{"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2006, sp. zn. III. ÚS 133/06", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2006-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 133/06-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006\npredbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., bytom P., zastúpeného advokátkou JUDr. K.\nD., K., pre namietané porušenie jeho základného práva „na rozhodovanie nestranným\nprokurátorom“ podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.\nVII Gv 96/04 a postupom Špeciálneho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. PK 2 Tš 15/05\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2006\ndoručená sťažnosť JUDr. P. P., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou\nJUDr. K. D., K., pre namietané porušenie jeho základného práva „na rozhodovanie\nnestranným prokurátorom“ podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.\n\nVII Gv 96/04 a postupom Špeciálneho súdu (ďalej len „špeciálny súd“) vo veci vedenej pod\nsp. zn. PK 2 Tš 15/05.\nSťažovateľ uviedol, že „trestné konanie voči mojej osobe začalo uznesením z 15. júla\n2004 o začatí trestného stíhania“. Sťažovateľ vyjadril názor, že ani vyšetrovateľ, ani\nprokurátor od tejto doby až do 30. septembra 2004 vo veci nekonali, pretože čakali na\n„účinnosť zákona o špeciálnom súde a prokuratúre“. Sťažovateľ uviedol, že 30. septembra\n2004 bol zaistený, ale podľa jeho vyjadrenia špeciálny súd a následne ani Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) neuznali dôvody jeho väzby. Sťažovateľ je\ntoho názoru, že vyšetrovateľ vykonal vo veci niekoľko „nezákonných“ úkonov, na ktoré\nvšak prokurátor špeciálnej prokuratúry nereagoval. Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľ\nrozhodol osobne navštíviť JUDr. D. K. v budove špeciálnej prokuratúry v Bratislave.\nSťažovateľ uviedol, že JUDr. K. ho neprijal z dôvodu, ktorý mu oznámil prostredníctvom\nsvojej sekretárky, a teda, že vzhľadom na to, že sú spolužiaci z vysokej školy, sa cíti byť vo\nveci zaujatý. Na základe toho sťažovateľ 15. marca 2005 podal sťažnosť na „nezákonný\npostup\n\nšpeciálneho\n\nprokurátora“\n\na v domnení,\n\nže JUDr. D.\n\nK.\n\nje\n\ndozorujúcim\n\nprokurátorom v jeho trestnej veci, vzniesol voči nemu aj námietku zaujatosti. Podľa\nvyjadrenia sťažovateľa JUDr. D. K. reagoval na jeho „námietku“ listom z 31. marca 2005,\nv ktorom uviedol, že zo spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčili o zaujatosti\nprokurátora špeciálnej prokuratúry.\nKeďže sťažovateľ nebol spokojný s vybavením svojej „námietky“ JUDr. D. K.,\nlistom z 1. decembra 2005 požiadal Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej\nlen „generálny prokurátor“) o stanovisko. Podľa vyjadrenia sťažovateľa mu na tento list\nodpovedal JUDr. K. s tým, „aby si prečítal zákon“. Sťažovateľ ďalej uviedol, že po tom, čo\nnaňho prokurátor špeciálnej prokuratúry JUDr. Z. 20. októbra 2005 podal obžalobu, podal\nopäť sťažnosť generálnemu prokurátorovi. Ten mu listom z 25. januára 2006 oznámil, že\nneevidujú námietku zaujatosti, ktorú by podal proti dozorujúcemu prokurátorovi a že\nnámietka zaujatosti smerujúca voči JUDr. D. K. je irelevantná, pretože on vo veci nekoná.\nSťažovateľ sa domnieva, že po tom, čo na pojednávaní konanom 14. februára 2006\npožiadal sudcu JUDr. H., aby vyzval prokurátora JUDr. Z. k vyjadreniu „ako je to s mojou\n\n2\n\nnámietkou zaujatosti“, bolo s dátumom 13. februára 2006 vyhotovené uznesenie o tom, že\nJUDr. Z. sa nevylučuje z vykonávania úkonov trestného konania. Proti tomuto uzneseniu\npodal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol JUDr. D. K. Sťažovateľ tvrdí, že tieto\nskutočnosti vyvolávajú v ňom pochybnosti o nezaujatosti JUDr. K., keďže ide o totožnú\nosobu, ktorá mu listom z 31. marca 2005 oznámila, že jeho zástupca JUDr. Z. nie je vo veci\nzaujatý, tú istú osobu, ktorá mu oznámila, že „si má prečítať zákon“, o totožnú osobu, ktorá\nmu prostredníctvom sekretárky oznámila, že sa cíti byť vo veci zaujatá, ako aj o tú osobu,\no zaujatosti ktorej generálny prokurátor prehlásil, že je irelevantná, pretože vo veci nekoná.