{"guid": "fffcb2b8-05bc-41d0-a43c-ca5c2d2acfa6:76b82bb1-ffc9-457c-8c17-362196072407", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2615200427.1", "spisova_znacka": "23CoP/73/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/73/2015 z 24. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. januára 2016, sp. zn. 23CoP/73/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2615200427.1", "identifikacne_cislo": "2615200427", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2016-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76b82bb1-ffc9-457c-8c17-362196072407", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2615200427.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2615200427.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2615200427.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/73/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615200427
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615200427.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov
senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľky: Ing. T. T., rodená
R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. X. XXXX/X, XXX XX U., t.č. bytom U. Y. XXXX/XX, XXX XX U., adresa
na preberanie zásielok: V. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpená JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti odporcovi: G. T., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom T. X. XXXX/X, XXX XX U., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., so
sídlom Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom: G. T., nar. X.X.XXXX a C. T., nar. XX.X.XXXX, obidvaja bytom u matky a zastúpení
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7P/4/2015-210 zo dňa 15. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa sa v napadnutej časti - v časti výživného na čas po rozvode   p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd manželstvo navrhovateľky T. T., rod. R., nar. X.X.XXXX a odporcu G. T., nar.
XX.X.XXXX uzavreté dňa 24.5.2008 v Smoleniciach, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Smolenice  vo zväzku 6, ročník 2008, na strane 161 pod poradovým číslom 18  rozviedol. Na čas po
rozvode súd zveril maloletého G. T., nar. X.X.XXXX a maloletého C. T. nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a odporcovi
určil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. v sume 170 eur mesačne a na maloletého C. v sume
150 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom
právoplatnosti  rozsudku. Zároveň upravil styk odporcu s maloletým G. a maloletým C. tak, že odporca
je oprávnený s maloletými deťmi sa stretávať každý párny týždeň, a to v sobotu od 9.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že navrhovateľka je povinná deti  na styk s odporcom
pripraviť, odporcovi riadne odovzdať v mieste bydliska mal. detí a odporca je povinný deti navrhovateľke
riadne a včas vrátiť v mieste bydliska mal. detí. O trovách konania súd rozhodne samostatným
rozhodnutím. Za preukázanú príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje vzájomné úplné
citové odcudzenie sa manželov v dôsledku dlhodobo trvajúcich nedorozumení vo všetkých sférach
spoločného života. Zo vzťahu účastníkov sa vytratila vzájomná dôvera, náklonnosť, potreba pomáhať
jeden druhému, byť spolu v dobrom i v zlom. Ani deti naradené z tohto manželstva, účastníkom nie sú
dostatočným dôvodom na prehodnotenie a zmenu správania sa jeden k druhému, nezastavilo ich to ani
v úkonoch hraničiacich s krajnosťou, a to v podávaní trestných oznámení jeden na druhého. Iná príčina
rozvratu manželstva preukázaná nebola. Mal. deti súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
keďže sa o deti od narodenia stará. Navrhovateľka bola v čase podania návrhu na predĺženej rodičovskej
dovolenke s mal. C. a deti boli v jej celodennej starostlivosti. Potom, čo odporca opustil spoločnú



