{"guid": "ussr:02a8564b-1e73-408c-904f-b7909b5f5397", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 391/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 391/2012 z 22. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 391/2012", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2012-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/02a8564b-1e73-408c-904f-b7909b5f5397", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:02a8564b-1e73-408c-904f-b7909b5f5397", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:02a8564b-1e73-408c-904f-b7909b5f5397", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:02a8564b-1e73-408c-904f-b7909b5f5397/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 391/2012-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012\npredbežne prerokoval sťažnosť F., B., ktorou namietalo porušenie základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 20/2011 z 22. marca 2012\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť F. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2012\ndoručená sťažnosť F. (ďalej aj „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 20/2011 z 22. marca 2012 (ďalej len\n„rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v postavení žalovaného [ako\nnástupca Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len ,,colné riaditeľstvo“)]\núčastníkom súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, teda konania, v ktorom správne súdy preskúmavali zákonnosť rozhodnutia\na postupu a colného riaditeľstva. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala, aby správny súd\nzrušil rozhodnutie colného riaditeľstva, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu (riaditeľa Colného úradu v B.), ktorým jej bola uložená povinnosť\nuhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania prostredníctvom externého bakalárskeho\na magisterského štúdia na P. v celkovej výške 2 617 €. Krajský súd v Banskej Bystrici\n(ďalej len ,,krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 23 S 99/2010 zo 16. februára 2011 žalobu\nzamietol a na odvolanie žalobkyne najvyšší súd rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou\nzmenil rozsudok krajského súdu tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a\nkonanie zastavil podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.\n3. Sťažovateľ sa domnieva, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\nnajvyšším súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie tým, že\nmu najvyšší súd odňal možnosť konať pred súdom. V ďalšom sťažovateľ polemizuje\ns právnymi závermi najvyššieho súdu, predkladá svoj pohľad na interpretáciu a aplikáciu\npríslušných ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene\na doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Občianskeho\nsúdneho poriadku. Rozsudku najvyššieho súdu vytýka, že je v rozpore s princípmi právnej\nlogiky (pokiaľ ide o určenie okruhu účastníkov správneho konania) a že ním najvyšší súd\nprekročil svoje právomoci, keď podľa názoru sťažovateľa nemohol konanie zastaviť,\npretože takúto právomoc má iba prvostupňový správny súd.\n4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, že rozsudkom\nnajvyššieho súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\n2\n\nústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby napadnutý\nrozsudok zrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa takto ústavný súd okrem iného zaoberal\naj otázkou, či návrh je podaný oprávnenou osobou, in concreto, či F. ako sťažovateľ je v\ntomto prípade oprávnený podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Otázka spôsobilosti\norgánov verejnej moci byť sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom už v minulosti\n\n3\n\nbola opakovane predmetom rozhodovania ústavného súdu. V zásade nie je vylúčené, aby aj\norgány verejnej moci (štátne orgány) podali sťažnosť podľa čl. 127 ústavy (napr. vo\nvlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych vzťahoch v rovnom postavení s\nostatnými účastníkmi konania). Môžu tak však urobiť iba vtedy, ak je splnená podmienka,\nže v konkrétnom prípade mohli byť a aj v skutočnosti boli nositeľmi ústavou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd. Orgán verejnej moci (štátny orgán) môže podať sťažnosť, len\npokiaľ je postihnutý ako „každý“, a nie ako „nositeľ verejných úloh (verejného záujmu)“,\nresp. pri výkone právomocí štátu. Pokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako\nsubjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie\nje a ani nemôže byť nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd ( II. ÚS 19/04, III. ÚS\n115/06). Rovnako ústavný súd v minulosti uviedol, že v takom type verejného súdnictva,\nakým je správne súdnictvo podľa § 247 a nasl. OSP, je pojmovo vylúčené, aby orgán\nverejnej správy mohol uplatňovať a realizovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy. Na podporu tohto záveru uviedol, že sťažovateľ nie je v žiadnom prípade\noprávnený na začatie konania podľa § 247 a nasl. OSP, pretože jeho procesné postavenie sa\nodvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí,\nktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde sťažovateľ mal nadradené, mocenské\npostavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti tomu postaveniu mohol v konečnom\ndôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve (IV. ÚS 149/04).\n8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd nezistil žiaden\ndôvod na odklon od právnych názorov ústavného súdu vyslovených v uvedených\nuzneseniach, ktorý by mohol viesť k predloženiu návrhu na zjednotenie odchylných\nprávnych názorov senátov plénu ústavného súdu (§ 6 zákona o ústavnom súde).\nV konkrétnom súdnom konaní, ktorého výsledkom bol rozsudok najvyššieho súdu,\nvystupoval sťažovateľ ako orgán štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej\nrepubliky, ktorého rozhodnutie a postup preskúmavali všeobecné správne súdy z hľadiska\njeho zákonnosti. Sťažovateľ bol síce účastníkom tohto súdneho konania, avšak bez\nmožnosti iniciovať jeho začatie, keďže toto právo je zverené len fyzickej osobe alebo\nprávnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu\n\n4\n\n(§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd takto preskúmaval zákonnosť\nrozhodnutia a postupu sťažovateľa pri výkone jeho právomoci orgánu štátnej správy\n(reprezentanta štátu) vo vymedzenom úseku štátnej správy.\n9. Za tohto stavu, vychádzajúc z charakteru správneho súdnictva ako verejného\nsúdnictva, dospel ústavný súd (v zhode s už uvedenými skoršími názormi ústavného súdu)\nk záveru, že sťažovateľ ako účastník konania v postavení žalovaného, ktorého rozhodnutie\na postup preskúmaval najvyšší súd, z podstaty veci nemohol byť nositeľom (adresátom)\nzákladných práv a slobôd podľa ústavy. V dôsledku toho nebol ani oprávnenou osobou\nna podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti túto odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou\nosobou.\n10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na zrušenie\nrozsudku najvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie neprichádzali do úvahy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. augusta 2012\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}