{"guid": "ussr:02111bb6-e360-428b-97b6-3f3fa2a76e65", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 190/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/08 z 22. 4. 2008", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. apríla 2008, sp. zn. II. ÚS 190/08", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2008-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/02111bb6-e360-428b-97b6-3f3fa2a76e65", "zdroj": "ussr", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:02111bb6-e360-428b-97b6-3f3fa2a76e65", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:02111bb6-e360-428b-97b6-3f3fa2a76e65", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ussr:02111bb6-e360-428b-97b6-3f3fa2a76e65/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 190/08-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2008\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., so sídlom P., zastúpenej advokátom\nJUDr. I. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, postupom a rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 SžoKS 30/05 z 27. februára 2007 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti E., s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2007\ndoručená faxom a 11. júna 2007 poštou sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., so sídlom P. (ďalej\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne\n\nkonanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ústavy\na v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) a ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 SžoKS 30/05\nz 27. februára 2007.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v daňovom priznaní podanom 25. októbra\n2000 za III. štvrťrok roku 2000, si sťažovateľka uplatnila nadmerný odpočet dane v sume\n8 499 420 Sk vzniknutý nákupom strojných zariadení v sume 36 954 000 Sk bez DPH od\nspoločnosti S., s. r. o. Dňa 31. októbra 2000 začal správca dane – Daňový úrad P. (ďalej len\n„daňový úrad“) vykonávať u sťažovateľky daňovú kontrolu, o výsledkoch ktorej bol vydaný\nprotokol o daňovej kontrole č. 648/340/64358/03/Hank zo 17. septembra 2003, ktorý bol\nv zmysle zápisnice č. 648/340/66894/03/Hank z 8. októbra 2003 prerokovaný so\nsťažovateľkou na ústnom pojednávaní, pričom 8. október 2003 je súčasne dňom doručenia\nprotokolu o daňovej kontrole sťažovateľke, a teda dňom skončenia daňovej kontroly.\nNa základe výsledkov daňovej kontroly vydal daňový úrad 10. októbra 2003\nrozhodnutie č. 648/230/67459/03/Jur., ktorým znížil sťažovateľke ňou uplatnený nadmerný\nodpočet dane uplatnený za III. štvrťrok roku 2000 o sumu 7 453 141 Sk a priznal jej\nnadmerný odpočet iba v sume 17 221 Sk. Na základe uvedeného rozhodnutia vydal daňový\núrad 10. októbra 2003 aj platobný výmer č. 648/230/67491/03/Jur., ktorým určil\nsťažovateľke zvýšenie dane v sume 745 314 Sk.\nProti rozhodnutiu daňového úradu č. 648/230/67459/03/Jur. z 10. októbra 2003\npodala sťažovateľka odvolenie, ktorým namietala, že daňový úrad nesprávne posúdil\nsplnenie hmotno-právnych predpokladov na ňou uplatnený odpočet dane, že v rámci\nvykonania daňovej kontroly jej neumožnil nahliadnuť do spisu o daňovej kontrole\na oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, ktoré viedli daňový úrad k vysloveniu záverov\nv protokole o daňovej kontrole, a že daňová kontrola nebola vykonaná do šiestich mesiacov\nod jej začatia.\n\n2\n\nDaňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko T. (ďalej len „daňové\nriaditeľstvo“) rozhodnutím č. IV/256/1119/2004/Kuc z 29. januára 2004 odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdilo, pričom v súvislosti s odvolacími\nnámietkami sťažovateľky konštatovalo: „(...) uvedené skutočnosti nepreukázali tvrdenie\nplatiteľa, že zdaniteľné plnenie, z ktorého uplatňoval nárok na odpočet dane bolo\nuskutočnené v rozsahu deklarovanom daňovým dokladom - faktúrou č. 000104. Podľa\nfaktúry č. 000104 bolo uskutočnené zdaniteľné plnenie dodania 21 ks automatov\nsústružníckych a 3 ks plnoautomatických bodových zváračiek v cene zodpovedajúcej novým\nstrojom. V skutočnosti platiteľ prevzal v sklade v areáli T. a. s. T. niekoľko desaťročné staré\nstroje iného množstva, inej štruktúry a inej ceny. Odvolací orgán sa preto stotožňuje so\nzáverom správcu dane, že platiteľovi nevznikol nárok na odpočet dane, nakoľko nielenže\nnebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v rozsahu uvedenom na predloženom\ndaňovom doklade, ale nebolo preukázané ani jeho uskutočnenie firmou S., s. r. o. (...)