domácnosť, deti zostali vo výlučnej starostlivosti navrhovateľky. Súd takisto prihliadol na nízky vek mal.
detí. So zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil aj odporca. Odporca potvrdil, že
sa s deťmi v súčasnosti nestýka, zaujíma sa o nich iba prostredníctvom e-mailu, keďže ako uviedol, chce
počkať na rozhodnutie súdu, aby deti neboli vystavené zbytočnému stresu. Pokiaľ ide o výšku výživného,
tak súd zistil, že priemerný príjem odporcu zo zamestnania predstavuje sumu 1.013,50 eur a takisto má
odporca príjem z prenájmu jednej z garáži vo výške 40eur mesačne. V konaní sa nepodarilo preukázať
iné príjmy odporcu. Príjmy odporcu tak mesačne predstavujú sumu 1.053,50 eur. Medzi výdavky odporcu
súd nezahrnul náklady na byt, ktorý vlastní a ktoré uviedol že má, keďže takisto uviedol, že v byte býva
jeho kamarátka za režijné náklady. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka zvýšila svoje náklady tým,
že opustila spoločnú domácnosť. V tom prípade je takisto nutné poukázať, že odporca sa pripravuje o
príjem, keďže byt neprenajíma, ale ponechal na užívanie kamarátke za režijné náklady. Súd pri určení
výživného vychádzal z nákladov na mal. deti. Náklady na mal. G. predstavuje strava doma - 80 eur,
strava v škole - 20 eur, školský klub - 8eur, školské pomôcky - 12 eur, ošatenie/obuv/lieky/hygienické
potreby - 60eur, anglický jazyk - 10eur, voľnočasové aktivity (plaváreň/kino/výlety) - 50 eur, ďalej 1/3
nákladov na bývanie v 1-izbovom byte vo výške 36,66 eur, daň/odpady/poistenie - 5eur, pohonné hmoty/
poistka/opravy vo výške 15eur, čo predstavuje celkové mesačné náklady na mal. G. vo výške 296,66
eur. Mesačné náklady na mal. C. predstavuje strava doma - 60eur, strava v škôlke - 25 eur, príspevok na
čiastočnú úhradu výdavkov + ZRPŠ  - 15 eur, ošatenie/obuv/lieky/hygienické potreby - 45 eur, anglický
jazyk - 5 eur, voľnočasové aktivity (plaváreň/kino/výlety) - 50 eur, ďalej 1/3 nákladov na bývanie v 1-
izbovom byte vo výške 36,66 eur, daň/odpady/poistenie - 5 eur, pohonné hmoty/poistka/opravy vo výške
15eur, čo predstavuje celkové mesačné náklady na mal. C. vo výške 256,66 eur. Súd uložil odporcovi
platiť na mal. G. výživné vo výške 170eur mesačne a na mal. C. vo výške 150 eur mesačne. Súd prihliadol
na to, že odporca má skoro dvakrát vyšší príjem ako navrhovateľka a takisto na skutočnosť, že o mal.
deti sa od odsťahovania zo spoločného domu zaujímal len prostredníctvom e-mailu, takisto nad rámec
výživného stanoveného predbežným opatrením na ich výživu žiadnym spôsobom neprispieval. Uvedená
výška výživného podľa názoru súdu I. stupňa zodpovedá opodstatneným potrebám mal. detí v ich veku,
takisto príjmovým možnostiam odporcu. Medzi náklady na mal. deti súd nemohol započítať úhrady za
plyn v rodinnom dome a stavebný úver v prípade rodinného domu, v ktorom mal. detí nežijú.  Súd o
úprave styku rozhodol tak, že odporca má právo na stretávanie s mal. deťmi každý párny týždeň, a to
v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Súd zvážil prespávanie
mal. detí u odporcu a keďže deti boli doteraz vo výlučnej starostlivosti navrhovateľky, odporca sa o ne
posledné mesiace zaujímal len e-mailom, nebol s nimi v blízkom kontakte a vzhľadom aj na nízky vek
mal. detí, súd rozhodol o úprave styku v uvedenom rozsahu. Bude v najlepšom záujme maloletých detí,
aby si na novú situáciu zvykali postupne, aby si obnovovali s otcom narušený vzťah.

