Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/20/2013 z 3. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. apríla 2013, sp. zn. 23CoE/20/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812217777.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/20/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3812217777.1 | 2013-04-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 ods. 1 OZ, § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1e0ef92-e5f7-49f9-bfb3-b46079a929c2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812217777.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217777
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812217777.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36865141, proti povinnému: G. I., bytom Y. 528, I. nad P., o vymoženie 971,01 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/3461/2012-11 zo dňa 3.
októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
§ 44 ods. 2 Ex.por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5,
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ prílohy smernice Rady č.
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený návrhom zo
dňa 22.08.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku,
sp.zn. SR 08199/11 zo dňa 30.08.2011, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu istiny
vo výške 971,01 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 971,01 eur od
03.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 971,01 eur od 23.05.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 270,15 eur a ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.09.2011 a vykonateľnosť dňa 22.09.2011. Z predloženého exekučného titulu súd
prvého stupňa zistil, že dňa 12.02.2010 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 500 eur za poplatok 484 eur,
pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 984 eur v 12-mesačných splátkach
po 82 eur, počnúc dňom 17.03.2010. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania,
rozhodcvoský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej dňa 16.05.2011 na
zmenkovú sumu 971,01 eur v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľská zmluva a súčasne spotrebiteľský úver a
na vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15. VP zmluvy, vzhliadol v zmluvnom dojednaní nekalú
podmienku. V článku 15. VP zmluvy uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa O.s.p. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby



rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť
o veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým, ako k uzatvoreniu zmluvy
vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je
v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky, hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v
právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou
úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa, v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere, podľa názoru súdu prvého stupňa,
spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu
uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je
zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná
rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom tvrdí, že právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex.por. a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich
vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je toho
názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd prvého
stupňa v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak
v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Táto
požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde
konajúci súd nemá možnosť inak, ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského
konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Poukázal na nález ÚS SR ÚS 5/2000 pod č.
18/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa
§ 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Procesnou vadou v tomto zmysle je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
Súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal
za preukázané a ktoré naopak preukázané v konaní neboli. Zároveň musí uviesť, ktoré skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie považoval za rozhodujúce. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné
a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť (§
3 O.s.p.). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe



ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený prípad nie je
prípustné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikáciou ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka, ktorú použil konajúci súd možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávnych
vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba, je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach,
či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu
spotrebiteľského (argumentum ad absurdum). Súd však musí pri posúdení vzťahu, ako spotrebiteľského,
mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári, je v
skutočnosti spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie
nevykonával. Oprávnený je toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej
a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Z
uvedeného však vyplýva, čo opomenul konajúci súd, že súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery
a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať
dokazovanie. Súd prvého stupňa pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby
dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho
úkonu skôr reštriktívne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú
zmluvu. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou
je ochrana spotrebiteľa, ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba
vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník.
Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola
tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh
zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky
a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné
podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o
obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení
a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa
Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, súd
prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizoval svoje oprávnenie, vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por., teda oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu,
odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Ex.por. vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo.

Exekučný súd je zároveň v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný
niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2



zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex.por.
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex.por., alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku, alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/
alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Exekútor ani exekučný súd nie sú preto bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou sú
opatrené rozhodnutia iných orgánov a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí samostatne,
čo v neposlednom rade vyplýva tiež z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por. Vykonateľnosť exekučného
titulu môže exekučný súd skúmať v každom štádiu konania nielen na základe námietok povinného proti
exekúcii. Je tak oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či bol exekučný
titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je formálne a materiálne vykonateľný a či sú
oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v zmysle uvedeného predstavuje
výnimku z oprávneným tvrdenej materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zahŕňa
v sebe prieskumný inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konania ohľadom
nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom
ustanovení § 45 cit. zákona. V zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol.

V predmetnej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie
exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Ex.por. v ustanovení § 44 ods.
2 veta tretia zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že
exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým
je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené v jeho výrokovej časti je dovolené a či zároveň
nie je v rozpore s dobrými mravmi, čo posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá
poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa
v predmetnej veci dôvodne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.