{"guid": "ussr:08659cdc-a347-4e5d-ad59-e5126bee4899", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 145/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 145/09 z 9. 4. 2009", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. apríla 2009, sp. zn. II. ÚS 145/09", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Juraj Horváth", "sudca_id": 1081, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/juraj-horvath-1081", "datum_vydania": "2009-04-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41", "nazov": "čl. 41 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/08659cdc-a347-4e5d-ad59-e5126bee4899", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08659cdc-a347-4e5d-ad59-e5126bee4899", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:08659cdc-a347-4e5d-ad59-e5126bee4899", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ussr:08659cdc-a347-4e5d-ad59-e5126bee4899/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 145/09-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009\npredbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. P., K., vo veci namietaného porušenia základného\npráva zaručeného v čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 8 CoP 312/2007 z 23. mája 2008 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Ing. V. P. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom\n20. októbra 2008 a 27. októbra 2008 poštou doručená sťažnosť Ing. V. P., K. (ďalej len\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 41 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 CoP 312/2007 z 23. mája 2008.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 27 P 131/2006 z 2. októbra 2007 bol maloletý M. P. (ďalej len\n\n„maloletý“) zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starej mamy V. J. (ďalej len\n„stará mama“), sťažovateľ ako otec maloletého bol zaviazaný prispievať na jeho výživu\na zároveň bol upravený jeho styk s maloletým. Na základe odvolania sťažovateľa krajský\nsúd napadnutým rozsudkom sp. zn. 8 CoP 312/2007 z 23. mája 2008 zmenil rozsudok\nokresného súdu tak, že návrh starej mamy na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej\nstarostlivosti zamietol a upravil styk starej mamy s maloletým tak, že je oprávnená mať\nmaloletého u seba každý týždeň od štvrtka po skončení vyučovania do pondelka pred\nzačiatkom vyučovania.\nSťažovateľ namietal, že uvedeným rozsudkom krajský súd v skutočnosti neupravil\nstyk starej mamy s maloletým, ale rozhodol „o systéme striedavej výchovy“ sťažovateľa ako\notca maloletého s jeho starou mamou, čím porušil ustanovenie ústavy, podľa ktorého\n„Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli\nrodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“, pričom ide o ustanovenie čl. 41 ods. 4\nústavy, zatiaľ čo sťažovateľ v sťažnosti v súvislosti s citovaným ustanovením uvádza, a to aj\nv petite sťažnosti, čl. 41 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 36/2005 Z. z.\no rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov účinný v rozhodnom čase neupravoval\notázku „striedavej výchovy“, sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za\nrozhodnutie nad rámec zákona.\nZo sťažnosti ďalej vyplýva: „Sťažovateľ Ing. V. P. sa domnieva, že Krajský súd v\nKošiciach vydal napadnutý výrok o styku starej matky V. J. s mal. M. P. jednak z dôvodu\npredsudkov týkajúcich sa schopnosti otca ako rodiča riadne vychovávať mal. dieťa, ako aj\npredsudkov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a stanovenej diagnózy schizofrénia, keďže\nz ľudí trpiacimi duševnými chorobami a poruchami má naša spoločnosť strach, v minulosti\nv komunistickom režime bola ich existencia potieraná akoby neexistovali, s ani v súčasnosti\nnie je schopná naša spoločnosť poskytnúť im pomoc potrebnú na ich začlenenie sa do\nspoločnosti a prijať ich s ich zdravotným postihnutím.\nPodľa názoru súdu stará matka mal. V. J. napriek tomu, že trpí depresiami, ktoré\nmôžu viesť k suicidiálnym pokusom je vzhľadom na svoje pohlavie lepšie spôsobilá\nvychovávať mal. dieťa ako otec dieťaťa.\n\n2\n\nUvedený názor súdu vyplýva pravdepodobne z dlhoročnej zaužívanej súdnej praxe,\nže mal. dieťa má byť zverené do výchovy matky a že otec nie je ako rodič spôsobilý\nzabezpečiť riadnu výchovu mal. dieťaťa tak ako matka, a taktiež z diskriminácie otcov\nv nasej spoločnosti v súvislosti s rodičovskými právami.