\nNepovolenie nahliadnutia daňového subjektu do spisu správcu dane s odvolaním sa\nna § 22 cit. zákona považuje odvolací orgán za zákonné. Ust. § 22 cit. zákona dáva\ndaňovému subjektu právo nahliadnuť iba do spisov, týkajúcich sa jeho daňových povinností,\nale neoprávňuje ho nahliadať do podkladov správcu dane, do ktorých sa nesmie umožniť\nnazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.\nZ predloženého s vecou súvisiaceho spisového materiálu odvolací orgán zistil že viaceré\nz písomností obsahujú také údaje, týkajúce sa pomerov iných daňových subjektov,\nzverejnenie ktorých by znamenalo porušenie dnového tajomstva podľa § 23 cit. zákona. (...)\nJe potrebné skonštatovať, že samotný výkon konkrétnej daňovej kontroly skutočne\ntrval takmer tri roky. Daňová kontrola teda bol s síce dlhá, ale v súlade s platným zákonom\nnie nezákonná. Jej dĺžku však ovplyvnili správcom dane nezavinené okolnosti a to\nskutočnosť, že osoby zúčastnené na reťazových obchodoch sa vyhýbali spolupráci so\nsprávcom dane, menili sídlo, resp. sa na adresách, kde sa mali zdržiavať nezdržiavali,\nnepreberali poštu, ich účasť na ústnom pojednávaní musela byť predvedením príslušným\nútvarom Policajného zboru, resp. mohli byť vypočuté v nápravnovýchovnom zariadení, ako\ni zdĺhavé šetrenie vo veci colných orgánov. Až skutočnosť, že novelou zákona musela byť\nkontrola ukončená bol správca dane povinný ukončiť kontrolu na základe vyššie uvedených\ndôkazov.\n\n3\n\nV súvislostí s dobou vykonávania daňovej kontroly je potrebné prihliadnuť i na\nskutočnosť, že lehota daná § 30a cit. zákona na ukončenie kontroly je lehotou poriadkovou\na zákon s jej nedodržaním nespája žiadne právne účinky. I v prípade jej nedodržania by\npreto nebolo možné vyvodiť záver o jej neplatnosti a nezákonnosti. Nedodržanie lehoty na\nukončenie daňovej kontroly v žiadnom prípade nemôže mať za následok neplatnosť na\nzáklade jej výsledkov vydaného rozhodnutia.“\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala odvolanie aj proti platobnému výmeru\ndaňového úradu č. 648/230/67491/03/Jur. z 10 októbra 2003, ktorý bol rovnako potvrdený\nrozhodnutím daňového riaditeľstva č. IV/256/1120/2004/Kuc z 29. januára 2004.\nZ dôvodu, že sťažovateľka považovala obidva rozhodnutia daňového riaditeľstva za\nnezákonné, podala proti nim žalobu podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“) o preskúmanie ich zákonnosti (správne súdnictvo).\nKrajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 14 S 18/04\na 14 S 25/04 zo 4. novembra 2004 žalobu sťažovateľky proti rozhodnutiam daňového\nriaditeľstva zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, na základe ktorého\nnajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 SžoKS 30/05 z 27. februára 2007 rozsudok krajského súdu\npotvrdil (rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 5. apríla 2007).\nZo sťažnosti je zrejmá nespokojnosť sťažovateľky s rozsudkom najvyššieho súdu\nz dôvodu, že najvyšší súd podľa nej nezohľadnil, že daňová kontrola, na základe ktorej boli\nvydané napadnuté rozhodnutia daňových orgánov, bola vykonaná v rozpore s ustanovením\n§ 30a ods. 7 v spojení s ustanovením § 105 a § 105a zákona Slovenskej národnej rady\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“), t. j. že nebola\nvykonaná do šiestich mesiacov od jej začatia. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka namieta,\nže označeným rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené ňou označené práva a slobody\nzaručené ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva aj\n„odôvodnenie skutočnosti, prečo nebolo prihliadané počas súdneho preskumu na vady\n\n4\n\ndaňového konania a procesné pochybenia správcov dane v daňovom konaní, keď\ns poukazom na § 250i ods. 3 OSP podľa názoru NS SR správny súd neprihliada na vady\nkonania, ktoré nie sú sťažovateľovi na ujmu a neprihliadne ani na také porušenie zákona\npri dokazovaní, ktoré sa týkalo skutočností, ktoré nemali pre rozhodnutie vo veci význam s\ntým, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,\nktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z uvedeného vyplýva,\nže procesné pochybenia správcov dane a z toho vyplývajúce vady daňového konania, na\nktorých je založené rozhodnutie správcu dane, ktoré vážnym spôsobom zasahuje do práv\na právom chránených záujmov sťažovateľa, nemá možnosť sťažovateľ napadnúť iným\nprávnym prostriedkom ak súd je toho názoru, že ide o vady, ktoré nemajú vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia napriek tomu, že práve takéto vady konania a procesné\nchyby v postupoch daňových orgánov, bránili sťažovateľovi v uplatňovaní svojich práv\nv nerovnom postavení proti orgánom štátnej moci.