{"guid": "ussr:0c3d9fdf-4e07-4cb3-9852-c2fce49d2a32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2010 z 31. 3. 2010", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. marca 2010, sp. zn. I. ÚS 63/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2010-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0c3d9fdf-4e07-4cb3-9852-c2fce49d2a32", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:0c3d9fdf-4e07-4cb3-9852-c2fce49d2a32", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:0c3d9fdf-4e07-4cb3-9852-c2fce49d2a32", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:0c3d9fdf-4e07-4cb3-9852-c2fce49d2a32/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 63/2010-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010\npredbežne prerokoval sťažnosť L., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I.. R., K., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Sžp 18/2009 zo 17. septembra 2009 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra\n2009 doručená a 9. decembra 2009 doplnená sťažnosť L. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Sžp 18/2009 zo 17. septembra 2009.\n2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa domáhal priznania postavenia účastníka\nkonania vo veci žiadosti P. B. o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného\nživočícha – medveďa hnedého. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,\nodbor ochrany prírody (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“), vydalo 22. apríla\n2008 rozhodnutie sp. zn. 3407/2008-2.1/KD, ktorým sťažovateľovi nepriznalo postavenie\núčastníka konania vo veci. O opravnom prostriedku sťažovateľa rozhodoval minister\nživotného prostredia Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím sp. zn. 111/2008-rozkl.\nZ 26. júna 2008 potvrdil napadnuté rozhodnutie a rozklad sťažovateľa zamietol.\n3. Sťažovateľ podal žalobu na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\na domáhal sa toho, aby krajský súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a)\naž e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „OSP“). Krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 S 86/2008 z 9. januára 2009 žalobu zamietol.\nProti tomuto rozsudku sa sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal. Najvyšší súd rozsudkom\nsp. zn. 3 Sžp 18/2009 zo 17. septembra 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu\na sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n4. Podľa sťažovateľa postupoval najvyšší súd v tejto veci odlišne ako v inej druhovo\nidentickej veci, pretože vo veci, ktorá je podľa sťažovateľa druhovo totožná s právnou\nvecou sp. zn. 3 Sžp 18/2009, uznesením sp. zn. 5 Sžp 41/2009 z 22. júna 2009 prerušil\nkonanie o odvolaní sťažovateľa a predložil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev\npredbežné otázky na rozhodnutie. Takýmto odlišným postupom a rozhodnutím došlo\nk porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, porušeniu princípu právnej\nistoty a k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem porušenia princípu právnej istoty najvyšší súd\npodľa sťažovateľa zanedbal aj svoju zákonom ustanovenú povinnosť pri zabezpečovaní\njednoty rozhodovania. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „Najvyšší súd...\n\n2\n\npostupoval... zásadne odlišne ako v inej druhovo identickej veci. Z rozhodnutia o predložení\nveci Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev zo dňa 20. 1. 2009 vyplýva, že Najvyšší\nsúd... postupoval podľa článku 234 poslednej vety, teda že otázku týkajúcu sa výkladu\nkomunitárneho práva musel predložiť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, keďže\nproti jeho rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok... Pokiaľ ide o odôvodnenie\nodlišného postupu Najvyššieho súdu..., tak ako na to poukazuje v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, ktorá má byť zdôvodnená údajným naznačovaním komunitárneho rozmeru\nposudzovanej veci v neskorších odvolaniach sťažovateľa, táto skutočnosť je v rozpore\ns obsahom odvolaní sťažovateľa vo veci sp. zn. 5 Sžp 6/2009 (rozhodnutie, na ktoré sa\nnapadnuté rozhodnutie odvoláva, pozn.) a 5 Sžp 41/2009... Postup Najvyššieho súdu...,\nktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia napadnutého touto sťažnosťou a vydanie tohto\nrozhodnutia je v rozpore s článkom, teda s právom sťažovateľa zakotvenom v čl. 46 ods. 1\nÚstavy..., ktoré zaručuje každému konať pred súdom zákonom stanoveným spôsobom, ak\nNajvyšší súd... sa cítil byť viazaný povinnosťou predložiť vo veci 5 Sžp Súdnemu dvoru\nEurópskych spoločenstiev, potom ak takýmto spôsobom nepostupoval aj vo veci, ktorá je\npredmetom tohto konania, nepostupoval zákonným spôsobom, tak ako mu to ukladá čl. 2\nods. 2 ústavy... v spojení s čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.