“\n1.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\npo prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP/312/2007-137\n(7206221226) vo veci maloletého M. P. bývajúceho u otca, zastúpeného kolíznym\nopatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Košice II, dieťaťa rodičov neb. Ing.\nI. P. a otca Ing. V. P. bývajúceho v K., na návrh starej matky V. J. bývajúcej v K., v konaní\no náhradnú osobnú starostlivosť, výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n8 CoP/312/2007-137 (7206221266) zo dňa 23. 5. 2008, ktorým upravil styk starej matky\nV. J. s mal. M. P. tak, že je oprávnená mať dieťa u seba každý týždeň od štvrtka do pondelka\ns tým, že dieťa vyzdvihne zo školy, ktorú maloletý navštevuje, vo štvrtok po vyučovaní a na\ntom istom mieste ho odovzdá v pondelok pred začatím vyučovania, porušil právo\nsťažovateľa Ing. V. P. podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP/312/2007-137\n(7208221226) zo dna 23. 5. 2008, ktorým upravil styk starej matky V. J. a mal. M. P. tak, že\nje oprávnená mať dieťa u seba každý týždeň od štvrtka do pondelka s tým, že dieťa\nvyzdvihne zo školy, ktorú maloletý navštevuje, vo štvrtok po vyučovaní a na tom istom\nmieste ho odovzdá v pondelok pred začatím vyučovania, zrušuje a v tejto zrušenej časti vec\nvracia Krajskému súd v Košiciach, aby o nej znovu naj konal a rozhodol.\n3. Sťažovateľovi Ing. V. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n50.000,- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je mu Krajský súd v Košiciach\npovinný vyplatiť do 60 dní od doručenia tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Košiciach je povinný sťažovateľovi Ing. V. P. zaplatiť náhradu trov\nkonania vo výške 5.812,- Sk (slovom päťtisícosemstodvadsať slovenských korún) na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa Mgr. M. D. advokátky do 60 dni od doručenia tohto\nnálezu.“\n\n3\n\n2. V súvislosti s právnym zastúpením sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom je\npotrebné konštatovať, že k sťažnosti síce bolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie\nsťažovateľa advokátkou Mgr. M. D., K., avšak toto „Plnomocenstvo“ nespĺňa základnú\nnáležitosť podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého sa\nv splnomocnení musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom\n(navyše splnomocnenie predložené sťažovateľom bolo udelené ešte v roku 2006 a je v ňom\nuvedená adresa sídla advokátky odlišná od adresy jej sídla uvedenej v sťažnosti). Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd bol toho názoru, že sťažovateľ nie je v konaní pred ústavným\nsúdom právne zastúpený advokátom. Napriek tomu ústavný súd nevyzval sťažovateľa na\npredloženie kvalifikovaného splnomocnenia, pretože aj keby absencia povinného zastúpenia\nbola predložením relevantnej plnej moci odstránená, nič by to nemohlo zmeniť na ďalej\nuvedených záveroch o zjavnej neopodstatnenosti podanej ústavnej sťažnosti.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom krajského súdu č. k.\n8 CoP/312/07-137 z 23. mája 2008, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu č. k.\n27 P 131/06-87 z 2. októbra 2007, bol porušený čl. 41 ods. 4 ústavy. Napadnutý rozsudok\nkrajského súdu nadobudol podľa zistenia ústavného súdu právoplatnosť 28. augusta 2008.\n1. Sťažnosť bola ústavnému súdu podaná faxom (elektronickými prostriedkami)\n20. októbra 2008 a sťažovateľ túto sťažnosť písomne doplnil podaním odovzdaným na\npoštovú prepravu 27. októbra 2008, pričom v tento deň bola zásielka doručená aj ústavnému\nsúdu.\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nPodľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa\nosobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej,\nktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr\ndo troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením\njeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.\n\n5\n\nSťažovateľ podal teda sťažnosť faxom 20. októbra 2008 a písomne ho doplnil až\n27. októbra 2008, t. j. po viac ako troch dňoch od jeho podania elektronickými\nprostriedkami, preto ústavný súd na elektronické podanie sťažovateľa neprihliadal a\nsťažnosť posudzoval, ako keby bola prvýkrát včas podaná 27. októbra 2008.\n2. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal, že napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu bolo porušené jeho základné právo zaručené v čl. 41 ods. 4 ústavy (avšak\npokiaľ sa v petite sťažnosti uvádza čl. 41 ods. 1 ústavy, ústavný súd to vzhľadom na obsah\nsťažnosti považoval za chybu v písaní, pozn.), podľa ktorého: „Starostlivosť o deti a ich\nvýchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva\nrodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len\nrozhodnutím súdu na základe zákona.“\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 263/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 158/05,\nI. ÚS 337/06, II. ÚS 27/07 a iné).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho\núloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n\n6\n\nJe potrebné uviesť, že námietky vznesené sťažovateľom nie je možné považovať za\ndôvodné. Krajský súd v napadnutom rozsudku ústavnekonfomným postupom (ktorý inak\nnapadnutý ani nebol) a v súlade s relevantnými hmotnoprávnymi podmienkami\ndostatočným spôsobom odôvodnil, prečo zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a prečo\nupravil styk starej matky s maloletým tak, ako to je uvedené vo výroku napadnutého\nrozhodnutia, keď v odôvodnení tohto rozsudku okrem iného uviedol:\n„(...) Odvolací súd doplneným dokazovaním skutkového stavu zisteného súdom\nprvého stupňa dospel k záveru, že je v záujme maloletého so zreteľom na zabezpečenie jeho\npráva byť osobne vychovávaný rodičom, aby bol v osobnej starostlivosti otca, ktorému\nv súčasnosti nebráni žiadna prekážka realizovať svoje právo rodiča, t. j. osobne sa starať\no maloletého. Otec v súčasnosti vytvoril maloletému bezkonfliktné, vyrovnané rodinné\nprostredie, v ktorom maloletý už nadobudol pocit bezpečia a istoty. Takýto záver dovoľuje\naj nepochybne zistená skutočnosť, že otec sa o maloletého riadne stará od leta roku 2006,\npreto odvolací súd dospel k záveru, že ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti otca\nje aj v súlade so zásadou stálosti výchovného prostredia, určenou rozhodujúcimi\nokolnosťami preukázanými v priebehu celého konania. Pretože odvolací súd nezistil\nv súčasnosti dôvody, pre zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej\nmatky, dôsledne rešpektujúc vyššie uvedené právo rodiča a dieťaťa zmenil napadnutý\nrozsudok podľa § 220 O. s. p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nVychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vzhľadom na špecifiká tejto veci, spočívajúce\nv citovej viazanosti maloletého na starú matku po smrti jeho matky, odvolací súd upravil\nstyk starej matky s maloletým, pretože dospel k presvedčeniu, že upravený styk maloletého\nso starou matkou je v jeho záujme a vyžadujú si to pomery v rodine. Bez ďalšieho je\nv záujme maloletého, aby sa so starou matkou stretával, ku ktorej prechováva citový vzťah\na stará matka môže rozhodne pozitívne obohatiť celkový ale najmä citový vývoj maloletého.\nRozsah úpravy styku starej matky s maloletým zodpovedá zistenému skutkovému stavu ale\ntiež špecifikám tejto právnej veci, spočívajúcim aj v tom, že rodina maloletého pred smrťou\njeho matky bývala u starej matky, ktorá v značnej miere participovala na starostlivosti\no maloletého a na toto prostredie je mal. zvyknutý a citovo viazaný. Stará matka po smrti\nmatky maloletého môže aspoň čiastočne suplovať rolu matky vo vývoji maloletého. (...)“\n\n7\n\nVzhľadom\n\nna\n\nuvedené\n\nskutočnosti,\n\nako\n\naj\n\nna\n\naplikáciu\n\nrelevantných\n\nhmotnoprávnych ustanovení uvedených v napadnutom rozsudku toto rozhodnutie krajského\nsúdu nemožno považovať z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia za nesprávne ani za\narbitrárne, ale ani za nedostatočne zdôvodnené. Treba zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že\nvšeobecný súd nerozhodol v súlade s predstavami sťažovateľa, neznamená nezákonnosť,\nresp. neústavnosť rozhodnutia. Nie je totiž súčasťou základného práva na súdnu ochranu,\nresp. na spravodlivé súdne konanie právo účastníka konania na rozhodnutie v súlade s jeho\npredstavami.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. apríla 2009\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:da97a8cf-b434-431d-8490-61835fdd88cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 337/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da97a8cf-b434-431d-8490-61835fdd88cb"}, {"guid": "ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": []}