\nPodľa názoru NS SR § 30a ods. 7 v súvislosti s ustanovením § 105 zák. č. 511/1992\nZb. v znení zák. č. 114/2003 Z. z. účinného od 1. 5. 2003 treba vykladať tak, že lehota\n6 mesiacov na ukončenie daňovej kontroly začatej pred účinnosťou zák. č. 114/2003 Z. z. sa\npočíta od 1. 5. 2003 a nie od skutočného začatia kontroly a teda, daňová kontrola skončená\nu sťažovateľa 8. 10. 2003 bola ukončená v zákonnej lehote. Najvyšší súd sa vo svojom\nrozhodnutí stotožnil s právnym názorom daňových orgánov aj Krajského súdu v Trnave, že\nzo strany sťažovateľa nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane podľa\nustanovenia § 20 ods. 2 písm. a) zák. č. 289/1995 Z. z. (...)\n(...) daňová kontrola je základným aktom daňového konania od ktorého sa odvíjajú\nnásledné rozhodnutia vydané v daňovom konaní. (...)\nÚmysel zákonodarcu chrániť daňové subjekty pred neodôvodnenými prieťahmi\nv daňových kontrolách, je jednoznačne vyjadrený v citovaných ustanoveniach procesného\ndaňového predpisu a nemôže byť na ujmu sťažovateľa, možno aj nie celkom správne\njazykové vyjadrenie požiadavky ukončenia daňovej kontroly v spojitosti s časovou\npôsobnosťou vyjadrenou v prechodných ustanoveniach, pripúšťajúce práve výklad\no nezákonnosti daňovej kontroly. Navyše podľa názoru NS SR, neukončenie daňovej\nkontroly v zákonom stanovenej lehote nemôže samé osebe mať za následok nezákonnosť\nsprávneho rozhodnutia. Z uvedeného by sa dalo vyvodiť, že napriek tomu, že by bola\n\n5\n\ndaňová kontrola nezákonná, nespôsobuje to nezákonnosť správneho rozhodnutia napriek\ntomu, že správne rozhodnutie je založené a vychádza z výsledkov daňovej kontroly“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na\nďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:\n„Postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 SžoKS\n30/2005 zo dňa 27. 02. 2007 bolo porušené základné vlastnícke právo sťažovateľa podľa\nčlánku 20 Ústavy Slovenskej republiky a článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie ústavného pravidla článku 2\nods. 2 Ústavy Slovenské] republiky.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 1 SžoKS 30/2005 zo\ndňa 27. 02. 2007 a vec sa vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\n\n6\n\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 SžoKS 30/05 z 27. februára 2007\nZ petitu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 SžoKS 30/05, avšak\nz odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že porušenie tohto základného práva v skutočnosti vidí\nv postupe daňového úradu pri vykonávaní daňovej kontroly, ktorá nebola podľa jej tvrdenia\nvykonaná v zákonom ustanovenej lehote šiestich mesiacov od jej začatia.\nV súvislosti s namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľka v sťažnosti\nuviedla:\n„V daňovom konaní došlo k porušeniu Ústavou garantované práva sťažovateľa na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy SR (...).\nDaňová kontrola trvajúca takmer 3 roky a väčšinou bez úkonov dokazovania,\nnemôže byť považovaná za prostriedok, ktorý v čo najmenšom rozsahu zaťažuje sťažovateľa\na už vôbec sa nedá hovoriť o práve sťažovateľa na vykonanie daňovej kontroly bez\nzbytočných prieťahov, ktoré právo je užším vyjadrením hore uvedeného Ústavou\ngarantovaného práva. V právnom štáte právny poriadok nechráni štátnu moc pred\nobčanmi. Právny poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby\nneboli ponižované práva občanov.\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ po celý čas neprimerane povahe veci dlhej kontrole\nnachádzal.\n\n7\n\nJedine z dôvodu pasívneho správania sa sťažovateľa počas daňovej kontroly by sa\nmohol správca dane zbaviť zodpovednosti za prieťahy v konaní, teda len v tom prípade ak\ndôsledkom takéhoto správania sťažovateľa by bolo spomalenie postupu v daňovej\nkontrole.“\nV súvislosti s namietanou dĺžkou daňovej kontroly sa sťažovateľka odvoláva na\nznenie § 30a ods. 7 v spojení s ustanovením § 105a zákona o správe daní.\nPodľa § 30a ods. 7 zákona o správe daní, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2003,\nsprávca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán\nnajbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých\nprípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. Ak\nvykonáva daňovú kontrolu orgán podľa § 15 ods. 16, príslušným orgánom na predĺženie\nlehoty je ministerstvo.