“.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd uznesením prijal jeho\nsťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol týmto nálezom:\n„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nv konaní pred súdmi Slovenskej republiky zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy... a práva na\nspravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety 1. Dohovoru rozsudkom\nNajvyššieho súdu... sp. zn. 3 Sžp 18/2009 zo dňa 17. 9. 2009 a konaním, ktoré mu\npredchádzalo bolo porušené.\nÚstavný súd... zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu... sp. zn. 3 Sžp 18/2009 zo dňa\n17.9.2009 a vracia mu vec na nové konanie a rozhodnutie.\nÚstavný súd... zakazuje Najvyššiemu súdu... pokračovať v porušovaní namietaných\nprávach sťažovateľa.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\n\n3\n\nII.\n6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až\n§ 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo\nosobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného\nzákona.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh\npredbežne\n\nprerokuje\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nbez\n\nprítomnosti\n\nnavrhovateľa.\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n4\n\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že odlišným rozhodnutím\nnajvyššieho súdu v skutkovo a právne zhodných veciach došlo k porušeniu zásady právnej\nistoty, a tým aj jeho práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n10. Ústavný súd z podania a jeho príloh zistil, že sťažovateľ sa podľa § 14 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“) domáhal postavenia účastníka v konaní o povolenie výnimky\nz podmienok ochrany chráneného živočícha, pretože v tomto konaní budú priamo dotknuté\njeho práva a právom chránené záujmy podľa Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti\nverejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 43/2006 (ďalej len\n„Aarhuský dohovor“). Ministerstvo životného prostredia dospelo k záveru, že nie sú splnené\npodmienky na priznanie postavenia účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku.\nO rozklade sťažovateľa rozhodoval minister životného prostredia Slovenskej republiky,\nktorý\n\nrozhodnutím\n\nsp.\n\nzn.\n\n111/2008-rozkl.\n\nz\n\n26.\n\njúna\n\n2008\n\npotvrdil\n\nprvostupňové rozhodnutie, keď konštatoval, že postup správneho orgánu bol v súlade so\nzákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ochrane prírody a krajiny“).\n11. Na základe žaloby sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sp. zn.\n111/2008-rozkl. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako vecne a miestne príslušný krajský\nsúd, ktorý rozsudkom sp. zn. 4 S 86/2008 z 9. januára 2009 žalobu zamietol, pretože usúdil,\nže žaloba nie je dôvodná. Podľa názoru krajského súdu je sťažovateľ „... v konaní\nzainteresovanou verejnosťou podľa čl. 2 ods. 5 Dohovoru (Aarhuského, pozn.) ...\n\n5\n\nDohovor dáva štátu možnosť, aby si sám určil okruh ďalších činností, ktoré nie sú\nuvedené v Prílohe I. Dohovoru, na ktoré sa budú vzťahovať jeho ustanovenia.\nZ definície navrhovaných činností v Prílohe I. Dohovoru je zrejmé, že udeľovanie\nvýnimiek z ust. § 35 zákona o ochrane prírody nespadá do okruhu činností, v ktorých je\nzaručená účasť verejnosti na rozhodovaniach. Slovenská republika neprijala vo svojom\nvnútroštátnom práve úpravu, ktorou by určila, že udeľovanie výnimiek podľa § 35 zákona\no ochrane prírody a krajiny podlieha ustanoveniam Dohovoru.\n... čl. 9 Dohovoru (na ktorý sa žalobca odvoláva), je aplikovateľný až\nprostredníctvom úprav vnútroštátneho práva, to znamená, že nie je priamo aplikovateľný.\nPodľa názoru súdu, logického a gramatického výkladu čl. 9 ods. 2 Dohovoru,\nnevzniká žalobcovi automaticky právo zúčastňovať sa správneho a súdneho konania ako\njeho účastník...