keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru,\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na to, že celková doba konania okresného súdu bola poznačená\nzbytočnými prieťahmi, ústavný súd rozhodol aj o primeranom finančnom zadosťučinení\npodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde v požadovanej výške 50 000 Sk, ktorá\nneprevyšuje sumu primeranú okolnostiam prípadu.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti žiadala ústavný súd o priznanie trov\nprávneho zastúpenia. Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou\nzástupkyňou sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde,\n\n9\n\npodľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania\nuznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania\nokresným súdom.\nPodľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka.\nV zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach\nzastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je\noceniteľná peniazmi.\nVzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku\n2006, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu\nSlovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk, preto ústavný súd priznal\nnáhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 730 Sk. Ústavný súd\nrozhodol aj o priznaní náhrady za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné\nvo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,\nt. j. dvakrát 164 Sk.\nPodľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 5 788 Sk, ktorú\nKancelária ústavného súdu uhradí právnej zástupkyni sťažovateľa. Okresný súd je povinný\n\n10\n\nuhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa Kancelárii ústavného súdu, a to v súlade\nso zásadou primeranosti a zodpovednosti za výsledok v konaní.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. decembra 2006\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}