\nPodľa § 105a zákona o správe daní, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2003, na\nukončenie daňovej kontroly, ktorá sa začala pred 1. májom 2003, sa vzťahuje ustanovenie\n§ 30a.\nV súvislosti s tvrdeniami sťažovateľky o postupe daňového úradu ústavný súd\nkonštatuje, že ak sa sťažovateľka domnievala, že postup daňového úradu pri vykonávaní\ndaňovej kontroly je zdĺhavý, a tým v rozpore so zákonným príkazom (účinným od 1. mája\n2003) konať v tejto veci v ustanovenej lehote, sťažovateľka mala možnosť s účinnosťou od\n1. januára 2003 využiť inštitút žaloby podľa § 250t OSP proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy, podľa ktorého ak fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej\nsprávy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym\npredpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť\norgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Daňový úrad skončil daňovú kontrolu\nu sťažovateľky 8. októbra 2003.\n\n8\n\nZo sťažnosti ani z jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľka počas trvania\ndaňovej kontroly využila uvedený prostriedok nápravy (§ 250t OSP) ňou tvrdeného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy postupom daňového úradu pri vykonávaní daňovej kontroly (daňová\nkontrola bola skončená 8. októbra 2003). Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel\nk záveru, že ak by aj sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1\nústavy namietala (v petite sťažnosti) porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy postupom daňového úradu, bolo by potrebné jej sťažnosť odmietnuť pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde.\n1.1 Pokiaľ sťažovateľka namieta (v petite sťažnosti) porušenie základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 SžoKS 30/05, ústavný súd v súlade\nso svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06) konštatuje,\nže ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď\nk namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nZjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu\nverejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil\nsťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto\norgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby\n\n9\n\ntento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo\nstav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,\nII. ÚS 298/06).\nSťažnosť na postup najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 SžoKS 30/05\nbola ústavnému súdu faxom doručená 5. júna 2007 a poštou 11. júna 2007, t. j. po tom, ako\nnajvyšší súd 27. februára 2007 vyhlásil vo veci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť\n5. apríla 2007. V čase podania sťažnosti už najvyšší súd v predmetnej veci nekonal, takže\nnemohol ovplyvniť pružnosť a priebeh konania, a teda ani porušiť označené právo\nsťažovateľky, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej najvyšší súd vykonal všetky\nzákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky.\nĎalšie úkony alebo postupy už najvyšší súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto\nbolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha\nnajvyššieho súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci\nsamej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.\nTieto skutočnosti boli s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy základom\nna záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľky je v tejto časti zjavne neopodstatnená\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n2. K namietanému porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 SžoKS 30/05 z 27. februára 2007\nZ odôvodnenia sťažnosti (najmä str. 6 a 7) vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci\nnamietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie dovoláva porušenia\njedného z jeho atribútov, a to práva na prístup k súdu v spojitosti s tým, že najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku sp. zn. 1 SžoKS 30/05 z 27. februára 2007 konštatoval, že nie je\nv kompetencii všeobecných súdov posudzovať porušenie práva na prerokovanie veci bez\n\n10\n\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. že v tomto smere najvyšší súd\nneposkytol sťažovateľke ochranu tohto jej základného práva.