\nSťažovateľ je toho názoru, že takýmto postupom špeciálnej prokuratúry, ako aj\npostupom špeciálneho súdu, keď sudca aj napriek podanej námietke zaujatosti z roku 2005\nnariadil hlavné pojednávanie, bolo porušené jeho základné právo „na rozhodovanie\nnestranným prokurátorom“ podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že postupom\nšpeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII Gv 96/04 a postupom špeciálneho\nsúdu vo veci vedenej pod sp. zn. PK 2 Tš 15/05 bolo porušené jeho základné právo\n„na rozhodovanie nestranným prokurátorom“ podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru, špeciálnej prokuratúre prikázal, aby proti rozhodnutiu z 13. februára 2006 bolo\nrozhodnuté „nestranným prokurátorom“, špeciálnu prokuratúru zaviazal uhradiť primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk a „porušovateľa“ zaviazal uhradiť trovy\nkonania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n\n3\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie\nsa nemusí odôvodniť.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom (...).\nZ obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného\npráva „na rozhodovanie nestranným prokurátorom“ podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII Gv 96/04\na postupom špeciálneho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. PK 2 Tš 15/05.\nPodľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava\nzákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov,\npolicajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu,\npričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich\nvykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.\n4\n\nPodľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet\nv tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje\nnové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,\nv ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich\npodnetov v tej istej veci.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že špeciálny prokurátor JUDr. K. listom\nz 31. marca 2005 reagoval na podnet sťažovateľa z 15. marca 2005. Špeciálny prokurátor\nv rámci procedúry preskúmania zákonnosti a postupu dozorujúceho prokurátora dospel\nk záveru, že jeho postup je „zákonný a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Ním\nvykonávaný dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní je dôsledný, o čom\nsvedčí aj to, že po predložení spisu s návrhom na podanie obžaloby vrátil vec\nvyšetrovateľovi s pokynom na doplnenie vyšetrovania“. Špeciálny prokurátor zároveň\ndodal, že zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,\nže by prokurátor špeciálnej prokuratúry mohol byť voči sťažovateľovi zaujatý. Na základe\nuvedených skutočností špeciálny prokurátor vyhodnotil sťažovateľov podnet z 15. marca\n2005 ako nedôvodný.\nListom z 25. januára 2006 generálny prokurátor reagoval na sťažovateľovo podanie\nz 9. decembra 2005, ktorého časť posúdil ako žiadosť o preskúmanie postupu špeciálneho\nprokurátora. Generálny prokurátor v predmetnom liste sťažovateľovi oznámil, že dozor nad\nzachovávaním zákonnosti v jeho trestnej veci vykonáva prokurátor špeciálnej prokuratúry\nJUDr. Z. a že v celom dozorovom spise sa nenachádza žiadne jeho podanie, ktoré by bolo\nmožné hodnotiť ako námietku zaujatosti voči dozorujúcemu prokurátorovi, ktorému\nz uvedeného dôvodu nebránilo nič v tom, aby mohol podať naňho obžalobu. Generálny\nprokurátor reagoval aj na sťažovateľove tvrdenia o zaujatosti špeciálneho prokurátora\nJUDr. K. V tejto súvislosti však generálny prokurátor uviedol, že keďže špeciálny\nprokurátor JUDr. K. nevykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti v jeho trestnej veci,\n„otázka jeho nezaujatosti je z hľadiska Trestného poriadku celkom irelevantná“. Okrem\nuvedených skutočností generálny prokurátor oznámil sťažovateľovi dôvod, prečo sa vo\n5\n\nvyšetrovacom spise nenachádza príkaz na použitie agenta a reagoval aj na sťažovateľovo\nvyjadrenie ohľadom nepripravenosti prokurátora na hlavnom pojednávaní. Z uvedených\ndôvodov generálny prokurátor odložil podnet sťažovateľa ako neopodstatnený a nedôvodný.