Odvolanie proti rozsudku, v časti týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým
deťom, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec maloletých detí. S rozsudkom súdu
I. stupňa v napadnutej časti nesúhlasí. Súd I. stupňa nerozhodoval na základe riadne zisteného
skutkového stavu, nevykonal dôkazy v potrebnom rozsahu, a preto i vzhľadom na tak vykonané
dokazovanie, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní o výške výživného v
odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že prihliadol na to, že má mať skoro dvakrát tak vyšší príjem
ako navrhovateľka, a takisto na to, že o maloleté deti sa mal zaujímať len prostredníctvom e-mailu,
pričom nad rámec výživného stanoveného predbežným opatrením, na ich výživu žiadnym spôsobom
neprispel. S uvedeným stanoviskom súdu I. stupňa však nie je možné súhlasiť. Má za to, že určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je závislé od viacerých faktorov: - odôvodnené potreby
oprávnenej osoby sa musia skúmať v každom prípade osobitne, a to z viacerých hľadísk, ktoré ich môžu
ovplyvniť: - vek, zdravotný stav, štúdium dieťaťa, jeho záujmy, účasť v rôznych záujmových krúžkoch
a podobne. Súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že suma 170 eur je odôvodnená potrebám
mal. G., ktorý je vo veku 7 rokov a suma 150 eur potrebám mal. C., ktorý je vo veku 4 a pol roka, pričom
matkou maloletých detí predkladané výdaje, spojené s výchovou a výživou, považuje za absolútne
neprimerané a nedôvodné. Matka maloletých detí v deklarovaných nákladoch poukazuje na cestovné
náklady vo výške 30 eur, ktoré má za to, že sú absolútne nedôvodné, keďže maloleté deti chodia do
škôlky a školy v mieste svojho trvalého bydliska. Rovnako suma 12 eur na školské pomôcky, ako i
príspevok na ZRPŠ vo výške 15 eur, nie sú sumami hradenými mesačne, ale ročne. Suma 60 eur a
45 eur, ktorú navrhovateľka uvádza ako náklady za ošetrene, lieky a hygienické potreby maloletých
detí, má za to, že je taktiež neadekvátna a neprimeraná. Rovnako suma, ktorú navrhovateľka uvádza
ako náklady za doučovanie anglického jazyka sa javí ako neopodstatnená, keďže anglický jazyk sa
vyučuje v školách zadarmo a okrem toho poukazuje opakovane na skutočnosť, že navrhovateľka má