\nV tejto súvislosti sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „K úlohám právneho štátu patrí\nvytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv\na slobôd svojich občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo\nslobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva\nv zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie\nkaždému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať\nreálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody a preto ich imanentnou súčasťou\nsú procesné záruky takéhoto uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd. Existencia\ntakýchto konaní však nevyčerpáva ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných\npráv a slobôd.“\nZ relevantnej časti citovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nvyplýva, že v jeho rámci sa najvyšší súd vysporiadal s námietkami sťažovateľky týkajúcimi\nsa ňou tvrdenej nezákonnosti pri nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly\na jej možným vplyvom na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov, takže\nvzhľadom na špecifickosť právomocí súdu a konania podľa V. časti Občianskeho súdneho\nporiadku nebol sťažovateľke v tomto smere zabránený prístup k súdu.\nNajvyšší súd ako súd správny sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal\ns najkľúčovejšími skutočnosťami tvoriacimi základ jeho právneho názoru, že v prípade\nsťažovateľky bola vykonaná daňová kontrola v zákonnej lehote (pozri výklad najvyššieho\nsúdu), pričom súčasne konštatoval, že aj prípadné zistenie nedodržania zákonnej lehoty na\nvykonanie daňovej kontroly by nijako neovplyvnilo materiálnu stránku rozhodnutia\ndaňových orgánov, takže z tohto hľadiska by ani nebolo účelné, aby najvyšší súd ako súd\nsprávny zjednal nápravu prípadného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, pretože jej zjednanie by nemalo žiadny vplyv na „zákonnosť“\nv správnom súdnictve podstatnú. Uvedené závery najvyššieho súdu považuje aj ústavný súd\n\n11\n\nza ústavne akceptovateľné a ani skutočnosť, že najvyšší súd nerozhodol podľa predstáv\nsťažovateľky, nie je spôsobilá vyvolať porušenie základného práva na prístup k súdu.\nUvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť\nsťažovateľky aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n3. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok zaručeného\nv čl. 20 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu postupom a rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 SžoKS 30/05 z 27. februára 2007\nV súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľka v sťažnosti\nuviedla: „Sťažovateľom uplatňovaný nárok na odpočet dane predstavuje určitú majetkovú\nhodnotu, ku ktorej sa viaže vlastnícke právo sťažovateľa garantované v čl. 20 Ústavy SR\nako aj v čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ktoré vlastnícke právo bolo nezákonne porušené a došlo tak k narušeniu\nprincípu proporcionality, ako existencie rozumného vzťahu medzi použitými prostriedkami\na sledovaným účelom a záujmom štátu.“\nÚstavný súd konštatuje, že v danej veci zo skutočností, ktoré sťažovateľka uviedla\nvo svojej sťažnosti, nevyplýva žiadna možnosť porušenia základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali záver o porušení týchto práv. Keďže porušenie základného práva vlastniť\nmajetok zaručeného v čl. 20 ústavy a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu\nsťažovateľka namietala iba z dôvodu podľa jej názoru svojvoľných a arbitrárnych záverov\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ústavný súd vzhľadom na už uvedené\nkonštatovania, ako aj vzhľadom na to, že najvyšší súd nemôže byť primárnym\nporušovateľom označených práv, sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\n4. K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy postupom a rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 SžoKS 30/05 z 27. februára 2007\nÚstavný súd predovšetkým poznamenáva, že prípadné úvahy o porušení čl. 2 ods. 2\nústavy v okolnostiach danej veci by boli závislé od vyslovenia porušenia práv uvedených\nv bodoch 1 a 2 tohto rozhodnutia. Z uvedených skutočností však vyplýva, že najvyšší súd\npreskúmal predmetnú vec sťažovateľky zákonom predpísaným spôsobom, preto v danom\nprípade nemohlo dôjsť ani k porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto ústavný súd aj v tejto\nčasti sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu je podmienené vyslovením porušenia práva alebo\nslobody sťažovateľky (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. apríla 2008\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}