\nZ obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že generálnej prokuratúre\nbolo doručené podanie sťažovateľa z 2. februára 2006, ktoré podľa jeho obsahu posúdil\ngenerálny prokurátor aj ako podnet na preskúmanie postupu špeciálneho prokurátora a jeho\nzástupcu. V liste z 29. marca 2006 generálny prokurátor ozrejmil sťažovateľovi skutočnosti\na okolnosti týkajúce sa podania obžaloby na jeho osobu, právomoc špeciálneho súdu\na špeciálnej prokuratúry, ako aj to, že o námietke zaujatosti voči dozorujúcemu\nprokurátorovi rozhodol tento prokurátor uznesením z 13. februára 2006 tak, že sa nevylúčil\nz vykonávania úkonov trestného konania. Tak ako v predchádzajúcich prípadoch,\naj v danom prípade generálny prokurátor podnet sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodný\na neopodstatnený.\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že orgány prokuratúry vybavili sťažovateľove\npodnety v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona\n\no prokuratúre. Skutočnosť,\n\nže špeciálny prokurátor, ako aj generálny prokurátor nevyhovel sťažovateľovým podnetom\nv súlade s jeho očakávaniami a predstavami, nemôže založiť porušenie základného práva\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\nna svoje skoršie rozhodnutia, v ktorých uviedol: „Za porušenie práva na inú právnu ochranu\nnemožno považovať samo osebe skutočnosť, že generálna prokuratúra podnetu podanému\npodľa Trestného poriadku alebo podľa zákona o prokuratúre nevyhovie“ (napr. I. ÚS 40/01,\nI. ÚS 38/02, II. ÚS 168/03).\nO sťažovateľovej námietke zaujatosti voči dozorujúcemu prokurátorovi špeciálnej\nprokuratúry z 2. februára 2006 rozhodol tento prokurátor (JUDr. Z.) uznesením\nč. k. „VII Gv 94/04-156“ z 13. februára 2006 tak, že sa nevylúčil z vykonávania úkonov\ntrestného konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že: „Dozor nad dodržiavaním\nzákonnosti v prípravnom konaní som vykonával na základe vtedy platného Trestného\nporiadku (zákona č. 141/1961 Zb). Obžalovaného, jeho obhajkyňu ani svedkov osobne\nnepoznám a nie som v tejto veci nijakým spôsobom zaujatý.“\n\n6\n\nProti rozhodnutiu prokurátora špeciálnej prokuratúry z 13. februára 2006 podal\nsťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol špeciálny prokurátor uznesením č. k. VII Gv 96/04180 z 29. marca 2006, keďže dozorujúci prokurátor tejto sťažnosti nevyhovel.\nPo preskúmaní uznesenia podriadeného prokurátora špeciálny prokurátor sťažnosť\nsťažovateľa zamietol s tým, že nie je dôvodná. Z obsahu uznesenia špeciálneho prokurátora\nvyplýva, že sťažovateľ v sťažnosti argumentoval tým, že „i keď s prokurátorom JUDr. Z.\nnemá žiaden vzťah, napriek tomu sa mu javí jeho konanie zaujaté“. Preskúmaním\nvyšetrovacieho a dozorového spisu špeciálny prokurátor dospel k záveru, že vyjadrenia\ndozorujúceho prokurátora obsiahnuté v uznesení z 13. februára 2006 sú pravdivé. Zároveň\ndodal, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že dozorujúci prokurátor\nJUDr. Z. je vo veci zaujatý.\nSťažovateľ namietal, že o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu z 13. februára 2006\nrozhodoval vo veci zaujatý špeciálny prokurátor JUDr. K. aj napriek tomu, že ešte\n15. marca 2005 vzniesol voči jeho osobe námietku zaujatosti.\nZ obsahu príloh je však ústavnému súdu zrejmé, že v sťažovateľovej trestnej veci\nšpeciálny prokurátor JUDr. K. nebol nijakým spôsobom činný, pretože dozor nad\nzachovávaním zákonnosti v rámci dotknutého trestného konania vykonával iný prokurátor\nšpeciálnej prokuratúry (a teda) JUDr. Z.\nPodľa ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006\n(ďalej len „Trestný poriadok“) z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca\nalebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný\núradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať\npochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých\nsa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre\npomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.\nPodľa ustanovenia § 32 ods. 3 Trestného poriadku v ostatných prípadoch o vylúčení\nz dôvodov uvedených v § 31 oznámených niektorou zo strán rozhoduje orgán, ktorého\nsa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje\n\n7\n\nv senáte, rozhodne tento senát. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia o sťažnosti\nrozhoduje orgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nZ vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že z vykonávania\núkonov trestného konania je vylúčený aj prokurátor, u ktorého možno mať pochybnosť\no nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo\ntýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému\norgánu činnému v tomto konaní. Keďže JUDr. Z. po posúdení všetkých okolností prípadu\ndospel k záveru, že u neho nie sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 31 ods. 1\nTrestného poriadku, nevylúčil sa z vykonávania úkonov trestného konania. Námietke\nsťažovateľa teda nevyhovel, proti čomu sťažovateľ podal sťažnosť. Následne došlo\nk naplneniu ustanovenia § 32 ods. 5 Trestného poriadku o tom, že o sťažnosti rozhoduje\norgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V danom prípade\no sťažnosti mal rozhodnúť, a v skutočnosti aj rozhodol, nadriadený špeciálny prokurátor\nJUDr. K. Je nepochybné, že JUDr. K. preskúmal rozhodnutie podriadeného prokurátora,\na svoj právny názor vyjadril v uznesení z 29. marca 2006 tak, že sťažnosť sťažovateľa\nzamietol ako nedôvodnú.\nPodľa druhej vety ustanovenia § 31 ods. 4 Trestného poriadku úkon, ktorý vykonala\nvylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou\nneodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Interpretáciou tohto zákonného ustanovenia\nmožno vysloviť názor, že vznesená námietka zaujatosti voči orgánu činnému v trestnom\nkonaní má eliminovať prípady, keď vo veci samej koná osoba, u ktorej sú splnené\npodmienky podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku. V namietanom prípade\nvo veci samej konal prokurátor, ktorý prehlásil, že vo veci nie je nijakým spôsobom zaujatý\na osobne nepozná ani obžalovaného, ani jeho obhajkyňu a taktiež ani svedkov. Na základe\ntýchto\n\nskutočností\n\nšpeciálny prokurátor\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nproti\n\nrozhodnutiu\n\npodriadeného prokurátora zamietol ako nedôvodnú. Špeciálny prokurátor pritom skúmal\nlen správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie mu predchádzajúce.\nAko nadriadený prokurátor v súlade s ustanovením § 32 ods. 5 Trestného poriadku skúmal\npravdivosť tvrdení podriadeného prokurátora a v tejto súvislosti skúmal okolnosti týkajúce\nsa vylúčenia orgánu činného v trestnom konaní z vykonávania úkonov trestného konania\n8\n\nlen vo vzťahu k podriadenému prokurátorovi. Týmto procesným úkonom neboli a ani\nnemohli byť skúmané okolnosti týkajúce sa prípadnej zaujatosti inej osoby.\nPodľa názoru ústavného súdu uznesenie špeciálneho prokurátora sp. zn.\nVII Gv 96/04 z 29. marca 2006 nevykazuje znaky arbitrárnosti a vzhľadom na príslušné\nzákonné ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní\nz vykonávania úkonov trestného konania je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd\nsa domnieva,\n\nže\n\nz namietaného\n\nuznesenia\n\nšpeciálneho\n\nprokurátora\n\nnevyplýva\n\njednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené\nskutočnosti nedomnieva, že by skutkové alebo právne závery obsiahnuté v uznesení\nz 29. marca 2006 bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nnezlučiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru (obdobne napr. III. ÚS 268/05).\nNamietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špeciálnej\nprokuratúry hodnotí ústavný súd ako irelevantné, pretože obsahom čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje výlučne „právo na spravodlivé súdne konanie“, a nie aj právo na inú právnu ochranu.\nSťažovateľ namietal aj porušenie označených základných práv postupom špeciálneho\nsúdu vo veci vedenej pod sp. zn. PK 2 Tš 15/05. V tejto súvislosti však neuviedol relevantné\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali možnému porušeniu základného práva\n\n„na\n\nrozhodovanie nestranným prokurátorom“ podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Teda úloha ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom\n\n9\n\nprerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti\njaví ako neopodstatnený (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, IV. ÚS 59/03, III. ÚS 101/06).\nZáverom ústavný súd poznamenáva, že považuje za nenáležité, aby sa právna\nzástupkyňa sťažovateľa v kvalifikovanej sťažnosti podanej ústavnému súdu v súvislosti\ns komentovaním rozhodnutí, prípadne iných úradných písomností, ktoré boli vydané\norgánmi štátu, vyjadrovala pojmom „akože“, a tým zľahčovala alebo dehonestovala ich\nobsah alebo význam.\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom\nprerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2006\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}