štátnu skúšku z anglického jazyka, a teda by mohla deti doučovať. Náklady na bývanie predložené
navrhovateľkou v sume 110 eur tieto žiadnym spôsobom neboli predložené a okrem iného sa jedná
o byt jej rodičov. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že až do septembra 2015 bývala navrhovateľka
i s maloletými deťmi v rodinnom dome v mieste trvalého bydliska, kde všetky náklady platil on. K
správaniu navrhovateľky a celkovému obrazu nákladov a spôsobu života navrhovateľky uvádza, že
táto z rodinného domu zobrala pri sťahovaní nábytok i postele, elektroniku, riady a znechala dom
prakticky prázdny a v dezolátnom stave. Výšku výživného a odôvodnené potreby maloletých detí nie
je možné len matematicky subsumovať pod percentuálne vyčíslenie dosahovaného príjmu výživnou
povinnej osoby. Ak odôvodnené potreby 4 a pol ročného dieťaťa budú môcť v porovnaní s príjmom
rodiča byť vo výške 150 eur a 7 ročného dieťaťa vo výške 170 eur, potom v prípade, že dieťa nastúpi
na 2. stupeň základnej školy alebo nastúpi školskú dochádzku, alebo akýmkoľvek spôsobom sa zmenia
pomery na jeho strane, treba mať na zreteli i postupné zvyšovanie takto už raz priznaného výživného
na maloletého na príjem povinného rodiča. Zo strany súdu žiadnym spôsobom nebola vyhodnotená ani
jeho vyživovacia povinnosť voči mal. S. W. W., na ktorú mesačne platí výživné 200 eur. Súd uvádza
nesprávny údaj v súvislosti s jeho príjmom, a to konkrétne príjem za garáž, ktorú však v roku 2014
absolútne neprenajímal, preto teda nemôže byť skutočnosť, že garáž dal do prenájmu od júna 2015
do septembra 2015, braná ako jeho pravidelný mesačný príjem za rok 2014, a následne z tohto príjmu
odôvodňovaná výška výživného. Svedok potvrdil, že za garáž mu platil sumu 40 eur aj s energiami, a
teda po odrátaní mesačnej zálohovej platby 13 eur by skutočný mesačný príjem za garáž bol 27 eur a nie
40 eur, ako súd ustálil vo svojom rozhodnutí. Otec ďalej uvádza, že jeho príjem za rok 2014 bol navýšený
naviac vyplatením bonusu na deti, tento však už ale poberá navrhovateľka a vrátenie preddavku za daň
predstavovalo sumu ani 600 eur. Zamestnávateľ každý mesiac zráža zo mzdy náklady na pracovné
PHM, pracovný mobilný telefón, nadspotrebu PHM, čo predstavuje sumu ani 50 eur. Reálne mu teda na
účet po odrátaní týchto poplatkov a pôžičky zamestnávateľ zasiela sumu cca 690 eur. S poukazom na
uvedené v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu I. stupňa, že jeho príjem je takmer dvakrát vyšší
ako príjem navrhovateľky. Súd I. stupňa nevykonal dokazovanie príjmu navrhovateľky od druhého jej
zamestnávateľa, ktorým je súkromná Y. P. Y. v U., pričom navrhovateľka potvrdila túto skutočnosť. Príjem
navrhovateľky teda pozostáva z príjmu zo zamestnania na II. Z. v U. vo výške 678,50 eur, rodinných
prídavkov vo výške 45 eur, daňového bonusu na deti 40 eur, príjmu z druhého zamestnania v súkromnej
Y.W. Y. v U. vo výške 600 eur, ako i príjmu zo súkromného doučovania anglického jazyka, ktorá položka
bola počas ich spoločného spolunažívania vo výške 700 - 1.000 eur mesačne. Preto žiada, aby odvolací
súd rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podala matka prostredníctvom právnej zástupkyne v ktorom uvádza, že odporca
má pravidelný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru uzatvoreného so zamestnávateľom V. a spol.,
a.s., IČO: 36 239 542 v sume 1.013,50 eur.  Výsluchom svedka P. T. bolo preukázané, že odporca pre
neho v minulosti vykonával prácu (ktorú svedok ani odporca bližšie nešpecifikovali), za ktorú mu vyplácal
odmenu v roku 2014 v sume 600 eur až 700 eur. Listinnými dôkazmi sme preukázali, že odporcovi chodili
platby aj od iných fyzických a právnických osôb. Vzhľadom k tomu je odôvodnené použitie ustanovenia §
63 ods. 1 Zákona o rodine a súd mohol vychádzať   z príjmu odporcu, ktorý predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima.  Odporca vlastní viacero nehnuteľností v U. - byt v U., dve garáže v U. a
spoluvlastnícke  podiely na pozemkoch.  Uvedený majetok odporca nevyužíva pre svoju potrebu,  v
byte nesporne býva cudzia osoba, garáže nesporne využívajú cudzí ľudia. Odporca sa sám  dobrovoľne
pripravuje o výnos z nehnuteľností, ktorý by mohol dosahovať, ak by ich riadne prenajímal. Poukazuje na
vysoké sumy úspor, ktoré mal odporca  uložené v W. X., a.s., pobočka V..  Vzhľadom k tomu považujeme
majetkové pomery odporcu za nadštandardné.  Odporca počas konania o rozvod manželstva, prispieval
na výživu maloletých detí len sumou 50 eur na každé dieťa. Na deti neprispieval z vlastnej vôle, ale až
na  základe predbežného opatrenia - uznesenia  Okresného súdu Senica č. k. 7P/6/2015-48 zo dňa
27.2.2015, ktoré bolo  vydané na návrh matky maloletých detí. Odporca na výživné neprispel  žiadnou
inou čiastkou, ani deťom nič nekúpil.  Výživné v sume po 50 eur mesačne zaplatil aj v mesiaci november
2015. Vzhľadom k tomu je vysoko pravdepodobné, že odporca ani  v budúcnosti nebude výživu detí
uspokojovať žiadnym iným spôsobom, ako súdom určeným výživným.  Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Senica v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil a priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania v zmysle predloženej špecifikácie trov
zo dňa 20.11.2015.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný



(§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že  rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne
správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k  maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej  starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (§ 63 ods. 1 zák. o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods.1 zák. o rodine).