“. V ďalšom krajský súd s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 3 a 6 zákona\no ochrane prírody a krajiny a § 15a ods. 1 a 2 Správneho poriadku uviedol, že „žalovaný\nneporušil oprávnenia žalobcu vyplývajúce mu z vyššie uvedeného ustanovenia... Žalovaný\npostupoval podľa názoru súdu správne, keď so žalobcom nekonal v danom prípade ako\ns účastníkom konania a napadnutým rozhodnutím mu nepriznal toto postavenie...“.\n12. Najvyšší súd rozhodujúci o odvolaní sťažovateľa rozsudkom sp. zn.\n3 Sžp 18/2009 zo 17. septembra 2009 rozsudok krajského súdu sp. zn. 4 S 86/2008 potvrdil.\nV rozhodnutí najvyšší súd v podstatnom uviedol:\n„... Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na\nzistení žalobcom tvrdenej vady v procesnom postupe alebo v rozhodnutí orgánu verejnej\nsprávy. Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená znamená to, že správnym orgánom použitý\nprocesný postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu\nboli v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd... potvrdzuje vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa\ni odôvodnenia rozsudku.\nPrávny stav vyplývajúci zo zákona č. 543/2002 Z. z. ... je nesporný. V správnom\nkonaní, vo veci žiadosti... P. B. o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného\nživočícha - medveďa hnedého je v zmysle § 82 ods. 3, prvá veta zák. č. 543/2002 Z. z. ...\n\n6\n\núčastníkom konania len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon č. 543/2002 Z. z.\nako lex specialis (§ 81 ods. 1) kategoricky vymedzil okruh účastníkov správneho konania\na tým vylúčil možnosť subsidiárnej aplikácie všeobecnej definície účastníkov správneho\nkonania ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní... Žalobca má v tomto\nadministratívnom konaní procesné postavenie zúčastnenej osoby v zmysle § 82 ods. 3, tretia\nveta zákona č. 543/2002 Z. z. ...\nZo stanovísk žalobcu vyplýva, že procesné postavenie zúčastnenej osoby mu\nneumožňuje plne realizovať jeho oprávnenia podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuskébo dohovoru\nnapadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánu verejnej moci, ktoré sú\nv rozpore s vnútroštátnym právom.\nŽalobca tvrdil, že právo byť účastníkom konania v administratívnych konaniach\nvedených pred I. stupňovým správnym orgánom, aj žalovaným vyvodzuje z ustanovenia\nčlánku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý ako je to zrejmé z jeho exaktnej formulácie,\nzaručuje členom verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umožňujúcemu\nnapadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore\ns vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia bez toho, aby boli dotknuté procesy\npreskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2...\nNajvyšší súd poukazuje na to, že ust. čl. 9 ods. 3 Dohovoru je nevyhnutné vykladať\nv spojení s čl. 6 ods. 1, písm. b/ Dohovoru pri posudzovaní výnimky z podmienok ochrany\nchráneného živočícha - medveďa hnedého a intenzity jej vplyvu na životné prostredie.\nFormy a rozsah prístupu zainteresovanej verejnosti k správnemu a súdnemu konaniu sú\nponechané na vnútroštátne právo, ktoré ich môže v zmysle čl. 6 ods. 1, písm. b/ Dohovoru\nvnútroštátne upraviť s ohľadom na intenzitu ich vplyvu na životné prostredie.\nZ dikcie Čl. 9 ods. 3 Dohovoru je zjavné, že odkazuje na splnenie podmienok vo\nvnútroštátnom práve. Rozsah účasti z hľadiska vnútroštátneho je žalobcovi zabezpečený\nprocesným postavením zúčastnenej osoby, ktoré procesné postavenie považuje najvyšší súd\nsa primerané a proporcionálne vo vzťahu k intenzite vplyvu povolenia výnimky z\npodmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého na životné prostredie. Táto\nčinnosť nepatrí medzi Dohovorom pomenované (Príloha I Dohovoru) činnosti s\nvýznamným vplyvom na životné prostredie. Obiter dictum najvyšší súd poznamenáva, že pri\n\n7\n\ntýchto činnostiach forma účasti verejnosti by mala byť najširšia t.j. vo forme účastníka\nsprávneho konania. Z toho vyplýva, že pri iných činnostiach (ako je povolenie výnimky z\npodmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého na životné prostredie) je\nforma zainteresovanej verejnosti účasti užšia - t. j. v procesnom postavení zúčastnenej\nosoby.“.