Výživné  sa platí  v pravidelných  opakujúcich sa  sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine).

Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu 1. stupňa v časti napadnutej odvolaním v jeho dôvodoch za
správne, v plnom rozsahu sa stotožňuje s týmito dôvodmi v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. pretože
prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní jednotlivé dôkazy vyhodnotil samostatne i v súhrne zmysle



ustanovenia § 132 O.s.p. a došiel na základe tohto vyhodnotenia dokazovania k jednoznačnému
právnemu záveru pri rozhodovaní o výživnom na čas po rozvode, ktoré   rozhodnutie vydal so správnou
aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení (Zákon o rodine ), poukázal, ktoré skutkové okolnosti má
preukázané a ktoré nie  akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.
Zdôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá ustanoveniu § 157 ods.  2 O.s.p..

Odvolací súd preto poukazuje na vecnú správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu
sa s nimi stotožňuje a k zdôvodneniu rozhodnutia udáva nasledovné:

Podľa potvrdenia spoločnosti V. a spol. a.s. zo dňa 17.2.2015 priemerný čistý mesačný príjem odporcu
za obdobie 01/2014 - 12/2014 predstavuje sumu 1 013,50 eur. Podľa oznámenia o výške a zložení
funkčného platu zo dňa 27.8.2015 má navrhovateľka s účinnosťou od 27.8.2015 určený funkčný plat vo
výške 678,50 eur, a to v Z. P. v U..

Navrhovateľka poberá prídavky na mal. G. a mal. C. spolu vo výške           47,04 eur mesačne. Odporca
nepoberá rodičovské príspevky ani prídavky na dieťa podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica zo dňa 16.2.2015.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi určiť pre
mal. G. výživné vo výške 220 eur, pre mal. C. 170 eur mesačne a upraviť styk odporcu s mal. deťmi na
každý párny víkend od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod..

Odporca v odvolaní uvádzal to ako súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že suma 170 eur je
odôvodnená potrebám mal. G., ktorý je vo veku 7 rokov a suma 150 eur potrebám mal. C., ktorý je vo
veku 4 a pol roka, pričom matkou maloletých detí predkladané výdaje, spojené s výchovou a výživou,
považuje však za absolútne neprimerané a nedôvodné. Je nedôvodné podľa neho ako matka maloletých
detí v deklarovaných nákladoch poukazuje na cestovné náklady vo výške 30 eur, ale keďže maloleté
deti chodia do škôlky a školy v mieste svojho trvalého bydliska  má za to, že sú absolútne nedôvodné.

Súd pri určení výživného vychádzal z nákladov na mal. deti: 1./  na mal. G. predstavuje strava doma - 80
eur, strava v škole - 20 eur, školský klub - 8eur, školské pomôcky - 12 eur, ošatenie/obuv/lieky/hygienické
potreby - 60eur, anglický jazyk - 10eur, voľnočasové aktivity (plaváreň/kino/výlety) - 50 eur, ďalej 1/3
nákladov na bývanie v 1-izbovom byte vo výške 36,66 eur, daň/odpady/poistenie - 5 eur, pohonné hmoty/
poistka/opravy vo výške 15 eur, čo predstavuje celkové mesačné náklady na mal. G. vo výške 296,66 eur.
2./ mesačné náklady na mal. C. predstavuje strava doma - 60 eur, strava v škôlke - 25 eur, príspevok na
čiastočnú úhradu výdavkov + ZRPŠ  - 15 eur, ošatenie/obuv/lieky/hygienické potreby - 45 eur, anglický
jazyk - 5 eur, voľnočasové aktivity (plaváreň/kino/výlety) - 50 eur, ďalej 1/3 nákladov na bývanie v 1-
izbovom byte vo výške 36,66 eur, daň/odpady/poistenie - 5eur, pohonné hmoty/poistka/opravy vo výške
15eur, čo predstavuje celkové mesačné náklady na mal. C. vo výške 256,66 eur.

Už v návrhu poukázala navrhovateľka, že mal. G. chodí na atletický krúžok, ktorý je v Jablonci,
navrhovateľka tam mal. G. vozí autom a s tým sú spojené náklady na pohonné hmoty, prípadne prenájom
motorového vozidla. Aj kolízny opatrovník v správe z 2.3.2015 uviedol, že okrem iného súd u G. spojené
náklady len na dopravu  na atletický krúžok do Jablonice, ktorý je ale bez poplatku. V položke nákladov
za dopravu spolu matka uviedla aj náklady na poistku a opravy, konkrétne uviedla: „...pohonné hmoty/
poistka/opravy vo výške 15 eur..“, tak nemožno považovať túto sumu len na pohonné hmoty, ale tiež aj
určitá časť na poistku a opravy. Tieto náklady preto treba považovať za odôvodnené, pretože slúžia k
zabezpečeniu záujmu mal dieťa - zabezpečenie dopravy na návštevu atletického krúžku.

Odporca v odvolaní uvádzal, že rovnako suma 12 eur na školské pomôcky, ako i príspevok na ZRPŠ vo
výške 15 eur, nie sú sumami hradenými mesačne, ale ročne. Suma 60 eur a 45 eur, ktorú navrhovateľka
uvádza ako náklady za ošetrene, lieky a hygienické potreby maloletých detí, má za to, že je taktiež
neadekvátna a neprimeraná.

Prvostupňový súd náklady na školské pomôcky a náklady na ošatenie a hygienické potreby mal. G.
v žiadnom prípade nepovažoval za mesačné, zobral ich do úvahy v nákladoch navrhovateľky - matky
a uviedol iba: školské pomôcky - 12eur, ošatenie/obuv/lieky/hygienické potreby - 60 eur. Sú však
odôvodnenými potrebami mal G.. V tých istých nákladoch na mal. C. síce v úvode výpočtu všetkých jeho



nákladov uviedol: „ mesačné náklady na mal. C. predstavuje...“ , ale všetky výdavky matky sú v spise
založené ako listinné dôkazy právnou zástupkyňou navrhovateľky 22.9.2015 a boli doručené krátkou
cestou kolíznemu opatrovníkovi  a tiež právnemu zástupcovi odporcu na pojednávaní dňa 24.9.2015,
čo je poznamenané v zápisnici z pojednávania na č.l. 199 spisu, k predloženým listinným dôkazom
nemal odporca ani jeho právny zástupca pripomienky.  Na tomto pojednávaní po vykonaní výsluchu
svedkov, po záverečných rečiach právnych zástupcov účastníkov bolo súdom vyhlásené, že návrhy
na doplnenie dôkazov v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nebolo a dokazovanie bolo vyhlásené za
skončené. Odporca mal teda možnosť dôkazy navrhnúť, čo neurobil a preto bol postup súdu o skončení
dokazovania správny.

Rovnako, ak aj namietaná suma, ktorú navrhovateľka uvádza ako náklady za doučovanie anglického
jazyka sa odporcovi javí ako neopodstatnená, keďže podľa jeho tvrdenia anglický jazyk sa vyučuje v
školách zadarmo a okrem toho poukazuje opakovane na skutočnosť, že navrhovateľka má štátnu skúšku
z anglického jazyka, a teda by mohla deti doučovať, nie je argumentom, prečo deti chodia na doučovanie
a je logické, že za to navrhovateľka platí. Ak odporca namietal náklady na bývanie navrhovateľkou v
sume 110 eur pre jej rodičov, že tieto žiadnym spôsobom neboli predložené a okrem iného sa jedná o
byt jej rodičov, nemožno navrhovateľke vyčítať, že sa musela z dôvodu obavy pred odporcom s deťmi
odsťahovať z rodinného domu v trvalom bydlisku, takže nemôže odporca poukazovať na skutočnosť, že
až do septembra 2015 bývala navrhovateľka i s maloletými deťmi v rodinnom dome v mieste trvalého
bydliska, kde všetky náklady platil on. Nemôže predsa nútiť navrhovateľku, aby s deťmi bývala v obave,
strachu a v tak vyhrotenej situácii, čo neprispieva k psychickej pohode nielen jej, ale nie je už vôbec v
záujme maloletých detí.