\n13. Vec prejednávajúci prvý senát ústavného súdu predovšetkým konštatuje, že\nv skutkovo i právne podobných veciach už zaujal právny názor tretí senát ústavného súdu,\nktorý v okolnostiach súvisiacich s danou vecou sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti (III. ÚS 389/09, III. ÚS 341/09, III. ÚS 362/09). Keďže prvý\nsenát ústavného súdu nedospel k odchylnému právnemu názoru, z tohto potom vychádzal\n(a contrário § 6 zákona o ústavnom súde).\n14. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;\núčastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa\npreukáže opak. Podľa odseku 2 je účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon také\npostavenie priznáva. Podľa § 15a ods. 1 Správneho poriadku môže osobitný zákon\nustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná\nosoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba“). Podľa odseku 2 má zúčastnená\nosoba právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania,\nzúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie\npodkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv. Podľa\n§ 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny je účastníkom konania o vydanie súhlasu\nalebo povolenie výnimky v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady\nje aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená.\nZdruženie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je\n\n8\n\nochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní\nnajneskôr do siedmich dní od upovedomenia podľa odseku 7, je zúčastnenou osobou.\n15. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,\na medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb\nalebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa čl. 9 ods. 2 Aahurského dohovoru každá\nzmluvná strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia\nzainteresovanej verejnosti a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne, b) ak pretrváva\nporušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne\nkonanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred\nsúdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na\núčely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo\nopomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom\na bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto\ndohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté\nv súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej\nverejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na\ntento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené\nv článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú\npovažované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).\n16. Ústavný súd sa zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\nnevykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia z dôvodu jeho rozporu s konštantnou\nrozhodovacou praxou. Táto námietka tvorí jadro sťažovateľom namietaných skutočností.\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že k imanentným znakom\nprávneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého\nsúčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní\nv rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95\na II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej\nprávnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno\n\n9\n\nobjektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00,\nPL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).\n17. Napriek uvedenému ústavný súd skonštatoval, že v danom prípade vyslovenie\nprávneho záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je opodstatnené. V posudzovanom prípade ústavný súd\npoukazuje na skutočnosti zistené z viacerých rozhodnutí najvyššieho súdu (napr. v súvislosti\ns rozhodnutiami ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 389/09, III. ÚS 341/09, III. ÚS 362/09),\npodľa ktorých vo viacerých podaniach obdobného skutkového stavu a totožného právneho\nproblému rozhodol najvyšší súd identicky. Nejde ani o ojedinelý právny názor jedného zo\nsenátov najvyššieho súdu, keďže k obdobným záverom dospel aj iný senát najvyššieho\nsúdu. Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení o porušení základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\npoukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 41/2009 z 22. júna 2009, ktorým tento\nv obdobnej právnej veci rozhodol odlišným spôsobom ako vo veci sp. zn. 3 Sžp 18/2009 zo\n17. septembra 2009. Uviedol teda prípad, ktorý sa odlišoval od množstva iných rozhodnutí\nnajvyššieho súdu, ktoré boli identické. Nenapadol pritom tento zatiaľ ojedinelý odlišný\nprípad rozhodnutia o vedení procesu v rámci veľkého počtu analogických prípadov, ale\nnapáda všetky ostatné rozhodnutia vo veci samej, ktoré nie sú v súlade so sťažovateľovým\nnázorom a očakávaniami.\n18. Toto odlišné rozhodnutie zároveň nie je odlišným meritórnym rozhodnutím,\nale procesným rozhodnutím o prerušení konania a predložení predbežných otázok\nna rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Sťažovateľ teda porovnáva\nobsah rozhodnutí vydaných v odlišnej forme (vecné hľadisko) a odlišnej fáze konania\n(procesné hľadisko). Inými slovami, skôr ako rozdielnu rozhodovaciu činnosť najvyššieho\nsúdu je potrebné vnímať danú situáciu ako rozhodnutú vec (meritórne skončenú)\na nerozhodnutú vec (prerušené konanie). Táto námietka rozpornosti (zo strany sťažovateľa)\nnie je v okolnostiach danej veci spôsobilá privodiť arbitrárnosť chápanú ako v bode 16.\n\n10\n\n19. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že účastník konania podľa zákonnej\núpravy nemá nárok na to, aby vnútroštátny súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu\notázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Takýto postup však môže navrhnúť\na môže ho ovplyvniť prípadným odvolaním sa proti uzneseniu, ktorým sa o návrhu na\nprerušenie\n\nkonania\n\nz\n\ndôvodu\n\npredloženia/nepredloženia\n\nprejudiciálnej\n\notázky\n\nvyhovelo/nevyhovelo (III. ÚS 207/09).\n20. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych\na trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n21. Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných\nsúdov a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie pri prieskume\nzákonností rozhodnutí orgánov verejnej správy patrí do právomoci všeobecných súdov.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nusmerňovať vývoj judikatúry všeobecných súdov z hľadiska správnosti výkladu\na uplatňovania zákonov (za podmienky rešpektovania jeho ústavnej konformity) alebo\nzjednocovať judikatúru všeobecných súdov (čo je kompetenciou práve najvyššieho súdu,\npozri napr. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05).\n22. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa dospel\nk záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nemohlo v rozsahu sťažovateľom\nnamietaných skutočností dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol jeho sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n11\n\n23. Nad rámec uvedených dôvodov ústavný súd dodáva a zvýrazňuje, že jadrom\npodanej sťažnosti (ktorými dôvodmi je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde viazaný) nebolo – okrem toho, že najvyšší súd neprerušil konanie a nepredložil\nSúdnemu dvoru Európskych spoločenstiev predbežné otázky na rozhodnutie – namietanie\niných ústavnoprocesných a ústavnohmotných skutočností/porušení, a preto tieto (iné)\nprípadné skutočnosti/porušenia nemohol ústavný súd podrobiť ústavnému prieskumu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. marca 2010\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd7888d7-5954-43f4-b0f3-39d497667b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 13, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:dd7888d7-5954-43f4-b0f3-39d497667b95"}, {"guid": "ussr:20b79d13-2390-4af4-b01c-bebc5c7479de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 13, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:20b79d13-2390-4af4-b01c-bebc5c7479de"}, {"guid": "ussr:1c7b2fd0-329f-459a-8e09-e66e13414cb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/09 z 10. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-10", "citacie_n": 26, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1c7b2fd0-329f-459a-8e09-e66e13414cb6"}, {"guid": "ussr:bc63e134-8483-4fdb-82b2-65b3634d5393", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 207/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 207/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 41, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:bc63e134-8483-4fdb-82b2-65b3634d5393"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}], "citovane_v": []}