Prvostupňový súd uvádzal v odôvodnení, že priemerný príjem odporcu zo zamestnania predstavuje
sumu 1.013,50 eur a takisto má odporca príjem z prenájmu jednej z garáži vo výške 40 eur mesačne.
V konaní sa nepodarilo preukázať iné príjmy odporcu. Odporca však v odvolaní namieta, že garáž však
v roku 2014 absolútne neprenajímal, preto teda nemôže byť skutočnosť, že garáž dal do prenájmu od
júna 2015 do septembra 2015, braná ako jeho pravidelný mesačný príjem za rok 2014, a následne
z tohto príjmu odôvodňovaná výška výživného. Svedok potvrdil, že za garáž mu platil sumu 40 eur
aj s energiami, a teda po odrátaní mesačnej zálohovej platby 13 eur by skutočný mesačný príjem
za garáž bol 27 eur a nie 40 eur, ako súd ustálil vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd poukazuje na
výpoveď svedka MUDr. U., ktorý potvrdil,  že asi pred 2 rokmi mal prenajatú garáž od odporcu a platil
mu nájomné 40 eur mesačne v štvrťročných alebo polročných intervaloch, na otázku PZ navrhovateľky
vypovedal, že v nájomnom je započítaná aj spotreba elektriky. Tento príjem vzhľadom k platbe za
prenájom 2 roky dozadu, ako svedok povedal, a výpoveď bola v septembri 2015, nemala byť zahrnutá
do  mesačného príjmu odporcu. Nič však nemení na okolnosti zistenie majetkových pomerov odporcu
a jeho pravidelného mesačného príjmu z riadneho pracovného pomeru 1.013,50, tak ako súd I. stupňa
zistil. Nepochybne k majetkovým pomerom treba poukázať na to, že odporca je vlastníkom bytu, ale
sám sa pripravuje o príjem, keďže byt neprenajíma, ale ponechal na užívanie kamarátke za režijné
náklady. Ďalej je vlastníkom 2 garáží.  Súd prihliadol na to, že odporca má skoro dvakrát vyšší príjem
ako navrhovateľka a takisto na skutočnosť, že o maloleté deti sa od odsťahovania zo spoločného domu
zaujímal len prostredníctvom e-mailu, takisto nad rámec výživného stanoveného predbežným opatrením
na ich výživu žiadnym spôsobom neprispieval. Na tejto skutočnosti tiež nič nemení skutočnosť, že má
otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. S. W. W., nar. X.X.XXXX, na ktorú mesačne platí podľa jeho
vyjadrenia v odvolaní 200 eur, ale  vo vyjadrení k návrhu 26.2.2015 uvádzal, že má ešte túto vyživovaciu
povinnosť a navrhovateľka inú nemá. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo správy z 2.3.2015 vyplýva,
že platí na mal. dcéru 100 eur po dohode s matkou. Táto ďalšia  vyživovacia povinnosť nie je však
preukázaná odporcom vo výške ako tvrdil, že platí. Navyše  s jeho príjmom, majetkovými pomermi a
hlavne s prihliadnutím na jeho možnosti odvolací súd poukazuje, že  s  prihliadnutím na už uvedené a
preukázané výdavky pre maloleté deti a tým, že sa majú maloleté deti podieľať na životnej úrovni svojich
rodičov v zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine určené výživné považuje odvolací súd za správne v
zmysle kritérií uvedených v tomto ustanovení. Tak ako uviedol súd I. stupňa stotožňuje sa odvolací súd,
že uvedená výška výživného zodpovedá opodstatneným potrebám maloletých detí v ich veku, takisto
možnostiam a schopnostiam odporcu.

Vecne správny rozsudok súdu I. stupňa preto v časti výživného na čas po rozvode potvrdil podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p..



Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p rozhodne súd I. stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.
3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/4/2015", "guid": "2cb9d0c0-bb38-43de-b635-e5eea39e6276:c4b1c559-c6c4-40cc-9c53-7019c2ca55c3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}